Tlačová správa 2 - VIII. ročník konferencie Šport a právo 2019

VIII. ročník konferencie Šport a právo 2019 bol jednoznačne krokom vpred

Ôsmy ročník konferencie Šport a právo (2019) priniesol viaceré nové i pretrvávajúce športové a so športom súvisiace témy – tak ako ich vyprodukoval uplynulý rok, ktorý nemožno z hľadiska legislatívnych zmien považovať za prevažne pozitívny, transparentný, či demokratizujúci pomery v slovenskom športe.
Krátko pred konferenciou Šport a právo 2019 bol prijatý zákon o Fonde na podporu športu obsahujúci aj úpravu športových poukazov, ktorá sa zároveň vypustila zo zákona o športe, koalícii sa podarilo presadiť zmenu Zákonníka práce o dobrovoľných príspevkoch na športovú činnosť dieťaťa zo zdrojov súkromných podnikateľov a do NR SR sa dostala aj novela zákona o športe, ktorej cieľom je minimalizovať alebo eliminovať status profesionálneho hráča ako zamestnanca. Pre krátkosť času sa tieto problémy síce nestali témami okrúhlych stolov, vďaka novej forme diskusných okrúhlych stolov sa z diskurzu zúčastnených lektorov a športového publika nevytratili.

Prvý okrúhly stôl s témou Ako ovplyvňujú paragrafy fungovanie športových zväzov a ich členov? a nie celkom reprezentatívnym obsadením (Miloš Drgoň, prezident, Slovenská basketbalová asociácia; Pavel Ižarik, prezident, Slovenská asociácia Taekwondo WT; Ján Kováčik, prezident, Slovenský futbalový zväz; Peter Sepeši, stály člen Rady UčPS; Žaneta Surmajová, generálna riaditeľka, sekcia legislatívno-právna Ministerstva, školstva, vedy výskumu a športu SR) zosumarizoval dlhodobé aj aktuálne problémy v slovenskom športe (chýba informačný systém, nemáme športové haly pre reprezentačné zápasy a medzinárodné súťaže, spor o status športovca kolektívneho športu ako zamestnanca alebo SZČO pokračuje, poslancami navrhovaná novela zákona o športe vychádza v ústrety klubom; pokračuje diskusia o vzorci). Zatiaľ neexistujúca diskusia o súčasnej a budúcej Koncepcii štátnej politiky v oblasti športu prináša viac otázok ako odpovedí.

Druhý okrúhly stôl s témou Šport na úrovni samosprávnych krajov, miest a obcí; kde sme a kde by sme chceli/mohli byť? a exkluzívnymi účastníkmi z praxe (Daniel Jendrichovský, športový manažér basketbalového klubu Young Angels Košice a člen výkonného výboru SBA; Miroslav Kollár, výkonný viceprezident Únie miest Slovenska a primátor mesta Hlohovec; Jozef Turčány, výkonný podpredseda Združenia miest a obcí Slovenska) priniesol množstvo pozitívnych aj negatívnych príkladov z regionálnych pomerov (rozličné formy financovania mestského športu, nová športová hala v obciach Cífer či Lehnice, frustrujúce problémy v košickom basketbale...). Diskusia však takisto dokázala, že téma regionálnej športovej infraštruktúry nie je systémovou prioritou decíznej sféry. Od vzniku SR až do súčasnosti nie je spracovaný žiadny komplexný vládny materiál týkajúci športu na úrovni územnej samosprávy vrátane športovej infraštruktúry. Kľúčovým problémom pri úvahách o zlepšovaní športu v SR je totiž podpora športu samosprávou vrátane športovej infraštruktúry. Až na malé výnimky štát ani žiadny NŠZ pritom nie sú vlastníkmi žiadnej športovej infraštruktúry.

Z istého politicko-spoločenského hľadiska a načrtnutia perspektív slovenského športu bol vrcholom konferencie tretí okrúhly stôl s témou Čím sa pokúsia politické strany zaujať voliča v oblasti športu pred blížiacimi sa voľbami do NRSR? Pozvané boli všetky relevantné politické strany, napokon prišli predstavitelia dvoch koaličných a dvoch opozičných strán: Jozef Burian (SMER – SD), Jozef Mihál (SPOLU - občianska demokracia), Richard Sulík (Sloboda a solidarita), Dušan Tittel (Slovenská národná strana). Účasť Romana Vajaša z hnutia SME RODINA - Boris Kollár sa ukázala ako omyl. V podstate prvá verejná, viac ako dvojhodinová diskusia vrcholových slovenských politikov iba o športe ukázala niekoľko zásadných rozdielov vo vnímaní aktuálnych legislatívnych iniciatív a dlhodobých problémov (vzorec, Fond na podporu športu, športové poukazy, ministerstvo športu...). Prekvapením bolo, že deliace čiary nešli vždy iba medzi koalíciou a opozíciou. Napríklad v otázke statusu profesionálneho športovca (dilema zamestnanec alebo SZČO) boli na jednej strane Sulík s Tittelom a na druhej Mihál s Burianom. Zásadný rozdiel medzi dvoma liberálmi (Sulík vs. Mihál) napríklad vyplýval z toho, či mali konkrétnu skúsenosť so športovou problematikou, alebo iba zotrvávali v zajatí nemenných princípov, nereflektujúcich realitu. Koaličných poslancov zasa odlišovalo, či chceli vyjsť v ústrety klubom alebo riešiť problém aj za cenu istej vyššej zaangažovanosti štátu. Bude zrejme veľmi dôležité, s akými konkrétnymi programami prídu politické strany do predvolebného súboja, aby sa športová obec vedela pred urnami racionálne rozhodnúť.

Vladimír Synek, zakladateľ Ministerstva šťastia, sa vo svojej prednáške na tému Šport, srdce a rozum usiloval aktuálne zareagovať na predchádzajúce okrúhle stoly, čo sa mu darilo so striedavým úspechom. Kľúčové problémy si však všimli všetci: Ak 83 percent obyvateľov SR považuje túto krajinu za bezcharakterný štát, nemôžeme očakávať, že v nemorálnom priestore urobíme šport morálnym, a kým si neurobíme poriadok v štáte, neurobíme ani poriadok v športe.

Večerný slávnostný galavečer UčPS si pripomenul míľniky, zakladateľov UčPS a osobností, ktoré prispeli k napísaniu histórie 10 rokov UčPS.

Piatková témaNové projekty v slovenskom športe - prezentácie športových projektov bola úplne opodstatnene formálnou zmenou v porovnaní so štvrtkovými okrúhlymi stolmi, vynútenou komplikovanosťou prezentácií. Svoje projekty predstavili Ján Letko (Sportnet online - online služby pre šport), Andrej Petrovaj (Monitorovací systém ako súčasť komplexnej platformy pre zabezpečenie rozvoja tréningového procesu mládeže v slovenskom hokeji), Ľuboš Sarnovský (10 vecí, ktoré menia floorball na Slovensku), Jaroslav Šišolák (Si pripravený na vstup na nové ihrisko?), Miroslav Mackulin (Chcem byť reprezentantkou Slovenska). Richard Pavlikovský priblížil tému hokejovej akadémie v Trenčíne diskusiou s moderátorom. Zasvätenosť reprezentantov projektov vyvoláva otázku, či by nemali dostať samostatný diskusný priestor, lebo väčšinou išlo o veľmi závažné problémy, o ktorých je nutné diskutovať a pokúsiť sa nájsť riešenia (napríklad problematika druhej kariéry športovca).

Záverečný okrúhly stôlVymožiteľnosť práva v športe - štátne nástroje vs. nástroje športovej komunity nastolil pred obecenstvo veľa závažných problémov a treba veľmi vyzdvihnúť kvalitné personálne obsadenie, ktoré prinieslo nielen zasvätené pohľady, ale neraz aj nečakane ostrú konfrontáciu medzi predstaviteľkami štátu a občianskeho združenia. Názory Jaroslava Čolláka, Alice Fisterovej, Petra Mihála, Zuzany Zajíčkovej a Jána Sváka dostatočne názorne preukázali, že ak v športovej obci dokážu sporné strany kvalifikovane argumentovať a pozorne načúvať argumentom druhej strany, pri predpokladanom plnení si svojich rol a kompetencií, môže sa priepasť medzi oboma tábormi postupne zmenšovať. Ústretovosť silnejšieho partnera je však nevyhnutným predpokladom.

Na záver možno konštatovať, že zmena formy konferencie z prezentácií na okrúhle stoly sa ukázala ako šťastný krok - ak sa v budúcich ročníkoch podarí získať ešte väčšie zastúpenie športových zväzov a SOŠV (prezident a VV SOŠV odmietol vyslať zástupcu do diskusie), bude z toho profitovať celý slovenský šport – čo by malo byť v záujme všetkých hráčov v tomto priestore.