Legislatívne pravidlá vlády SR (23.5.2018)

Čl. 1 
Predmet úpravy

(3) Jednotnú legislatívnu techniku tvorby právnych predpisov určujú legislatívno-technické pokyny, ktoré sú uvedené v prílohe č. 1.

Čl. 2 
Cieľ legislatívnych prác

(3) Návrh zákona má ustanoviť také práva a povinnosti, aby dotvárali alebo rozvíjali sústavu práv a povinností v súlade s ich doterajšou štruktúrou tak, že sa nestanú vnútorne protirečivými.

Súlad s právom Európskej únie 
Čl. 3

Súlad návrhu zákona s právom Európskej únie sa preukazuje doložkou zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie (ďalej len „doložka zlučiteľnosti“), ktorej náležitosti sú uvedené v prílohe č. 2 a tabuľkou zhody návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie (ďalej len „tabuľka zhody“), ktorej náležitosti sú uvedené v prílohe č. 3.

Čl. 4

(1) Ak návrh zákona preberá do právneho poriadku Slovenskej republiky smernicu Európskej únie, musí obsahovať transpozičnú prílohu, v ktorej sa uvedie presné označenie preberaného právne záväzného aktu a údaj o jeho publikácii v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev alebo Úradnom vestníku Európskej únie.

(2) V záverečných ustanoveniach návrhu zákona sa v samostatnom paragrafe uvedie odkaz na transpozičnú prílohu v znení: „Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe (č. ...).“.

(3) Transpozičná príloha má nadpis: „Zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie“, aj keď sa v nej uvedie len jeden právne záväzný akt.

Čl. 5

(1) Návrh zákona, ktorý je aj technickým predpisom, na ktorý sa vzťahuje osobitný predpis o postupoch pri poskytovaní informácií v oblasti technických predpisov a technických noriem, musí v záverečných ustanoveniach obsahovať klauzulu vzájomného uznávania úrovne právom chránených záujmov v predmetnej oblasti, ktorá znie napríklad:
„Požiadavky ustanovené (v §..., v prílohe... a pod.) tohto zákona sa neuplatnia na výrobky, ktoré boli vyrobené alebo uvedené na trh v súlade s právom niektorého členského štátu Európskej únie, alebo ktoré boli vyrobené v súlade s právom niektorého zo štátov Európskeho združenia voľného obchodu, ktorý je súčasne zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore.“.

(2) V záverečnom ustanovení návrhu zákona, ktorý je aj technickým predpisom, na ktorý sa vzťahuje osobitný predpis o postupoch pri poskytovaní informácií v oblasti technických predpisov a technických noriem, sa uvedie „Tento zákon bol prijatý v súlade s právne záväzným aktom Európskej únie v oblasti technických predpisov.x)
x) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1535 z 9. septembra 2015, ktorou sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických predpisov a pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti (Ú. v. EÚ L 241, 17.9.2015).“.

(3) Ak sa na návrh zákona vzťahuje osobitný predpis upravujúci klauzulu vzájomného uznávania, použijú sa odseky 1 a 2 primerane.

Základné požiadavky kladené na zákon 
Čl. 6

(1) Zákon má upravovať v príslušnej oblasti všetky základné spoločenské vzťahy. Musí byť zrozumiteľný, vnútorne bezrozporný, prehľadne usporiadaný, stručný a musí obsahovať len ustanovenia s normatívnym obsahom, ktoré sú systematicky a obsahovo vzájomne previazané.

(2) Zákon musí byť terminologicky správny, presný, jednotný a všeobecne zrozumiteľný. Možno v ňom používať len správne a v právnom poriadku ustálené pojmy a správnu právnu terminológiu. Ak niet vhodného pojmu, je možné na jeho utvorenie použiť iné slovo alebo slovné spojenie, ktoré vyhovuje po významovej stránke. Nový pojem je potrebné v zákone právne vymedziť. V zákone nemožno zaviesť pojem alebo právny pojem, ktorý sa v zákone nepoužíva.

(3) Na označenie rovnakých právnych inštitútov sa používajú rovnaké právne pojmy v rovnakom význame. Jeden právny pojem s vymedzeným významom sa v tomto význame používa jednotne v celom právnom poriadku. Ak je význam právneho pojmu vymedzený v jednom zákone, nemôže iný zákon pre ten istý právny pojem vytvárať iný význam; to neplatí, ak právny pojem v tomto význame nie je možné použiť v inom zákone. Rovnako je neprípustné, aby zákon inak vymedzil význam rovnakého právneho pojmu len pre jeho časť.

(4) Použitie rovnakého právneho pojmu na označenie iného právneho inštitútu je možné, len ak

(5) Použitie neurčitého pojmu je možné len v rozsahu nevyhnutnom na dosiahnutie účelu zákona.

(6) V zákone sa musí dbať na jazykovú, štylistickú a významovú správnosť a všeobecnú zrozumiteľnosť textu. Nie je možné používať slová alebo slovné spojenia, ktoré nezodpovedajú kodifikovanej podobe štátneho jazyka. V zákone nie je možné používať na označenie dvoch rozdielnych právnych subjektov také slovné spojenia, ako sú napríklad „základná a stredná škola“, „právnická a fyzická osoba“. Cudzie slová je možné použiť len výnimočne, ak ich použitie nie je na úkor všeobecnej zrozumiteľnosti, ak sú už súčasťou používanej právnej terminológie, ak sa bežne používajú v upravovanom odvetví alebo ak ich nie je možné nahradiť vhodným, rovnocenným slovenským pojmom. V záujme jazykovej správnosti si môže predkladateľ vyžiadať vyjadrenie odborných slovakistických jazykovedných pracovísk, najmä Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied.

(7) Pri preberaní alebo vykonávaní právne záväzných aktov Európskej únie sa používajú ustálené právne pojmy, ktoré zodpovedajú účelu a obsahu sledovanému preberaným a vykonávaným právne záväzným aktom Európskej únie.

(8) Návrhy zákonov sa technicky vyhotovujú prostredníctvom elektronického systému tvorby právnych predpisov (ďalej len „portál“).

Čl. 8 
Systematika členenia návrhu zákona

(1) Návrh zákona sa po úvodnej vete, najmä ak ide o rozsiahlejší text, začína úvodnými ustanoveniami (úvodným ustanovením), ktoré obsahujú predmet úpravy zákona, teda okruh spoločenských vzťahov, ktoré má zákon upraviť. Podľa potreby je možné sem včleniť aj vymedzenie základných pojmov a právnych inštitútov zákona, ktoré sa vymedzujú na účely celého návrhu zákona, prípadne celého právneho poriadku, jeho časti, alebo na účely úseku verejnej správy; ak sa určitý pojem používa len v určitej časti návrhu zákona, tento pojem sa vymedzuje v úvode tejto časti. Potom je možné túto úvodnú časť zákona označiť ako „Základné ustanovenia“.

(2) Ak návrh zákona predpokladá vydanie vykonávacieho právneho predpisu, musí obsahovať, spravidla v samostatnom paragrafe, splnomocnenie na jeho vydanie. Splnomocnenie sa musí v zákone formulovať tak, aby z jeho znenia jednoznačne vyplývalo, kto je splnomocnený na vydanie vykonávacieho právneho predpisu, čo a v akom rozsahu sa má v ňom upraviť, pričom sa dbá na zabezpečenie súladu vykonávacieho právneho predpisu so zákonom. Ak sa predpokladá vydať na vykonanie zákona nariadenie vlády, je možné to v návrhu zákona výslovne uviesť.

(3) Spoločné ustanovenia obsahujú právnu úpravu tých skutočností, ktoré sa týkajú viacerých alebo všetkých ustanovení zákona.

(4) Prechodné ustanovenia obsahujú právnu úpravu režimu prechodného spolupôsobenia doterajšieho zákona a nového zákona na právne vzťahy upravené doterajším zákonom. Formulácia prechodných ustanovení musí byť úplná a presná, aby ich prepojenie s konkrétnymi zmenami v zákone bolo jednoznačné a vytvárali tak právny základ pre plynulý prechod existujúcich právnych vzťahov na novú právnu úpravu. Prechodné ustanovenia obsahujú aj časovo obmedzenú právnu úpravu.

(5) Záverečné ustanovenia sa spravidla členia na zrušovacie ustanovenie a ustanovenie o účinnosti.

(6) V zrušovacom ustanovení musia byť výslovne uvedené všetky právne predpisy vyhlásené v Zbierke zákonov alebo v Zbierke zákonov Slovenskej republiky (ďalej len „zbierka zákonov“), vrátane vykonávacích právnych predpisov vyhlásených uverejnením oznámenia o ich vydaní, alebo ich časti, ktoré sa navrhovaným zákonom zrušujú. Ak sa zrušuje zákon, na vykonanie ktorého sú vydané vykonávacie právne predpisy, v zrušovacom ustanovení sa výslovne uvádzajú aj všetky vykonávacie právne predpisy vydané na vykonanie zákona. Vykonávací právny predpis vydaný na vykonanie doterajšieho zákona môže dočasne vykonávať aj nový zákon, ak tak nový zákon výslovne ustanoví (príloha č. 1 bod 24.2.). Zrušiť zákon a ponechať v platnosti a účinnosti len niektoré jeho ustanovenie je neprípustné, rovnako je neprípustné zrušiť len niektoré ustanovenie zákona.

(7) V ustanovení o účinnosti zákona sa uvádza deň, keď má zákon nadobudnúť účinnosť. Pri navrhovaní účinnosti zákona je potrebné rátať s lehotou potrebnou na prerokovanie návrhu zákona a s prípadným vrátením zákona prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie v národnej rade. Súčasne je potrebné rátať s lehotou na vyhlásenie zákona.

(8) Pri ustanovení účinnosti zákona je potrebné rátať aj s legisvakanciou tak, aby sa so zákonom ešte pred nadobudnutím jeho účinnosti mohli oboznámiť všetci, ktorým je určený. Výnimočné ustanovenie účinnosti dňom vyhlásenia treba obmedziť len na prípady, v ktorých je to skutočne nevyhnutné, čo treba odôvodniť.

(9) Ak ide o zákon, ktorý upravuje právne vzťahy, ktoré sú viazané na začiatok opakujúceho sa časového obdobia, napríklad rozpočtový rok, účtovný rok, školský rok, školský polrok, semester, poľnohospodársky rok, alebo právne vzťahy, ktoré upravujú podnikanie, napríklad dane alebo odvody, je potrebné navrhnúť, ak je to možné, deň nadobudnutia účinnosti tohto zákona na začiatok príslušného obdobia alebo na 1. január, pričom je potrebné navrhnúť primeranú legisvakanciu.

(10)Ak ide o návrh zákona, ktorým sa preberá do právneho poriadku Slovenskej republiky smernica Európskej únie alebo ktorým sa implementuje nariadenie alebo rozhodnutie Európskej únie a navrhuje sa prísnejšia právna úprava ako je právna úprava právne záväzného aktu Európske únie je potrebné navrhnúť, ak je to možné, deň nadobudnutia účinnosti na posledný deň transpozičnej lehoty alebo lehoty na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia Európskej únie.

(11)Zrušovacie ustanovenie, spolu s ustanovením o účinnosti zákona, úvodnou vetou k prílohe, ktorá plní funkciu transpozičného odkazu a údajmi podľa čl. 5 sa označujú spoločným nadpisom „Záverečné ustanovenia“, ak nie je účelné použiť samostatné nadpisy „Zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie“, „Zrušovacie ustanovenia“, „Účinnosť“.

Čl. 9 
Novelizácia zákona

(1) Novelizácia zákona sa vykonáva formou priamej novelizácie tak, že sa v úvodnej vete zákona výslovne uvádza, ktorý zákon sa má novelizovať, pričom treba dbať na čo najväčšiu prehľadnosť a zrozumiteľnosť. Nepriama novelizácia zákona, teda zmena alebo doplnenie iného zákona ustanoveniami navrhovaného zákona bez uvedenia jeho úplnej citácie v samostatnom článku označenom rímskou číslicou (číslicami), je neprípustná. Neprípustná je aj taká novelizácia, ktorá v osobitnom článku novelizuje jeden zákon alebo viac zákonov bez toho, aby sa uviedlo, ktoré konkrétne ustanovenie novelizovaného zákona (zákonov) sa mení alebo dopĺňa, to neplatí, ak sa v texte zákona majú nahradiť slová, ktoré sa v ňom vyskytujú viackrát, prípadne aj v rozličných tvaroch (príloha č. 1 bod 41.).

(2) Jedným zákonom je možné priamo novelizovať viac zákonov len vtedy, ak je novelizácia týchto zákonov vzájomne obsahovo súvisiaca; každý zákon sa novelizuje osobitným článkom. Novelizácia právneho predpisu je možná len právnym predpisom rovnakej právnej sily.

(3) Návrh zákona nemôže obsahovať novelizáciu iného zákona, ktorá obsahovo nesúvisí s návrhom zákona.

(4) Ak sa mienia obnoviť právne vzťahy podľa už zrušeného zákona, je potrebné príslušné ustanovenia upraviť znova v navrhovanom zákone. Ich platnosť nie je možné obnoviť vypustením pôvodného zrušovacieho ustanovenia.

(5) Prechodné ustanovenia a zrušovacie ustanovenia, ktoré nadobudli účinnosť, nie je možné novelizovať; to neplatí, ak v prechodných ustanoveniach ešte neuplynula lehota ustanovená na uplatnenie práva alebo na splnenie povinnosti.

Čl. 10 
Predbežná informácia

(1) Pred spustením tvorby návrhu zákona, v záujme informovania verejnosti a orgánov verejnej správy v dostatočnom časovom predstihu predkladateľ zverejní na portáli predbežnú informáciu o pripravovanom návrhu zákona. Predbežná informácia sa vypracúva len k návrhu zákona, ktorý sa predkladá do pripomienkového konania v lehote podľa čl. 13 ods. 6 a ktorý sa nevypracúva na základe vládou schváleného legislatívneho zámeru (čl. 11).

(2) V predbežnej informácii predkladateľ najmä stručne uvedie základné ciele a tézy pripravovaného návrhu zákona, zhodnotenie súčasného stavu, spôsob zapojenia verejnosti do tvorby návrhu zákona^[1] a predpokladaný termín začatia pripomienkového konania. Predbežná informácia má spravidla jednu stranu.

(3) Vyjadrenie k predbežnej informácii sa zasiela prostredníctvom portálu v lehote určenej predkladateľom.

Čl. 11 
Legislatívny zámer

(1) Legislatívny zámer vypracúva predkladateľ pred prípravou návrhu nového zákona, ktorým sa má upraviť oblasť spoločenských vzťahov doteraz právom neupravenú, návrhu zákona podstatne novelizujúceho platný zákon, návrhu zákona s výrazným hospodárskym a finančným dosahom alebo, ak o tom rozhodne vláda. Povinnosť vypracovať legislatívny zámer sa nevzťahuje na návrh zákona, pri ktorom sa uskutočňuje skrátené pripomienkové konanie podľa čl. 13 ods. 7 alebo podľa čl. 15.

(2) Pri príprave a predkladaní legislatívneho zámeru sa postupuje podľa Smernice na prípravu a predkladanie materiálov na rokovanie vlády Slovenskej republiky. Súčasťou legislatívneho zámeru je doložka zlučiteľnosti (príloha č. 2).

(3) Legislatívny zámer obsahuje najmä zhodnotenie platnej právnej úpravy a určenie cieľov, ktoré má nová právna úprava plniť, spôsob zapojenia verejnosti do tvorby návrhu zákona,1) ako aj zhodnotenie vplyvov na rozpočet verejnej správy, vplyvov na podnikateľské prostredie, sociálnych vplyvov, vplyvov na životné prostredie, vplyvov na informatizáciu spoločnosti a vplyvov na služby verejnej správy pre občana podľa Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov (ďalej len „jednotná metodika“) formou doložky vybraných vplyvov a analýz vplyvov^[2] (ďalej len „doložka vybraných vplyvov“). Doložka vybraných vplyvov k legislatívnemu
zámeru sa predkladá ako jeho samostatná súčasť.

(4) Legislatívny zámer schválený vládou je pre predkladateľa záväzným podkladom na vypracovanie návrhu zákona.

Návrh zákona 
Čl. 12

Pri posudzovaní vplyvov návrhu zákona na rozpočet verejnej správy, vplyvov na podnikateľské prostredie, sociálnych vplyvov, vplyvov na životné prostredie, vplyvov na informatizáciu spoločnosti a vplyvov na služby verejnej správy pre občana sa postupuje podľa jednotnej metodiky.

Čl. 13

(1) Návrh zákona sa prerokuje s príslušnými orgánmi a inštitúciami v pripomienkovom konaní.

(2) Predkladateľ zverejní návrh zákona na pripomienkové konanie na portáli. Zároveň
predkladateľ zašle prostredníctvom portálu elektronický oznam o zverejnení návrhu zákona

(3) Pripomienkové konanie k návrhu zákona sa uskutočňuje aj s vyššími územnými celkami, Združením samosprávnych krajov SK 8, Združením miest a obcí Slovenska, Úniou miest Slovenska, hlavným mestom Slovenskej republiky Bratislavou, mestami, ktoré sú sídlom kraja a s orgánmi a inštitúciami, ktorým sa ukladajú úlohy alebo ktorých sa problematika návrhu zákona týka, ako aj s verejnosťou, a to ešte pred predložením návrhu zákona na rokovanie vlády.

(4) Oznam o zverejnení návrhu zákona (odsek 2) môže predkladateľ zaslať aj iným štátnym orgánom, orgánom územnej samosprávy, stavovským organizáciám a iným inštitúciám.

(5) Oznam o zverejnení návrhu zákona (odsek 2) obsahuje názov návrhu zákona, číslo materiálu, dátum začatia a dátum ukončenia pripomienkového konania, lehotu na zaslanie pripomienok, odkaz na presnú adresu umiestnenia materiálu na portáli a elektronickú adresu, na ktorú je možné zaslať pripomienky, ak je portál nedostupný.

(6) Lehota na zaslanie pripomienok je 15 pracovných dní, ak predkladateľ neurčí dlhšiu lehotu; lehota začína plynúť dňom zverejnenia návrhu zákona na portáli. Ak pripomienkujúci orgán alebo inštitúcia nezašle pripomienky v určenej lehote platí, že pripomienky nemá.

(7) Ak nastanú mimoriadne okolnosti (najmä ohrozenie ľudských práv a základných slobôd alebo bezpečnosti, ak hrozia štátu značné hospodárske škody, v prípade vyhlásenia núdzového stavu alebo opatrení na riešenie mimoriadnej situácie), ak hrozí nesplnenie záväzkov vyplývajúcich zo Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii nedodržaním lehoty určenej na prebratie smernice Európskej únie, implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia Európskej únie, alebo ak ide o návrh zákona predkladaný mimo plánu legislatívnych úloh vlády z dôvodu jeho naliehavosti v termíne, ktorý neumožňuje lehotu uvedenú v odseku 6 dodržať, je možné pripomienkové konanie uskutočniť v skrátenej forme. V tomto prípade lehotu na oznámenie pripomienok určí predkladateľ; táto lehota však nesmie byť kratšia ako sedem pracovných dní a začína plynúť dňom zverejnenia návrhu zákona na portáli.

(8) Hrozbu nesplnenia záväzkov vyplývajúcich zo Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii nedodržaním lehoty určenej na prebratie smernice Európskej únie, implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia Európskej únie je možné ako dôvod na uskutočnenie pripomienkového konania v skrátenej forme použiť len vtedy, ak v lehote určenej na prebratie smernice Európskej únie, implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia Európskej únie nebolo možné pre túto lehotu uskutočniť pripomienkové konanie v lehote podľa odseku 6.

(9) Orgány a inštitúcie podľa odsekov 2 a 3 zasielajú pripomienky vždy v elektronickej podobe prostredníctvom portálu, a ak ide o zásadné pripomienky, súčasne aj v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe podpísané zaručeným elektronickým podpisom.^[4] Ostatní pripomienkujúci zasielajú pripomienky výlučne v elektronickej podobe prostredníctvom portálu. Verejnosť môže zaslať pripomienky v elektronickej podobe prostredníctvom portálu, v elektronickej podobe na určenú elektronickú adresu alebo v listinnej podobe; ustanovenie čl. 14 ods. 9 tým nie je dotknuté.

Čl. 14

(2) Pripomienka k návrhu zákona musí byť formulovaná jednoznačne a musí z nej byť zjavný jej legislatívny prínos. Na dosiahnutie prehľadnosti sa pripomienky členia na všeobecné pripomienky a pripomienky k jednotlivým ustanoveniam návrhu zákona.

(3) Ak sa uplatní pripomienka, ktorá sa má považovať za podstatnú, vyjadrí sa to, napríklad takto: „Túto pripomienku považujeme za zásadnú.“. Ak predkladateľ nevyhovie takto označenej pripomienke, stáva sa táto pripomienka predmetom rozporu. Ak predkladateľ vyhovie zásadnej pripomienke len sčasti, zvyšná časť zásadnej pripomienky zostáva predmetom rozporu, ak sa predkladateľ nedohodne s pripomienkujúcim orgánom inak. Ak predkladateľ nevyhovie pripomienkam, ktoré neboli označené za zásadné, nepovažujú sa za predmet rozporu.

(4) Zásadná pripomienka znamená kategorický nesúhlas pripomienkujúceho orgánu a predznačuje, že bez akceptovania tejto pripomienky pravdepodobne nebude člen vlády hlasovať za návrh zákona na rokovaní vlády alebo ten, kto uplatnil zásadnú pripomienku, ak bude prítomný na rokovaní vlády, ju vznesie aj na tomto rokovaní. Zásadné pripomienky sa uplatňujú listom ministra alebo štátneho tajomníka (čl. 41 ods. 1); to neplatí, ak ide o uplatnenie zásadnej pripomienky v skrátenom pripomienkovom konaní alebo o zásadnú pripomienku k návrhu vyhlášky alebo návrhu opatrenia.

(5) S podpredsedom vlády, ministerstvom a úradom vlády je vždy potrebné na rozporovom konaní prerokovať pripomienky, ktoré sú označené ako zásadné a ktoré sú predmetom rozporu. S ostatnými ústrednými orgánmi štátnej správy a s orgánmi podľa čl. 13 ods. 2 písm. c) až f) sa na rozporovom konaní vždy prerokuje zásadná pripomienka, ktorá je predmetom rozporu a ktorá sa týka ich vecnej pôsobnosti podľa osobitných zákonov alebo ktorá sa priamo týka postavenia alebo činnosti orgánu verejnej moci (napríklad štátnozamestnaneckého pomeru, rozpočtových pravidiel). Rozporové konanie s orgánmi, ktorým bol návrh zákona zaslaný podľa čl. 13 ods. 2 písm. g), sa vedie len k zásadným pripomienkam, ktoré sú predmetom rozporu a ktoré sa týkajú vecnej pôsobnosti alebo postavenia týchto orgánov. Ak sa nepodarí rozpor vyriešiť ani na úrovni príslušných ministrov, predloží sa návrh zákona s rozporom a legislatívny zámer, ak bol vypracovaný, na prerokovanie vláde. Pokiaľ ide o rozpor vyjadrený zásadnou pripomienkou na úrovni podpredsedu vlády, ministra alebo vedúceho úradu vlády, o zaradení návrhu zákona do návrhu programu rokovania vlády rozhodne predseda vlády.

(6) Rozporové konanie so zástupcom verejnosti sa môže uskutočniť, ak predkladateľ nevyhovel pripomienke, ktorú uplatnil väčší počet osôb zo strany verejnosti a zároveň súčasťou pripomienky je splnomocnenie zástupcovi verejnosti na ich zastupovanie (ďalej len „hromadná pripomienka“). Rozporové konanie so zástupcom verejnosti sa uskutoční vždy, ak predkladateľ nevyhovel hromadnej pripomienke, s ktorou sa stotožnilo aspoň 500 osôb. Ak sa hromadná pripomienka uplatnila v elektronickej podobe prostredníctvom portálu, zoznam osôb, ktoré sa stotožnili s hromadnou pripomienkou, je možné predkladateľovi zaslať aj iným spôsobom ako prostredníctvom portálu.

(7) Rozporové konanie sa vyhodnocuje na portáli vo vyhodnotení pripomienkového konania.

(8) Ak sa návrh zákona podstatne zmení podľa výsledkov pripomienkového konania, predloží ho predkladateľ opätovne na pripomienkové konanie, vrátane posúdenia vybraných vplyvov podľa čl. 12.

(9) Pripomienky k návrhu zákona, ktoré boli zaslané v elektronickej podobe prostredníctvom portálu, sa uvedú vo vyhodnotení pripomienkového konania [čl. 23 ods. 3 písm. b)] spolu s označením, či ide o zásadnú pripomienku, a ak ide o neakceptovanú pripomienku, s odôvodnením neakceptovania; to platí rovnako na pripomienku povinne pripomienkujúceho orgánu, ako aj na pripomienku nepovinne pripomienkujúceho orgánu a verejnosti. Pripomienky, ktoré neboli zaslané v elektronickej podobe prostredníctvom portálu sa vo vyhodnotení pripomienkového konania neuvádzajú; tým nie je dotknutá povinnosť predkladateľa takéto pripomienky vyhodnotiť.

(10)Prípravu a predkladanie návrhu zákona v elektronickej podobe podrobnejšie upravuje Metodický pokyn na prípravu a predkladanie materiálov na rokovanie vlády Slovenskej republiky.

Čl. 15

Ak nastanú mimoriadne okolnosti, najmä ohrozenie ľudských práv a základných slobôd alebo ohrozenie bezpečnosti, ak hrozia štátu značné hospodárske škody, v prípade vyhlásenia núdzového stavu alebo opatrení na riešenie mimoriadnej situácie, ustanovenia čl. 10 až 14, čl. 21, čl. 23 až 25 sa nemusia použiť.

Čl. 16 
Vnútrokomunitárne pripomienkové konanie

(1) Ak má byť návrh zákona predmetom pripomienkového konania podľa právne záväzného aktu Európskej únie^[5] s Európskou komisiou a členskými štátmi alebo Európskou centrálnou bankou (ďalej len „vnútrokomunitárne pripomienkové konanie“) zašle minister, návrh zákona na pripomienkovanie Európskej komisii alebo Európskej centrálnej banke.

(2) Návrh zákona sa zasiela na vnútrokomunitárne pripomienkové konanie najneskôr po jeho prerokovaní v Legislatívnej rade vlády Slovenskej republiky (ďalej len „legislatívna rada“).

(3) Ak sa návrh zákona podstatne zmení podľa výsledkov vnútrokomunitárneho pripomienkového konania, predloží ho minister legislatívnej rade na opätovné prerokovanie.

Náležitosti návrhu zákona predkladaného na pripomienkové konanie 
Čl. 17

(1) Návrh zákona predkladaný na pripomienkové konanie okrem paragrafového znenia obsahuje najmä

(2) Náležitosti materiálu uvedené v odseku 1 písm. a) až e) okrem analýzy vplyvov, písm. f) a g) predkladateľ vkladá na portál prostredníctvom portálom určených šablón. Náležitosti uvedené v odseku 1 písm. h) až j) a analýzu vplyvov, ak sú súčasťou materiálu, pripojí predkladateľ v elektronickej podobe prostredníctvom portálu. Ak zaslala Európska komisia vzor tabuľky zhody ku konkrétnej smernici, predkladateľ vkladá tabuľku zhody na portál v tejto forme.

(3) Podľa odseku 2 sa postupuje aj pri predložení návrhu zákona na rokovanie legislatívnej rady a pri predložení návrhu zákona na rokovanie vlády.

Čl. 18

(1) Predkladacia správa k návrhu zákona obsahuje najmä

(2) Rozsah predkladacej správy nesmie presiahnuť dve strany; to sa nevzťahuje na prípady podľa čl. 31. 

Čl. 19

(1) Dôvodová správa sa člení na všeobecnú časť a osobitnú časť.

(2) Všeobecná časť dôvodovej správy musí obsahovať zhodnotenie súčasného stavu najmä zo spoločenskej, ekonomickej a právnej stránky s uvedením potreby novej zákonnej úpravy, spôsobu jej vykonávania, zhrnutie vplyvov v súlade s doložkou vybraných vplyvov, ako aj rozbor ďalších otázok nevyhnutných na všestranné posúdenie návrhu zákona, najmä sa stručne zhodnotí primeranosť zásahu do práv adresátov vzhľadom na dosiahnutie účelu navrhovanej právnej úpravy. Vo všeobecnej časti dôvodovej správy sa musí uviesť súlad návrhu zákona s ústavou, s ústavnými zákonmi a nálezmi ústavného súdu, súvislosť s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, príslušné medzinárodné zmluvy a medzinárodné dokumenty sa vymenujú, a  súlad návrhu zákona s právom Európskej únie, ako aj stanovisko iných orgánov, ak sa vyjadrili k návrhu zákona na základe oprávnenia podľa osobitného predpisu.6)

(3) Ak sa návrhom zákona navrhuje prísnejšia právna úprava ako je právna úprava v právne záväznom akte Európskej únie, vo všeobecnej časti dôvodovej správy sa osobitne zhodnotí rozsah prebratia smernice alebo implementácie nariadenia alebo rozhodnutia Európskej únie a v doložke vybraných vplyvov sa podrobnejšie zdôvodní.

(4) Osobitná časť dôvodovej správy sa člení podľa jednotlivých paragrafov navrhovaného zákona a ak ide o návrh novely zákona podľa jednotlivých článkov a jednotlivých bodov novely. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje vecné odôvodnenie jednotlivých navrhovaných ustanovení zákona. Do odôvodnenia jednotlivých navrhovaných ustanovení sa nepreberá text týchto ustanovení, ani text a argumentácia už obsiahnutá vo všeobecnej časti dôvodovej správy.

Čl. 20

(1) Návrh zákona musí obsahovať doložku vybraných vplyvov vypracovanú v súlade s jednotnou metodikou.

(2) Pri návrhoch zákonov, ktoré majú vplyv na rozpočet verejnej správy, musia byť uvedené a zdôvodnené ich predpokladané finančné dôsledky na rozpočet verejnej správy, a to nielen na bežný rok, ale aj na nasledujúce rozpočtové roky. Spolu s tým musia byť uvedené aj
návrhy na úhradu zvýšených výdavkov alebo na úhradu úbytku príjmov rozpočtu verejnej správy.7)

(3) Predkladateľ je povinný rozpočtové dôsledky návrhov zákonov vopred prerokovať s Ministerstvom financií Slovenskej republiky.^[6]

(4) Návrhy zákonov predložené na rokovanie vlády v priebehu rozpočtového roka, ktoré majú rozpočtové dôsledky a ktorých krytie nie je možné v priebehu rozpočtového roka zabezpečiť zvýšenými príjmami alebo úsporou iných výdavkov, môžu nadobudnúť účinnosť najskôr 1. januára nasledujúceho rozpočtového roka.

Čl. 21

V správe o účasti verejnosti na tvorbe právneho predpisu predkladateľ uvedie spôsob zapojenia verejnosti do tvorby návrhu zákona.^[7] Správa o účasti verejnosti na tvorbe právneho predpisu má spravidla dve strany; predkladateľ môže použiť vzory správy o účasti verejnosti na tvorbe právneho predpisu uvedené v prílohe č. 4.

Čl. 22

Informatívne konsolidované znenie zákona sa vytvára prostredníctvom portálu len v elektronickej podobe. Informatívne konsolidované znenie zákona obsahuje pôvodné znenie zákona so zapracovaním všetkých ustanovení jeho neskorších novelizácií, vrátane navrhovanej novelizácie zákona. Ak návrh zákona obsahuje viacero novelizačných článkov, informatívne konsolidované znenie zákona sa vytvára ku každému novelizovanému zákonu.

Čl. 23 
Predloženie návrhu zákona na rokovanie legislatívnej rady

(1) Návrh zákona, upravený podľa výsledkov pripomienkového konania, sa predloží na rokovanie legislatívnej rady. Legislatívna rada zaujme k návrhu zákona stanovisko spravidla do 30 dní. Návrh zákona sa na rokovanie legislatívnej rady predkladá v jednom písomnom výtlačku, ktorý podpíše predkladateľ. V sprievodnom liste predkladateľ uvedie funkciu, meno, priezvisko, e-mail a telefónne číslo zamestnanca a jeho zástupcu zodpovedných za vypracovanie návrhu zákona predloženého na rokovanie legislatívnej rady. Návrh vykonávacieho právneho predpisu podľa čl. 17 ods. 1 písm. i) sa predkladá len v elektronickej podobe.

(2) Návrh zákona sa predkladá na rokovanie legislatívnej rady aj v elektronickej podobe, a to prostredníctvom portálu a úrad vlády ho zverejní na svojom webovom sídle; zo spôsobu zverejnenia musí byť zrejmé, že ide o návrh zákona predložený na rokovanie legislatívnej rady. Ak je portál nedostupný, návrh zákona je možné predložiť na rokovanie legislatívnej rady aj na inom vhodnom elektronickom médiu na prenos údajov. Predkladateľ návrhu zákona je povinný́ zabezpečiť úplnú zhodu elektronickej podoby predloženého návrhu zákona s jeho písomnou podobou, čo uvedie v sprievodnom liste. V dokumente v elektronickej podobe nesmú́ byť zobrazené komentáre, poznámky a sledované zmeny vykonané v procese tvorby návrhu zákona.

(3) Materiál, ktorým sa návrh zákona predkladá na rokovanie legislatívnej rady, má okrem náležitostí uvedených v čl. 17 ods. 1 obsahovať aj
a) vyhlásenie predkladateľa

b) vyhodnotenie pripomienkového konania a vyhodnotenie vnútrokomunitárneho pripomienkového konania, ak sa uskutočnilo.

Čl. 24

(1) K návrhu legislatívneho zámeru (čl. 11) a návrhu zákona pred predložením na rokovanie legislatívnej rady vypracúva sekretariát legislatívnej rady stanovisko, a to aj z hľadiska ich súladu s právom Európskej únie.

(2) Ak o tom rozhodne legislatívna rada alebo ak o to počas rokovania legislatívnej rady požiada predkladateľ, vypracuje sekretariát legislatívnej rady písomný záver z rokovania legislatívnej rady s uvedením pripomienok a odporúčaní, ktoré legislatívna rada k návrhu zákona uplatnila. V písomnom závere podľa prvej vety sa uvedú najmä pripomienky a odporúčania, z ktorých vyplýva zásadná zmena ustanovení návrhu zákona a podstatné legislatívno-technické pripomienky; štylistické a gramatické pripomienky sa neuvádzajú, ak podstatným spôsobom nemenia obsah ustanovení návrhu zákona.

(3) Ak bol vypracovaný písomný záver podľa odseku 2, sekretariát legislatívnej rady ho bezodkladne doručí predkladateľovi.

Čl. 25

Čl. 26 
Predloženie návrhu zákona na rokovanie vlády

(1) Návrh zákona sa predloží na rokovanie vlády po jeho predložení na rokovanie legislatívnej rady. Návrh vykonávacieho právneho predpisu podľa čl. 17 ods. 1 písm. i) sa predkladá len v elektronickej podobe.

(2) Materiál, v ktorom sa návrh zákona predkladá na rokovanie vlády, má obsahovať náležitosti podľa čl. 23 ods. 3.

(3) Predkladacia správa k návrhu zákona obsahuje okrem náležitostí uvedených v čl. 18 ods. 1 aj informáciu, ktoré poradné orgány vlády návrh zákona prerokovali, s akým výsledkom a informáciu o prerokovaní návrhu zákona Stálou pracovnou komisiou Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky na posudzovanie vybraných vplyvov pri Ministerstve hospodárstva Slovenskej republiky.

(4) Ak sa postupuje podľa čl. 13 ods. 7 alebo podľa čl. 15, minister môže predložiť vláde spolu s návrhom zákona aj návrh na skrátené legislatívne konanie o návrhu zákona.

(5) Návrh zákona sa na rokovanie vlády predkladá aj v elektronickej podobe, a to prostredníctvom portálu a úrad vlády ho zverejní na svojom webovom sídle; zo spôsobu zverejnenia musí byť zrejmé, že ide o návrh zákona predložený na rokovanie vlády. Ak je portál nefunkčný, návrh zákona je možné predložiť na rokovanie vlády aj na inom vhodnom elektronickom médiu na prenos údajov.

(6) K návrhu legislatívneho zámeru (čl. 11) a návrhu zákona po predložení na rokovanie vlády vypracuje sekcia vládnej legislatívy úradu vlády stanovisko, a to aj z hľadiska ich súladu
s právom Európskej únie.

Vládny návrh zákona 

Čl. 27

Vládny návrh zákona je návrh zákona, ktorý bol schválený vládou. Súčasťou vládneho návrhu zákona je dôvodová správa (čl. 19) vrátane doložky vybraných vplyvov. Čistopis vládneho návrhu zákona vyhotovuje predkladateľ. Predkladateľ je povinný vyhotoviť aj elektronickú podobu vládneho návrhu zákona a doručiť ju sekcii vládnej legislatívy. Predkladateľ je povinný́ zabezpečiť úplnú́ zhodu elektronickej podoby vládneho návrhu zákona s jeho písomnou podobou, čo uvedie v sprievodnom liste. V dokumente v elektronickej podobe nesmú́ byť zobrazené komentáre, poznámky a sledované zmeny vykonané v procese tvorby návrhu zákona.

_______
8) Uznesenie vlády Slovenskej republiky z 21. októbra 2009 č. 743.

(4) Na pripomienkové konanie k návrhu medzinárodnej zmluvy, na jej prerokovanie legislatívnou radou vlády alebo vládou sa vzťahujú

a) primerane čl. 13 až 15, čl. 17 až 19, čl. 20 ods. 2 až 4 a čl. 21 až 29 a 
b) rovnako čl. 12 a čl. 20 ods. 1.

Nariadenie vlády 
Čl. 33

(1) Nariadením vlády nie je možné ukladať povinnosti meniť, alebo dopĺňať právnu úpravu nad rámec zákona alebo upravovať spoločenské vzťahy v zákone neupravené; to neplatí, ak ide o nariadenie vlády podľa čl. 120 ods. 2 ústavy (ďalej len „aproximačné nariadenie vlády“).

(2) Nariadením vlády nie je možné novelizovať viac vykonávacích právnych predpisov. Nariadenie vlády, ktoré dočasne vykonáva nový zákon (čl. 8 ods. 6), nemožno novelizovať.9)

9 ) Rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 18/2002 z 13. mája 2004.

Čl. 34

(1) Návrh aproximačného nariadenia vlády musí obsahovať prílohu, v ktorej sa uvedie presné označenie preberaného alebo vykonávaného právneho aktu alebo vykonávanej medzinárodnej zmluvy a údaj o tom, kde je tento právny akt uverejnený, alebo kde bol oznámený.

(2) V záverečných ustanoveniach návrhu aproximačného nariadenia vlády sa uvedie odkaz na prílohu podľa odseku 1 v znení: „Týmto nariadením vlády sa vykonávajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe (č. ...).“. Ak sa v návrhu nariadenia vlády preberá smernica Európskej únie a zároveň sa vykonáva nariadenie alebo rozhodnutie Európskej únie alebo medzinárodná zmluva, uvedie sa odkaz v tomto znení: „Týmto nariadením vlády sa preberajú a vykonávajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe (č. ...).“. Ak sa v návrhu nariadenia vlády preberá smernica Európskej únie, uvedie sa odkaz v tomto znení: „Týmto nariadením vlády sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe (č. ...).“.

(3) Príloha podľa odseku 1 má nadpis: „Zoznam vykonávaných právne záväzných aktov Európskej únie“. Ak sa v návrhu nariadenia vlády preberá smernica Európskej únie, príloha má názov: „Zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie“. Ak sa v návrhu nariadenia vlády preberá smernica Európskej únie a zároveň sa vykonáva nariadenie alebo rozhodnutie Európskej únie alebo medzinárodná zmluva, príloha má názov: „Zoznam preberaných a vykonávaných právne záväzných aktov Európskej únie“.

(4) Nadpis prílohy v množnom čísle podľa odseku 3 sa použije, aj keď sa má v prílohe uviesť iba jeden právne záväzný akt.

Čl. 35

(1) Čl. 2 až 10, čl. 13 až 16, čl. 17 ods. 1 a 2, čl. 18 a 19, čl. 20 ods. 2 až 4, čl. 21 až 26 a čl. 33 sa vzťahujú primerane aj na nariadenie vlády.

(2) Na posudzovanie vybraných vplyvov návrhu nariadenia vlády sa vzťahujú čl. 12 a čl. 20 ods. 1 rovnako.

Čl. 36

(1) Návrh nariadenia vlády, upravený podľa výsledkov pripomienkového konania, sa predloží na rokovanie legislatívnej rady. Po predložení návrhu nariadenia vlády na rokovanie legislatívnej rady môže predkladateľ podľa prvej vety predložiť návrh nariadenia vlády na rokovanie vlády. Počet výtlačkov návrhu nariadenia vlády predkladaných na rokovanie vlády upravuje Metodický pokyn na prípravu a predkladanie materiálov na rokovanie vlády Slovenskej republiky.

(2) Predkladateľ návrhu nariadenia vlády vyhotovuje čistopis nariadenia vlády v znení záverov schválených vládou.

Čl. 37 
Vyhláška a opatrenie 

(1) Čl. 2 až 10, čl. 13 až 16, čl. 17 ods. 1 a 2, čl. 18 a 19, čl. 20 ods. 2 až 4, čl. 21 až 26 a čl. 33 sa vzťahujú primerane aj na vyhlášku.

(2) Na posudzovanie vybraných vplyvov návrhu vyhlášky sa vzťahujú čl. 12 a čl. 20 ods. 1 rovnako.

(3) Ak sa má vyhláška vydať po dohode s iným ministerstvom alebo iným ústredným orgánom štátnej správy, predloží sa jeho súhlas spolu s návrhom vyhlášky stálej pracovnej komisii legislatívnej rady (ďalej len „stála pracovná komisia”).

(4) Návrh vyhlášky, v počte dvoch výtlačkov, z toho jeden podpísaný ministrom, upravený podľa výsledkov pripomienkového konania, zašle predkladateľ a to aj v elektronickej podobe prostredníctvom portálu stálej pracovnej komisii príslušnej podľa obsahu vyhlášky so žiadosťou o prerokovanie návrhu vyhlášky a zaujatie stanoviska k nemu. Ak z obsahu vyhlášky jednoznačne nevyplýva, ktorá stála pracovná komisia ju má prerokovať, návrh vyhlášky prerokuje stála pracovná komisia, ktorá je vecne najbližšie príslušná, alebo sa návrh vyhlášky prerokuje v stálej pracovnej komisii určenej na základe dohody predsedov stálych pracovných komisií. Ak návrh vyhlášky posudzujú viaceré stále pracovné komisie, určí sekretariát legislatívnej rady, ktorá z nich vypracuje na základe stanovísk ostatných stálych pracovných komisií súhrnné stanovisko.

(5) Stála pracovná komisia prerokuje návrh vyhlášky spravidla do 30 dní od doručenia návrhu vyhlášky a zaujme k nemu stanovisko.

(6) Stála pracovná komisia vypracuje stanovisko a zašle ho predkladateľovi do 10 dní od prerokovania návrhu vyhlášky.

(7) Predkladateľ predloží vec na rozhodnutie predsedovi legislatívnej rady a na zaujatie stanoviska legislatívnej rady, ak nesúhlasí so stanoviskom stálej pracovnej komisie v tej časti, v ktorej sa namieta

a) prekročenie zákonného splnomocnenia na vydanie vyhlášky alebo iný rozpor navrhovanej vyhlášky so zákonom,
b) nezrozumiteľnosť alebo vnútorná rozpornosť navrhovaného textu vyhlášky,
c) závažné nedodržanie legislatívno-technických pokynov.

(8) Návrh vyhlášky upravený podľa stanoviska stálej pracovnej komisie, alebo ak sa postupovalo podľa odseku 7, podľa rozhodnutia predsedu legislatívnej rady, sa predloží na podpis ministrovi.

(9) Odseky 4 až 8 sa nevzťahujú na Stálu pracovnú komisiu Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky na posudzovanie vybraných vplyvov pri Ministerstve hospodárstva Slovenskej republiky.

(10)Na prípravu a prerokovanie návrhu opatrenia sa vzťahujú odseky 1 až 9. Súčasťou návrhu opatrenia je aj návrh oznámenia o vydaní opatrenia, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 6 a konsolidované znenie novelizovaného opatrenia.

Čl. 38 
Vyhotovenie vykonávacieho právneho predpisu 

(1) Schválené nariadenie vlády, upravené podľa výsledku rokovania vlády, odovzdá predkladateľ v troch výtlačkoch na obstaranie podpisu predsedu vlády a na zabezpečenie vyhlásenia v zbierke zákonov.

(2) Z týchto troch výtlačkov majú dva výtlačky vyznačené miesto na podpis predsedu vlády, z ktorých jeden výtlačok nariadenia vlády sa v pravom hornom rohu doplní doložkou „Za bezchybnosť“ a podpismi zodpovedného zamestnanca predkladateľa a zodpovedných zamestnancov sekcie vládnej legislatívy úradu vlády. Jeden výtlačok sa za menom a priezviskom predsedu vlády označí skratkou „v. r.“.

(3) Nariadenie vlády má dátum zhodný s dňom jeho schválenia vládou, ak vláda nerozhodne inak.

(4) Na vyhotoveniach schváleného textu vyhlášky, ako aj opatrenia, ak sa vyhlasuje uverejnením jeho úplného znenia, musí byť uvedené meno a priezvisko podpisujúceho s uvedením skratky „v. r.“ a jedno vyhotovenie vlastnoručne podpísané.

Vyhlasovanie vykonávacieho právneho predpisu 
Čl. 39

(1) Žiadosť o vyhlásenie nariadenia vlády v zbierke zákonov podáva sekcia vládnej legislatívy úradu vlády. K žiadosti sa pripájajú tri vyhotovenia nariadenia vlády v listinnej podobe; v elektronickej podobe predkladá nariadenie vlády na vyhlásenie v zbierke zákonov predkladateľ prostredníctvom portálu, a to po jeho podpísaní predsedom vlády.

(2) Žiadosť o vyhlásenie vyhlášky a opatrenia v zbierke zákonov podáva predkladateľ v listinnej podobe a v elektronickej podobe. V elektronickej podobe sa vyhláška a opatrenie predkladajú na vyhlásenie v zbierke zákonov prostredníctvom portálu; to platí aj vtedy, ak sa opatrenie vyhlasuje v zbierke zákonov uverejnením oznámenia o jeho vydaní. Spolu so žiadosťou o vyhlásenie opatrenia alebo oznámenia o vydaní opatrenia zašle predkladateľ aj konsolidované znenie opatrenia v elektronickej podobe.
(3) Ak sa podáva žiadosť o vyhlásenie vyhlášky alebo vyhlásenie opatrenia uverejnením jeho úplného znenia v zbierke zákonov, pripájajú sa k žiadosti 

a) tri vyhotovenia úplného znenia,
b) stanovisko stálej pracovnej komisie alebo stanovisko predsedu legislatívnej rady, ak sa postupovalo podľa čl. 37 ods. 8.

(4) Ak sa podáva žiadosť o vyhlásenie opatrenia uverejnením oznámenia o jeho vydaní v zbierke zákonov, pripájajú sa k žiadosti

a) tri vyhotovenia textu oznámenia o vydaní opatrenia,
b) jedno vyhotovenie opatrenia,
c) stanovisko stálej pracovnej komisie alebo stanovisko predsedu legislatívnej rady, ak sa postupovalo podľa čl. 37 ods. 8.

(5) Žiadosť o uverejnenie redakčného oznámenia o oprave tlačovej chyby v zbierke zákonov pri nariadení vlády podáva na základe písomnej žiadosti jeho predkladateľa sekcia vládnej legislatívy úradu vlády; pri vyhláške, opatrení a oznámení o vydaní opatrenia podáva túto žiadosť predkladateľ, ktorý podal žiadosť o ich vyhlásenie v zbierke zákonov.

(6) V žiadosti o vyhlásenie vykonávacieho právneho predpisu sa uvedie meno, priezvisko a telefónne číslo zamestnanca (zamestnancov) určeného (určených) na vykonanie autorskej korektúry.

(7) Ak je portál nedostupný, vykonávací právny predpis je možné predložiť na vyhlásenie aj na inom vhodnom elektronickom médiu na prenos údajov.

Čl. 40

(1) Žiadosť o vyhlásenie vykonávacieho právneho predpisu sa doručí redakcii Slov-Lexu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky najneskôr do 15 dní pred dňom, kedy má vykonávací právny predpis nadobudnúť účinnosť.

(2) Ak má byť vykonávací právny predpis vyhlásený spolu so zákonom, na vykonanie ktorého sa vydáva, je potrebné žiadosť o jeho vyhlásenie zaslať redakcii Slov-Lexu Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky tak, aby mohol byť vyhlásený spolu so zákonom.

Záverečné ustanovenia 
Čl. 41

(1) Kde sa v týchto legislatívnych pravidlách hovorí o ministrovi, rozumie sa tým aj vedúci iného ústredného orgánu štátnej správy alebo guvernér Národnej banky Slovenska; to sa nevzťahuje na čl. 14 ods. 5 poslednú vetu. Kde sa v týchto legislatívnych pravidlách hovorí o štátnom tajomníkovi rozumie sa tým aj zástupca vedúceho iného ústredného orgánu štátnej správy alebo viceguvernér Národnej banky Slovenska.

(2) Vzor obalu vládneho návrhu zákona, vzor obalu vládneho návrhu zákona s doložkou za bezchybnosť a vzor prvej strany vládneho návrhu zákona sú uvedené v prílohe č. 7.

Čl. 44

Zrušujú sa Legislatívne pravidlá vlády Slovenskej republiky schválené uznesením vlády Slovenskej republiky z 25. mája 2010 č. 352 v znení uznesenia vlády Slovenskej republiky z 13. októbra 2010 č. 693, uznesenia vlády Slovenskej republiky z 15. decembra 2010 č. 895, uznesenia vlády Slovenskej republiky z 2. marca 2011 č. 163, uznesenia vlády Slovenskej republiky zo 6. júla 2011 č. 472, uznesenia vlády Slovenskej republiky z 23. mája 2012 č. 210, uznesenia vlády Slovenskej republiky zo 7. novembra 2012 č. 620, uznesenia vlády Slovenskej republiky zo 6. decembra 2012 č. 680 a uznesenia vlády Slovenskej republiky zo 16.septembra 2015 č. 513.

Čl. 45

Podľa týchto legislatívnych pravidiel sa postupuje odo dňa ich schválenia vládou.

Čl. 46

Podľa zmien a doplnení legislatívnych pravidiel schválených uznesením vlády Slovenskej republiky z 28. septembra 2016 č. 441 sa postupuje od 1. októbra 2016.

Čl. 47

Podľa zmien a doplnení legislatívnych pravidiel schválených uznesením vlády Slovenskej republiky z 23. mája 2018 č. 251 sa postupuje od 1. júna 2018.

Príloha č. 1

LE GISLATÍVNO-TECHNICKÉ PO KY N Y

Účel legislatívnotechnických pokynov

1. Účelom legislatívno-technických pokynov je určiť jednotnú legislatívnu techniku pri príprave a vyhlasovaní právnych predpisov.

Právny jazyk

2. Návrh právneho predpisu musí byť terminologicky presný, jazykovo a štylisticky správny podľa pravidiel slovenského pravopisu a majú sa v ňom používať rovnaké pojmy vždy v tom istom význame a na označenie rovnakých právnych inštitútov.

3. Pri tvorbe návrhu právneho predpisu sa používa oznamovací spôsob, prítomný čas a jednotné číslo, ak z kontextu návrhu právneho predpisu nevyplýva inak.

4. Ak sa majú novoupravované právne vzťahy v celom rozsahu podrobiť už platnej právnej úprave, používa sa slovo „rovnako“. Ak sa na tieto vzťahy majú uplatňovať len niektoré časti jestvujúcej právnej úpravy, používa sa slovo „primerane“. Pretože pojem „primerane“ umožňuje pomerne voľný výklad, a tým aj nejednotné uplatňovanie, treba ho používať len v nevyhnutných prípadoch.

5.1. Ak majú právne následky alebo podmienky nastať spoločne, kladie sa medzi posledné dve možnosti zlučovacia spojka „a“.

5.2. Ak právne následky alebo podmienky môžu, ale nemusia nastať spoločne, kladie sa medzi posledné dve alternatívy vylučovacia spojka „alebo“, ak sa alternatívy vzájomne vylučujú, kladie sa pred prvú alternatívu slovo „buď“ a medzi posledné dve alternatívy vylučovacia spojka „alebo“.

5.3. Ak nejde o výpočet právnych následkov alebo podmienok, posledné dva prvky výpočtu sa oddeľujú čiarkou.

6. Základné číslovky od 1 do 10 sa v texte návrhu právneho predpisu uvádzajú spravidla slovom, základné číslovky nad 10 sa vypisujú číslicami. Ak sa v jednom ustanovení uvádzajú základné číslovky od 1 do 10 a nad 10, vypisujú sa spravidla číslicami.

7.1. Na vyjadrenie povinnosti, ktorá sa má splniť ihneď, neodkladne alebo okamžite sa použije výraz „bezodkladne“, ak je to potrebné alebo vhodné, použije sa výraz „bez zbytočného odkladu“. 

7.2. Vyvrátiteľná domnienka sa vyjadruje slovným spojením „predpokladá sa“, fikcia a nevyvrátiteľná domnienka sa vyjadrujú slovným spojením „považuje sa“.

7.3. V sankčných ustanoveniach právneho predpisu sa používa slovné spojenie „pokuty sú príjmom“.

7.4. Objektívna lehota na uplatnenie sankcie za spáchanie správneho deliktu začína plynúť okamihom spáchania správneho deliktu, to sa vyjadruje spravidla slovným spojením „do ... odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo“.

Recepcia

8. Ak je preberanie (recepcia) iného právneho predpisu nevyhnutné, treba okruh recipovaného ustanovenia vyjadriť všeobecne a v poznámke pod čiarou citovať príslušné právne predpisy, napríklad:

a) „Na vyvlastňovanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim.1)“,
v tomto prípade sa v poznámke pod čiarou k odkazu 1 uvedie táto citácia: „1) Zákon č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“; 

b) „Na konanie o ukladaní pokút podľa tohto zákona sa vzťahuje správny poriadok.“,
v tomto prípade sa poznámka pod čiarou nemusí uviesť (bod 22.9.).

Legislatívna skratka

9.1. Legislatívnu skratku možno použiť len tam, kde má svoje opodstatnenie, najmä vtedy, keď sa slová, ktoré má skratka nahradiť, opakujú v texte viackrát. Treba ju zaradiť na také miesto, kde sa skracované slová použijú prvýkrát (nie v názve právneho predpisu, v nadpise ustanovenia alebo v poznámke pod čiarou), a to slovami „(ďalej len „...“)“. Používa sa v prvom páde jednotného čísla a začína sa malým písmenom.

9.2. Ako legislatívnu skratku nemožno použiť skratku zostavenú zo začiatočných písmen slov, napríklad „MŽP SR“, „NBS“.

9.3. Legislatívna skratka musí byť výstižná a treba ju dôsledne používať v celom ďalšom texte návrhu právneho predpisu a v prílohách. 

9.4. Pre základný pojem nemožno zavádzať legislatívnu skratku.

9.5. Legislatívnu skratku zavedenú v zákone nemožno použiť vo vykonávacom právnom predpise k tomuto zákonu bez jej opätovného zavedenia v tomto vykonávacom právnom predpise.

Členenie právneho predpisu

10. Právny predpis treba členiť prehľadne a dbať pritom na vnútornú súvislosť a správny sled dôležitých a menej dôležitých vecí.

11. Obsahovo súvisiace úseky rozsiahlejšieho návrhu právneho predpisu je účelné spájať do častí, hláv, dielov, prípadne oddielov a pri členení dodržiavať toto poradie. Poradie častí, hláv, dielov a oddielov sa označuje slovným vypísaním poradového čísla, pričom sa prídavné meno dáva pred podstatné meno, napríklad „Prvá časť“, „Prvá hlava“. 

12. Právny predpis sa člení na paragrafy; ústavný zákon sa člení na články.

13.1. Jednotlivé paragrafy alebo články (ďalej len „paragraf“) sa označujú arabskými číslicami bez bodky (napríklad „§ 1“, „Čl. 1“). To sa nevzťahuje na označovanie článkov noviel právnych predpisov (bod 27.1.).

13.2. Vždy treba zachovať súvislý sled paragrafov v celom právnom predpise. Pritom treba dávať prednosť krátkym ustanoveniam paragrafov.

14. Paragrafy sa môžu členiť na odseky, ako aj na pododseky. Odseky paragrafov sa na začiatku označujú arabskými číslicami bez bodky v zátvorkách. Pri podrobnejšom členení paragrafov alebo odsekov na pododseky sa tieto časti označujú malými písmenami abecedy s okrúhlou zátvorkou za písmenom, napríklad „a)“ a pri ďalšom členení arabskými číslicami s bodkou (radovými číslovkami), teda bodmi (napríklad „1.“ alebo „1a.“ pri ďalšom členení). Neoznačenie odsekov, ich neoznačenie uvedeným spôsobom alebo ich označenie pomlčkami na začiatku riadku nie je prípustné, najmä vzhľadom na ťažkosti spojené s citáciou týchto ustanovení. Pri označovaní pododsekov malými písmenami abecedy sa nepoužívajú písmená zložené z dvoch písmen (napríklad „ch“, „dz“) a písmená s diaktrickými znamienkami (napríklad „ä“, „č“); pododseky takto označené v doterajších právnych predpisoch sa pri novelizácii právneho predpisu označia podľa týchto legislatívnych pravidiel. Za písmenom „z“ sa pokračuje v označovaní pod-odsekov zdvojenými písmenami „aa)“, „ab)“, „ac)“ a pod. Pri členení paragrafov alebo odsekov na pododseky (body) nemožno v rámci pododseku (bodu) text oddeliť bodkou, ale je potrebné ho oddeliť čiarkou. 

Príloha k právnemu predpisu

15. Ak má právny predpis prílohu, treba na ňu odkázať v texte právneho predpisu a prílohu označiť slovami, napríklad „Príloha k zákonu (nariadeniu vlády, vyhláške) č. ... Z. z.“, „Príloha k opatreniu č. (rezortné číslo)“, a v jej nadpise uviesť aj stručné vymedzenie obsahu prílohy. Ak je viac príloh, označujú sa arabskými číslicami s uvedením skratky „č.“, napríklad „Príloha č. 1 k zákonu (nariadeniu vlády, vyhláške) č. ... Z. z.“.

Názov právneho predpisu

16. Názov právneho predpisu okrem jeho označenia slovom „zákon“, „nariadenie vlády Slovenskej republiky“, „vyhláška / opatrenie (príslušného ústredného orgánu štátnej správy)“ obsahuje dátum schválenia právneho predpisu a stručné vymedzenie jeho hlavného obsahu. Bodka za názvom sa nedáva. Názov právneho predpisu má byť stručný. Ak sa nemožno vyhnúť dlhšiemu názvu, odporúča sa v zátvorke pripojiť na koniec názvu ešte jeho stručné slovné označenie, napríklad „zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon)“, „zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o eGovernmente)“. 

17. Právne predpisy vydávané ústrednými orgánmi štátnej správy, ktoré sa majú vyhlásiť v zbierke zákonov, sa označujú názvom „vyhláška“ alebo „opatrenie“; toto označenie nemožno použiť na predpisy, ktoré nemajú všeobecnú záväznosť. Vyhláška sa vyhlasuje uverejnením jej úplného znenia v zbierke zákonov. Opatrenie sa vyhlasuje uverejnením oznámenia o jeho vydaní v zbierke zákonov, ak zákon neustanoví, že sa vyhlasuje uverejnením jeho úplného znenia.

18. Názvy právnych predpisov znejú takto:

a) „Vláda Slovenskej republiky podľa § ... zákona (zákona Národnej rady Slovenskej republiky) č. ... Z. z. (názov zákona) nariaďuje:“;

b) „Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky podľa § ... zákona (zákona Národnej rady Slovenskej republiky) č. ... Z. z. (názov zákona) ustanovuje:“.

20.2. Ak sa však nariadenie vlády vydáva na vykonanie zákona, ktorý neobsahuje splnomocnenie na jeho vydanie, odkáže sa všeobecne na vykonávaný zákon, úvodná veta znie takto: 

„Vláda Slovenskej republiky na vykonanie zákona (zákona Národnej rady Slovenskej republiky) č. ... Z. z. (názov zákona) nariaďuje:“.

20.3. Ak sa aproximačné nariadenie vlády vydáva na vykonanie medzinárodných zmlúv podľa čl. 7 ods. 2 ústavy, úvodná veta znie takto:

„Vláda Slovenskej republiky podľa zákona č. 19/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky nariaďuje:“.

20.4. Ak ide o vykonávací právny predpis, ktorý upravuje podrobnosti o veciach upravených aproximačným nariadením vlády, znie úvodná veta takto:

„Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky podľa § 3 ods. 2 zákona č. 19/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v znení zákona č. 207/2002 Z. z. k nariadeniu vlády Slovenskej republiky (uvedie sa úplná citácia aproximačného nariadenia vlády) ustanovuje:“

20.5. Ak splnomocňovacie ustanovenie zákona obsahuje ďalšie podmienky, ktoré treba pri vydávaní vykonávacieho právneho predpisu dodržať napríklad dohodu s iným ústredným orgánom (čl. 37 ods. 3), vyjadrí sa táto skutočnosť v úvodnej vete.

Nadpisy vnútri právneho predpisu

21.1. Časti, hlavy, diely a oddiely právneho predpisu, a ak je to účelné z dôvodu prehľadnosti, aj jednotlivé paragrafy alebo ich skupiny majú mať stručné a výstižné nadpisy zodpovedajúce ich obsahu. Nadpisy častí, hláv, dielov a oddielov, sa uvádzajú pod ich poradovým číslom. Ak má paragraf nadpis uvádza sa pod jeho poradovým číslom.

21.2. Ak sa v právnom predpise označuje niekoľko paragrafov spoločným nadpisom, treba spoločný nadpis umiestniť vždy nad poradové číslo prvého paragrafu príslušnej skupiny paragrafov.

21.3. Ak sa vkladá paragraf alebo dopĺňa paragraf obsahujúci nové prechodné ustanovenie alebo nové zrušovacie ustanovenie, v nadpise paragrafu sa uvedie dátum jeho účinnosti, napríklad:
„§ 10a Prechodné ustanovenie / ustanovenia k úprave účinnej od (dátum účinnosti)“, alebo „§ 31a Zrušovacie ustanovenie / ustanovenia účinné od (dátum účinnosti)“; ak sa vkladá alebo dopĺňa viacero paragrafov, bod 21.2. platí rovnako.

Odkazy

22.1. Ak sa v texte právneho predpisu odkazuje na iné právne predpisy, odkazy sa číslujú postupne. Číslovanie sa vyjadruje arabskými číslicami s okrúhlou zátvorkou za príslušným číslom, umiestňujú sa napríklad nad slovo „predpisov“ alebo nad právny pojem, na ktorý sa odkazuje, napríklad „osobitný zákon1)“, „osobitné predpisy2)“ alebo „blízke osoby3)“.

22.2. Ak sa v prílohe k právnemu predpisu odkazuje na iné právne predpisy, číslovanie odkazov nadväzuje na číslovanie odkazov v texte právneho predpisu, ku ktorému príloha patrí.

22.3. Ak sa v texte právneho predpisu opakuje odkaz na rovnaké ustanovenie právneho predpisu už citované v poznámke pod čiarou, odkaz sa označuje tým istým číslom; ak sa odkaz vzťahuje na opakovane použitý pojem, odkaz sa umiestni len pri prvom použití pojmu.

22.4. Ak sa odkazuje na rôzne právne pojmy, ktoré sa vyskytujú v inom právnom predpise v tom istom ustanovení, v poznámke pod čiarou k príslušnému odkazu sa uvádza citácia paragrafu, odseku, pododseku a bodu, prípadne aj vety príslušného ustanovenia.

22.5. Ak sa odkazuje na dva rôzne právne pojmy, ktoré sa vyskytujú v jednej vete ustanovenia iného právneho predpisu, v poznámkach pod čiarou k nim sa uvádza citácia toho istého ustanovenia ku každému odkazu so samostatným číslom.

22.6. Ak sa používa výraz „ak tento zákon / toto nariadenie vlády neustanovuje inak“, je účelné odkázať, v ktorých konkrétnych ustanoveniach zákon alebo nariadenie vlády ustanovuje inak, napríklad takto: „ak § 6 neustanovuje inak“. 

22.7. Ak sa normatívne odkazuje len na príslušný paragraf alebo v rámci paragrafu len na príslušný odsek, použije sa výraz „podľa § 3 ods. 1“ alebo „podľa odseku 7“.

22.8. Ak je to účelné pre uľahčenie orientácie v právnom predpise, uvedie sa vnútorný odkaz na príslušné ustanovenie v zátvorke, napríklad: „(§ 3 ods. 1) “.

22.9. Zákony, pre ktoré sa používa slovné označenie (bod 48.), možno citovať priamo v texte zákona a neodkazovať na poznámky pod čiarou. Ak sa pri týchto zákonoch odkazuje na poznámku pod čiarou, nemožno použiť pojem „osobitný predpis“, ale je potrebné odkaz na poznámku pod čiarou umiestniť na vhodné miesto v texte zákona. Vo vykonávacom právnom predpise je potrebné odkazovať na zákon, na základe ktorého sa vykonávací predpis vydáva, uvedením príslušného ustanovenia tohto zákona priamo v texte vykonávacieho právneho predpisu.

22.10. Ak je to účelné, uvedie sa vo vykonávacom právnom predpise pod poradovým číslom paragrafu alebo pod nadpisom, ak ho paragraf má, v zátvorke odkaz na ustanovenie zákona, ktoré sa vykonáva, napríklad: „§ ...
(k § ... ods. ... zákona)“; „§ (nadpis) (k § ... ods. ... zákona)“.

22.11. V poznámke pod čiarou nemožno uvádzať predpisy, ktoré neboli vyhlásené v zbierke zákonov alebo publikované v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev alebo Úradnom vestníku Európskej únie; to neplatí, ak sa v poznámke pod čiarou odkazuje na technickú normu (bod 23.10.). Odkaz podľa § 3 ods. 3 zákona č. 19/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v znení zákona č. 607/2004 Z. z. na smernicu sa uvádza v texte aproximačného nariadenia vlády.

22.12. Ak sa odkazuje na právne záväzné akty Európskej únie, použije sa všeobecný pojem „osobitný predpis“; to neplatí, ak ide o odkaz
podľa čl. 5 ods. 2 alebo o odkaz podľa § 3 ods. 3 zákona č. 19/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných
nariadení vlády Slovenskej republiky v znení zákona č. 607/2004 Z. z.

Poznámky pod čiarou

23.1. Poznámky pod čiarou k príslušným odkazom nie sú súčasťou právneho predpisu; majú informatívnu hodnotu. Preto nesmú obsahovať veci, ktoré majú normatívnu povahu. 

23.2. Poznámky pod čiarou sa číslujú postupne v súlade s číslovaním odkazov.

23.3. V poznámke pod čiarou sa spravidla uvádzajú konkrétne ustanovenia citovaného právneho predpisu.

23.4. Ak sa odkazuje na právny predpis alebo na jeho jednotlivé ustanovenia prvýkrát, uvedie sa v poznámke pod čiarou úplná citácia tohto právneho predpisu.

23.5. Ak sa v poznámke pod čiarou k príslušnému odkazu cituje právny predpis, ktorý bol medzičasom nahradený iným právnym predpisom, ale odkaz v texte zákona na uvedený predpis sa ponechal, v úplnom znení zákona vyhlásenom predsedom Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „republikované znenie“) (bod 43.1.) sa uvádza v poznámke pod čiarou k tomuto odkazu citácia platného právneho predpisu. Rovnako, ak je v poznámke pod čiarou uvedený demonštratívny výpočet právnych predpisov, na ktoré sa odkazuje, v republikovanom znení možno doplniť citácie ďalších právnych predpisov, ak sú známe.

23.6. Text v poznámke pod čiarou sa považuje za vetu, preto sa začína veľkým písmenom a končí sa bodkou.

23.7. Ak sa v poznámke pod čiarou uvádza taxatívny výpočet právnych predpisov, jednotlivé citácie právnych predpisov sa uvádzajú pod sebou ako samostatné vety v zostupnom poradí podľa stupňa právnej sily, vykonávacie právne predpisy v poradí nariadenie vlády, vyhláška, výnos a opatrenie, a následne v chronologickom poradí, pričom skôr prijatý právny predpis sa cituje ako prvý.

23.8. Ak sa v poznámke pod čiarou uvádza demonštratívny výpočet právnych predpisov, poznámka sa začína slovom „Napríklad“ a citácie právnych predpisov sa uvádzajú za sebou, oddeľujú sa čiarkou a bodka sa kladie až na koniec poslednej citácie. Na poradie citovania viacerých právnych predpisov sa vzťahuje primerane bod 23.7.

23.9. Ak sa v poznámke pod čiarou uvádzajú viaceré ustanovenia, ktoré bezprostredne vecne súvisia s ustanovením, na ktoré sa výslovne odkazuje, z dôvodu presnosti informácie sa používa napríklad formulácia „§ 2 až 10 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.

23.10. Ak je to potrebné vzhľadom na technický charakter právneho predpisu alebo ak ide o právny predpis, ktorým sa do právneho poriadku Slovenskej republiky preberá právne záväzný akt Európskej únie, ktorý odkazuje na technické normy, možno v poznámke pod čiarou odkazovať na technické normy. V poznámke pod čiarou sa uvedie označenie, číslo a názov technickej normy a triediaci znak technickej normy v zátvorke v súlade s platnou sústavou slovenských technických noriem s použitím nedatovaných odkazov na technické normy.

23.11. Ak sa odkazuje na medzinárodnú zmluvu, ktorou je Slovenská republika viazaná, v poznámke pod čiarou sa uvedie názov medzinárodnej zmluvy a číslo oznámenia Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky o uzatvorení tejto zmluvy, ktoré bolo uverejnené v zbierke zákonov. Ak ide o rezortnú medzinárodnú zmluvu, uvedie sa jej názov a číslo oznámenia Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky, ak bolo uverejnené v zbierke zákonov.

Splnomocnenie na vydanie vykonávacieho právneho predpisu 

24.1. Ak návrh zákona predpokladá vydanie vykonávacieho právneho
predpisu, splnomocnenie na jeho vydanie napríklad znie:
„Podrobnosti o ... ustanoví všeobecne záväzný právny predpis,
ktorý vydá Ministerstvo ...“.
Obdobná formulácia sa používa aj vtedy, ak sa v zákone splnomocňuje
vláda na vydanie nariadenia vlády.

24.2. Ak má vykonávací právny predpis vydaný na vykonanie doterajšieho
zákona dočasne vykonávať aj nový zákon (čl. 8 ods. 6), uvedie
sa v prechodnom ustanovení napríklad:
„Vykonávací právny predpis vydaný na základe splnomocnenia
podľa doterajšieho zákona je vykonávacím právnym predpisom
podľa tohto zákona (§...) do (dátum), alebo do vydania vykonávacieho
právneho predpisu podľa § ... najneskôr však do (dátum).“;
„Do nadobudnutia účinnosti vykonávacích právnych predpisov vydaných
na základe tohto zákona (§ ...) zostávajú v platnosti a účinnosti:
a) ... (názov vykonávacieho právneho predpisu),
b) ... (názov vykonávacieho právneho predpisu),
c) ... (názov vykonávacieho právneho predpisu).“;
„Vyhláška ..., vyhláška... a opatrenie ... vydané podľa doterajšieho
zákona zostávajú platné a účinné do (dátum).“.

Novelizácia právneho predpisu

25. V záujme prehľadnosti a zrozumiteľnosti právnej úpravy sa novelizácia
právneho predpisu robí spravidla vtedy, ak ide o zmeny
a doplnenia menšieho rozsahu alebo ak ide o právny predpis, ktorý
nebol viackrát novelizovaný.

26. V názve novelizovaného právneho predpisu sa uvádza úplný názov
pôvodného právneho predpisu. Ak bol pôvodný právny predpis už
jedenkrát novelizovaný, uvádza sa napríklad s dodatkom slov „v
znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky (nariadenia
vlády, vyhlášky) č. ... Z. z.“. Ak bol právny predpis viackrát novelizovaný,
uvádza sa s dodatkom slov „v znení neskorších predpisov“.

27.1. Novela právneho predpisu sa člení na články, ktoré sa označujú
skratkou „Čl.“ s pripojením rímskej číslice bez bodky, a to tak, že
čl. I obsahuje všetky zmeny a doplnenia pôvodného právneho predpisu,
vrátane prípadných spoločných splnomocňovacích, prechodných
a záverečných ustanovení. Ako čl. II sa označuje ustanovenie
o účinnosti právneho predpisu.

27.2. Ak sa má jedným právnym predpisom priamo novelizovať viac
právnych predpisov, označujú sa samostatnými článkami a v chronologickom
poradí, pričom skôr prijatý predpis sa uvedie ako prvý.
Ak sa v druhom a ďalších článkoch navrhuje novelizovať zákon
kódexového typu alebo zákon, ktorý predstavuje všeobecnú úpravu
v predmetnej oblasti (napríklad Občiansky zákonník, Civilný sporový
poriadok, Civilný mimosporový poriadok, Správny súdny poriadok,
Trestný zákon, Trestný poriadok, Zákonník práce, Obchodný
zákonník), uvádzajú sa tieto ako prvé v chronologickom
poradí v akom boli vyhlásené v zbierke zákonov. Ustanovenie bodu
27.1. prvej vety o obsahu čl. I sa vzťahuje na každý ďalší článok,
bod 27.3. tým nie je dotknutý.

27.3. Ustanovenie o účinnosti novely právneho predpisu sa vždy označuje
číslom posledného článku.

28.1. V prvom článku novely právneho predpisu (Čl. I) sa v jeho úvodnej
vete uvádza úplný názov pôvodného právneho predpisu, ktorý sa
novelizuje. Ak bol právny predpis už predtým novelizovaný, k pôvodnému
názvu sa pripájajú slová „v znení“ a uvádza sa skrátená
citácia predchádzajúcej novely právneho predpisu (skrátené citácie
všetkých predchádzajúcich noviel). Uvedené platí obdobne aj pre
nález ústavného súdu a pre ním vydané uznesenie o pozastavení
účinnosti.

28.2. Jednotlivé zmeny alebo doplnenia v príslušnom článku sa označujú
poradovými číslami (arabská číslica s bodkou), teda bodmi a uvádzajú
sa úvodnou vetou príslušného bodu. Ak ide len o jednu
zmenu alebo o jedno doplnenie, uvádza sa bez označenia poradovým
číslom. Článok označený rímskou číslicou sa nečlení na odseky
ani na pododseky.

29.1. Ak sa má novelizovať jedným právnym predpisom viac právnych
predpisov, treba to primerane vyjadriť už v názve novely právneho
predpisu (napríklad „Návrh zákona o ... a o zmene a doplnení niektorých
zákonov“ alebo „Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa
zákon ... a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony“).

29.2. Novelou právneho predpisu nemožno meniť alebo dopĺňať názov
pôvodného právneho predpisu.

30.1. Pri zmene celého ustanovenia úvodná veta príslušného bodu novely
napríklad znie: „§ 3 znie:“. Ak sa mení ustanovenie, ktoré má nadpis
nad označením paragrafu, úvodná veta príslušného bodu napríklad
znie: „§ 3 vrátane nadpisu nad paragrafom znie:“. Ak sa mení
ustanovenie, ktoré má nadpis pod označením paragrafu, úvodná
veta príslušného bodu napríklad znie: „§ 3 vrátane nadpisu znie:“.
Ak sa mení nadpis nad paragrafom, úvodná veta príslušného bodu
napríklad znie: „Nadpis nad § 3 znie:“. Ak sa mení nadpis pod paragrafom,
úvodná veta príslušného bodu napríklad znie: „Nadpis §
3 znie:“.

30.2. Ak sa v určitom ustanovení menia alebo dopĺňajú len niektoré
slová, úvodná veta príslušného bodu napríklad znie: „V § 3 sa slová
„...“ nahrádzajú slovami „...“, „V § 3 sa za slovo „...“ vkladá slovo
„...“ alebo suma „500 eur“ sa nahrádza sumou „1000 eur“.

30.3. Ak sa v určitom ustanovení (paragraf, odsek, pododsek) nahrádza
niektorá jeho časť ako celok, úvodná veta príslušného bodu napríklad
znie: „V § 3 odsek 1 znie:“, „V § 3 ods. 1 písmeno a) znie:“
alebo „V § 3 ods. 1 písm. a) prvý bod znie:“.

31. Ak sa má novelou právneho predpisu doplniť paragraf ďalším odsekom
(odsekmi) alebo pododsekom (pododsekmi), toto doplnenie
sa vyjadruje napríklad touto úvodnou vetou príslušného bodu: „§ 4
sa dopĺňa odsekom 3 (odsekmi 3 a 4), ktorý znie (ktoré znejú):“,
alebo „V § 4 sa odsek 3 dopĺňa písmenom e) alebo písmenami e)
a f), ktoré znie (znejú):“.

32. Vloženie nového odseku (odsekov) medzi doterajšie odseky v príslušnom
paragrafe alebo nového pododseku (podosekov) medzi doterajšie
pododseky sa vyjadruje napríklad touto úvodnou vetou príslušného
bodu: „V § 5 sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3 (vkladajú
sa nové odseky 3 a 4), ktorý znie (ktoré znejú):“, alebo „V § 5 ods.
2 sa za písmeno b) vkladá nové písmeno c), ktoré znie: „c) ...“.
V tomto prípade treba na záver textu príslušného bodu uviesť poznámku
o zmene označenia doterajších odsekov alebo pododsekov
touto vetou: „Doterajší odsek 3 sa označuje ako odsek 4“, alebo
„Doterajšie písmeno c) sa označuje ako písmeno d)“.

33. Ak sa novelou právneho predpisu dopĺňa ustanovenie právneho
predpisu (paragraf), ktoré je doteraz bez odsekov, ďalším odsekom,
pôvodný text ustanovenia sa označuje ako odsek 1 a poznámka
o prečíslovaní sa uvádza napríklad touto vetou: „Doterajší text § 2
sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie: „(2)
...“.
34.1. Ak sa predchádzajúcou novelou vypustil paragraf, možno nasledujúcou
novelou na jeho miesto vložiť alebo doplniť nový paragraf
s rovnakým poradovým číslom, aké mal vypustený paragraf (napríklad
medzi § 10 a 12 sa vloží § 11), ak sa má vložiť súčasne viacero 
paragrafov, na označenie druhého a ďalšieho paragrafu sa vzťahuje
primerane bod 34.3. (napríklad medzi § 10 a 12 sa vložia § 11 až
11c, medzi § 10 a 13 sa vloží § 11 alebo § 11, § 12, § 12a, § 12b).

34.2. Ak sa dopĺňa za posledný paragraf zákona, ktorého účinnosť je uvedená
v samostatnom článku, ďalší paragraf, označí sa bezprostredne
nasledujúcim poradovým číslom. Úvodná veta príslušného
bodu napríklad znie: „Za § 30 sa dopĺňa § 31, ktorý (vrátane nadpisu)
znie:“.

34.3. Ak sa vkladá medzi dva paragrafy ďalší paragraf, označuje sa poradovým
číslom, ktoré sa zhoduje s poradovým číslom paragrafu,
za ktorý sa vkladá, pričom sa k číslu pripája prvé malé písmeno
abecedy. Ak sa vkladá viac paragrafov, ich poradové čísla sú rovnaké
a líšia sa len pripojenými malými písmenami abecedy.
Úvodná veta príslušného bodu napríklad znie: „Za § 3 sa vkladá §
3a (vkladajú § 3a a 3b), ktorý znie (ktoré znejú):“.

34.4. Ak sa vkladá medzi dva paragrafy, ktorých označenia obsahujú
bezprostredne po sebe nasledujúce malé písmená abecedy (napríklad
medzi § 10b a § 10c; medzi § 10 bdf a § 10 bdg) nový paragraf,
vkladaný paragraf sa označí poradovým číslom zhodným s poradovým
číslom paragrafu, za ktorý sa vkladá a zhodným písmenom, ku
ktorému sa pripojí prvé malé písmeno abecedy (§ 10ba; § 10bdfa),
bod 34.3. platí rovnako.

34.5. Ak sa vkladá medzi dva paragrafy, ktorých označenia neobsahujú
bezprostredne po sebe nasledujúce malé písmená abecedy (napríklad
§ 10 daf a § 10 db) nový paragraf, vkladaný paragraf sa označí
poradovým číslom zhodným s poradovým číslom paragrafu, za
ktorý sa vkladá a malým písmenom abecedy bezprostredne nasledujúcim
po poslednom malom písmene abecedy v označení paragrafu,
za ktorý sa nový paragraf vkladá (§ 10 dag).

34.6. Nový paragraf nemožno vložiť za paragraf, ktorého posledné malé
písmeno abecedy za jeho číselným označením je zhodné s predposledným
malým písmenom abecedy za číselným označením nasledujúceho
paragrafu, ktorého posledným malým písmenom abecedy
je písmeno „a“ (napríklad medzi § 10e a § 10ea).

35.1. Pri vložení ďalšej vety do ustanovenia sa uvádza obdobná úvodná
veta príslušného bodu, ako pri vložení paragrafov (odsekov), napríklad
„V § 3 ods. 1 sa za druhú vetu vkladá nová tretia veta, ktorá
znie:“.

35.2. Ak sa ďalšia veta alebo ďalšie slová pridávajú na záver textu niektorého
ustanovenia, úvodná veta príslušného bodu napríklad znie:
„V § 1 ods. 1 sa na konci pripája táto veta (pripájajú tieto slová):“.

36. Vypustenie určitého ustanovenia v rámci čl. I novely právneho
predpisu sa vyjadruje napríklad touto vetou: „§ 1 sa vypúšťa“. Obdobne
sa postupuje, ak sa vypúšťa len niektorý odsek (odseky), niektorý
pododsek (pododseky) alebo niektorá veta (vety) určitého
ustanovenia. To sa vyjadruje napríklad touto úvodnou vetou príslušného
bodu: „V § 3 sa vypúšťa odsek 1“, alebo „V § 3 ods. 1 sa
vypúšťa tretia veta“. V týchto prípadoch sa na očíslovanie nasledujúcich
ustanovení (odsekov, pododsekov) vzťahuje bod 32. Ak sa
vypúšťa celý paragraf, ďalšie paragrafy sa neprečíslujú.

37. Ak po úprave uskutočnenej vypustením odsekov zostane iba jeden
odsek, používa sa napríklad táto úvodná veta príslušného bodu: „V
§ 4 sa vypúšťajú odseky 2 a 3“ a pripája sa táto veta: „Súčasne sa
zrušuje označenie odseku 1.“.

38. Poznámku pod čiarou spravidla nemožno novelizovať v samostatnom
novelizačnom bode. Ak sa v nadväznosti na zmenu ustanovenia
mení aj poznámka pod čiarou k príslušnému odkazu alebo sa
vkladá nový odkaz, vyjadruje sa to napríklad touto vetou: „Poznámka
pod čiarou k odkazu 2 znie: „2) Zákon č. ... Z. z.“. Ak sa v
nadväznosti na zmenu alebo zrušenie ustanovenia zrušuje aj poznámka
pod čiarou k príslušnému odkazu, vyjadruje sa to vetou:
„Poznámka pod čiarou k odkazu 2 sa vypúšťa.“. V tomto prípade
sa nasledujúce odkazy neprečíslujú.

39.1. Ak sa v texte zákona vkladá nový odkaz, označuje sa číslom zhodným
s číslom odkazu, ktorý mu predchádza, s pripojením malého
písmena abecedy a vyjadruje sa to napríklad touto úvodnou vetou
príslušného bodu: „V § 3 ods. 2 sa nad slovo „...“ umiestňuje odkaz
3a“. Súčasne sa pripája napríklad táto veta: „Poznámka pod čiarou
k odkazu 3a znie: „3a) § 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. ... Z. z.“. Ak sa má v texte zákona nahradiť odkaz novým
odkazom, vyjadruje sa to napríklad touto vetou: „V § 3 ods. 2 sa
nad slovom „...“ odkaz „3)“ nahrádza odkazom „4)“.

39.2. Ak sa má nový odkaz vložiť pred prvý odkaz v texte právneho predpisu,
nový odkaz sa označuje ako odkaz 1 a doterajší odkaz 1 sa
označuje ako 1a; číslovanie nasledujúcich odkazov sa nemení.

39.3. Ak sa doterajší odkaz v texte právneho predpisu ponecháva, ale
právny predpis, na ktorý sa odkazuje, sa medzičasom zrušil alebo
sa nahradil novým právnym predpisom, vyjadruje sa to napríklad
touto úvodnou vetou príslušného bodu: „V poznámke pod čiarou
k odkazu 2 sa vypúšťa citácia „§ 3 ods. 1 zákona č. ... Z. z.“, alebo
„V poznámke pod čiarou k odkazu 2 sa citácia „§ 3 ods. 1 zákona
č. ... Z. z.“ nahrádza citáciou „§ 4 zákona č. ... Z. z.“. Ak je to
vhodné, vzhľadom na rozsah poznámky pod čiarou, poznámku pod
čiarou možno uviesť v úplnom znení, s použitím napríklad tejto
úvodnej vety: „Poznámka pod čiarou k odkazu 2 znie:“.

40. Ak sa mení úvodná veta ustanovenia (paragrafu), alebo ak sa nahrádza
novou úvodnou vetou, používa sa napríklad táto úvodná
veta príslušného bodu: „V § 3 úvodnej vete sa slovo „...“ nahrádza
slovom „...“, alebo „V § 3 úvodná veta znie:“.

41. Ak sa v texte zákona majú nahradiť slová, ktoré sa v ňom vyskytujú
viackrát, prípadne aj v rozličných tvaroch, používa sa napríklad
toto znenie príslušného bodu: „Slová „Federálne zhromaždenie“
alebo slová „vláda Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky“ vo
všetkých tvaroch sa v celom texte zákona nahrádzajú slovami „Národná
rada Slovenskej republiky“ alebo slovami „vláda Slovenskej
republiky“ v príslušnom tvare.“, alebo napríklad „Slová „občan“
alebo „organizácia“ sa v celom texte zákona nahrádzajú slovami
„fyzická osoba“ alebo „právnická osoba“.“, pričom sa môžu uviesť
v jednom bode novely; rovnako to platí pre nariadenie vlády, vyhlášku,
opatrenie.

42. Ak sa do právneho predpisu vkladá nová príloha, doterajšie prílohy
sa neprečíslujú. Ak sa v právnom predpise mení, dopĺňa alebo vypúšťa
príloha k právnemu predpisu, uvedie sa to v samostatnom
bode (bodoch) novely v závere príslušného článku, napríklad takto:
a) „Príloha vrátane nadpisu znie:“,
b) „V prílohe (v prílohe č. ...) sa slová „...“ nahrádzajú slovami „...“
alebo „bod „...“ sa nahrádza bodom „...“, ktorý znie:“,
c) „Príloha č. 4 sa dopĺňa štvrtým bodom, ktorý znie:“,
d) „Zákon sa dopĺňa prílohou, ktorá vrátane nadpisu znie:“,
e) „Doterajšia príloha sa označuje ako príloha č. 1 a dopĺňa sa príloha
č. 2, ktorá vrátane nadpisu znie:“,
f) „Za prílohu č. 1 sa vkladá príloha č. 1a, ktorá vrátane nadpisu
znie:“,
g) „Príloha č. 3 sa vypúšťa.“.

Znovuvyhlásenie (republikácia)

43.1. Ak sa má znenie novelizovaného zákona znovu vyhlásiť, novela
musí obsahovať toto splnomocnenie: „Predseda Národnej rady Slovenskej
republiky sa splnomocňuje, aby v Zbierke zákonov Slovenskej
republiky vyhlásil úplné znenie zákona (zákona Národnej
rady Slovenskej republiky, zákona Slovenskej národnej rady) č. ...
Z. z. (Zb.), ako vyplýva zo zmien a doplnení vykonaných týmto zákonom“.

43.2. Ak ide o vyhlásenie republikovaného znenia zákona, ktorý bol
predtým už viackrát novelizovaný, v splnomocnení sa za názov pôvodného
zákona vkladajú napríklad slová „ako vyplýva zo zmien
a doplnení vykonaných „...“ a uvádzajú sa skrátené citácie všetkých
noviel zákona, prípadne nálezy ústavného súdu a ním vydané uznesenia
o pozastavení účinnosti vyhlásené v zbierke zákonov. Uvedené
splnomocnenie sa v novele zákona označuje osobitným článkom
a zaraďuje sa pred poradové číslo článku o účinnosti zákona.

44.1. V úvodnej vete republikovaného znenia zákona sa okrem názvu zákona,
ktorého republikované znenie sa vyhlasuje, uvádzajú skrátené
citácie názvov všetkých noviel. Úvodná veta napríklad znie:
„Predseda Národnej rady Slovenskej republiky vyhlasuje úplné
znenie zákona č. ... Z. z. ako vyplýva zo zmien a doplnení vykonaných
„...“ a uvádzajú sa skrátené citácie všetkých noviel zákona,
prípadne nálezy ústavného súdu vyhlásené a ním vydané uznesenia
o pozastavení účinnosti v zbierke zákonov.

44.2. Ak bolo novelou zákona vypustené niektoré ustanovenie, alebo ak
niektoré ustanovenie na základe nálezu ústavného súdu stratilo
platnosť, v republikovanom znení sa to vyjadruje tak, že pod označením
tohto paragrafu sa uvádza slovo „Zrušený“ alebo „Zrušené“.

44.3. Pri republikácii sa za ustanovením o účinnosti zákona uvádza, kedy
jeho jednotlivé novely nadobudli účinnosť, prípadne kedy stratila
platnosť časť zákona preto, lebo sa neuviedla do súladu s ústavou
v lehote šiestich mesiacov od vyhlásenia nálezu ústavného súdu
v zbierke zákonov o jej nesúlade s ústavou.

45. Text republikovaného znenia zákona v súlade so splnomocnením
na jeho vyhlásenie uvedeným v novele zákona spracúva ústredný
orgán štátnej správy, do ktorého pôsobnosti patrí. Text úplného
znenia sa v 15 vyhotoveniach a v elektronickej podobe zasiela kancelárii
Národnej rady na schválenie predsedom Národnej rady Slovenskej
republiky a na vyhlásenie v zbierke zákonov.

Úplná citácia

46.1. V úvodnej vete aj v texte právneho predpisu sa právny predpis cituje
tak, že sa uvádza jeho úplný názov, ak sa neuvádza jeho slovná
citácia (bod 48.), s tým, že namiesto dátumu sa uvádza číslo, pod
ktorým bol právny predpis vyhlásený v úradnej zbierke, s pripojením
označenia (skratky) príslušnej úradnej zbierky (bod 60.). Pritom
sa najprv uvádza číslo predpisu a za lomkou úplne vypísaný
ročník úradnej zbierky, napríklad „zákon Národnej rady Slovenskej
republiky č. 16/1993 Z. z. o Kancelárii prezidenta Slovenskej republiky“
alebo „zákon č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov
a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení
niektorých zákonov. Ak sa cituje vykonávací právny predpis, názov
ústredného orgánu štátnej správy, ktorý ho vydal, sa uvádza v úplnom
znení (napríklad „vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky
č. 9/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon o cestnej premávke
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov“).

46.2. Ak sa cituje právny predpis, ktorý bol v zbierke zákonov vyhlásený
iba uverejnením oznámenia o jeho vydaní (ďalej len „registrovaný
právny predpis“), za jeho úplnou citáciou sa uvádzajú v zátvorke
slová „(registrovaný v čiastke č. ...Zb.)“, pričom sa uvedie číslo
čiastky a za lomkou rok vydania čiastky, ak ide o právny predpis
vyhlásený v zbierke zákonov do 1. januára 1993, alebo v zátvorke 
slovo „oznámenie“, pričom sa uvádza číslo oznámenia, pod ktorým
je právny predpis vyhlásený v zbierke zákonov, a za lomkou rok
jeho vyhlásenia, ak ide o právny predpis vyhlásený po 1. januári
1993, napríklad „(oznámenie č. .../2011 Z. z.)“.

Skrátená citácia

47.1. Ak nie je predpísaná úplná citácia, alebo ak sa nepoužije slovná
citácia (bod 48.), citujú sa právne predpisy uverejnené v úradnej
zbierke (bod 60.) tak, že k označeniu právneho predpisu sa pripojí
zlomok, ktorého čitateľom je číslo predpisu, pod ktorým je uverejnený
v úradnej zbierke, a menovateľom je úplne vypísaný ročník
úradnej zbierky; k tomu sa pripojí označenie tejto zbierky. Ak ide
o citáciu vykonávacieho právneho predpisu, ústredný orgán štátnej
správy, ktorý ho vydal, sa pri skrátenej citácii neuvádza (napríklad
„vyhláška č. 377/1996 Z. z.“).

47.2. Skrátená citácia sa používa v prípadoch uvedených v týchto legislatívno-technických
pokynoch, ako aj pri druhej a ďalšej citácii
v poznámkach pod čiarou, prípadne aj v texte právneho predpisu.

Slovná citácia

48. Zákony, pre ktoré sa používa slovné označenie, možno citovať napríklad
týmto slovným označením: Ústava Slovenskej republiky,
Občiansky zákonník, Obchodný zákonník, Trestný zákon. Pri takýchto
zákonoch, a to aj v ich názvoch, možno použiť slovné označenie
aj prvýkrát. Uvedené platí aj na použitie stručného slovného
označenia právneho predpisu (bod 16.). Ak sa má slovná citácia
použiť v poznámke pod čiarou prvýkrát a uvedený zákon bol už novelizovaný,
v záujme presnej informácie sa za slovné označenie
pripájajú slová „v znení zákona č. ... Z. z.“ alebo slová „v znení
neskorších predpisov“.

Citácia novelizovaných právnych predpisov

49.1. Ak sa cituje právny predpis, prípadne jeho jednotlivé ustanovenie,
ktorý už bol novelizovaný neskorším právnym predpisom, vyjadruje
sa to tak, že k jeho citácii (úplnej alebo skrátenej) sa pripája
dodatok „v znení zákona (nariadenia vlády, vyhlášky, opatrenia) č.
... Z. z.“ alebo „v znení opatrenia z ... č. ... (oznámenie č. ... Z. z.)“,
ak opatrenie bolo vyhlásené uverejnením oznámenia o jeho vydaní
v zbierke zákonov (novela sa uvádza skrátenou citáciou).

49.2. Ak citovaný právny predpis bol už viackrát novelizovaný, vyjadruje
sa to dodatkom „v znení neskorších predpisov“.

50. Ak sa novelami právneho predpisu zmenili alebo doplnili len niektoré
ustanovenia pôvodného právneho predpisu, cituje sa pri uvádzaní
ustanovení, ktoré zostali novelami nedotknuté, iba pôvodný
právny predpis. Ak sa ustanovenie pôvodného právneho predpisu
zmenilo alebo doplnilo len niektorou z viacerých noviel právneho
predpisu, popri pôvodnom právnom predpise sa cituje len táto novela.

51. Ak sa v poznámke pod čiarou cituje právny predpis, ktorý bol republikovaný,
uvádza sa za citáciou tohto predpisu odkaz na republikáciu,
napríklad „(úplné znenie č. 173/1994 Z. z.)“. Tento spôsob
citácie nemožno použiť, ak bol právny predpis po republikácii
znova novelizovaný.

52. V prílohe k zákonu (nariadeniu vlády, vyhláške) sa používa jeho
skrátená citácia aj prvýkrát, napríklad „Príloha k zákonu (nariadeniu
vlády, vyhláške) č. .../2016 Z. z.“.

Skratky a citácie

53. Pri úplnej citácii sa slová „zákon“, „zákon Slovenskej národnej
rady“, „zákon Národnej rady Slovenskej republiky“, „nariadenie
vlády Slovenskej republiky“, „vyhláška (opatrenie) Ministerstva
...“ neskracujú. Pritom sa pre zákony prijaté Federálnym zhromaždením,
Národným zhromaždením a Národnou radou Slovenskej republiky
od 1. januára 1997 používa len označenie „zákon“.

54. Pri citácii paragrafov so súčasným uvedením ich poradového čísla
sa používa označenie „§“, napríklad „§ 2“. Ak sa skratka článku
používa v texte ustanovenia, píše sa s malým písmenom „čl.“, ak sa
používa na začiatku citácie v poznámke pod čiarou, píše sa s veľkým
písmenom „Čl.“. Ak sa hovorí o paragrafoch alebo článkoch
bez príslušného poradového čísla, slovo „paragraf“ alebo „článok“
treba vždy vypísať úplne.

55. Pri súbornej citácii niekoľkých paragrafov bez odsekov alebo
ďalších pododsekov sa vkladá pred prvé príslušné číslo jednoduchá
paragrafová značka (napríklad „§ 15 až 20“). Obdobne sa postupuje
pri citácii niekoľkých paragrafov s jedným alebo viacerými odsekmi
(napríklad „podľa § 3 ods. 1, § 4, § 5 ods. 2 a § 8 až 10“);
nepoužíva sa formulácia „§ 8 a nasl.“. Paragrafová značka sa opakuje,
ak je citácia niekoľkých paragrafov rozdelená čiarkou alebo
slovom „alebo“ (napríklad: § 5, § 8, § 12 alebo § 13). Označenie
„§§“ sa pri citácii niekoľkých paragrafov nepoužíva. Pri súbornej
citácii niekoľkých odsekov, ktoré sú od seba oddelené slovom
„alebo“ sa používa citácia „podľa odseku 1 alebo odseku 2“, „podľa
§ 2 ods. 3 alebo ods. 4“; to platí aj pre súbornú citáciu pododsekov.

56. Ak sa odseky citujú v priamom spojení s paragrafom alebo s článkom,
ku ktorému patria, označujú sa skratkou „ods.“. V ostatných
prípadoch sa slovo „odsek“ vždy vypisuje slovom.

57. Pre pododseky paragrafov ako aj odsekov sa pri ich citácii v súvislosti
s paragrafom alebo s odsekom, ku ktorému patria, používa
skratka „písm.“, ak sú v právnom predpise označené písmenom,
a slovo „bod“, ak sú tieto pododseky (body) v právnom predpise
označené radovou číslovkou; radová číslovka sa vypisuje slovom,
napríklad „druhý bod“. V ostatných prípadoch sa slovo „písmeno“
vypisuje slovom.

58. Pri citácii sa nemá odkazovať na jednotlivé vety. Ak je však taký
postup nevyhnutný, pri počítaní sa považujú za samostatné vety len
tie, ktoré sú od seba oddelené bodkou. Ak je veta rozdelená bodkočiarkou,
možno pre väčšiu presnosť hovoriť o časti vety pred bodkočiarkou
alebo za bodkočiarkou, pričom jedna veta môže obsahovať
len jednu bodkočiarku. Pri citácii viet sa používa vždy slovné
označenie, napríklad „tretia veta“, a to v príslušnom páde, napríklad
„podľa § 3 tretej vety“.

59. Pri citácii číslic v súvislosti s paragrafmi alebo s odsekmi a odkazmi
sa nepoužívajú ani zátvorky ani bodky. Rovnako sa medzi
číslo paragrafu a nasledujúcu citáciu príslušného odseku, pododseku,
bodu a pod. nevkladá čiarka (napríklad „podľa § 1 ods. 2
písm. a) druhého bodu zákona ...“). Pri citácii viacerých odsekov
alebo pododsekov toho istého paragrafu sa však čiarka medzi označenie
odsekov vkladá (napríklad „podľa § 1 ods. 2, 3 a 5“).

60. Na označenie úradných zbierok právnych predpisov sa používajú
výlučne tieto skratky:
a) Zbierka zákonov Slovenskej republiky „Z. z.“,
b) Zbierka zákonov „Zb.“,
c) Zbierka zákonov Slovenskej národnej rady a Zbierka nariadení Slovenskej
národnej rady „Zb. SNR“,
d) Úradný vestník „Ú. v.“.

61.1. Orgány Európskej únie sa uvádzajú nasledovne: „Európska komisia“
alebo po zavedení legislatívnej skratky „Komisia“, „Rada Európskej
únie“ alebo po zavedení legislatívnej skratky „Rada“ a „Európsky
parlament“.

61.2. Pri používaní pojmu „členský štát“ sa vždy v jednotnej forme uvedie
„členský štát Európskej únie“, alebo sa zavedie legislatívna
skratka „členský štát“.

Citácia právne záväzných aktov Európskej únie

62.1. Na označenie úradných zbierok právne záväzných aktov Európskej
únie sa používajú nasledujúce skratky:
a) Úradný vestník Európskych spoločenstiev „Ú. v. ES“ pri právnych
aktoch Európskych spoločenstiev a Európskej únie publikovaných
do 1. februára 2003,10)
b) Úradný vestník Európskej únie „Ú. v. EÚ“ pri právnych aktoch Európskej
únie publikovaných po 1. februári 2003.8)

62.2. Skrátená citácia zmlúv zakladajúcich Európsku úniu sa uvádza napríklad
„Zmluva o fungovaní Európskej únie“, „Zmluva o Európskej
únii“. Súčasti zmlúv sa uvádzajú nasledovne: „Protokol o ... ...
(názov) pripojený k Zmluve o fungovaní Európskej únie / Zmluve
o Európskej únii.
________
10) Zákon č. 416/2004 Z. z. o Úradnom vestníku Európskej únie v znení neskorších predpisov.

62.3. V texte právneho predpisu sa nariadenia Európskej únie alebo rozhodnutia
Európskej únie necitujú, ale použije sa odkaz na osobitný
predpis a v príslušnej poznámke pod čiarou sa uvedie ich názov a
publikačný zdroj.

62.4. V texte právneho predpisu sa smernice Európskej únie necitujú, ale
použije sa odkaz na osobitný predpis, ktorým je všeobecne záväzný
právny predpis, v ktorom je ustanovenie smernice prebraté. V príslušnej
poznámke pod čiarou sa uvedie jeho názov a publikačný
zdroj. To neplatí, ak ide o odkaz podľa § 3 ods. 3 zákona č. 19/2002
Z. z., ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných
nariadení vlády Slovenskej republiky v znení zákona č. 607/2004
Z. z. a odkaz podľa čl. 5.

62.5. Citácia právne záväzného aktu Európskej únie sa musí zhodovať s
názvom uverejneným v úradnej zbierke právne záväzných aktov
Európskej únie (Ú. v. ES alebo Ú. v. EÚ).

62.6. Skrátená citácia právne záväzného aktu Európskej únie sa uvádza
takto: „(vykonávacie/delegované) nariadenie/ rozhodnutie/smernica
(EÚ/ES/EHS) č .../...“. Ak má právne záväzný akt Európskej
únie jednu novelizáciu alebo viacero novelizácií, uvádza sa s dodatkom
„...v platnom znení“.

62.7 Ak nie je číslo právne záväzného aktu Európskej únie súčasťou jeho
názvu, uvádza sa za jeho názvom v zátvorke. Pri skrátenej citácii sa
uvádza číslo právne záväzného aktu Európskej únie za označením
druhu tohto aktu.

62.8. Ak bol právne záväzný akt Európskej únie prijatý ako kodifikované
znenie alebo ako prepracované znenie, za jeho názvom sa uvedie
text „(kodifikované znenie)“ alebo „(prepracované znenie)“.

62.9. V transpozičnej prílohe a prílohe podľa čl. 34 ods. 1 sa právne záväzný
akt Európskej únie uvádza spolu s novelizáciami, v znení
ktorých sa preberá alebo implementuje. Právne záväzný akt Európskej
únie spolu s novelizáciou, v znení ktorého sa preberá/implementuje,
sa v prílohách podľa prvej vety uvádza tak, že za jeho názov
sa vloží odkaz na publikačný zdroj (napríklad: Ú. v. EÚ L ...,
.. .. .... dátum publikácie), slovné spojenie „v znení“ a uvedie sa neskoršia
zmena/doplnenie vo forme skrátenej citácie s odkazom na
publikačný zdroj. Všetky ďalšie novelizácie, ktoré sa preberajú
alebo implementujú novelizáciou sa uvádzajú v samostatných bodoch
ako jednotlivé právne záväzné akty Európskej únie.

Derogácia

63.1. V zrušovacom ustanovení sa uvádzajú úplné citácie všetkých právnych
predpisov. Uvádzajú sa touto vetou: „Zrušujú sa:“ („Zrušuje
sa:“). Jednotlivé citácie právnych predpisov sa uvádzajú v chronologickom
poradí, v akom boli vydané. Najskôr sa uvádzajú zákony
a potom vykonávacie právne predpisy v tomto poradí: nariadenie 
vlády, vyhláška, výnos a opatrenie. Každý právny predpis sa označuje
osobitným poradovým číslom (arabské číslice s bodkou), pričom
jednotlivé citácie sa začínajú malým písmenom a oddeľujú sa
čiarkou, napríklad:
„Zrušujú sa:
1. zákon č. .../2016 Z. z. (uvedie sa názov zákona) v znení (priamych
noviel zákona),
2. nariadenie vlády Slovenskej republiky č. .../2016 Z. z. (uvedie
sa názov nariadenia vlády) v znení (priamych noviel nariadenia
vlády).“.

63.2. Ak sa má zrušiť právny predpis, ktorý bol novelizovaný, uvádza sa
úplný názov pôvodného právneho predpisu v znení jeho priamych
noviel, pričom sa uvádzajú len ich skrátené citácie. Ak bol zrušovaný
zákon novelizovaný iným zákonom, v zrušovacom ustanovení
sa uvádza konkrétny článok tohto zákona napríklad touto formuláciou:
„v znení čl. II zákona č. .../2011 Z. z.“. Uvádzajú sa aj
zákony, nariadenia vlády, vyhlášky a opatrenia alebo ich časti,
ktoré stratili platnosť, pretože neboli uvedené do súladu s ústavou
v lehote šiestich mesiacov od vyhlásenia nálezu ústavného súdu
v zbierke zákonov o nesúlade časti zákona, nariadenia vlády, vyhlášky
a opatrenia s ústavou, a to napríklad touto formuláciou: „v
znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. .../2011 Z.z.“.

Účinnosť právneho predpisu

64.1. Účinnosť zákona (nariadenia vlády, vyhlášky, opatrenia) sa vyjadruje
touto vetou: „Tento zákon (toto nariadenie vlády, táto vyhláška,
toto opatrenie) nadobúda účinnosť ...“ a pripája sa dátum
s vyjadrením príslušného mesiaca v genitíve, napríklad „1. januára
2016“, ak nemá výnimočne nadobudnúť účinnosť dňom vyhlásenia.
Ak niektoré ustanovenie zákona má nadobudnúť účinnosť
v neskoršom termíne, vyjadrí sa to napríklad takto: „Tento zákon
nadobúda účinnosť 1. januára 2016 okrem § 5, ktorý nadobúda
účinnosť 1. januára 2017.“ alebo takto: „Tento zákon nadobúda
účinnosť 1. januára 2016 okrem čl. I piateho bodu, čl. II bodov 10
až 15, čl. III až V a čl. VI bodu 16 § 6, ktoré nadobúdajú účinnosť
1. januára 2017. Tie ustanovenia, ktoré majú nadobudnúť inú účinnosť
než je účinnosť zvyšku zákona, sa uvedú chronologicky podľa
toho, ako budú postupne nadobúdať účinnosť. Žiadne ustanovenie
zákona nesmie nadobudnúť účinnosť v skoršom termíne, to neplatí
pre jednotlivý článok ako aj bod novely právneho predpisu.

64.2. Ak má zákon nadobudnúť účinnosť až vznikom určitej právnej skutočnosti,
je súčasťou zákona splnomocňovacie ustanovenie pre
predkladateľa na uverejnenie oznámenia o vzniku takej právnej
skutočnosti v zbierke zákonov; to neplatí, ak sa oznámenie o vzniku
takej právnej skutočnosti uverejňuje na základe osobitného zákona.
Predkladateľ je povinný doručiť redakcii Slov-Lexu Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky žiadosť o uverejnenie oznámenia
v dostatočnom časovom predstihu tak, aby sa oznámenie podľa 
prvej vety uverejnilo aspoň 15 dní pred vznikom takej právnej skutočnosti,
najneskôr však v deň jej vzniku.

64.3. Ak má byť účinnosť zákona obmedzená, je potrebné túto skutočnosť
uviesť v ustanovení upravujúcom účinnosť, napríklad takto:
„Tento zákon nadobúda účinnosť ... a stráca účinnosť ...“, body
64.1. a 64.2. platia primerane.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona:
2. Názov návrhu zákona:
3. Predmet návrhu zákona je – nie je upravený v práve Európskej únie:
a) v primárnom práve (uviesť názov zmluvy a číslo článku),
b) v sekundárnom práve (uviesť druh, inštitúciu, číslo, názov a dátum vydania právneho
aktu vzťahujúceho sa na upravovanú problematiku, vrátane jeho gestora),
c) v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie (uviesť číslo a označenie relevantného
rozhodnutia a stručne jeho výrok alebo relevantné právne vety).
4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:
a) uviesť lehotu na prebranie príslušného právneho aktu Európskej únie, príp. aj osobitnú
lehotu účinnosti jeho ustanovení,
b) uviesť informáciu o začatí konania v rámci „EÚ Pilot“ alebo o začatí postupu Európskej
komisie, alebo o konaní Súdneho dvora Európskej únie proti Slovenskej
republike podľa čl. 258 a 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v jej platnom
znení, spolu s uvedením konkrétnych vytýkaných nedostatkov a požiadaviek na
zabezpečenie nápravy so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu
a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom
Európskeho parlamentu, Rady a Komisie,
c) uviesť informáciu o právnych predpisoch, v ktorých sú uvádzané právne akty Európskej
únie už prebrané, spolu s uvedením rozsahu ich prebrania, príp. potreby
prijatia ďalších úprav.
5. Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie:
a) úplne (ak je právny akt prebraný náležite, t. j. v zodpovedajúcej právnej forme,
včas, v celom rozsahu a správne),
b) čiastočne (uviesť dôvody, predpokladaný termín a spôsob dosiahnutia úplného súladu),
c) ak nie je, uviesť dôvody, predpokladaný termín a spôsob dosiahnutia úplného súladu.

Ak predmet návrhu zákona nie je v práve Európskej únie upravený, body 4 a 5 sa nevypĺňajú.“.

Príloha č. 3

TABUĽKA ZHODY
návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie

Smernica Právne predpisy Slovenskej republiky
1 2 3 4 5 6 7 8
Článok
(Č, O, V,
P)
Text Spôsob
transpozície
Číslo Článok (Č,
§, O, V, P)
Text Zhoda Poznámky
Vysvetlivky
Pri smernici sa uvedie presné označenie, ako aj presné označenie prípadných zmien
a doplnení.
V stĺpci (1) sa smernica člení na jednotlivé časti:
Č - článok
O - odsek
V - veta
P - číslo (písmeno)
Základné členenie smernice do riadkov je členenie na jednotlivé články. Ak však jednotlivé
články obsahujú tak obligatórne ustanovenia, ako aj fakultatívne ustanovenia, ustanovenia
s viacerými možnosťami právnej úpravy alebo neaplikovateľné ustanovenia, články sa
delia do jednotlivých riadkov na odseky, vety a čísla (písmená) s cieľom oddeliť tieto ustanovenia
do samostatných riadkov.
V stĺpci (2) sa uvedie text smernice publikovaný v Úradnom vestníku EÚ rozdelený na
články, odseky a pod. (napríklad Č:2 O:3 V:5). Preambulu smernice netreba uvádzať. Prílohy
sa uvedú názvom a číslom, ak ich obsahom sú vzorce, obrazce, formuláre žiadostí a podobné
graficky znázornené časti právneho aktu. V ostatných prípadoch sa uvádza príloha v plnom
znení.
V stĺpci (3) sa uvedie jedna z nasledovných poznámok:
N – bežná transpozícia,
to znamená, že ustanovenie uvedené v smernici je povinné (záväzné) a musí sa transponovať
do právneho poriadku Slovenskej republiky vo svojej podstate;
O – transpozícia s možnosťou voľby,

to znamená, že ustanovenie uvedené v smernici je povinné (záväzné) a musí sa transponovať
do právneho poriadku Slovenskej republiky vo svojej podstate, ale v samotnom texte
obsahuje viac možností na jeho transpozíciu. Napríklad smernica ustanovuje povinnosť
členských štátov vypracovať správy týkajúce sa určitej činnosti, podľa úvahy, jedným z nasledujúcich
spôsobov:
a) vypracovaním správy aspoň jedenkrát za rok o určitých výdavkoch spolu s vypracovaním
prehľadu o iných výdavkoch,
b) vypracovaním správy o všetkých výdavkoch aspoň štyrikrát za rok;
D – transpozícia podľa úvahy (dobrovoľná),
to znamená, že ustanovenie uvedené v smernici sa môže, ale nemusí, transponovať do právneho
poriadku Slovenskej republiky. Napríklad smernica ustanovuje, že členské štáty
môžu uložiť úverovým spoločnostiam (inštitúciám) viac povinností než ustanovuje smernica;
n. a. – transpozícia sa neuskutočňuje,
to znamená, že príslušné ustanovenie nie je potrebné transponovať. Napríklad v smernici
je uvedené ustanovenie: „Táto smernica je adresovaná členským štátom“.

V nadpise stĺpcov 4 až 8 sa uvedie číslo a názov slovenského návrhu všeobecne záväzného
právneho predpisu spolu s ostatnými právnymi predpismi, v ktorých je alebo má byť príslušná
smernica transponovaná.
V stĺpci (4) sa uvedie číslo slovenského návrhu všeobecne záväzného právneho predpisu,
v ktorom je transponovaný príslušný článok, odsek, písmeno a pod. smernice. Stĺpec (4)
je fakultatívny, predkladateľ ho uvádza len, ak príslušná smernica je transponovaná aspoň
vo dvoch slovenských právnych predpisoch.
V stĺpci (5) sa právny predpis člení na jednotlivé časti:
Č – článok
§ – paragraf
O – odsek
V – veta
P – číslo (písmeno)
V stĺpci (6) sa uvedie doslovné znenie príslušného právneho predpisu.
V stĺpci (7) sa uvedie jedna z nasledovných poznámok:
Ú – úplná zhoda (ak bolo ustanovenie smernice prebraté v celom rozsahu, správne, v príslušnej
forme, so zabezpečenou inštitucionálnou infraštruktúrou, s príslušnými sankciami a vo
vzájomnej súvislosti),
Č – čiastočná zhoda (ak minimálne jedna z podmienok úplnej zhody nie je splnená),
Ž – žiadna zhoda (ak nebola dosiahnutá ani úplná ani čiastočná zhoda alebo k prebratiu dôjde
v budúcnosti),
n. a. – neaplikovateľnosť (ak sa ustanovenie smernice netýka Slovenskej republiky alebo nie je
potrebné ho prebrať).

V stĺpci (8) sa môže uviesť napríklad spôsob uplatnenia príslušného ustanovenia
v praxi, výnimky vyplývajúce z prechodných období, spôsob budúcej transpozície príslušného
ustanovenia smernice, tzv. krížové odkazy a všetko to, čo predkladateľ uzná za vhodné pre
lepšiu prehľadnosť a pochopenie problematiky, ako aj to, čo by viedlo k urýchleniu legislatívneho
procesu. V tomto stĺpci sa uvedú aj všetky orgány alebo inštitúcie, ktoré sú stanovené na
implementáciu smernice. Predkladateľ uvedie administratívnu infraštruktúru len v tých riadkoch
tabuľky, v ktorých uvedenie danej informácie požaduje samotné ustanovenie smernice.
Tabuľku zhody je predkladateľ povinný vypracovať najneskôr pri predkladaní návrhu
právneho predpisu na pripomienkové konanie. V rámci svojich možností však predkladateľ
konzultuje vypracovanie tabuľky zhody so sekciou vládnej legislatívy – odborom aproximácie
práva Úradu vlády Slovenskej republiky ešte predtým, ako sa návrh právneho predpisu predloží
na pripomienkové konanie.
Tabuľka zhody sa vypracúva ku všetkým článkom normatívneho textu smernice, vrátane
prílohy, a to aj ak predkladateľ transponuje len niektoré jej články. Ak sa v elektronickej
databáze už tabuľka zhody k príslušnej smernici nachádza, predkladateľ vypracúva tabuľku
zhody v písomnej forme len k článkom smernice, ktoré sa v návrhu právneho predpisu transponujú.
Tabuľka zhody sa poskytuje v písomnej forme pre členov Ústavnoprávneho výboru Národnej
rady Slovenskej republiky, pre členov príslušného gestorského výboru Národnej rady
Slovenskej republiky a pre úsek legislatívy a aproximácie práva kancelárie Národnej rady Slovenskej
republiky; celkovo sa tabuľka zhody poskytuje v písomnej forme v počte 6 výtlačkov.

Vysvetlivky:
1) Cieľ účasti verejnosti na tvorbe právneho predpisu závisí od zamýšľanej intenzity zapojenia verejnosti do tvorby
právneho predpisu:
• Scenár 1 - informovať verejnosť o procese tvorby právneho predpisu
• Scenár 2 – zapojiť verejnosť do diskusie o tvorbe právneho predpisu
• Scenár 3 – zapojiť verejnosť do tvorby právneho predpisu
• Scenár 4 – zapojiť čo najširšiu verejnosť do tvorby právneho predpisu v rovnocennom postavení s predkladateľom
právneho predpisu
Cieľ účasti verejnosti na tvorbe právneho predpisu je súčasťou hodnotiacej správy procesu tvorby právneho predpisu
(pozri vysvetlivku č. 4).
2) Vypĺňa sa na základe hodnotiacej správy (pozri vysvetlivku č. 4).
Správa o účasti verejnosti na tvorbe právneho predpisu
Scenár 1: Verejnosť je informovaná o tvorbe právneho predpisu
Fáza procesu Subfáza Kontrolná otázka Á N
1. Príprava
tvorby právneho
predpisu
1.1 Identifikácia cieľa Bol zadefinovaný cieľ účasti verejnosti na tvorbe
právneho predpisu?1)
☐ ☐
1.2 Identifikácia problému
a alternatív
Bola vykonaná identifikácia problému a alternatív
riešení?2)
☐ ☐
2. Informovanie
verejnosti
o tvorbe právneho
predpisu
2.1 Rozsah informácií
Boli verejnosti poskytnuté informácie o probléme,
ktorý má predmetný právny predpis riešiť? ☐ ☐
Boli verejnosti poskytnuté informácie o cieli účasti
verejnosti na tvorbe právneho predpisu spolu s časovým
rámcom jeho tvorby?
☐ ☐
Boli verejnosti poskytnuté informácie o plánovanom
procese tvorby právneho predpisu? ☐ ☐
2.2 Kontinuita informovania
Boli verejnosti poskytnuté relevantné informácie
pred začatím tvorby právneho predpisu? ☐ ☐
Boli verejnosti poskytnuté relevantné informácie počas
tvorby právneho predpisu? ☐ ☐
Boli verejnosti poskytnuté relevantné informácie aj
po ukončení tvorby právneho predpisu? ☐ ☐
2.3 Kvalita a včasnosť
informácií
Boli relevantné informácie o tvorbe právneho predpisu
verejnosti poskytnuté včas? ☐ ☐
Boli relevantné informácie o tvorbe právneho predpisu
a o samotnom právnom predpise poskytnuté vo
vyhovujúcej technickej kvalite?3)
☐ ☐
2.4 Adresnosť informácií
Boli zvolené komunikačné kanály dostatočné vzhľadom
na prenos relevantných informácií o právnom
predpise smerom k verejnosti?
☐ ☐
3. Vyhodnotenie
procesu
tvorby právneho
predpisu
4.1 Hodnotenie procesu
Bolo vykonané hodnotenie procesu tvorby právneho
predpisu? ☐ ☐
Bola zverejnená hodnotiaca správa procesu tvorby
právneho predpisu?4)
☐ ☐
Bol splnený cieľ účasti verejnosti na tvorbe právneho
predpisu? ☐ ☐

3) Informácie boli poskytnuté v takej forme, aby boli prístupné aj osobám so zdravotným postihnutím a ďalším
skupinám osôb znevýhodneným obmedzeným prístupom k informáciám a vo forme, ktorá je strojovo spracovateľná.
4) Hodnotiaca správa procesu tvorby právneho predpisu obsahuje najmä:
• cieľ účasti verejnosti na tvorbe právneho predpisu,
• spôsob identifikácie problému a alternatív riešení,
Hodnotiaca správa je prílohou k správe o účasti verejnosti na tvorbe právneho predpisu, ak je vypracovaná.

Správa o účasti verejnosti na tvorbe právneho predpisu
Scenár 2: Verejnosť sa zúčastňuje na diskusii o tvorbe právneho predpisu
Fáza procesu Subfáza Kontrolná otázka Á N
1. Príprava
tvorby právneho
predpisu
1.1 Identifikácia cieľa Bol zadefinovaný cieľ účasti verejnosti na tvorbe
právneho predpisu?1)
☐ ☐
1.2 Identifikácia problému
a alternatív
Bola vykonaná identifikácia problému a alternatív
riešení?2)
☐ ☐
1.3 Identifikácia zainteresovaných
skupín
a jednotlivcov3)
Bola vykonaná identifikácia zainteresovaných skupín
a jednotlivcov?2)
☐ ☐
2. Informovanie
verejnosti
o tvorbe právneho
predpisu
2.1 Rozsah informácií
Boli verejnosti poskytnuté informácie o probléme,
ktorý má predmetný právny predpis riešiť? ☐ ☐
Boli verejnosti poskytnuté informácie o cieli účasti
verejnosti na tvorbe právneho predpisu spolu s časovým
rámcom jeho tvorby?
☐ ☐
Boli verejnosti poskytnuté informácie o plánovanom
procese tvorby právneho predpisu? ☐ ☐
2.2 Kontinuita informovania
Boli verejnosti poskytnuté relevantné informácie
pred začatím tvorby právneho predpisu? ☐ ☐
Boli verejnosti poskytnuté relevantné informácie počas
tvorby právneho predpisu? ☐ ☐
Boli verejnosti poskytnuté relevantné informácie aj
po ukončení tvorby právneho predpisu? ☐ ☐
2.3 Kvalita a včasnosť
informácií
Boli relevantné informácie o tvorbe právneho predpisu
verejnosti poskytnuté včas? ☐ ☐
Boli relevantné informácie o tvorbe právneho predpisu
a o samotnom právnom predpise poskytnuté vo
vyhovujúcej technickej kvalite?4)
☐ ☐
2.4 Adresnosť informácií
Boli zvolené komunikačné kanály dostatočné vzhľadom
na prenos relevantných informácií o právnom
predpise smerom k verejnosti?
☐ ☐
3. Účasť verejnosti
na tvorbe
právneho
predpisu
3.1 Zapojení aktéri5) Predstavujú zapojení aktéri reprezentatívnu vzorku
zainteresovaných skupín a jednotlivcov? ☐ ☐
3.2 Spätná väzba Bola zapojeným aktérom odoslaná spätná väzba ako
bolo s ich návrhom naložené? ☐ ☐
3.3 Zapracovanie návrhov
zapojených aktérov
Boli návrhy zo strany zapojených aktérov zapracované
do návrhu právneho predpisu? ☐ ☐
3.4 Naplnenie cieľov a
očakávaní
Boli splnené ciele a očakávania od účasti verejnosti
na tvorbe právneho predpisu na strane predkladateľa
právneho predpisu?
☐ ☐
3.5 Výstup procesu
tvorby právneho predpisu
Bolo zapojeným aktérom umožnené pripomienkovať
správu o účasti verejnosti na tvorbe právneho
predpisu?
☐ ☐
4. Vyhodnotenie
procesu
tvorby právneho
predpisu
4.1 Hodnotenie procesu
Bolo vykonané hodnotenie procesu tvorby právneho
predpisu? ☐ ☐
Bola zverejnená hodnotiaca správa procesu tvorby
právneho predpisu?6)
☐ ☐
Bol splnený cieľ účasti verejnosti na tvorbe právneho
predpisu? ☐ ☐

Vysvetlivky
1) Cieľ účasti verejnosti na tvorbe právneho predpisu závisí od zamýšľanej intenzity zapojenia verejnosti do tvorby
právneho predpisu:
• Scenár 1 - informovať verejnosť o procese tvorby právneho predpisu
• Scenár 2 – zapojiť verejnosť do diskusie o tvorbe právneho predpisu
• Scenár 3 – zapojiť verejnosť do tvorby právneho predpisu
• Scenár 4 – zapojiť čo najširšiu verejnosť do tvorby právneho predpisu v rovnocennom postavení s predkladateľom
právneho predpisu
Cieľ účasti verejnosti na tvorbe právneho predpisu je súčasťou hodnotiacej správy procesu tvorby právneho predpisu
(pozri vysvetlivku č. 6).
2) Vypĺňa sa na základe hodnotiacej správy (pozri vysvetlivku č. 6).
3) Zainteresovanými skupinami a jednotlivcami sa rozumejú skupiny alebo jednotlivci, ktorí:
• budú právnym predpisom ovplyvnení a/alebo majú nejaký záujem na výslednej podobe právneho predpisu,
• môžu nejakým spôsobom ovplyvniť, ohroziť alebo znemožniť tvorbu právneho predpisu.
4) Informácie boli poskytnuté v takej forme, aby boli prístupné aj osobám so zdravotným postihnutím a ďalším
skupinám osôb znevýhodneným obmedzeným prístupom k informáciám a vo forme, ktorá je strojovo spracovateľná.
5) Zapojenými aktérmi sa rozumejú zainteresované skupiny a jednotlivci, ktorí boli aktívne zapojení do tvorby
právneho predpisu.
6) Hodnotiaca správa procesu tvorby právneho predpisu obsahuje najmä:
• cieľ účasti verejnosti na tvorbe právneho predpisu,
• spôsob identifikácie problému a alternatív riešení,
• spôsob identifikácie zainteresovaných skupín a jednotlivcov,
• spôsob zapojenia zainteresovaných skupín a jednotlivcov do tvorby právneho predpisu,
• zoznam zapojených aktérov,
Hodnotiaca správa je prílohou k správe o účasti verejnosti na tvorbe právneho predpisu, ak je vypracovaná.

Správa o účasti verejnosti na tvorbe právneho predpisu
Scenár 3: Verejnosť sa zúčastňuje na tvorbe právneho predpisu
Fáza procesu Subfáza Kontrolná otázka Á N
1. Príprava
tvorby právneho
predpisu
1.1 Identifikácia cieľa Bol zadefinovaný cieľ účasti verejnosti na tvorbe
právneho predpisu?1)
☐ ☐
1.2 Identifikácia problému
a alternatív
Bola vykonaná identifikácia problému a alternatív
riešení?2
)
☐ ☐
1.3 Identifikácia zainteresovaných
skupín
a jednotlivcov3)
Bola vykonaná identifikácia zainteresovaných skupín
a jednotlivcov?2)
☐ ☐
1.4 Identifikácia záujmov
zainteresovaných
skupín a jednotlivcov
Bola vykonaná identifikácia záujmov a možných
konfliktov zainteresovaných skupín a jednotlivcov? ☐ ☐
2. Informovanie
verejnosti
o tvorbe právneho
predpisu
2.1 Rozsah informácií
Boli verejnosti poskytnuté informácie o probléme,
ktorý má predmetný právny predpis riešiť? ☐ ☐
Boli verejnosti poskytnuté informácie o cieli účasti
verejnosti na tvorbe právneho predpisu spolu s časovým
rámcom jeho tvorby?
☐ ☐
Boli verejnosti poskytnuté informácie o plánovanom
procese tvorby právneho predpisu? ☐ ☐
2.2 Kontinuita informovania
Boli verejnosti poskytnuté relevantné informácie
pred začatím tvorby právneho predpisu? ☐ ☐
Boli verejnosti poskytnuté relevantné informácie počas
tvorby právneho predpisu? ☐ ☐
Boli verejnosti poskytnuté relevantné informácie aj
po ukončení tvorby právneho predpisu? ☐ ☐
2.3 Kvalita a včasnosť
informácií
Boli relevantné informácie o tvorbe právneho predpisu
verejnosti poskytnuté včas? ☐ ☐
Boli relevantné informácie o tvorbe právneho predpisu
a o samotnom právnom predpise poskytnuté vo
vyhovujúcej technickej kvalite?4)
☐ ☐
2.4 Adresnosť informácií
Boli zvolené komunikačné kanály dostatočné vzhľadom
na prenos relevantných informácií o právnom
predpise smerom k verejnosti?
☐ ☐
3. Účasť verejnosti
na tvorbe
právneho
predpisu
3.1 Jasné zadanie procesu
tvorby právneho
predpisu
Bol zadefinovaný základný rámec procesu tvorby
právneho predpisu?5)
☐ ☐
3.2 Zapojení aktéri6)
Predstavujú zapojení aktéri reprezentatívnu vzorku
zainteresovaných skupín a jednotlivcov? ☐ ☐
Reprezentujú zapojení aktéri celkovú heterogenitu
zainteresovaných skupín a jednotlivcov? ☐ ☐
3.3 Spätná väzba
Bola zapojeným aktérom odoslaná spätná väzba ako
bolo s ich návrhom naložené? ☐ ☐
Indikujú zapojení aktéri spokojnosť s vyhodnotením
ich návrhov k právnemu predpisu?7)
☐ ☐
3.4 Zapracovanie návrhov
zapojených aktérov
Boli návrhy zo strany zapojených aktérov zapracované
do návrhu právneho predpisu? ☐ ☐
Indikujú zapojení aktéri, že ich návrh ovplyvnil konečnú
podobu právneho predpisu?7)
☐ ☐
3.5 Naplnenie cieľov a
očakávaní
Boli splnené ciele a očakávania od účasti verejnosti
na tvorbe právneho predpisu na strane predkladateľa
právneho predpisu?
☐ ☐

Vysvetlivky
1) Cieľ účasti verejnosti na tvorbe právneho predpisu závisí od zamýšľanej intenzity zapojenia verejnosti do tvorby
právneho predpisu:
• Scenár 1 - informovať verejnosť o procese tvorby právneho predpisu
• Scenár 2 – zapojiť verejnosť do diskusie o tvorbe právneho predpisu
• Scenár 3 – zapojiť verejnosť do tvorby právneho predpisu
• Scenár 4 – zapojiť čo najširšiu verejnosť do tvorby právneho predpisu v rovnocennom postavení s predkladateľom
právneho predpisu
Cieľ účasti verejnosti na tvorbe právneho predpisu je súčasťou hodnotiacej správy procesu tvorby právneho predpisu
(pozri vysvetlivku č. 9).
2) Vypĺňa sa na základe hodnotiacej správy (pozri vysvetlivku č. 9).
3) Zainteresovanými skupinami a jednotlivcami sa rozumejú skupiny alebo jednotlivci, ktorí:
• budú právnym predpisom ovplyvnení a/alebo majú nejaký záujem na výslednej podobe právneho predpisu,
• môžu nejakým spôsobom ovplyvniť, ohroziť alebo znemožniť tvorbu právneho predpisu.
4) Informácie boli poskytnuté v takej forme, aby boli prístupné aj osobám so zdravotným postihnutím a ďalším
skupinám osôb znevýhodneným obmedzeným prístupom k informáciám a vo forme, ktorá je strojovo spracovateľná.
5) V základnom rámci procesu tvorby právneho predpisu majú byť zadefinované najmä:
• záväzky a povinnosti zapojených aktérov a ich mandát v procese,
• zvolené participatívne metódy
• preferované postupy rozhodovania,
• spôsob riešenia názorových a hodnotových rozdielov medzi zainteresovanými skupinami.
Základný rámec procesu tvorby právneho predpisu je súčasťou hodnotiacej správy procesu tvorby právneho predpisu
(pozri vysvetlivku č. 9).
6) Zapojenými aktérmi sa rozumejú zainteresované skupiny a jednotlivci, ktorí boli aktívne zapojení do tvorby
právneho predpisu.
7) Vypĺňa sa na základe stanoviska zapojených aktérov. Stanovisko zapojených aktérov je súčasťou hodnotiacej
správy procesu tvorby právneho predpisu (pozri vysvetlivku č. 9).
8) Participatívnymi metódami sa rozumejú napríklad:
• ad-hoc osobné konzultácie s vybranými odborníkmi resp. zainteresovanými skupinami a jednotlivcami,
• pracovné a poradné skupiny vytvorené zo zástupcov predkladateľa právneho predpisu a zainteresovaných skupín
a jednotlivcov,
Indikujú zapojení aktéri naplnenie svojich cieľov
a očakávaní, s ktorými vstupovali do tvorby právneho
predpisu?7)
☐ ☐
3.6 Formy procesu
tvorby právneho predpisu
Prispeli zvolené participatívne metódy8
) k splneniu
cieľa účasti verejnosti na tvorbe právneho predpisu? ☐ ☐
Bola kvantita participatívnych metód adekvátna
vzhľadom k povahe, komplexnosti a predmetu právneho
predpisu?
☐ ☐
Indikujú zapojení aktéri spokojnosť s formou procesu
tvorby právneho predpisu a so zvolenými participatívnymi
metódami?7)
☐ ☐
3.7 Výstup procesu
tvorby právneho predpisu
Bolo zapojeným aktérom umožnené pripomienkovať
správu o účasti verejnosti na tvorbe právneho
predpisu?
☐ ☐
4. Vyhodnotenie procesu
tvorby právneho predpisu
4.1 Hodnotenie procesu
Bolo vykonané hodnotenie procesu tvorby právneho
predpisu? ☐ ☐
Bola zverejnená hodnotiaca správa procesu tvorby
právneho predpisu?9)
☐ ☐
Bol splnený cieľ účasti verejnosti na tvorbe právneho
predpisu? ☐ ☐

• konferencie a workshopy,
• verejné vypočutia,
• diskusné a deliberačné fóra.
Zvolené participatívne metódy sú súčasťou hodnotiacej správy procesu tvorby právneho predpisu (pozri vysvetlivku č. 9).
9) Hodnotiaca správa procesu tvorby právneho predpisu obsahuje najmä:
• cieľ účasti verejnosti na tvorbe právneho predpisu,
• spôsob identifikácie problému a alternatív riešení,
• spôsob identifikácie zainteresovaných skupín a jednotlivcov,
• spôsob identifikácie záujmov a možných konfliktov zainteresovaných skupín a jednotlivcov,
• spôsob zapojenia zainteresovaných skupín a jednotlivcov do tvorby právneho predpisu,
• zoznam zapojených aktérov,
• zvolené a použité participatívne metódy,
• stanoviská zapojených aktérov podľa zvoleného scenára účasti verejnosti na tvorbe právneho predpisu.
Hodnotiaca správa je prílohou k správe o účasti verejnosti na tvorbe právneho predpisu, ak je vypracovaná.

Správa o účasti verejnosti na tvorbe právneho predpisu
Scenár 4: Verejnosť sa zúčastňuje na tvorbe právneho predpisu v rovnocennom postavení s
predkladateľom právneho predpisu
Fáza procesu Subfáza Kontrolná otázka Á N
1. Príprava
tvorby právneho
predpisu
1.1 Identifikácia cieľa Bol zadefinovaný cieľ účasti verejnosti na tvorbe
právneho predpisu?1)
☐ ☐
1.2 Identifikácia problému
a alternatív
Bola vykonaná identifikácia problému a alternatív
riešení?2)
☐ ☐
1.3 Identifikácia zainteresovaných
skupín
a jednotlivcov3)
Bola vykonaná identifikácia zainteresovaných skupín
a jednotlivcov?2)
☐ ☐
1.4 Identifikácia záujmov
zainteresovaných
skupín a jednotlivcov
Bola vykonaná identifikácia záujmov a možných
konfliktov zainteresovaných skupín a jednotlivcov? ☐ ☐
2. Informovanie
verejnosti
o tvorbe právneho
predpisu
2.1 Rozsah informácií
Boli verejnosti poskytnuté informácie o probléme,
ktorý má predmetný právny predpis riešiť? ☐ ☐
Boli verejnosti poskytnuté informácie o cieli účasti
verejnosti na tvorbe právneho predpisu spolu s časovým
rámcom jeho tvorby?
☐ ☐
Boli verejnosti poskytnuté informácie o plánovanom
procese tvorby právneho predpisu? ☐ ☐
2.2 Kontinuita informovania
Boli verejnosti poskytnuté relevantné informácie
pred začatím tvorby právneho predpisu? ☐ ☐
Boli verejnosti poskytnuté relevantné informácie počas
tvorby právneho predpisu? ☐ ☐
Boli verejnosti poskytnuté relevantné informácie aj
po ukončení tvorby právneho predpisu? ☐ ☐
2.3 Kvalita a včasnosť
informácií
Boli relevantné informácie o tvorbe právneho predpisu
verejnosti poskytnuté včas? ☐ ☐
Boli relevantné informácie o tvorbe právneho predpisu
a o samotnom právnom predpise poskytnuté vo
vyhovujúcej technickej kvalite?4)
☐ ☐
2.4 Adresnosť informácií
Boli zvolené komunikačné kanály dostatočné vzhľadom
na prenos relevantných informácií o právnom
predpise smerom k verejnosti?
☐ ☐
3. Účasť verejnosti
na tvorbe
právneho
predpisu
3.1 Jasné zadanie procesu
tvorby právneho
predpisu
Bol zadefinovaný základný rámec procesu tvorby
právneho predpisu?5)
☐ ☐
3.2 Zapojení aktéri6)
Predstavujú zapojení aktéri reprezentatívnu vzorku
zainteresovaných skupín a jednotlivcov? ☐ ☐
Reprezentujú zapojení aktéri celkovú heterogenitu
zainteresovaných skupín a jednotlivcov? ☐ ☐
Boli do tvorby právneho predpisu zapojení zástupcovia
inštitúcií, organizácií, ktoré disponujú rozhodovacími
právomocami a zdrojmi v súvislosti s riešením
identifikovaného problému?
☐ ☐
Bol do tvorby právneho predpisu zapojený relevantný
počet expertov vzhľadom na komplexnosť
problému?
☐ ☐
3.3 Spätná väzba
Bola zapojeným aktérom odoslaná spätná väzba ako
bolo s ich návrhom naložené? ☐ ☐
Indikujú zapojení aktéri spokojnosť s vyhodnotením
ich návrhov k právnemu predpisu?7)
☐ ☐
Vysvetlivky
1) Cieľ účasti verejnosti na tvorbe právneho predpisu závisí od zamýšľanej intenzity zapojenia verejnosti do tvorby
právneho predpisu:
• Scenár 1 - informovať verejnosť o procese tvorby právneho predpisu
• Scenár 2 – zapojiť verejnosť do diskusie o tvorbe právneho predpisu
• Scenár 3 – zapojiť verejnosť do tvorby právneho predpisu
• Scenár 4 – zapojiť čo najširšiu verejnosť do tvorby právneho predpisu v rovnocennom postavení s predkladateľom
právneho predpisu
Cieľ účasti verejnosti na tvorbe právneho predpisu je súčasťou hodnotiacej správy procesu tvorby právneho predpisu
(pozri vysvetlivku č. 9).
2) Vypĺňa sa na základe hodnotiacej správy (pozri vysvetlivku č. 9).
3) Zainteresovanými skupinami a jednotlivcami sa rozumejú skupiny alebo jednotlivci, ktorí:
• budú právnym predpisom ovplyvnení a/alebo majú nejaký záujem na výslednej podobe právneho predpisu,
• môžu nejakým spôsobom ovplyvniť, ohroziť alebo znemožniť tvorbu právneho predpisu.
4) Informácie boli poskytnuté v takej forme, aby boli prístupné aj osobám so zdravotným postihnutím a ďalším
skupinám osôb znevýhodneným obmedzeným prístupom k informáciám a vo forme, ktorá je strojovo spracovateľná.
5) V základnom rámci procesu tvorby právneho predpisu majú byť zadefinované najmä:
• záväzky a povinnosti zapojených aktérov a ich mandát v procese,
• zvolené participatívne metódy
3.4 Zapracovanie návrhov
zapojených aktérov
Boli návrhy zo strany zapojených aktérov zapracované
do návrhu právneho predpisu? ☐ ☐
Indikujú zapojení aktéri, že ich návrh ovplyvnil konečnú
podobu právneho predpisu?7)
☐ ☐
3.5 Naplnenie cieľov a
očakávaní
Boli splnené ciele a očakávania od účasti verejnosti
na tvorbe právneho predpisu na strane predkladateľa
právneho predpisu?
☐ ☐
Indikujú zapojení aktéri naplnenie svojich cieľov
a očakávaní, s ktorými vstupovali do tvorby právneho
predpisu?7)
☐ ☐
3.6 Formy procesu
tvorby právneho predpisu
Prispeli zvolené participatívne metódy8) k splneniu
cieľa účasti verejnosti na tvorbe právneho predpisu? ☐ ☐
Bola kvantita participatívnych metód adekvátna
vzhľadom k povahe, komplexnosti a predmetu právneho
predpisu?
☐ ☐
Indikujú zapojení aktéri spokojnosť s formou procesu
tvorby právneho predpisu a so zvolenými participatívnymi
metódami?7)
☐ ☐
Viedli zvolené participatívne metódy k rovno-cennému
postaveniu predkladateľa právneho predpisu
a zapojených aktérov?
☐ ☐
Indikujú zapojení aktéri rovnocenné postavenie so
subjektom verejnej správy v rámci tvorby právneho
predpisu?7)
☐ ☐
3.7 Výstup procesu
tvorby právneho predpisu
Bolo zapojeným aktérom umožnené pripomienkovať
správu o účasti verejnosti na tvorbe právneho
predpisu?
☐ ☐
4. Vyhodnotenie
procesu
tvorby právneho
predpisu
4.1 Hodnotenie procesu
Bolo vykonané hodnotenie procesu tvorby právneho
predpisu? ☐ ☐
Bola zverejnená hodnotiaca správa procesu tvorby
právneho predpisu?9
)
☐ ☐
Bol splnený cieľ účasti verejnosti na tvorbe právneho
predpisu? ☐ ☐
• preferované postupy rozhodovania,
• spôsob riešenia názorových a hodnotových rozdielov medzi zainteresovanými skupinami.
Základný rámec procesu tvorby právneho predpisu je súčasťou hodnotiacej správy procesu tvorby právneho predpisu
(pozri vysvetlivku č. 9).
6) Zapojenými aktérmi sa rozumejú zainteresované skupiny a jednotlivci, ktorí boli aktívne zapojení do tvorby
právneho predpisu.
7) Vypĺňa sa na základe stanoviska zapojených aktérov. Stanovisko zapojených aktérov je súčasťou hodnotiacej
správy procesu tvorby právneho predpisu (pozri vysvetlivku č. 9).
8) Participatívnymi metódami sa rozumejú napríklad:
• ad-hoc osobné konzultácie s vybranými odborníkmi resp. zainteresovanými skupinami a jednotlivcami,
• pracovné a poradné skupiny vytvorené zo zástupcov predkladateľa právneho predpisu a zainteresovaných skupín
a jednotlivcov,
• konferencie a workshopy,
• verejné vypočutia,
• diskusné a deliberačné fóra.
Zvolené participatívne metódy sú súčasťou hodnotiacej správy procesu tvorby právneho predpisu (pozri vysvetlivku
č. 9).
9) Hodnotiaca správa procesu tvorby právneho predpisu obsahuje najmä:
• cieľ účasti verejnosti na tvorbe právneho predpisu,
• spôsob identifikácie problému a alternatív riešení,
• spôsob identifikácie zainteresovaných skupín a jednotlivcov,
• spôsob identifikácie záujmov a možných konfliktov zainteresovaných skupín a jednotlivcov,
• spôsob zapojenia zainteresovaných skupín a jednotlivcov do tvorby právneho predpisu,
• zoznam zapojených aktérov,
• zvolené a použité participatívne metódy,
• stanoviská zapojených aktérov podľa zvoleného scenára účasti verejnosti na tvorbe právneho predpisu.
Hodnotiaca správa je prílohou k správe o účasti verejnosti na tvorbe právneho predpisu, ak je vypracovaná.

Príloha č. 5

Príloha č. 6

k Legislatívnym pravidlám
vlády Slovenskej republiky

Príloha č. 7