logologo_small

Právna úprava náhrady škody vzniknutej v dôsledku trestného stíhania v Slovenskej republike a vo vybranom členskom štáte EÚ - Rakúskej republike

štvrtok, 22.04.2021|Posledná aktualizácia 21.7.2021 20:12
Autor: JUDr. Martina Krížovská Ph.D.

Príspevok rozoberá a porovnáva slovenskú a rakúsku právnu úpravu týkajúcu sa podmienok vzniku a spôsobu uplatnenia náhrady škody v trestnom konaní. Príspevok poukazuje nielen na podstatné rozdiely v oboch porovnávaných právnych úpravách, ale hlavne na rozdielne následky z toho vyplývajúce ako i na urýchlenú potrebu zmeny legislatívy v tejto oblasti.

Právna úprava náhrady škody vzniknutej v dôsledku trestného stíhania v Slovenskej republike a vo vybranom členskom štáte EÚ - Rakúskej republike

JUDr. Martina Krížovská Ph.D.
Netrestné oddelenie
Krajská prokuratúra Trenčín
e-mail: martina.krizovska@genpro.gov.sk


Kľúčové slová:
náhrada škody, trestné konanie, orgán verejnej moci, polícia, prokuratúra

Key words:
damages, criminal proceeding, the authority of the state power, the police, the Prosecution servis,

ABSTRACT:
Príspevok rozoberá a porovnáva slovenskú a rakúsku právnu úpravu týkajúcu sa podmienok vzniku a spôsobu uplatnenia náhrady škody v trestnom konaní. Príspevok poukazuje nielen na podstatné rozdiely v oboch porovnávaných právnych úpravách, ale hlavne na rozdielne následky z toho vyplývajúce ako i na urýchlenú potrebu zmeny legislatívy v tejto oblasti.

ABSTRACT/SUMMARY:
This contribution is dealing with the Slovak and the Austrian legal regulation, relating to the conditions of establishing and way of damages in criminal proceeding and comparing it. The contribution points out not only to the basic differences of both legal systems, but also shows different results stemming from them and the urgent need of legislative changes in this area of law.


ÚVOD
Výkon trestnej politiky štátu je službou verejnosti a jednotlivcovi, ktorá sa realizuje za účelom zabezpečenia poriadku v spoločnosti a za účelom ochrany práv a slobôd fyzických a právnických osôb.

V mene štátu túto činnosť vykonávajú príslušné štátne orgány, ktorým Ústava a zákony realizáciu tejto činnosti zverujú. Sú nimi predovšetkým polícia a prokuratúra, ktoré ako orgány činné v trestnom konaní na základe oznámení alebo ex offo preverujú, či došlo alebo nedošlo k spáchaniu trestnej činnosti a k porušeniu noriem trestného práva. V rámci realizácie tejto činnosti sú orgány činné v trestnom konaní povinné dodržiavať určitý procesný postup, ktorý je podrobne upravený predovšetkým v Trestnom poriadku. V rámci tohto postupu vykonávajú úkony, vydávajú rozhodnutia, opatrenia alebo uznesenia, charakteristické pre určitú fázu procesu vyšetrovania trestných činov.

V prípadoch neskoršieho zastavenia trestného stíhania alebo zrušenia uznesenia o vznesení obvinenia dochádza v mnohých prípadoch k tomu, že osoby, ktoré podliehali vyšetrovaniu a boli povinné strpieť procesné úkony orgánov činných v trestnom konaní, si v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 514/2003 Z. z.) uplatnia nárok na náhradu škody vzniknutej v súvislosti s vyšetrovaním trestných činov, čo v konečnom dôsledku má za následok obrovské finančné výdavky prokuratúry a štátu.

Uvedená zákonná právna úprava Slovenskej republiky v oblasti náhrady škody v trestnom konaní obsiahnutá v zákone č. 514/2003 Z. z. sa diametrálne líši od právnych úprav vyspelých členských štátov Európskej únie a predstavuje neopodstatnené a zbytočné odčerpávanie obrovských finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu.


 Úplný článok nájdete TU.

JUDr. Martina Krížovská Ph.D.
Značky
id
3579