Právna úprava náhrady škody vzniknutej v dôsledku trestného stíhania v Slovenskej republike a vo vybranom členskom štáte EÚ - Rakúskej republike

Právna úprava náhrady škody vzniknutej  v dôsledku trestného  stíhania  v Slovenskej republike a vo   vybranom členskom štáte EÚ  - Rakúskej republike

JUDr. Martina Krížovská Ph.D.

Netrestné oddelenie

Krajská prokuratúra Trenčín

e-mail:  martina.krizovska@genpro.gov.sk

---

Kľúčové slová: náhrada škody, trestné konanie, orgán verejnej moci, polícia, prokuratúra

Key words: damages, criminal proceeding, the authority of the state power, the police, the Prosecution servis,

ABSTRACT:

Príspevok  rozoberá a porovnáva slovenskú a rakúsku právnu úpravu týkajúcu sa podmienok vzniku a spôsobu uplatnenia náhrady škody v trestnom konaní. Príspevok poukazuje nielen na podstatné rozdiely v oboch porovnávaných právnych úpravách, ale hlavne na rozdielne následky z toho vyplývajúce ako i na urýchlenú potrebu zmeny legislatívy v tejto oblasti.

ABSTRACT/SUMMARY:

This contribution is dealing with the Slovak and the Austrian legal regulation, relating to the conditions of establishing and way of damages in criminal proceeding and comparing it. The contribution points out not only to the basic differences of both legal systems, but also shows different results stemming from them and the urgent need of legislative changes in this area of law.

---

ÚVOD

Výkon trestnej politiky štátu je   službou verejnosti a jednotlivcovi, ktorá sa realizuje za účelom   zabezpečenia poriadku v spoločnosti a za účelom ochrany práv   a slobôd fyzických a právnických osôb.

V mene štátu túto činnosť vykonávajú príslušné štátne orgány, ktorým Ústava a zákony realizáciu tejto činnosti zverujú. Sú nimi predovšetkým  polícia a prokuratúra, ktoré ako orgány činné v trestnom konaní na základe oznámení alebo ex offo preverujú, či došlo alebo nedošlo k spáchaniu trestnej činnosti a k porušeniu noriem trestného práva. V rámci realizácie tejto činnosti sú orgány činné v trestnom konaní  povinné dodržiavať určitý procesný postup, ktorý je podrobne upravený predovšetkým v Trestnom poriadku. V rámci tohto postupu vykonávajú úkony, vydávajú rozhodnutia, opatrenia alebo uznesenia, charakteristické  pre určitú fázu procesu vyšetrovania trestných činov.

V prípadoch neskoršieho zastavenia trestného stíhania alebo zrušenia uznesenia o vznesení obvinenia dochádza v mnohých prípadoch k tomu, že osoby, ktoré podliehali vyšetrovaniu a boli povinné strpieť procesné úkony orgánov činných v trestnom konaní, si v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení neskorších predpisov[1] (ďalej len zákon  č. 514/2003 Z. z.) uplatnia nárok na náhradu škody vzniknutej v súvislosti s vyšetrovaním trestných činov, čo v konečnom dôsledku má za následok obrovské finančné výdavky prokuratúry a štátu.

Uvedená  zákonná právna úprava Slovenskej republiky v oblasti náhrady škody  v trestnom konaní obsiahnutá v zákone č.  514/2003 Z. z.  sa diametrálne líši od právnych úprav  vyspelých členských štátov Európskej únie a predstavuje  neopodstatnené a zbytočné odčerpávanie obrovských finančných prostriedkov  zo štátneho rozpočtu.

Právna úprava náhrady škody v Slovenskej republike

Problematika náhrady škody v trestnom konaní v podmienkach Slovenskej republiky je bližšie upravená v zákone číslo 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov  ( ďalej len „ zákon o náhrade škody“).

Podľa § 1 ods. 1 zákona o náhrade škody tento zákon upravuje

a) zodpovednosť štátu za škodu   spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci,

b) zodpovednosť obce a vyššieho   územného celku (ďalej len "územná samospráva") za škodu   spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy,

c) predbežné prerokovanie nároku   na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.

Podľa § 2 písm.a) a b) na účely tohto zákona

a) výkon   verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o   právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo   právnických osôb,

b) orgán   verejnej moci  je

1. štátny orgán,

2. orgán územnej samosprávy,   verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo   právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.

Podľa § 4 ods.1 zákona o náhrade škody vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3[2] ods. 1, koná v mene štátu

a) Ministerstvo   spravodlivosti Slovenskej republiky, ak

1. škoda vznikla v dôsledku   rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu,

2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci, 1)

3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z   poverenia súdu podľa osobitného predpisu, 2)

b) Ministerstvo  vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil  vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru, 3) a

1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo

2. vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru nekonal na základe záväzného pokynu prokurátora,

c) Ministerstvo financií Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní spôsobil škodu vyšetrovateľ  finančnej správy alebo poverený pracovník finančnej správy, 3) a

1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej správy a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo

2. vyšetrovateľ finančnej správy alebo poverený pracovník finančnej správy nekonal na základe záväzného pokynu prokurátora,

d) ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu,

e) ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak v dôsledku nesprávneho prebratia smernice Európskej únie alebo ak v dôsledku nedodržania lehoty určenej na jej prebratie vznikla škoda pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy,

f) Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu 4) v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní,

g) Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ním vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jeho nesprávnym úradným postupom,

h) Národná banka Slovenska, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,

i) verejnoprávna  inštitúcia, záujmová samospráva alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril  rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických  osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy, ak škoda vznikla v  dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného alebo ak škoda bola spôsobená  jej nesprávnym úradným postupom,

j) Národná rada Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,

k) Súdna rada Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,

l) Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ním vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jeho nesprávnym úradným postupom,

m) orgán príslušný podľa písmen a) až  l), u ktorého bola podaná žiadosť na predbežné prerokovanie nároku (§ 15), ak  ku škode došlo v oblasti verejnej moci, ktorá patrí do pôsobnosti viacerých orgánov verejnej moci; ak žiadosť bola podaná na viacerých príslušných orgánoch, ten orgán, ktorý vo veci začal konať ako prvý.

Podľa § 4 ods. 2 zákona o náhrade škody,  ak nemožno príslušný orgán určiť  podľa § 4 ods.  1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.

S poukazom na vyššie uvedenú právnu úpravu možno vyvodiť, že    zákon o náhrade škody  upravuje postup a podmienky náhrady škody vzniknuté v dôsledku nezákonného výkonu celej verejnej moci. Teda jeden zákon , jedna právna norma upravuje spôsob a podmienky uplatnenia náhrady škody v dôsledku nezákonného výkonu všetkých druhov verejných mocí v štáte. Už táto skutočnosť predstavuje základný a zásadný rozdiel medzi právnou úpravou náhrady škody  v Slovenskej republike a vo vybranom členskom štáte Európskej únie, ktorým je Rakúska republika. Zároveň je potrebné dodať, že rakúska právna úprava v oblasti náhrady škody v trestnom konaní je takmer identická s nemeckou právnou úpravou.

Rakúska právna úprava náhrady škody

Právna úprava týkajúca sa náhrady škody vzniknutej v dôsledku nezákonného výkonu verejnej moci v podmienkach Rakúskej republiky vychádza priamo  z princípu  trojdelenia štátnej moci a je  obsiahnutá v niekoľkých  samostatných právnych normách, ktorých systematika kopíruje členenie orgánov verejnej moci na orgány legislatívy, exekutívy a judikatívy, čiže orgány verejnej moci zákonodarnej, výkonnej a súdnej.[3]  V súlade so všeobecným  princípom trojdelenia mocí v štáte je problematika náhrady škody v Rakúskej republike upravená nasledovne:

1/ pre oblasť legislatívy -  v zákone o zodpovednosti štátu  „Staatshaftungsgeset   z“[4], ktorý bližšie upravuje problematiku náhrady škody vzniknutej v dôsledku nedostatočne prevzatej úpravy európskeho práva, smerníc Európskej únie a z toho vzniknutých právnych nárokov voči štátu

2/ pre oblasť exekutívy-

a) v zákone o zodpovednosti verejnej správy „ Amtshaftungsgesetz“

b) v zákone o odškodnení  za výkon policajného oprávnenia „ Polizeibefugnisentschädigungsgesetz“ [5]

3/ pre oblasť judikatívy (súdnictva)– „ Strafrechtliches Entschädigungsgessetz“

4/ „ Organhaftpflichtgesetz“[6] – pre uplatnenie regresného nároku štátu voči konajúcemu orgánu verejnej moci, u ktorého bolo preukázané hrubé zavinenie

Pre účely tohto príspevku sa budeme ďalej venovať výlučne problematike náhrady škody v trestnom konaní , resp. náhrady škody vzniknutej nezákonným rozhodnutím alebo postupom orgánu činného v trestnom konaní, ktorá je bližšie upravená v zákone o odškodnení v trestnom konaní –„Strafrechtliches Entschädigungsgessetz“.

Podľa tzv. „ Strafrechtliches Entschädigungsgesetz”[7]  zákona o odškodnení v trestnom konaní je pôsobnosť zákona upravená v § 1 , podľa ktorého spolkový štát (Bund) zodpovedá  podľa ustanovení tohto zákona za škodu spôsobenú osobe odňatím osobnej  slobody, ktorú utrpela  z dôvodu   výkonu trestnej politiky štátu alebo z dôvodu právoplatného odsúdenia v trestnom konaní.

Nárok na náhradu škody podľa § 2 ods.1 zákona o odškodnení v trestnom konaní prislúcha osobe, ktorá bola

1. vnútroštátnym orgánom alebo na základe rozhodnutia vnútroštátneho súdu nezákonne zadržaná alebo vzatá do väzby ( nezákonná väzba)

2.  zadržaná alebo vzatá do väzby z dôvodu podozrenia  zo spáchania trestnej činnosti  a následne vnútroštátnym  trestným súdom  oslobodená  alebo bolo voči nej zastavené trestné stíhanie ( nedôvodná väzba)

3. oslobodená vnútroštátnym trestným súdom v obnovenom konaní alebo voči ktorej bol z iného dôvodu  zrušený právoplatný odsudzujúci rozsudok a trestné stíhanie  bolo voči nej  zastavené alebo  v novom konaní bola osoba  odsúdená, s tým, že  v tomto novom konaní bol uložený miernejší trest alebo sa upustilo od aplikácie preventívneho opatrenia alebo bol uložený menej zaťažujúce opatrenie

Podľa § 2 ods. 2 zákona o náhrade škody v trestnom konaní,  orgán, ktorý škodu osobe spôsobil, nezodpovedá za škodu takto vzniknutú ( zodpovedá Bund, teda štát)

Vylúčenie alebo obmedzenie nároku na náhradu škody upravuje § 3 zákona o náhrade škody v trestnom konaní, podľa ktorého zodpovednosť štátu je vylúčená alebo obmedzená :

1. V prípade nezákonnej alebo neodôvodnenej väzby alebo v prípadoch kedy došlo k obnoveniu konania a v tomto konaní bol uložený miernejší trest alebo miernejšie opatrenie, pričom bola doba nezákonnej  alebo nedôvodnej väzby zarátaná do výkonu trestu odňatia slobody,

2. V prípade nedôvodnej väzby nebola poškodená osoba stíhaná iba z toho dôvodu, že návrh alebo zmocnenie k trestnému stíhaniu  boli vzaté  späť alebo trestnosť  trestného činu zanikla z dôvodu vzniknutého až  po zadržaní alebo zatknutí,

3. V prípade nedôvodnej väzby nebola poškodená osoba stíhaná iba preto, že spáchala čin  v stave nepríčetnosti,

4. V prípade obnoveného konania, medzičasom vstúpil do platnosti nový zákon, na základe ktorého bol  uložený miernejší trest.

5. V prípadoch nedôvodnej väzby alebo obnoveného konania nebola poškodená osoba trestne stíhaná  z dôvodu, pretože prokuratúra zo zákonných dôvodov upustila od trestného stíhania alebo kedy súd zastavil trestné konanie

Predmet náhrady škody ako aj rozsah náhrady škody sa spravujú ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Škodu možno hradiť iba v peniazoch.

Podľa § 4 cit. zákona[8] zodpovednosť štátu môže byť z dôvodu spoluzavinenia poškodenej osoby obmedzená alebo vylúčená, ak sa poškodená osoba spoluzavinila  zadržanie  alebo zatknutie , predovšetkým tým, že si

a)   sama privodila podozrenie alebo  dôvod väzby,  tým že sa v podstatných bodoch  dopustila klamstva alebo zamlčala podstatné poľahčujúce okolnosti prípadu  alebo nepredložila resp. neuviedla  dostatočné dôvody proti zatknutiu a zadržaniu,

b)  nerešpektovala  predvolanie,

c)   porušila zmiernené opatrenia.

Zodpovednosť štátu možno  v prípade nezákonnej väzby na základe spoluzavinenia poškodenej osoby buď  vylúčiť alebo obmedziť, ak zatknutím alebo zadržaním bolo porušené ustanovenie článku 5 Európskej  konvencie o ľudských právach alebo Ústavy o ochrane osobnej slobody

Nárok na náhradu škody z dôvodu odňatia osobnej slobody zahŕňa primerané odškodnenie za spôsobenú škodu väzbou alebo zadržaním. Výška odškodnenia sa pohybuje od 20 do max. 50 euro za jeden deň odňatia slobody. Pri posúdení primeranosti sa musí prihliadnuť na dĺžku zadržania ako i osobné pomery poškodenej osoby.

Podľa § 8 cit. zákona[9] nárok na náhradu škody podľa § 1 zákona sa premlčí po uplynutí 3 rokov  od uplynutia dňa, odkedy boli poškodenej osobe oznámené zákonné predpoklady odôvodneného nároku na náhradu škody, nie skôr ako pred 1 rokom po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia alebo uznesenia , od ktorého možno nárok na náhradu škody odvodiť. Ak sa predpoklady na uplatnenie nároku poškodenej osobe nestali známe, alebo ak škoda vznikla v dôsledku súdom postihnuteľného konania , ktorá bola spáchaná úmyselne a za ktorú možno uložiť trest odňatia slobody na 1 rok, premlčí sa taký nárok na náhradu škody najskôr za 1O rokov od zadržania alebo zatknutia.

Konanie o žiadosti poškodenej osoby je bližšie upravené v § 9 „Strafrechtliches Entschädigungsgesetz“, pričom poškodená osoba je povinná písomne požiadať štát , zastúpený finančnou prokuratúrou, o doručenie vyjadrenia v lehote 3 mesiacov , či štát uznáva nárok poškodenej osoby v celku alebo iba čiastočne. Súd rozhodujúci o uplatnenom nároku môže poškodenej osobe pre konanie o žiadosti podľa ustanovení občianskeho súdneho poriadku ustanoviť bezplatnú právnu pomoc.

S poukazom na ustanovenie § 9 ods. 2 „Strafrechtliches  Entschädigungsgesetz“ pokiaľ poškodená osoba nepožiadala štát  o uznanie nároku na náhradu škody alebo oň požiadala nedostatočne jasne alebo podala žalobu pred uplynutím 3-mesačnej lehoty alebo uplatnila nárok v priebehu právneho sporu, pripadá štátu nárok na náhradu nákladov za dobu 3 mesiacov od uplatnenia , najdlhšie do konca ústneho sporného pojednávania.

S poukazom na ustanovenie § 11 cit. zákona upravujúce účinky obnovenia konania, podľa ktorého v prípade, že dôjde k obnove trestného konania v neprospech poškodenej osoby, dochádza k odkladnému účinku vyjadrenia finančnej prokuratúry v zmysle § 9 alebo k odkladu platby uznaného odškodnenia až do právoplatného skončenia obnoveného konania. Finančná prokuratúra je povinná o tejto skutočnosti vyrozumieť poškodenú osobu. Pred nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia v obnovenom trestnom konaní nemožno uplatniť nárok na náhradu škody prostredníctvom podanej žaloby na súde. V prípade už začatého súdneho sporu, musí byť konanie na súde prerušené.

Základné rozdiely v porovnávaných právnych úpravách :

Komparáciou oboch právnych úprav, slovenskej a rakúskej právnej úpravy v oblasti náhrady škody v trestnom konaní možno dospieť k poznaniu, že zásadné rozdiely medzi nimi spočívajú najmä v tom, že:

1/ kým rakúska (aj nemecká) právna úprava týkajúca sa podmienok a spôsobu náhrady škody v trestnom konaní je obsiahnutá v samostatnej právnej norme, (Strafrechtliches Entschädigungsgessetz), teda  v jednom osobitnom zákone, čo umožňuje precíznejšiu špecifikáciu a konkretizáciu nositeľov zodpovednosti ako i jednotlivých druhov nezákonných rozhodnutí spôsobilých mať za následok uplatnenie právneho nároku na náhradu škody, tak slovenská právna úprava v tejto oblasti je súčasťou jednej právnej normy platnej pre všetky druhy náhrady škôd vzniknutých v dôsledku nezákonného postupu a nezákonných rozhodnutí všetkých druhov orgánov verejných mocí v štáte.

2/ Ďalším podstatným zisteným rozdielom medzi vyššie uvedeným právnymi úpravami je, že slovenská právna úprava neobsahuje dostatočnú konkretizáciu postupov a rozhodnutí vydaných orgánmi činnými v trestnom konaní, pri ktorých je možné uplatniť nárok na náhradu škody. Podľa slovenskej právnej úpravy vzniká nárok na náhradu škody pri každom jednom nezákonnom rozhodnutí, opatrení a uznesení, teda i pri tých, ktoré v čase vydania síce boli zákonné, boli vydané v súlade so zákonom, no neskôr, ďalším následným  zabezpečovaním dôkazov dospeje orgán činný v trestnom konaní k inému záveru.

Podľa rakúskej ( tiež nemeckej) právnej úpravy totiž nie každý nezákonný postup alebo nezákonné rozhodnutie, či opatrenie vydané orgánom činným v trestnom konaní je spôsobilé mať za následok vzniknutý nárok na náhradu škody. Rakúska právna úprava presne stanovuje,ktoré nezákonné rozhodnutia vydané v trestnom konaní môžu a majú za následok vznik nároku na náhradu škody. Podľa zahraničnej právnej úpravy sú nimi: rozhodnutie o nezákonnej väzbe, rozhodnutie o nedôvodnej väzbe a právoplatné odsudzujúce rozhodnutie súdu na nepodmienečný trest odňatia slobody, ktorý bol aspoň čiastočne vykonaný a ktorý bol následne právoplatne zrušený. Z uvedenej právnej úpravy vyplýva, že ide vo všetkých troch prípadoch o rozhodnutia, ktorými bola odňatá sloboda jednotlivcovi a to buď v štádiu do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej alebo po ňom.

Rakúska právna úprava neumožňuje a nepripúšťa uplatnenie nároku na náhradu škody v trestnom konaní pri inom druhu rozhodnutia, uznesenia alebo opatrenia vydaného orgánom činným v trestnom konaní ako pri tom, ktorým bola nezákonne alebo nedôvodne odňatá sloboda. Procesné rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní vydávané v štádiu do rozhodnutia veci samej súdom, nepredstavujú taký neprimeraný zásah do práv, slobôd a integrity jednotlivca, za ktorý by mal štát niesť zodpovednosť. Štát realizuje trestnú politiku štátu v záujme a v prospech spoločnosti a jednotlivca a za túto celospoločensky prospešnú činnosť nemá byť trestaný ani finančne postihovaný.

V tejto súvislosti si dovolím podotknúť, že pri tvorbe častizákonnej právnej úpravy obsiahnutej v zákone č.  514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenej pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, týkajúcej sa okrem iného aj podmienok a spôsobu uplatnenia nárokov na náhradu škody v trestnom ale najmä v prípravnom konaní,  došlo u slovenského zákonodarcu k opomenutiu alebo zrejmému nepochopeniu zmyslu a poslania trestnej politiky štátu, ktorým je v konečnom dôsledku zabezpečenie poriadku v spoločnosti a ochrana práv a slobôd jednotlivcov, ktorých právna ochrana je garantovaná predovšetkým ustanoveniami Trestného zákona.

V duchu  zahraničného  chápania trestnej politiky štátu je  každý jednotlivec povinný strpieť určitú nevyhnutnú mieru zásahu štátu  a štátnych orgánov realizujúcich trestnú politiku štátu (polície  a prokuratúry) do jeho práv a  slobôd za účelom zistenia, či nedošlo  jeho  konaním k porušeniu právnych noriem  trestného práva. Za samotný výkon trestnej politiky štátu, ktorú štát  uskutočňuje v záujme a pre dobro celej spoločnosti i jednotlivca,  nemôže byť štát ako jej vykonávateľ sankcionovaný.

Uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesenia obvinenia sú procesnými rozhodnutiami, s ktorými zákon spája konkrétne práva a povinnosti podozrivého a obvineného v trestnom konaní . Vydaním takýchto procesných rozhodnutí však žiadna materiálna škoda nevzniká. Pokiaľ boli tieto vydané v súlade so zákonom, nemožno ani neskôr , v čase po zmene dôkaznej situácie tvrdiť, že boli alebo sú nezákonné. V týchto prípadoch možno iba uviesť, že uznesenia boli vydané v súlade so zákonom, avšak neskôr došlo k zmene dôkaznej situácie a preto bolo potrebné konanie zastaviť.

Záver:

S poukazom  na vyššie uvedené zistenia by bolo vhodné a účelné prispôsobiť slovenskú  právnu úpravu týkajúcu sa náhrady škody v trestnom konaní právnej úprave  vyspelých členských štátov Európskej  únie a ušetriť tak nemalé finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu  Slovenskej republiky.

---

[1] § 1,2 zákona č.514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení neskorších predpisov

[2] § 3,4 zákona č.514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení neskorších predpisov

[3] PERNER, S., SPITZER, M., KODEK, G. : Bürgerliches Recht. 6. Auflage. MANZ. Wien. 2019. s. 355

[4] PERNER, S., SPITZER, M., KODEK, G. : Bürgerliches Recht. 6. Auflage. MANZ. Wien. 2019. s. 358

[5] PERNER, S., SPITZER, M., KODEK, G. : Bürgerliches Recht. 6. Auflage. MANZ. Wien. 2019. s. 356

[6] PERNER, S., SPITZER, M., KODEK, G. : Bürgerliches Recht. 6. Auflage. MANZ. Wien. 2019. s. 357

[7] § 1,2,3 Strafrechtliches Entschädigungsgesetz 2005, Fassung vom 25.3.2021

[8] § 4,5 Strafrechtliches Entschädigungsgesetz 2005, Fassung vom 25.3.2021

[9] § 8,9,11 Strafrechtliches Entschädigungsgesetz 2005, Fassung vom 25.3.2021