K vypusteniu „automatu” na úpravu výšky trestných sadzieb (§ 38 ods. 3, 4 a 5 Tr. zákona) ... alebo je takýto „automat” súladný s cieľom novely Tr. zákona: ukladať odsúdeným “Sankcie na mieru” ?

Na úvod

Vláde Slovenskej republiky bol 5. februára 2023 predložený na prerokovanie legislatívny materiál, ktorého súčasťou je návrh rozsiahlej novely Trestného zákona (440 bodov) a ďalších 17 právnych predpisov (200 bodov), s podtitulom „Projekt restoratívnej justície“.

Návrh legislatívnych zmien vypracovalo Ministerstvo spravodlivosti SR participatívnym spôsobom so zapojením ďalších rezortov, významných inštitúcií i širšej odbornej komunity, vrátane zástupcov akademickej sféry a tretieho sektora.

Pre zdárny priebeh projektu bolo kľúčové identifikovať a prijať základné ciele zmien právnej úpravy, ktorými bolo zavedenie a rozšírenie prvkov restoratívnej justície ako európskeho trendu smerovania trestnej politiky. Zahŕňa v sebe princípy a procesy smerujúce k náhrade škody, odstráneniu škodlivého následku i dosiahnutiu sociálnemu zmieru páchateľa s obeťou a jej komunitou. A tiež ukladanie "sankcie na mieru" s dôrazom na prácu s tzv. „prvotrestanými” a „prvoväznenými” (prvý raz vo výkone trestu) osobami, osobitne s mladistvými. Tento prístup by mal priniesť znižovanie recidívy a indexu väzenstva (počtu väznených osôb na 100 000 obyvateľov) v Slovenskej republike, ktorý je oproti iným porovnateľným štátom podstatne vyšší.

Veľmi dôležité bolo akceptovanie pravidiel identity a komunikácie členov legislatívneho fóra - skupiny vyše 110 expertov zapojených do projektu restoratívnej justície k jednotlivým témam a tiež spôsob prerokovania alternatívnych riešení ponúkaných expertmi, kde na konci pri zásadných alebo sporných otázkach prišlo informované rozhodnutie ministra spravodlivosti.

Minister spravodlivosti, ako nositeľ zodpovednosti za oblasti zverené jeho rezortu, vrátane trestnej politiky, prijímal v koncepčných a problémových otázkach informované rozhodnutia až po ich prerokovaní v 10 člennom kolégiu ministra spravodlivosti, ktorému koncepty riešení a sporné otázky predkladalo 10 expertných skupín vytvorených k nosným témam navrhovanej právnej úpravy.

Návrh projektu “restoratívnej justície” bol 22.3.2023 schválený vládou s pripomienkami a aktuálne sa nachádza v Národnej rade SR, kde bude prerokovaný pod číslom parlamentnej tlače 1528.

O legislatívnom procese si môžete prečítať viac v príspevku s názvom "Legislatívny proces trochu inak“.

Legislatívny proces k novele Trestného zákona (ďalej aj "TZ") na časovej osi si môžete pozrieť na stránke MS SR - TU

Informovanie verejnosti o “dobrých” pravidlách nie je atraktívne, ale je dôležité

Hoci média, najmä tie verejnoprávne (verejnosť to od nich očakáva viac ako od súkromných médií), by mali prinášať občanovi komplexné informácie o pripravovaných zmenách v živote spoločnosti, osobitne tých koncepčných, podľa toho čo vnímame, záujem médií sa orientuje častejšie na nedostatky. Aj to je ich nezastupiteľná úloha, ale nie len to.

Spoločnosť potrebuje byť informovaná aj o, veríme, že „dobrých“ pravidlách, ktoré by mal do jej každodenného života priniesť legislatívny projekt restoratívnej justície, ktorý predstavuje podstatnú zmenu v trestnej politike Slovenska.

Informovať verejnosť o tom, že sme na Slovensku dokázali uskutočniť veľký legislatívny projekt, kde nový minister spravodlivosti nadviazal na prácu svojej predchodkyne (nespochybňoval jej prácu, ale nadviazal na jej prácu s úctou a rešpektom). Projekt, do ktorého bola vtiahnutá odborná právnická komunita, aby participatívnym spôsobom pomohla dopracovať koncepty predložené do medzirezortného pripomienkového konania po druhý krát. Je otázne, či takýto typ informácie je pre médiá pri dnešnej laťke požiadaviek a očakávaní (tak čitateľov ako aj vydavateľov a šefredaktorov) atraktívny obsah, ktorý by zvýšil ich čítanosť. Navyše ide aj o vecne náročnejšie témy, ktorých podstatu je potrebné naštudovať, prediskutovať a pochopiť, aby sa dali “prerozprávať národu” zrozumiteľnejšie jazykom, ako je ten jazyk odborný - právnický.

Takýto postup by mal byť normálny, bežný. Na druhej strane zase stojí východisko, že to, čo by malo byť štandardom, to, čo je štandardné, nie je predsa dôvod osobitne rozoberať v médiách, lebo je to vlastne tak, ako má byť.

Je to dnešný prirodzený trend, čitateľ/divák je naučený/vychovaný a teda chce/očakáva viac zábavného podania obsahu, ohúrenie, emóciu, hoci aj negatívnu a menej ho zaujímajú užitočné praktické informácie o živote, ak sa k ním vôbec v informačnom smogu internetu a médií dostane, resp. či si ich bude ochotný prečítať/vypočuť/pozrieť s porozumením a dôverou.

Je to dnes tak a neostáva nám iné, iba to zobrať ako fakt, ktorý má svoje priame i nepriame dôvody - kultúrne, sociálne, psychologické, etické, politické i ekonomické.

Akceptujúc uvedené je preto nevyhnutné hľadať vlastné cesty ako projekt restoratívnej justície bližšie predstaviť verejnosti, najskôr tej odbornej a s jej pomocou, dôverou a rešpektom následne aj tej laickej.

A rovnako nerezignovať aj vo vzťahu k médiám, ak budú mať záujem dobromyseľe pomôcť projektu informovaním a ak sa pre to nájdu dôvody, tak aj vecnou kritikou, najlepšie konštruktívnou, ktorá môže pomôcť vylepšiť legislatívny návrh v Národnej rade SR (cez pozmeňujúce návrhy poslancov).

Len to môže posunúť našu spoločnosť ďalej k vzájomnej dôvere, rešpektu, slušnosti aj pri názorovej odlišnosti, ktoré sú pevnými základmi pre spoluprácu na veciach, témach, otázkach, kde sa nájde zhoda.

Podporné aktivity k legislatívnemu procesu ako súčasť "interiorizácie" navrhovanej normy správania

Každému zavedeniu novej normy, nového pravidla, do života spoločnosti by mal predchádzať proces tzv. interiorizácie (prijatie hodnôt pravidla), ktorej podstatou je prečítať, vysvetliť, pochopiť vnútorné hodnotové nastavenie pravidla/normy správania, uznať jeho vyváženosť a akceptovať/prijať ho. Na takomto základe je potom možné očakávať i vyžadovať dodržiavanie nového pravidla v životných situáciách členmi komunity/spoločnosti, vrátane tých, ktorých úlohou je zabezpečenie spravodlivosti.

Súčasťou podporných aktivít legislatívneho procesu bolo zorganizovanie viacerých prezentácií projektu restoratívnej justície pre organizácie tretieho sektora a médiá na ministerstve spravodlivosti. ako aj komunitných podujatí s názvom „Verejné dišputy o restoratívnej justícii“ na akademickej pôde (16.3. PraF UPJŠ Košice, 23.3. PraF UMB v Banskej Bystrici, 30.3. PraF UK a FP PEVŠ v Bratislave a 25.4. PraF TU v Trnave), ktorých cieľom je bližšie predstaviť spoločnosti podstatu a obsah navrhovaných zmien právnych predpisov, ktoré by vo výsledku mali priniesť významnú zmenu trestnej politiky na Slovensku smerom k restoratívnej justícii

Ďalšími podpornými aktivitami budú prezentácie návrhu zákona - projektu restoratívnej justície v poslaneckých kluboch parlamentných strán, ako aj pre nezaradených poslancov Národnej rady SR.

Stojí tiež za zmienku, že postup, ktorým bol pripravený návrh zákona (projekt restoratívnej justície) na stretnutí vlád SR a ČR dňa 3.4.2023 v Trenčíne zaujal českého ministra spravodlivosti (JUDr. Pavel Blažek, Ph.D.) do takej miery, že pozval zástupcov Ministerstva spravodlivosti SR na konferenciu konanú 26.4.2023 na pôde Justičnej akadémie ČR v Kroměříži, aby ho odprezentovali českým kolegom, ktorý pripravujú veľkú zmenu Trestného poriadku.

Verejné dišputy o restoratívnej justícii k návrhu na „vypnutie automatu“ alebo dajme väčšiu dôveru sudcom pri “vyskladaní” sankcie na mieru

Verejné dišputy k projektu restoratívnej justície len potvrdili to, čo už bolo súčasťou odborného návrhu - vypustenie automatickej úpravy trestnej sadzby pri prevahe priťažujúcich alebo poľahčujúcich okolností (§ 38 ods. 3 a 4), ktoré stavajú sudcov, ale aj prokurátorov pri navrhovaní výmery trestu odňatia slobody pomerne často do situácie (často až do morálnej dilemy), keď trest, ktorý musí byť navrhovaný a uložený v automaticky zvýšenej trestnej sadzbe, nie je v súlade s ich vnútorným presvedčením o spravodlivom trestaní, ktoré má dávať zmysel pre spoločnosť i pre nápravu páchateľa. Osobitne vo vzťahu k prvotrestanej osobe, resp. osobe, ktorá nebola ešte nikdy vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo vzťahu k mladistvému delikventovi, ktorého treba viac vychovávať ako prísne trestať.

V týchto prípadoch (pri použití § 38 ods. 3 a 4) ide o mechanické uplatňovanie zákona v rozpore s poznaním, skúsenosťou a svedomím, bez naplnenia zmyslu spravodlivého trestania, či cieľa ukladať sankcie na mieru. A to potom vedie justičné orgány, buď k navrhovaniu a ukladaniu trestu úplne na dolnej hranici zvýšenej trestnej sadzby (čo je uvádzané ako argument za ponechanie platnej právnej úpravy) alebo ich to môže viesť k „nadužívaniu” alebo nesprávnej aplikácii ustanovení o mimoriadnom znížení trestu aj v takých situáciách, keď okolnosti prípadu nie sú až tak „mimoriadne” a mali by byť zohľadnené iba v rámci príslušnej štandardnej trestnej sadzby.

Počas verejných dišpút na právnickej fakulte UMB v Banskej Bystrici (23.3.2023) bol v rámci diskusie prednesený návrh „vypnúť aj ďalší automat“, ktorý sa aktivuje pri opätovnom spáchaní zločinu - konkrétne ide o pravidlo upravené v § 38 ods. 5 TZ, podľa ktorého:

"(5) Pri opätovnom spáchaní zločinu sa zvyšuje dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu polovicu; v takom prípade sa ustanovenie odseku 4 nepoužije.”

Sudcovia z obvodu KS v Banskej Bystrici v diskusii navrhli, aby z rovnakých dôvodov, ako sú uvedené vo vzťahu k vypusteniu § 38 ods. 3 a 4 TZ, bolo vypustené aj sprísňujúce pravidlo uvedené v § 38 ods. 5 TZ, ktoré zvyšuje pri opakovanom spáchaní zločinu dolnú hranicu o polovicu rozdielu sadzby (výpočet podľa § 38 ods. 8 TZ), čo najmä pri osobách, ktoré neboli ešte vo výkone trestu odňatia slobody (pri prvom odsúdení za zločin im bol uložený alternatívny trest alebo podmienečný trest odňatia slobody) často vytvára situáciu, kedy je po zohľadnení pravidla podľa § 38 ods. 5 TZ nevyhnutné uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody (NEPO trest) aj takej osobe, ktorá ešte vo výkone trestu nebola (dopustila sa napr. druhovo rozdielnej trestnej činnosti s časovým odstupom) a bolo by vhodné pôsobiť na ňu inou „sankciou na mieru“ ako NEPO trestom, ktorý znamená vytrhnutie z pracovného, rodinného/sociálneho prostredia, často s dopadom na starostlivosť o závislé/odkázané osoby.

Rovnako nie sú výnimočné prípady, keď sa páchateľ dopustí zločinu ešte ako mladistvý z mladíckej nerozvážnosti (napr. vydieranie spolužiaka) a je mu uložený PO trest alebo alternatívny trest, ktorý sa zahladzuje po 3 prípadne po 5 rokoch. Ak sa po dovŕšení plnoletosti, napr. v skúšobnej dobe PO trestu dopustí páchateľ ďalšieho zločinu, pri tomto sa automaticky zvýši dolná hranica trestnej sadzby na úroveň, pri ktorej zákon neumožňuje uloženie sankcie na mieru páchateľa ale núti ho k uloženie NEPO trestu odňatia slobody, hoci vôbec nemusí byť vhodný a primeraný.

Nadužívanie a nesprávne užívanie mimoriadneho zníženia trestu

Už aj v rozhodnutí Ústavného súdu SR z roku 2011 (Nález ÚS SR sp. zn. PL. ÚS 106/2011 z 28.11.2012) bolo konštatované zneužívanie ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody (§ 39 TZ) súdmi v dôsledku neúmerne vysokých trestných sadzieb, ktoré vznikali pri uplatnení asperačnej zásady (§ 41 ods. 2 TZ) v pôvodnom znení napadnutom na ústavnom súde ešte v roku 2010, ktoré nútilo súdy ukladať páchateľovi trest nad polovicou trestnej sadzby odňatia slobody, ktorej horná hranica sa zvyšovala o jednu tretinu.

Znenie § 41 ods. 2 TZ napadnuté na ústavnom súde SR:
"(2) Ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma alebo viacerými skutkami, zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu; súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody. Horná hranica zvýšenej trestnej sadzby nesmie prevyšovať dvadsaťpäť rokov a pri mladistvých trestnú sadzbu uvedenú v 117 ods. 1 alebo 3. Popri treste odňatia slobody možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak by jeho uloženie bolo odôvodnené niektorým zo súdených trestných činov."

8. ... (strana 28 a 29 nálezu PL. ÚS 106/2011) Ústavný súd zároveň osobitne zdôrazňuje zásadný fakt, a to že v zmysle § 39 Trestného zákona dôvodom využitia inštitútu mimoriadneho zníženia trestu nemôže byť len samotná skutočnosť, že súd je toho názoru, že použitie trestnej sadzby ustanovenej Trestným zákonom by bolo pre páchateľa neprimerane prísne. Súd svoj názor o neprimeranej prísnosti trestu musí odôvodniť (mimoriadnymi, výnimočnými) okolnosťami prípadu alebo pomermi páchateľa.  

Dôvodom mimoriadneho zníženia trestu teda nemôže byť bez ďalšieho len samotné presvedčenie súdu o neprimeranosti trestu. Inak povedané, súd nemôže odôvodniť využitie inštitútu mimoriadneho zníženia trestu len poukázaním na skutočnosť, že podľa jeho názoru by uloženie trestu odňatia slobody nad jednu polovicu sprísnenej trestnej sadzby bolo neprimerane prísne, ale musí uviesť konkrétne dôvody (mimoriadne, resp. výnimočné okolnosti prípadu alebo pomery páchateľa), ktoré spôsobujú, že uloženie trestu nad jednu polovicu sprísnenej trestnej sadzby by bolo neprimerane prísne.

Podľa názoru ústavného súdu nemožno za akceptovateľný pokladať súčasný stav, keď súdy, ktoré považujú minimálne tresty, ktoré by mali uložiť na základe asperačnej zásady, za neprimerané, pravidelne pristupujú k „obchádzaniu“, resp. „negovaniu“ asperačnej zásady tým, že využívajú inštitút mimoriadneho zníženia trestu, a to i v prípadoch, ak nie sú prítomné mimoriadne (výnimočné) okolnosti odôvodňujúce mimoriadne zníženie trestu, ale sú prítomné len „bežné“ okolnosti, ktoré štandardne oprávňujú len pohyb v rámci trestnej sadzby.  

Inak povedané, nie je ústavne konformné, že ak chcú súdy uložiť primeraný individualizovaný trest, tak pravidelne „obchádzajú“, resp. „negujú“ asperačnú zásadu tým, že za okolnosti odôvodňujúce použitie inštitútu mimoriadneho zníženia trestu považujú aj také okolnosti, ktoré by za normálnych okolností (ak by nechceli/nemuseli obchádzať, resp. negovať asperačnú zásadu) za okolnosti odôvodňujúce mimoriadne zníženie trestu nepovažoval."

V nadväznosti na citovanú časť odôvodnenia nálezu ústavného súdu z roku 2011 je potrebné uviesť, že pri automatickom zvyšovaní dolnej hranice trestných sadzieb postupom podľa § 38 ods. 4 (o jednu tretinu pri prevahe priťažujúcich okolností), resp. podľa § 38 ods. 5 (o jednu polovicu pri opakovanom spáchaní zločinu) v mnohých prípadoch vznikajú aj dnes situácie, ktoré vedú sudcov a prokurátorov k postupu, ktorý ústavný súd označil za neprípustný (nesprávne použitie inštitútu mimoriadneho zníženia trestu). Ponechanie § 38 ods, 4 a 5 TZ by bolo aj preto posúdené ako nesúladné s restoratívnou koncepciou a cieľom navrhovanej právnej úpravy - ukladať individualizované sankcie na mieru každého páchateľa a jeho životnej situácie.

Riziko zmarenia úsilia OČTK a súdu pri vyhlásení o vine a nedostatočnom poučení o úprave/zvýšení trestnej sadzby

Ak obžalovaný po prednesení obžaloby a poučení predsedom senátu o jeho práve urobiť niektoré z vyhlásení podľa § 257ods. 1 písm. a) až c) Tr. poriadku), urobil vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku alebo niektorého zo skutkov uvedených v obžalobe, podľa judikatúry NS SR predstavuje zásadný problém (dôvod na zrušenie právoplatného odsúdenia cestou dovolania), ak pred vyhlásením o vine nebol páchateľ výslovne poučený aj o tom, ktoré sprísňujúce ustanovenia pre úpravu trestnej sadzby a uloženie trestu budú resp. môžu byť v jeho prípade použité pri určovaní druhu a výmery sankcie.

Podľa stanoviska trestnoprávneho kolégia NS SR č. 14/2019 sa súd musí v rámci splnenia povinnosti podľa § 34 ods. 5 Tr. poriadku pri poučení podľa § 257 ods. 1 Tr. poriadku presvedčiť, či bol obvinený v skoršom priebehu konania poučený aj o takej úprave trestnej sadzby podľa ustanovení uvedených v treťom a štvrtom odseku bodu I. (t.j. § 47 ods. 2, § 61 ods. 4 a 5, § 38 ods. 3 až 6, § 41 ods. 2 Tr. zákona samostatne alebo v spojení s § 42 ods. 1, § 61 ods. 3 a 6 Tr. zákona), ak môže ich uplatnenie prichádzať do úvahy. V prípade negatívneho zistenia súd poučenie vykoná, inak môže byť následne splnený dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku (v nadväznosti na § 257 ods. 5 Tr. poriadku). Dotknutú chybu nemožno odstrániť v rámci konania o odvolaní proti výroku rozsudku o treste po prijatí vyhlásenia o uznaní viny, nakoľko obvinenému musí byť novovytvorená možnosť také vyhlásenie neurobiť, pričom trest musí byť uložený v rámci trestnej sadzby súladnej so zákonom.

V zmysle tohto stanoviska tak obvinený musí byť predtým než vyhlási, že je vinný podľa § 257 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku, poučený aj o možnosti použitia sprísňujúcich ustanovení všeobecnej časti Trestného zákona, ktoré v jeho prípade prichádzajú do úvahy. Súd sa musí o tom presvedčiť, že obvinený bol takto poučený alebo ho sudca sám musí poučiť. Ak by súd prijal jeho vyhlásenie o vine a bol by ukladal trest za použitia niektorého z týchto sprísňujúcich ustanovení, pričom by obvinený o možnosti ich použitia poučený nebol, mohol by to byť dôvod na podanie dovolania z dôvodu § 371 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku (zásadné porušenie práva na obhajobu) a následné zrušenie nie len výroku o treste ale aj samotného výroku o vine z odsudzujúceho rozsudku, nakoľko obvinenému sa musí nanovo umožniť urobiť vyhlásenie či je vinný alebo nevinný, po tom čo bol poučený o reálne hroziacom treste (teda nie len o treste za konkrétny trestný čin podľa osobitnej časti Trestného zákona, ale hroziacom treste aj podľa sprísňujúcich ustanovení všeobecnej časti Trestného zákona).

Môže tak nastať situácia, že obvinený predtým urobil vyhlásenie, že je vinný avšak v novom procese vyhlási, že je nevinný, čo by znamenalo nutnosť vykonať dokazovanie, ktoré sa v pôvodnom procese nevykonávalo, t.j. dokazovanie aj vo vzťahu k výroku o vine, ktoré vzhľadom na odstup času bude spravidla podstatne náročnejšie.

Napríklad v rozhodnutí NS SR sp.zn. 5Tdo 64/2022 z 9.2.2023 bolo zrušené uznesenie odvolacieho krajského súdu s tým, že obvinený nebol pred vyhlásením o vine poučený o možnosti aplikovania § 47 ods. 2 Tr. zákona (sprísňujúca asperačná zásada pri treťom odsúdení za vybrané závažné trestné činy po tom, čo odsúdený už dva razy bol vo výkone trestu odňatia slobody za takéto závažné trestné činy).

Ako vznikol návrh na vypustenie pomerovania priťažujúcich a poľahčujúcich okolností

Aplikačná prax pôvodnej právnej úpravy účinnej od 1.1.2006 ukázala, že obligatórne pomerovanie poľahčujúcich a priťažujúcich okolností išlo vo veľa prípadoch proti individualizácii trestu a súd nemohol dostatočne posúdiť konkrétne priťažujúce alebo poľahčujúce okolnosti a ich význam pre závažnosť konkrétneho skuktu.

Vypustením obligatórneho zohľadňovania matematického pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností sa otvoria súdu širšie zákonné možnosti na uloženie spravodlivého trestu odňatia slobody v rámci štandardnej sadzby uvedenej v jednotlivých skutkových podstatách v Trestnom zákone v duchu cieľa projektu restoratívnej justície, ktorým je ukladanie „sankcií na mieru“.

Páchateľ by mal byť potrestaný v štandardných zákonných sadzbách

​​Princípom spravodlivého trestania a rovnosti občanov pred zákonom v právnom štáte najlepšie zodpovedá, ak sú prípady štandardnej kriminality postihované v rámci základných trestných sadzieb ustanovených pri jednotlivých trestných činoch v osobitnej časti Trestného zákona. V nich totiž zákonodarca vyjadruje typový stupeň závažnosti určitého druhu trestného činu a poskytuje tak prokurátorovi (pri návrhu) a súdu pevný rámec, v ktorom majú navrhnúť a vymerať konkrétny trest odňatia slobody, a to s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu ako aj osobu páchateľa.

Uvedené by malo osobitne platiť pri ukladaní sankcií na mieru tzv. prvopáchateľom, prvotrestaným, prvoväzneným, mladistvým páchateľom, či páchateľom vo veku blízkom veku mladistvého, ale aj páchateľom, ktorí síce boli vo výkone trestu odňatia slobody, ale po prepustení sa dokázali zaradiť do spoločnosti a viedli niekoľko rokov riadny život (v iných štátoch už takéto osoby nie sú považované za recidivistov).

Samozrejme pri recidivistoch (osobitne pri páchateľoch obzvlášť závažných zločibnov), ktorý už majú bohaté skúsenosti so závažným porušovaním zákona a z ich ďalšej trestnej činnosti je zrejmé, že neprijali pomocnú ruku spoločnosti a opakovane si vybrali cestu ďalšej trestnej činnosti bude zrejme dôvodné a primerané ponechať pravidlo, ktorého výsledkom bude dlhšia izolácia páchateľa zo spoločnosti, t.j. výraznejšie represívne pôsobenie.

Pozrime sa na úpravu trestných sadzieb prakticky - matematicky

Pomerovanie priťažujúcich a poľahčujúcich okolností vytváralo pre občana nepredvídateľný systém trestných sadzieb v rámci zákonom ustanovených trestných sadzieb, ktoré vznikali fakticky až po spáchaní činu a z jednoznačnej v Trestnom zákone výslovne uvedenej trestnej sadzby napr. 2 až 8 rokov je pri prevahe priťažujúcich okolností zrazu trestná sadzba 4 až 8 rokov, resp. pri prevahe poľahčujúcich okolností trestná sadzba 2 až 6 rokov (zvýšenie/zníženie o 1/3 z rozdielu dolnej a hornej hranice trestnej sadzby).

Zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby má pre páchateľa závažný dopad (hoci by bol pomer okolností len 2:1 v prospech priťažujúcich okolností). Zníženie hornej hranice sadzby pri prevahe poľahčujúcich okolností však nemá významnejší dopad (aj keby bol pomer 1:5 v prospech poľahčujúcich okolností). Nemožno očakávať od občana ako adresáta právnej normy, že bude poznať a chápať zložitý systém výpočtu sadzieb. Páchateľ činu nedokáže vnímať a vyhodnotiť, či pri posúdení jeho činu budú mať prevahu poľahčujúce alebo priťažujúce okolnosti; spravidla ani nevie o tom, že takéto pravidlo existuje. Že fakticky existuje ďalší systém trestných sadzieb v rámci tých trestných sadzieb, ktoré sú výslovne uvedené pri konkrétnych trestných činoch.

V prípadoch tesnej prevalencie priťažujúcich okolností je to často pre páchateľa neprimerane prísne, keď predpokladaná výška trestu na dolnej hranici sa mu prakticky zdvojnásobí, hoci v konkrétnom prípade zistené priťažujúce okolnosti až do takejto miery závažnosť skutku v objektívnom ponímaní nezostrovali. Mnohokrát to potom v aplikačnej praxi vytváralo tlak na "právny kreativizmus" pri vyhodnocovaní existencie tej-ktorej poľahčujúcej a priťažujúcej okolnosti, len aby sa ich pomer vyvážil a nemuselo dochádzať ku neprimeranému ergo nespravodlivému nárastu dolnej hranice trestnej sadzby, čo sudcom reálne zväzovalo ruky (najmä preto ukladali tresty na dolnej hranici trestnej sadzby) a napokon to vyústilo aj do nejednotného posudzovania týchto okolností v porovnateľných prípadoch (najmä pokiaľ ide o zohľadnenie/nezohľadnenie predchádzajúceho odsúdenia, vedenie/nevedenie riadneho života pred spáchaním trestného činu, úprimné oľutovanie pri priznaní sa, miera napomáhania pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom atď.) alebo niekedy aj o hľadanie dôvodov na použitie ustanovení umožňujúcich súdu uložiť trest odňatia slobody pod dolnou hranicou zákonnej trestnej sadzby. 

V doterajšom znení Trestného zákona bolo viac ako 150 trestných sadzieb s dolnou hranicou 2 alebo 3 roky, pri ktorých súd môže uložiť trest odňatia slobody s podmienečným odkladom na primeranú skúšobnú dobu. Ak však pri týchto trestných činoch dôjde k prevalencii priťažujúcich okolností (stačí aj o jednu), súdy sú povinné aj pri tzv. prvopáchateľovi uložiť trest odňatia slobody v trestnej sadzbe s dolnou hranicou zvýšenou o jednu tretinu (t.j. nad tri roky), ktorý už však musí byť nepodmienečný, nakoľko podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody zákon pripúšťa iba pri treste neprevyšujúcom tri roky. Takéto nastavenie pravidiel je v rozpore s princípmi restoratívnej justície, ktorej podstatou je pôsobiť na páchateľa alternatívnymi sankciami, pričom výkon trestu odňatia slobody osobitne pri tzv. prvopáchateľoch prečinov ale aj menej závažných zločinov má byť ultima ratio.

Ďalší príklad z praxe:

Vieme, že Trestný zákon umožňuje uložiť podmienečný trest za trestný čin s trestnou sadzbou, ktorej dolná hranica neprevyšuje 3 roky. Trest domáceho väzenia je možné uložiť najviac vo výmere 4 rokov za trestný čin s trestnou sadzbou, ktorej horná hranica neprevyšuje 10 rokov.

Pri trestnom čine napr. krádeže, podvodu a mnohých ďalších bežne sa vyskytujúcich trestných činoch je v odseku 3 trestná sadzba 3 až 8 rokov alebo 3 až 10 rokov

Pomerne bežne sa vyskytujú prípady, kedy páchateľ pri takejto kvalifikácii bude zvažovať, že na súde urobiť vyhlásenie o vine.

Na prvý pohľad sa zdá byť situácia úplne jednoduchá… keďže Trestný zákon umožňuje pri vyhlásení o vine uloženie trestu až o jednu tretinu pod dolnou hranicou trestnej sadzby.

Pri prvotrestanom páchateľovi by sa zdalo, že páchateľovi za takýto skutok v prípade jeho vyhlásenia o vine (umožňujúceho uloženie trestu až o jednu tretinu pod dolnú sadzbu, t.j. 2 roky) bude uložený trest v takej výmere, aby bol možný podmienečný odklad. Takýto prístup by bol pri prvotrestanom páchateľovi spravidla vhodný a primeraný. 

Do tohto bodu sa všetko uvedené javí ako racionálne a logické.

Problém nastáva, keď sudca pri posúdení konkrétnych okolností prípadu zistí, že prevažujú priťažujúce okolnosti nad poľahčujúcimi a že musí aplikovať pravidlo, ktoré automaticky iba na základe “skóre” priťažujúcich vs. poľahčujúcich okolností zmení zásadným spôsobom trestnú sadzbu, v ktorej je následne sudca povinný uložiť trest odňatia slobody. Ak je dolná hranica upravenej trestnej sadzby vyššia ako 4 roky, zásadne to determinuje aj (ne)možnosť uloženia trestu domáceho väzenia.

V praxi to znamená, že možnosti zníženia trestu odňatia slobody a jeho minimálnu výmeru (vrátane možnosti podmienečného odloženia výkonu trestu alebo aj možnosť uloženia trestu domáceho väzenia) pri vyhlásení o vine zistíme až po úprave trestnej sadzby zákonom ustanovenej pri konkrétnom trestnom čine v osobitnej časti trestného zákona, t. j. až po zvýšení alebo znížení hraníc trestnej sadzby cez pravidlá uvedené v § 38 ods. 3 až 5, § 41 ods. 2 (všeobecnej časti) Tr. zákona.

§ 38 ods. 3 TZ - pri prevažujúcich poľahčujúcich okolnostiach - zníženie hornej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu; takáto zmena sadzby je bez reálneho vplyvu na výmeru uloženej sankcie.

§ 38 ods. 4 TZ - pri prevažujúcich priťažujúcich okolnostiach - zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu; takáto zmena sadzby má zásadný vplyv na výmeru uloženej sankcie.

§ 38 ods. 5 TZ - pri opakovanom spáchaní zločinu (aj v štádiu pokusu) - zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby o jednu polovicu - recidíva zločinu = úmyselné trestné činy s hornou hranicou prevyšujúcou päť rokov (napr. 1-6, 2-7, 2-8, 3-8, 3-10, 5-10, 5-12 rokov); takáto zmena sadzby má zásadný vplyv na výmeru uloženej sankcie.

§ 38 ods. 6 TZ - pri opakovanom spáchaní obzvlášť závažného zločinu sa dolná hranica trestnej sadzby zvyšuje až o dve tretiny - recidíva obzvlášť závažného zločinu - dnes sú to zločiny s dolnou hranicou najmenej 10 rokov (napr. 10-15, 12-15, 12-20, 15-20 rokov); v novele sa navrhuje zmena - zločiny s hornou hranicou najmenej 15 rokov (napr. 6-15, 9-15, 12-20 rokov); takáto zmena sadzby má zásadný vplyv na výmeru uloženej sankcie).

§ 41 ods. 2 TZ - pri odsúdení za 2 a viac úmyselných trestných činov (aspoň jeden je zločin) spáchaných vo viacčinnom súbehu - zvýšenie hornej hranice o jednu tretinu nemá spravidla zásadný vplyv na výmeru uloženej sankcie, umožňuje však v najzávažnejších prípadoch ísť nad štandardnú trestnú sadzbu ustanovenú pri príslušnom trestnom čine v osobitnej časti Trestného zákona.

Sudca teda musí najprv upraviť pomocou uvedených pravidiel trestnú sadzbu príslušného trestného činu podľa uvedených pravidiel ustanovených vo všeobecnej časti Trestného zákona a až následne posúdi konkrétne okolnosti prípadu a osobu páchateľa, aby mu určil primeranú výmeru trestu odňatia slobody v tejto sadzbe, resp. zvážil možnosť uloženia trestu domáceho väzenia (len ak dolná hranica upravenej trestnej sadzby neprevyšuje 4 roky).

Z uvedeného vyplýva, že trestná sadzba, v ktorej sa ukladá trest odňatia slobody alebo aj trest domáceho väzenia pomerne často nie je tá, ktorá je uvedená v Trestnom zákone v príslušnom odseku stíhaného trestného činu.

Je otázne či význam a závažnosť jednotlivých priťažujúcich a poľahčujúcich okolností v porovnaní s nimi určeným dôsledkom (na základe skóre) v podobe obligatórneho uloženia nepodmienečného trestu odňatia slobody prvotrestanému páchateľovi alebo nemožnosť uloženia domáceho väzenia, neznamená popretie požiadavky primeranosti, spravodlivosti a individualizácie sankcie, čo z pohľadu restoratívnej justície vytvára prekážku, keď namiesto prístupu ultima ratio k ukladaniu NEPO trestov odňatia slobody, zákon obsahuje "pomocné" pravidlá, ktoré nútia prokurátorov navrhovať, resp. sudcov ukladať, NEPO tresty odňatia slobodymaj v situáciách, kedy to na dosiahnutie účelu trestu nie je vhodné ani potrebné.

A tak sa stáva, že pri trestných činoch so sadzbou 3 až 8 alebo 3 až 10 rokov pri prevahe priťažujúcich okolností, t.j. zvýšení dolnej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu rozdielu medzi hornou a dolnou hranicou trestnej sadzby (pravidlo v § 38 ods. 8 TZ) aj pri vyhlásení o vine musí byť úložný nepodmienečný trest odňatia slobody, nakoľko pri maximálnom znížení trestu o jednu tretinu je výsledná výmera trestu vyššia ako tri roky a teda výkon trestu nie je možné podmienečne odložiť.

Obdobná situácia vzniká aj pri dohode o vine a treste.

Taktiež vzniká disbalanc pri použití § 38 ods. 4 a 5 TZ vo vzťahu k navrhovanej úprave trestných sadzieb majetkových a hospodárskych trestných činov (štvrtá a piata hlava TZ). Tu bol zvolený prístup, že sa zväčší rozsah trestných sadzieb (dnes je 7-12 alebo 10-15 rokov; novelou TZ sa navrhuje zmeniť na 6-15 rokov), aby bolo možné závažnosť skutku, jeho okolností a osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy primerane zohľadniť v tejto trestnej sadzbe.

V Nemecku je napr. najprísnejšia trestná sadzba pri krádeži spáchanej organizovanou skupinou 1 až 10 rokov (§ 244a StGB).

Použitie § 38 ods. 4 TZ pri matematickej prevahe priťažujúcich okolností, bez ohľadu na to o aké okolnosti ide, nám ex lege upraví trtestnú sadzbu zo 6 až 15 na 9 až 15 rokov (zvýšenie o 1/3 z 9 rokov = rozdiel hraníc sadzieb, t.j. dolnú hranicu zvýši o 3 roky), čo je fakticky sadzba, ktorá sa navrhuje pri spáchaní majetkových a hospodárskych trestných činov v rozsahu nad 1 milión eur. Aj preto v návrhu schválenom kolégiom ministra spravodlivosti bolo navrhované vypustenie § 38 ods. 3 a 4 TZ.

Pri použití § 38 ods. 5 TZ, t.j. Ak ide o opakované spáchanie zločinu (vrátane pokusu) sa trestná sadzba (dolná hranica) zvýši o polovicu rozdielu sadzieb (t.j. pri sadzbe 5-12 rokov o polovicu zo 7 rokov), t.j. o 3 a pol roka. Zo sadzby 5 až 12 je sadzba 8 a pol až 12 rokov a to ešte neboli zohľadnené priťažujúce okolnosti, iba ich počet. 

Pri použití § 38 ods. 6 TZ, t.j. Ak ide o opakované spáchanie obzvlášť závažného zločinu sa trestná sadzba (dolná hranica) zvýši o polovicu rozdielu sadzieb (t.j. pri sadzbe 6-15 rokov o polovicu z 9 rokov), t.j. o 4 a pol roka. Zo sadzby 6 až 15 je sadzba 10 a pol až 15 rokov a to ešte neboli zohľadnené priťažujúce okolnosti, iba ich počet. 

V trestnom zákone máme pri 41 zločinoch trestné sadzby 5 až 10 rokov alebo 5 až 12 rokov, pri ktorých pri matematickej prevahe priťažujúcich okolností ani v prípade vyhlásenia obvineného o vine a znížení hranice pre uloženie trestu odňatia slobody nebude možné uložiť trest domáceho väzenia (najviac 4 roky), hoci by takýto trest v konkrétnom prípade mohol byť v kombinácii s ďalšími sankciami, obmedzeniami a povinnosťami, dostačujúcou sankciou na mieru pre konkrétneho páchateľa.

Podľa § 53 ods. 2 TZ súd síce môže uložiť trest domáceho väzenia vo výmere až na 4 roky za trestný čin s hornou hranicou trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom neprevyšujúcou 10 rokov, najmenej však na dolnej hranici trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovenej týmto zákonom. To znamená, že ak je dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody po jej úprave (podľa § 38 ods. 3 až 5, § 41 ods. 2 TZ) vyššia ako 4 roky, trest domáceho väzenia nie je možné uložiť.

V návrhu novely Trestného zákona predloženom do vlády sa z uvedených dôvodov pôvodne navrhovalo vypustenie právnej úpravy pomerovania priťažujúcich a poľahčujúcich okolností. Takáto zmena právnej úpravy vzišla z diskusií v rámci pripomienkového konania. Zhodlo sa na nej kolégium ministra spravodlivosti a prešla aj legislatívnou radou vlády.

Preto považujeme za legitímne o tomto návrhu viesť diskusiu aj na pôde Národnej rady SR, aby zákonodarcovia prijali informované rozhodnutie o tom, či v súlade s cieľom právnej úpravy - ukladanie sankcií na mieru, nemá byť súčasťou návrhu na zmenu a doplnenie Trestného zákona aj návrh na vypustenie § 38 ods. 3, 4 (pôvodný návrh kolégia ministra spravodlivosti a expertných skupín), resp. na základe verejných dišpút na právnických fakultách aj návrh na vypustenie § 38 ods. 5 Trestného zákona.

Ako to majú v susednom Česku, Rakúsku alebo v Nemecku 

V susednom Česku je koncept trestných sadzieb podobný ako na Slovensku, t.j. pri ekonomických trestných činoch je trestná sadzba stupňovaná podľa výšky škody alebo rozsahu činu do 5 úrovní s tým, že najvyššia trestná sadzba: 5 až 10 rokov je pri škode nad 10 miliónov CZK (cca 250.000 eur).

V Česku však neexistuje pravidlo, ktoré by určovalo “automatickú úpravu trestných sadzieb” podľa pomeru priťažujúcich a poľahčujúcich okolností. Tieto okolnosti sú v českom TZ (na rozdiel od slovenskej právnej úpravy) upravené iba príkladmo, keďže ich výpočet je uvedený slovom “najmä” (§ 41 a 42 TZ ČR). Súd je povinný k týmto okolnostiam prihliadať pri stanovení druhu trestu a jeho výmery (§ 39 ods. 3 TZ ČR). Automatické zvýšenie trestnej sadzby zákon upravuje pri viacčinnom súbehu väčšieho počtu trestných činov, pri ukladaní súhrnného trestu a spoločného trestu za pokračovací trestný čin, kedy sa zvyšuje (iba) horná hranica trestnej sadzby trestného činu najprísnejšie trestného o jednu tretinu (§ 43 ods. 1 a 2 TZ ČR).

Mimoriadne zvýšenie trestu je upravené v § 59 a § 107 TZ ČR pre prípady:
1) recidívy obzvlášť závažných zločinov, ak je závažnosť OZZ vysoká a možnosť nápravy je sťažená a
2) spáchania úmyselného trestného činu v prospech organizovanej zločineckej skupiny tak, že sa horná hranica trestnej sadzby zvyšuje o jednu tretinu a trest sa ukladá v druhej polovici takto upravenej trestnej sadzby.

Iné obmedzenia pri navrhovaní a ukladaní trestu odňatia slobody v rámci zákonom ustanovených trestných sadzieb český Trestný zákon neupravuje. 

V Rakúsku a Nemecku majú pri ekonomických trestných činoch zákonom ustanovené spravidla dve úrovne trestných sadzieb. Jedna úroveň je pre bežné prípady kriminality (s výmerou trestu odňatia slobody až na 5 rokov, resp. 3 mesiace až na 5 rokov) a druhú sadzbu pre “zvlášť závažné prípady” (3 resp. 6 mesiacov až na 10 rokov). Súd ukladá trest odňatia slobody v rámci týchto sadzieb po posúdení okolností prípadu a osoby páchateľa.

Na záver

Každý čitateľ nech porozmýšľa o vyššie uvedených argumentoch a vytvorí si vlastný názor na to, či výšku trestov odňatia slobody v slovenskej spoločnosti, v slovenskom právnom systéme majú individualizovať zákonom ustanovené „automaty” na úpravu trestných sadzieb (niekedy neprimerane prísne a nespravodlivo ale zákonne) alebo ľudia - sudcovia v štandardných trestných sadzbách (bez ich úpravy) po dôslednom vyhodnotení jednak okolností prípadu - poľahčujúcich i priťažujúcich, ako aj osoby páchateľa a jeho správania pred, počas a po spáchaní činu. 

Pre konečnú podobu zmeny pravidiel v Trestnom zákone bude rozhodujúci názor poslancov Národnej rady SR, ktorý v rámci diskusie a prerokovania návrhu zákona (parlamentná tlač 1528) rozhodnú o tom, aké pravidlá budú platiť pre ukladanie trestov na Slovensku niekoľko budúcich rokov.

Ak majú byť ukladané “sankcie na mieru”, odpoveď je pomerne jednoznačná.

Predseda vlády, ktorý na rokovaní vlády nesúhlasil s vypustením "automatu" (§ 38 ods. 3 a 4 TZ), však zároveň pripustil ďalšiu diskusiu o tejto téme v období, keď sa o návrhu bude rokovať v Národnej rade SR. Tento článok je odborným príspevkom do tejto diskusie, nech poslanci môžu prijať "informované rozhodnutie".

Pre lepšiu predstavu uvádzame pevne stanovený výpočet poľahčujúcich okolností (§ 36 TZ) a priťažujúcich okolností (§ 37 TZ) podľa slovenského Trestného zákona a tiež § 38 upravujúci okrem iného aj pravidlá zohľadňovania priťažujúcich a poľahčujúcich okolnosti ako aj spôsob výpočtu zvýšenej trestnej sadzby.