Pripomienky prokuratúry a prokurátorov k navrhovaným zmenám v justícii

Pripomienky Rady prokurýátorov SR boli zaslané formou listu jej predsedu, Stanislava Jakubčíka, z 29. 11.2024 adresovaného poverenému podpredsedovi Národnej rady SR, Petrovi Žigovi s poukazom na § 224 odsek 1 písm. c) zákona č. 154/2001 Z. z o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého Rada prokurátorov SR k aktuálnemu legislatívnemu návrhu poslanca Daniela Karasa na zmenu a doplnenie zákona č. 154/2001 Z.z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o prokurátoroch"), týkajúceho sa výsluhových dôchodkov prokurátorov (ďalej aj „Návrh"), predložila nasledujúce stanovisko.

“Podporujeme legislatívne upravenie výsluhových dôchodkov pre prokurátorov a sudcov, ktorých zavedenie zabezpečí rovnováhu medzi týmito kľúčovými právnickými profesiami.

V súvislosti s iniciatívou zavedenia výsluhových dôchodkov poukazujeme na tú skutočnosť, že v zmysle v súčasnosti platnej právnej úpravy prokurátor a ani sudca nesmie popri výkone svojej funkcie vykonávať žiadnu inú platenú funkciu, podnikať, ani vykonávať inú zárobkovú činnosť s výnimkou tam uvedených prípadov, čo spôsobuje znevýhodnenie vo vzťahu k iným právnickým profesiám.

K legislatívnej iniciative zavedenia výsluhového dôchodku preto vznášame nasledujúce pripomienky:

I. Podmienky vzniku nároku na výsluhový dôchodok

Zavedenie inštitútu výsluhových dôchodkov v justičnom systéme musí spoločné a jednotné ako pre prokurátorov, tak aj pre sudcov.

Podmienky vzniku nároku na výsluhový dôchodok je potrebné upraviť tak, do započítateľnej praxe bola zahrnutá celá prax prokurátora a sudcu.

II. Harmonizácia platenia zdravotného poistenia a oslobodenia od dane

Harmonizovať platenie zdravotného poistenia pre výsluhových dôchodcov prokuratúry a súdov tak, aby boli pravidlá rovnaké ako pri ostatných výsluhový dôchodcoch (napr. policajti, vojaci - úprava § 11 ods. 7 písm. b) bod 2. zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov), aby platiteľom zdravotného poistenia bol i v tomto prípade štát.

Zároveň uskutočniť zosúladenie oslobodenia od dane výsluhových dôchodkov prokurátorov a sudcov tak, aby boli pravidlá rovnaké ako pri ostatných výsluhových dôchodcoch (napr. príslušníkov ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov, ozbrojených zborov, Národného bezpečnostného úradu, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby a Slovenskej informačnej služby - úprava § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov).

III. Úprava výšky výsluhového dôchodku generálneho prokurátora, podmienok na jeho vyplácanie a harmonizácia vzniku nároku na výsluhový dôchodok generálneho prokurátora s ostatnými prokurátormi

Predkladaný návrh zákona považujeme v tejto časti za nesystematický. Navrhujeme upraviť výšku výsluhového dôchodku pre generálneho prokurátora úroveň zodpovedajúcu ústavnému postaveniu generálneho prokurátora voči ostatným ústavným činiteľom. Zároveň navrhujeme zmeniť podmienky na jeho vyplácanie aby predpokladom na jeho vznik bolo vykonanie celého funkčného obdobia a aby zosúladené podmienky vzniku nároku na jeho vyplácanie s ostatnými prokurátor teda vykonanie celého funkčného obdobia generálneho prokurátora a minima ďalších 13 rokov započítateľnej praxe.

IV. Riadny legislatívny proces

Zastávame názor, že prijatiu takejto právnej úpravy v riadnom legislatívne procese by malo predchádzať medzirezortné pripomienkové konanie, v rámci ktoré by sa mala možnosť k nemu vyjadriť široká odborná i laická verejnosť.

Veríme, že naše pripomienky prispejú k vytvoreniu spravodlivejšieho efektívnejšieho systému výsluhových dôchodkov pre prokurátorov a sudcov, kto bude zároveň v súlade s princípmi udržateľnosti verejných financií.“

Pripomienky uplatnené Generálnou prokuratúrou SR sú zverejnené na stránke Slov-Lex - TU

Znenie uplatnených pripomienok GP SR:

1. K čl. I bodu 16 (§ 134 ods. 3) – Z:

K návrhu zákona, ktorý ste zaslali na pripomienkové konanie oznamom č. S-MSSR-013952/2024 z 11. decembra 2024 Vám oznamujeme, že súhlasíme so stanoviskom a záverom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky uvedeným v predkladacej správe k návrhu zákona. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky pozitívne hodnotí návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Daniela Karasa, ktorý súvisí s otázkou výsluhových dôchodkov prokurátorov. Už od 1. januára 2016 je v zákone č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov zakotvené blanketové ustanovenie (§ 137a), ktoré predpokladá právnu úpravu výsluhového dôchodku prokurátora. Ide tak o naplnenie dlhodobých legitímnych očakávaní zo strany prokurátorov. Pre úplnosť navrhovanej právnej úpravy si súčasne dovoľujeme k návrhu zákona uplatniť ešte tieto pripomienky:

1. K čl. I bodu 16 (§ 134 ods. 3) – Z

V čl. I bode 16 v § 134 ods. 3 navrhujeme slová „písm. b) až d)“ nahradiť slovami ,,c) a d)“. Odôvodnenie: Prijatím uvedenej právnej úpravy sa sprísnia podmienky na priznanie výsluhového dôchodku generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky - generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky tak vznikne nárok na výsluhový dôchodok po uplynutí štyroch rokov jeho funkčného obdobia, avšak len v prípade, ak funkciu prokurátora vykonával najmenej 20 rokov. Táto pripomienka je zásadná.

Za čl. I navrhujeme vložiť nové čl. II a III, ktoré znejú:

2. Nad rámec návrhu zákona – Z:

Za čl. I navrhujeme vložiť nové čl. II a III, ktoré znejú:

„Čl. II

Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení zákona č. 43/2004 Z. z., zákona č. 177/2004 Z. z., zákona č. 191/2004 Z. z., zákona č. 391/2004 Z. z., zákona č. 538/2004 Z. z., zákona č. 539/2004 Z. z., zákona č. 659/2004 Z. z., zákona č. 68/2005 Z. z., zákona č. 314/2005 Z. z., zákona č. 534/2005 Z. z., zákona č. 660/2005 Z. z., zákona č. 688/2006 Z. z., zákona č. 76/2007 Z. z., zákona č. 209/2007 Z. z., zákona č. 519/2007 Z. z., zákona č. 530/2007 Z. z., zákona č. 561/2007 Z. z., zákona č. 621/2007 Z. z., zákona č. 653/2007 Z. z., zákona č. 168/2008 Z. z., zákona č. 465/2008 Z. z., zákona č. 514/2008 Z. z., zákona č. 563/2008 Z. z., zákona č. 567/2008 Z. z., zákona č. 60/2009 Z. z., zákona č. 184/2009 Z. z., zákona č. 185/2009 Z. z., zákona č. 504/2009 Z. z., zákona č. 563/2009 Z. z., zákona č. 374/2010 Z; z., zákona č. 548/2010 Z. z., zákona č. 129/2011 Z. z., zákona č. 231/2011 Z. z., zákona č. 250/2011 Z. z., zákona č. 331/2011 Z. z., zákona č. 362/2011 Z. z., zákona č. 406/2011 Z. z., zákona č. 547/2011 Z. z., zákona č. 548/2011 Z. z., zákona č. 69/2012 Z. z., zákona č. 188/2012 Z. z., zákona č. 189/2012 Z. z., zákona č. 252/2012 Z. z., zákona č. 288/2012 Z. z., zákona č. 395/2012 Z. z., zákona č. 70/2013 Z. z., zákona č. 135/2013 Z. z., zákona č. 318/2013 Z. z., zákona č. 463/2013 Z. z., zákona č. 180/2014 Z. z., zákona č. 183/2014 Z. z., zákona č. 333/2014 Z. z., zákona č. 364/2014 Z. z., zákona č. 371/2014 Z. z., zákona č. 25/2015 Z. z., zákona č. 61/2015 Z. z., zákona č. 62/2015 Z. z., zákona č. 79/2015 Z. z., zákona č. 140/2015 Z. z., zákona č. 176/2015 Z. z., zákona č. 253/2015 Z. z., zákona č. 361/2015 Z. z., zákona č. 375/2015 Z. z., zákona č. 378/2015 Z. z., zákona č. 389/2015 Z. z., zákona č. 437/2015 Z. z., zákona č. 440/2015 Z. z., zákona č. 341/2016 Z. z., zákona č. 264/2017 Z. z., zákona č. 279/2017 Z. z., zákona č. 335/2017 Z. z., zákona č. 344/2017 Z. z., zákona č. 57/2018 Z. z., zákona č. 63/2018 Z. z., zákona č. 112/2018 Z. z., zákona č. 209/2018 Z. z., zákona č. 213/2018 Z. z., zákona č. 317/2018 Z. z., zákona č. 347/2018 Z. z., zákona č. 368/2018 Z. z., zákona č. 385/2018 Z. z., zákona č. 4/2019 Z. z., zákona č. 10/2019 Z. z., zákona č. 54/2019 Z. z., zákona č. 88/2019 Z. z., zákona č. 155/2019 Z. z., zákona č. 221/2019 Z. z., zákona č. 223/2019 Z. z., zákona č. 228/2019 Z. z., zákona č. 233/2019 Z. z., zákona č. 301/2019 Z. z., zákona č. 315/2019 Z. z., zákona č. 316/2019 Z. z., zákona č. 319/2019 Z. z., zákona č. 390/2019 Z. z., zákona č. 393/2019 Z. z., zákona č. 462/2019 Z. z., zákona č. 46/2020 Z. z., zákona č. 198/2020 Z. z., zákona č. 296/2020 Z. z., zákona č. 416/2020 Z. z., zákona č. 420/2020 Z. z., zákona č. 421/2020 Z. z., zákona č. 76/2021 Z. z., zákona č. 215/2021 Z. z., zákona č. 257/2021 Z. z., zákona č. 310/2021 Z. z., zákona č. 408/2021 Z. z., zákona č. 416/2021 Z. z., zákona č. 129/2022 Z. z., zákona č. 222/2022 Z. z., zákona č. 232/2022 Z. z., zákona č. 257/2022 Z. z., zákona č. 433/2022 Z. z., zákona č. 496/2022 Z. z., zákona č. 519/2022 Z. z., zákona č. 59/2023 Z. z., zákona č. 60/2023 Z. z., zákona č. 65/2023 Z. z., zákona č. 123/2023 Z. z., zákona č. 128/2023 Z. z., zákona č. 205/2023 Z. z., zákona č. 278/2023 Z. z., zákona č. 281/2023 Z. z., zákona č. 309/2023 Z. z., zákona č. 315/2023 Z. z., zákona č. 508/2023 Z. z., zákona č. 530/2023 Z. z., zákona č. 46/2024 Z. z., zákona č. 87/2024 Z. z., zákona č. 248/2024 Z. z., zákona č. 278/2024 Z. z. a zákona č. 279/2024 Z. z. sa dopĺňa takto:

V § 9 ods. 2 písm. c) sa za slová „a prokurátora“ vkladajú slová „a výsluhový dôchodok prokurátora“.

Čl. III

Zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 718/2004 Z. z., zákona č. 305/2005 Z. z., zákona č. 352/2005 Z. z., zákona č. 660/2005 Z. z., zákona č. 282/2006 Z. z., zákona č. 522/2006 Z. z., zákona č. 673/2006 Z. z., zákona č. 358/2007 Z. z., zákona č. 518/2007 Z. z., zákona č. 530/2007 Z. z., zákona č. 594/2007 Z. z., zákona č. 461/2008 Z. z., zákona č. 581/2008 Z. z., zákona č. 108/2009 Z. z., zákona č. 192/2009 Z. z., zákona č. 533/2009 Z. z., zákona č. 121/2010 Z. z., zákona č. 136/2010 Z. z., zákona č. 151/2010 Z. z., zákona č. 499/2010 Z. z., zákona č. 133/2011 Z. z., zákona č. 250/2011 Z. z., zákona č. 185/2012 Z. z., zákona č. 252/2012 Z. z., zákona č. 395/2012 Z. z., zákona č. 421/2012 Z. z., zákona č. 41/2013 Z. z., zákona č. 153/2013 Z. z., zákona č. 220/2013 Z. z., zákona č. 338/2013 Z. z., zákona č. 463/2013 Z. z., zákona č. 185/2014 Z. z., zákona č. 364/2014 Z. z., zákona č. 77/2015 Z. z., zákona č. 148/2015 Z. z., zákona č. 253/2015 Z. z., zákona č. 265/2015 Z. z., zákona č. 336/2015 Z. z., zákona č. 378/2015 Z. z., zákona č. 428/2015 Z. z., zákona č. 429/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 167/2016 Z. z., zákona č. 286/2016 Z. z., zákona č. 341/2016 Z. z., zákona č. 356/2016 Z. z., zákona č. 41/2017 Z. z., zákona č. 238/2017 Z. z., zákona č. 256/2017 Z. z., zákona č. 351/2017 Z. z., zákona č. 63/2018 Z. z., zákona č. 156/2018 Z. z., zákona č. 351/2018 Z. z., zákona č. 366/2018 Z. z., zákona č. 376/2018 Z. z., zákona č. 83/2019 Z. z., zákona č. 139/2019 Z. z., zákona č. 221/2019 Z. z., zákona č. 231/2019 Z. z., zákona č. 310/2019 Z. z., zákona č. 321/2019 Z. z., zákona č. 343/2019 Z. z., zákona č. 467/2019 Z. z., zákona č. 68/2020 Z. z., zákona č. 125/2020 Z. z., zákona č. 264/2020 Z. z., zákona č. 393/2020 Z. z., zákona č. 9/2021 Z. z., zákona č. 81/2021 Z. z., zákona č. 133/2021 Z. z., zákona č. 150/2021 Z. z., zákona č. 215/2021 Z. z., zákona č. 252/2021 Z. z., zákona č. 310/2021 Z. z., zákona č. 540/2021 Z. z., zákona č. 92/2022 Z. z., zákona č. 101/2022 Z. z., zákona č. 267/2022 Z. z., zákona č. 392/2022 Z. z., zákona č. 518/2022 Z. z., zákona č. 530/2023 Z. z., zákona č. 87/2024 Z. z. a zákona č. 309/2024 Z. z. sa dopĺňa takto:

V § 11 ods. 7 písm. b) v druhom bode sa na konci pripájajú tieto slová: „alebo výsluhový dôchodok prokurátora,32a)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 32a znie:

„32) § 134 zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov.“.“

Odôvodnenie k čl. II:

Podľa predloženého znenia uvedeného v čl. I (bod 16) prokurátor, ktorému zanikne služobný pomer vzdaním sa funkcie prokurátora, bude mať nárok na výsluhový dôchodok v prípade, ak funkciu prokurátora vykonával najmenej 20 rokov. Súbeh výsluhového dôchodku prokurátora a príplatku za výkon funkcie prokurátora je vylúčený [čl. I bod 16 § 134 ods. 2 písm. c)]. Podľa platnej právnej úpravy ustanovenej v § 9 ods. 2 písm. c) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov je príplatok za výkon funkcie prokurátora oslobodený od dane z príjmov. Keďže výsluhový dôchodok prokurátora podľa predloženého návrhu zákona je vo svojej podstate len pomernou časťou príplatku za výkon funkcie prokurátora, navrhujem, aby aj výsluhový dôchodok prokurátora bol oslobodený od dane z príjmu.

Odôvodnenie k čl. III:

Navrhuje sa, aby štát bol platiteľom poistného na verejné zdravotné poistenie v prípade, ak prokurátor, ktorému po zániku služobného pomeru vzdaním sa funkcie prokurátora vznikne nárok na výsluhový dôchodok, nebude mať v rozhodujúcom období vymeriavací základ vo výške ustanovenej v § 11 ods. 8 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení. Rovnaká právna úprava sa vzťahuje aj na fyzické osoby, ktoré poberajú dôchodok z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov.

Táto pripomienka je zásadná.

Pripomienky uplatnené Radou prokurátorov SR sú zverejnené na stránke Slov-Lex - TU

Všeobecne k uplatneným pripomienkam

Rada prokurátorov Slovenskej republiky (ďalej len „rada“ alebo „Rada prokurátorov“), ako najvyšší výkonný orgán samosprávy prokurátorov s celoštátnou pôsobnosťou, ktorý v súlade so závermi a odporúčaniami Poradnej rady európskych prokurátorov (CCPE) Výboru ministrov Rady Európy, prezentovanými v stanoviskách č. 16/2021 a č. 18/2023 zabezpečuje vonkajšiu aj vnútornú nezávislosť prokurátorov, iniciatívne chráni práva a oprávnené záujmy prokurátorov. Jednou z dôležitých úloh Rady prokurátorov je zaujímanie stanovísk k návrhom zákonov, ktoré súvisia s pôsobnosťou, organizáciou a plnením úloh prokuratúry. V záujme lepšej predvídateľnosti práva, zvýšenia efektivity fungovania orgánov vykonávajúcich disciplinárne konanie, ako aj v záujme zachovania súladu v odmeňovaní sudcov a prokurátorov a v ich sociálnom zabezpečení, navrhujeme do predloženého návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, zapracovanie nasledujúcich zmien:

1. V čl. I., bod 39 znie:

„39. § 81 sa dopĺňa odsekmi 4 až 7, ktoré znejú:

„(4) Sudcovi najvyššieho súdu a najvyššieho správneho súdu patrí paušálna náhrada vo výške

a) 1,8 násobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok, ak nemá trvalý pobyt v bratislavskom kraji,

b) 1,5 násobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok, ak má trvalý pobyt v bratislavskom kraji.

(5) Sudcovi krajského súdu patrí paušálna náhrada vo výške

a) 0,9 násobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok, ak nemá trvalý pobyt v obvode krajského súdu,

b) 0,7 násobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok, ak má trvalý pobyt v obvode krajského súdu.

(6) Sudcovi správneho súdu patrí paušálna náhrada vo výške

a) 0,9 násobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok, ak nemá trvalý pobyt v obvode krajského súdu, v ktorom je sídlo správneho súdu,

b) 0,7 násobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok, ak má trvalý pobyt v obvode krajského súdu, v ktorom je sídlo správneho súdu,“.

(7) Sudcovi okresného súdu patrí paušálna náhrada vo výške

a) 0,5 násobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok, ak nemá trvalý pobyt v obvode krajského súdu,

b) 0,3 násobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok, ak má trvalý pobyt v obvode krajského súdu.“.“. 

Odôvodnenie k bodu 1:

Sudcovia okresných súdov taktiež nesú náklady spojené s výkonom svojej funkcie, ako sú náklady na odbornú literatúru, účasť na seminároch, cestovné náklady na služobné cesty a náklady na vybavenie pracovného priestoru. Paušálna náhrada by im pomohla pokryť tieto výdavky a zabezpečiť, aby mohli svoju prácu vykonávať efektívne. Zavedenie paušálnej náhrady len pre sudcov vyšších súdov by mohlo viesť k pocitu nespravodlivosti a demotivácii medzi sudcami okresných súdov, nevylučujúc pritom prinajmenej zdanie diskriminačného prístupu k sudcom súdov prvej inštancie, ktoré sú ťažiskové pre jednotlivé druhy súdnej agendy. Princíp rovnosti odôvodňuje, aby sa paušálna náhrada poskytovala všetkým sudcom bez ohľadu na stupeň súdu, na ktorom pôsobia.

2. Za článok I. navrhujeme vložiť nový článok II. ktorý znie:

„Čl. II

Zákon č. 154/2001 Z.z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení zákona č. 669/2002 Z. z., zákona č. 458/2003 Z. z., zákona č. 462/2003 Z. z., zákona č. 548/2003 Z. z., zákona č. 561/2003 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 530/2004 Z. z., zákona č. 586/2004 Z. z., zákona č. 609/2004 Z. z., zákona č. 122/2005 Z. z., zákona č. 622/2005 Z. z., zákona č. 520/2008 Z. z., zákona č. 291/2009 Z. z., zákona č. 543/2010 Z. z., zákona č. 33/2011 Z.z., zákona č. 220/2011 Z. z., zákona č. 503/2011 Z.z., zákona č. 79/2012 Z. z., zákona č. 335/2012 Z.z., zákona č. 392/2012 Z. z., zákona č. 462/2013 Z.z., zákona č. 195/2014 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 217/2014 Z. z., zákona č. 307/2014 Z. z., zákona č. 322/2014 Z. z., zákona č. 362/2014 Z. z., zákona č. 401/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z., zákona č. 242/2019 Z. z., zákona č. 459/2019 Z. z., zákona č. 241/2020 Z. z., zákona č. 312/2020 Z. z., zákona č. 423/2020 Z. z., zákona č. 310/2021 Z. z., zákona č. 412/2021 Z. z., zákona č. 432/2021 Z. z., zákona č. 151/2022 Z. z., zákona č. 11/2023 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 14/2024 Z. z., zákona č. 40/2024 Z. z. a zákona č. 353/2024 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

1. § 79 vrátane nadpisu znie:

㤠79

Paušálna náhrada nákladov spojených s výkonom funkcie prokurátora

(1) Prokurátor má právo na mesačnú paušálnu náhradu nákladov spojených s výkonom funkcie prokurátora33) vo výške 1/12 z 50 % základného platu.

(2) Prokurátorovi Generálnej prokuratúry patrí paušálna náhrada vo výške

a) 1,8 násobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok, ak nemá trvalý pobyt v bratislavskom kraji,

b) 1,5 násobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok, ak má trvalý pobyt v bratislavskom kraji.

(3) Prokurátorovi krajskej prokuratúry patrí paušálna náhrada vo výške

a) 0,9 násobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok, ak nemá trvalý pobyt v obvode krajského súdu,

b) 0,7 násobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok, ak má trvalý pobyt v obvode krajského súdu.

(4) Prokurátorovi okresnej prokuratúry patrí paušálna náhrada vo výške

a) 0,5 násobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok, ak nemá trvalý pobyt v obvode krajského súdu,

b) 0,3 násobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok, ak má trvalý pobyt v obvode krajského súdu.“

2. V § 93 ods. 1 písmeno c) sa vkladá nový bod 8, ktorý znie: „8. príplatok za výkon funkcie prísediaceho disciplinárneho senátu.“.

3. § 93 ods. 1 sa dopĺňa písmenom d) ktoré znie: „ d) odmena.“.

4. § 103 sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie:
„(5) Odmenu priznanú podľa § 115 vypláca prokurátorovi služobný úrad, na ktorý je prokurátor dočasne pridelený.“.

5. V § 113 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie::
„(2) Prokurátorovi Generálnej prokuratúry a prokurátorovi Krajskej prokuratúry, ktorí vykonávajú dozor nad dodržiavaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania, v prípravnom konaní a v trestnom stíhaní pred súdom a plnia ďalšie úlohy v rozsahu a spôsobom ustanoveným Trestným poriadkom vo veciach patriacich do pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu, prislúcha mesačne funkčný príplatok za výkon funkcie prokurátora v sume rovnajúcej sa dvojnásobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok..“.

Doterajší odsek 2 sa označuje ako odsek 3.

6. Za § 113 sa vkladajú § 114 a 115, ktoré vrátane nadpisov znejú:

㤠114

Príplatok za výkon funkcie prísediaceho disciplinárneho senátu

Prokurátorovi patrí za výkon funkcie prísediaceho disciplinárneho senátu funkčný príplatok v sume 200 eur mesačne.“.  

Piaty oddiel

§ 115

Odmena prokurátora

(1) Prokurátorovi možno priznať odmenu až do výšky jeho funkčného platu 

a) za vykonanie služobných úloh nad rozsah povinností vyplývajúcich mu z ustanovenia § 26, najmä za zastupovanie dočasne neprítomného prokurátora alebo vykonávanie funkcie na prokuratúre, kde je dočasne neobsadené funkčné miesto prokurátora, za bezodplatnú prednášateľskú činnosť týkajúcu sa vzdelávania prokurátorov, za výkon funkcie člena skúšobnej komisie Justičnej akadémie, člena etickej komisie alebo člena výberovej komisie, za činnosť v orgánoch samosprávy prokurátorov, za podieľanie sa na tvorbe zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, za bezodplatnú publikačnú činnosť týkajúcu sa výkonu funkcie prokurátora, za činnosť v poradných orgánoch generálneho prokurátora a za činnosť v Komisii pre vydávanie záväzných stanovísk,, 

b) pri dosiahnutí veku 50 rokov.  

(2) O priznaní odmeny podľa odseku 1 písm. a) rozhoduje generálny prokurátor na návrh prokurátorskej rady alebo aj bez takéhoto návrhu po predchádzajúcom vyjadrení prokurátorskej rady alebo vedúci služobného úradu na návrh prokurátorskej rady alebo aj bez takéhoto návrhu po predchádzajúcom vyjadrení prokurátorskej rady. O priznaní odmeny podľa odseku 1 písm. b) rozhoduje generálny prokurátor po predchádzajúcom vyjadrení rady prokurátorov. Nevyhovenie návrhu na priznanie odmeny generálny prokurátor alebo vedúci služobného úradu prokurátorskej rade odôvodní. 

(3) Kritériá na priznávanie odmien schvaľuje rada prokurátorov.  

(4) O priznaní odmeny pre generálneho prokurátora rozhoduje rada prokurátorov na návrh prvého námestníka generálneho prokurátora.“. 

Doterajšie články II. až V sa označujú ako články III. až VI. 

Odôvodnenie k bodu 2:

V súvislosti s navrhovaným zavedením inštitútov odmien, paušálnych náhrad a príplatkov pre sudcov považuje Rada prokurátorov za účelné a dôvodné doplnenie obdobnej právnej úpravy aj pre prokurátorov.

Zároveň navrhuje rada zosúladenie aj ďalších typov funkčných príplatkov. Prokurátori a sudcovia plnia v systéme justície rovnako dôležité úlohy. Obidve profesie sú nevyhnutné pre zabezpečenie presadzovania spravodlivosti, princípov právneho štátu a ochrany práv občanov. Prokurátori nesú zodpovednosť za vyšetrovanie trestných činov, zastupovanie štátu v trestných konaniach a dohliadanie nad dodržiavaním zákonnosti. 

Služobný výkon funkcie prokurátorov, rovnako ako výkon funkcie sudcov je mimoriadne náročná a spojená s dlhodobou psychickou záťažou. Prokurátori čelia stresu a tlaku spojenému s vyšetrovaním závažných trestných činov, zastupovaním obetí trestných činov a rozhodovaním o osudoch ľudí vo sfére zákonom ustanovených oblastí výkonu ich funkcie. Výkon oboch justičných funkcii si vyžaduje vysokú odbornosť, zodpovednosť a schopnosť pracovať pod tlakom a v strese vyvolanom nielen časovými nárokmi na plnenie zverených úloh, ale aj závažnosťou jednotlivých vecí, ktoré tvoria obsah ich rozhodovacej činnosti. 

Odmeny a príplatky predstavujú dôležité preventívne nástroje sociálneho zabezpečenia, ktoré slúžia na motiváciu a udržanie kvalifikovaných prokurátorov, a to osobitne v situácii, keď sa v dôsledku ostatných novelizačných úprav zákonov ťažisko stíhania závažnej kriminality páchanej formou zločineckých zoskupení prenáša do jednotlivých regionálnych štruktúr orgánov prokuratúry. Priznanie odmien a príplatkov pre prokurátorov je v súlade s medzinárodnými štandardmi, ktoré zdôrazňujú dôležitosť zabezpečenia adekvátnych pracovných podmienok a sociálneho zabezpečenia pre pracovníkov v justícii. 

V tomto kontexte Rada prokurátorov, rovnako ako Súdna rada Slovenskej republiky v prípade regulácie inštitútu výsluhového dôchodku, konzistentne a zhodne zastáva zásadný postoj, že je dôležité riešiť otázku odmeňovania prokurátorov a sudcov komplexne,  systematicky a rovnocenne, a to s ohľadom na ich rovnocenné postavenie a vzájomnú existenčnú podmienenosť a synergickú pridanú hodnotu ich dôležitosti pre fungovanie justičného systému. Oddelené riešenie by mohlo viesť k nerovnováhe a nespravodlivosti v odmeňovaní. Zhodne zo závermi Súdnej rady Slovenskej republiky, prezentovanými v jej uznesení č. 499/2024 je potrebné podotknúť, že súčasná právna úprava sociálneho zabezpečenia týchto profesií obsahovo korešponduje.

Preto nie je systémové riešiť zmenu právnej úpravy sociálneho zabezpečenia separátne bez zohľadnenia dôležitosti vykonávania služby štátu v oboch profesiách. 

Zároveň je potrebné konštatovať, že na základe článku X. ods. 5 zákona č. 458/2003 Z.z. o zriadení Špeciálneho súdu a Úradu špeciálnej prokuratúry a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol so zreteľom na predpokladané vysoké riziko spojené s výkonom funkcie prokurátora v Úrade špeciálnej prokuratúry stanovený pre prokurátorov príplatok za plnenie úloh v tomto úrade v rovnakej výške ako u sudcov Špeciálneho súdu a sudcov najvyššieho súdu, ktorí rozhodujú o veciach, ktoré v prvom stupni rozhodoval Špeciálny súd.

Schválením zákona 40/2024 Z.z. z 8. februára 2024, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení uznesenia Ústavného súdu SR uverejneného pod č. 41/2024 Z.z. došlo s účinnosťou od 20.03.2024 k prechodu celej agendy Úradu špeciálnej prokuratúry na vecne a miestne príslušné krajské prokuratúry. Zákonom č. 353/2024 Z.z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti so zvýšením ochrany finančných záujmov Európskej únie bol na účely zabezpečenia riadneho výkonu pôsobnosti prokuratúry najmä vo veciach ochrany finančných záujmov Európskej únie, a to najmä v oblasti riadenia, usmerňovania a kontroly činnosti podriadených prokuratúr pri vykonávaní dozoru nad dodržiavaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní, ako aj v konaní pred súdom generálny prokurátor poverený zriadením osobitného organizačného útvaru závažnej kriminality. Na základe uvedeného bolo zriadené oddelenie závažnej kriminality, na ktoré spolu so šiestimi prokurátormi Úradu špeciálnej prokuratúry prešla časť predmetnej agendy.

​Predmetný zákon v jeho článku VIII ods. 13 vytvoril negatívny zásah do sociálnych práv a zabezpečenia prokurátorov, keď s účinnosťou od 20.03.2024 nenávratne zrušil mesačný funkčný príplatok za výkon funkcie prokurátora na Úrade špeciálnej prokuratúry. Uvedený funkčný príplatok tak nebol zachovaný u prokurátorov preberajúcich agendu Úradu špeciálnej prokuratúry napriek tomu, že negatívne riziko, spojené s výkonom agendy patriacej do pôsobnosti špecializovaného trestného súdu je stále prítomné o čom svedčí aj skutočnosť, že porovnateľný funkčný príplatok nebol zrušený u sudcov tohto súdu a sudcov Najvyššieho súdu, ktorý rozhodujú o veciach, ktoré v prvom stupni rozhodoval Špecializovaný trestný súd. Zatiaľ čo sudcom Špecializovaného trestného súdu zostali zachované všetky štandardy sociálneho zabezpečenia a ochrany ich statusu, v podmienkach orgánov prokuratúry tento stav nie je garantovaný, a preto je potrebné danú nezrovnalosť pozitívne normatívne napraviť. 

​Podľa názoru Rady prokurátorov ide o reštrikčný zásah do práv prokurátorov, ktorý je v rozpore s článkom 1 odsek 1 Ústavy SR. Ústavný súd sa vo svojej rozhodovacej činnosti podrobne zaoberal ústavným postavením prokuratúry a aplikoval rovnaké kritériá na posúdenie reštrikčného zásahu do hmotného zabezpečenia prokurátorov ako aj sudcov. 

Ústavný súd napríklad vo svojom náleze PL. ÚS 12/2022 zdôraznil špecifické postavenie prokuratúry v rámci systému orgánov verejnej moci, ktoré odôvodňujú ústavné záruky jej nezávislosti a nestrannosti.

Ústavný súd v tejto súvislosti nadviazal na judikatúru týkajúcu sa postavenia sudcov a argumentoval, že reštrikčný zásah do hmotného zabezpečenia prokurátorov si vyžaduje splnenie týchto kumulatívnych podmienok:

a) Primeranosť a odôvodnenie: Zásah do hmotného zabezpečenia prokurátorov musí byť primerane (dostatočne) odôvodnený nepriaznivou ekonomickou situáciou štátu. To znamená, že vláda musí preukázať, že tento krok je nevyhnutný na stabilizáciu verejných financií a že existujú iné, menej drastické opatrenia, ktoré by boli v tejto situácii efektívne.

b) Dočasná povaha: Zásah do hmotného zabezpečenia prokurátorov môže mať len dočasnú povahu a môže trvať len nevyhnutnú dobu. Vláda musí stanoviť jasný časový rámec pre trvanie tohto opatrenia a musí ho prehodnotiť hneď, ako sa ekonomická situácia štátu zlepší.

c) Nesvojvoľnosť: Zásah do hmotného zabezpečenia prokurátorov nesmie byť prejavom svojvôle zákonodarcu. Vláda musí jasne a transparentne vysvetliť dôvody a ciele tohto opatrenia a musí sa vyhnúť diskriminačným a neprimeraným zásahom do práv prokurátorov.

Rada prokurátorov SR je presvedčená, že k splneniu týchto kumulatívnych podmienok nedošlo. Z právnej konštrukcie predmetného ustanovenia zákona o prokurátoroch vyplýva, že je v ňom zakomponovaná trvalosť reštrikčného zásahu do nárokov prokurátorov. Zároveň zákonodarca svoj reštrikčný zásah do hmotného zabezpečenia prokurátorov v zásade nijako neodôvodnil a nevzal na zreteľ ani autonómne ústavné postavenie a úlohy prokuratúry (čl. 149 Ústavy SR), ktoré významne predurčuje postavenie prokurátorov vrátane ich hmotného zabezpečenia. V neposlednom rade si Rada prokurátorov SR dovoľuje v súvislosti s negatívnym zásahom do práv prokurátorov poukázať aj na garancie ich ochrany, vyplývajúce priamo z článku 6 Dohovoru, tak ako ich judikoval ESĽP vo veci Kövesi proti Rumunsku (sťažnosť č. 3594/19). Z tohto rozhodnutia vyplýva, že Rumunsko porušilo Dohovor tým, že odvolalo protikorupčnú prokurátorku Lauru Kövesiovú z funkcie riaditeľky Národného úradu pre boj proti korupcii. Súd rozhodol, že jej odvolanie bolo politicky motivované a porušilo jej právo na slobodu prejavu a právo na súkromie. Okrem toho súd konštatoval, že Rumunsko neposkytlo dostatočné záruky, ktoré by zabezpečili, že jej práva budú chránené. Predmetné rozhodnutie má širšie dôsledky nielen pre boj proti korupcii, ale aj pre nezávislosť prokurátorských orgánov v Európe, pretože upozorňuje na potrebu dodržiavania nezávislosti prokuratúry ako jedného z pilierov demokratického právneho štátu. Súd v rozhodnutí zdôraznil, že funkcia prokurátora zahŕňa zodpovednosť za ochranu verejných záujmov, ako je boj proti korupcii, a že preto je nevyhnutné, aby prokurátorské orgány mali dostatočnú nezávislosť a nezávislé postavenie voči iným orgánom. Predmetné rozhodnutie sa stalo precedensom aj pre iné prípady, v ktorých sú európske prokuratúry vystavené politickému tlaku a kde hrozí porušenie ich nezávislosti.

3. V  čl. IV. v bode 6. odsek 6 znie:
„6) Ak je disciplinárne obvineným prokurátor, prísediacimi sú 

a) dvaja prísediaci z databázy podľa § 9 ods. 1 písm. a), ak ide o disciplinárny senát podľa § 5 ods. 1 písm. a),

b) štyria prísediaci z databázy podľa § 9 ods. 1 písm. a), ak ide o disciplinárny senát podľa § 5 ods. 1 písm. b).“.

4. V čl. IV. bod 7 znie:

„7. § 7 sa dopĺňa písmenom d), ktoré znie:
„d) ktorý vykonáva funkciu sudcu najvyššieho správneho súdu aspoň 3 roky.“.“.

5. V čl. IV bod 12 znie:

„12. V § 10 sa odsek 1 dopĺňa písmenom d), ktoré znie:
"d) ktorého prax podľa osobitného zákona1) s výkonom funkcie prokurátora dosahuje aspoň 10 rokov.“.“. 

6. V  čl. I sa za bod 15 dopĺňa nový bod 16. ktorý znie:
„16. V § 10 ods. 6 sa slovo „trojročné“ nahrádza slovom „päťročné“. 

Doterajšie body 16 až 31 sa označujú ako body 17 až 32.

Odôvodnenie k bodom 3 až 6:

Súdna rada Slovenskej republiky, ako ústavný orgán sudcovskej legitimity, má dôležité kompetencie pri dohľade nad sudcami a justíciou. Tieto kompetencie sú dôležité pre zabezpečenie nezávislosti a nestrannosti súdnej moci. Avšak, účasť Súdnej rady na disciplinárnom konaní voči prokurátorom by mohla narušiť princíp deľby moci a ohroziť nezávislosť prokuratúry. Ústava SR zveruje Súdnej rade kompetencie týkajúce sa sudcov, ich vymenúvania, odvolávania, disciplinárnych konaní a dohľadu nad ich činnosťou.

Rozšírenie pôsobnosti Súdnej rady na prokurátorov by de facto bolo v rozpore s jej ústavným poslaním, ktoré je primárne zamerané na sudcovskú samosprávu a garanciu nezávislosti súdnej moci a predstavovalo by aj neprípustnú nepriamu novelizáciu a rozšírenie kompetencii Súdnej rady SR aj v rámci profesijného statusu prokurátora, implikujúce zjavný rozpor s Ústavou SR.

Disciplinárne konanie voči prokurátorom by preto malo byť v rukách orgánov, ktoré sú nezávislé od orgánov plniacich aj výkonno-správne funkcie vo sfére súdnej moci a rešpektujú autonómiu prokuratúry. Účasť Súdnej rady na tomto konaní by mohla viesť k narušeniu princípov deľby moci a v konečnom dôsledku ohroziť nezávislosť prokurátorov pri výkone ich funkcie.

Zákon o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry zveruje Rade prokurátorov dôležité kompetencie v oblasti prokurátorskej samosprávy, vrátane účasti na disciplinárnom konaní. Voľba prísediacich z radov prokurátorov Radou prokurátorov je v súlade s princípom, že o disciplinárnych previneniach prokurátorov by mali rozhodovať prokurátori, ktorí rozumejú špecifikám prokurátorskej práce.

Disciplinárne konanie voči prokurátorom si vyžaduje špecifické znalosti o prokurátorskej práci, etických pravidlách a interných predpisoch prokuratúry. Prísediaci volení Radou prokurátorov spĺňajú tieto požiadavky a sú schopní objektívne posúdiť prípadné pochybenia prokurátorov. Z uvedených dôvodov je dôležité, aby disciplinárny senát prokurátorov pozostával z prísediacich volených Radou prokurátorov a sudcov Najvyššieho správneho súdu. Takéto zloženie senátu najlepšie zodpovedá princípom nezávislosti prokuratúry, deľby moci a zabezpečuje odbornosť a nestrannosť disciplinárneho konania voči prokurátorom.

Argument pre širšiu definíciu praxe pre prísediacich prokurátorov v disciplinárnom senáte nestojí na znižovaní nárokov, ale na uznaní hodnoty rôznorodých právnych skúseností. Cieľom nie je oslabiť kvalitu disciplinárneho konania, ale posilniť ju. Namiesto úzkeho zamerania na prokurátorskú prax by sa mala uznať prax sudcov, advokátov a iných právnikov, ktorí preukázali hlboké porozumenie právnemu systému a etickým princípom. Táto širšia perspektíva by obohatila diskusiu v disciplinárnom senáte a prispela k spravodlivejšiemu rozhodovaniu.

Okrem toho, aktuálny systém s 10-ročnou požiadavkou prokurátorskej praxe, trojročným funkčným obdobím a obmedzením na dve funkčné obdobia vytvára pre orgány samosprávy prokuratúry praktické problémy. Zúžený výber kandidátov vedie k ťažkostiam pri obsadzovaní senátu. Rozšírenie okruhu potenciálnych prísediacich by zabezpečilo plynulejšie fungovanie senátu.

Zároveň treba zdôrazniť, že zmena definície praxe neznamená automatické prijatie kohokoľvek. Dôraz by sa mal klásť na transparentný výberový proces, ktorý zaručí, že do disciplinárneho senátu budú vybraní len najkvalifikovanejší kandidáti s vysokým morálnym kreditom a odbornými znalosťami, bez ohľadu na ich predchádzajúce profesijné pôsobenie.

Súčasná požiadavka minimálnej dĺžky praxe sudcu 10 rokov pre funkciu predsedu senátu môže spôsobovať technické problémy pri obsadzovaní týchto funkcií. Dôvodom je nedostatočný počet sudcov, ktorí spĺňajú túto požiadavku, čo môže viesť ku komplikáciám pri obsadzovaní senátov a potenciálnemu ohrozeniu plynulého fungovania disciplinárnych konaní.

Zníženie minimálnej dĺžky praxe sudcu pre funkciu predsedu disciplinárneho senátu z 10 rokov na 3 roky by mohlo pomôcť vyriešiť uvedené problémy. Je dôležité zdôrazniť, že vymenovanie sudcu na Najvyšší správny súd je už samo o sebe dôkazom jeho odbornej spôsobilosti a morálnych kvalít. Títo sudcovia prešli výberovými konaniami a spĺňajú vysoké štandardy kladené na výkon funkcie sudcu. Preto by nemalo byť sporné a nepriamo spochybňované, že sudcovia Najvyššieho správneho súdu, ktorí boli vymenovaní do funkcie, majú dostatočné skúsenosti a odbornosť na to, aby pôsobili ako predsedovia v disciplinárnych senátoch.

Dôvera v odbornosť sudcov Najvyššieho správneho súdu je kľúčová pre zabezpečenie spravodlivého a nestranného disciplinárneho konania voči právnym profesiám. Ich účasť v senáte je zárukou toho, že rozhodnutia budú založené na odborných znalostiach a spravodlivom posúdení prípadu.

Podľa názoru Rady sudcovia s 3-ročnou praxou majú za sebou množstvo prípadov, v ktorých sa aktívne podieľali na prípravnom konaní a rozhodovaní. Tieto skúsenosti im umožňujú posúdiť zložitosť jednotlivých prípadov, efektívne organizovať prácu senátu a spravodlivo hodnotiť dôkazy. Dĺžka praxe by nemala byť vylučujúcim kritériom pre výber predsedu senátu. Dôležitejšie je posudzovať kvalitu práce sudcu, jeho odbornosť, schopnosť viesť senát, komunikačné zručnosti a morálne vlastnosti. Tieto kritériá by mali byť rozhodujúce pri výbere kandidátov na funkciu predsedu senátu.

Zníženie navrhovanej minimálnej dĺžky praxe by umožnilo súdom flexibilnejšie reagovať na personálne výzvy a zabezpečiť plynulé obsadzovanie funkcií predsedov senátov. V prípade nedostatku sudcov s 10-ročnou praxou by súdy mohli vybrať vhodných kandidátov spomedzi sudcov s nižšou praxou, ktorí spĺňajú ostatné kritériá.

Pripomienky uplatnené Generálnou prokuratúrou SR sú zverejnené na stránke Slov-Lex - TU

1. K čl. II bodu 2 [§ 4 ods. 1 písm. m)] – O:

Odporúčame na konci pripojiť slová „voči sudcom“. Ide o precizovanie textu.

2. K čl. IV bodu 6 (§ 6 ods. 5 až 8) – Z:

Nesúhlasíme s navrhovanou právnou úpravou.

Odôvodnenie:

Podľa návrhu prísediacim ktoréhokoľvek disciplinárneho senátu, a to bez ohľadu na profesiu disciplinárne obvineného, je vždy v prvostupňovom konaní jeden prísediaci z databázy iných osôb zvolených Súdnou radou Slovenskej republiky a v odvolacom konaní až dve iné osoby zvolené Súdnou radou Slovenskej republiky. Doterajšia parita prísediacich v jednotlivých disciplinárnych senátoch dôsledne zohľadňovala profesiu disciplinárne obvineného, t. j. ak bol disciplinárne obvineným prokurátor, disciplinárny senát bol zložený z troch sudcov a dvoch prokurátorov. Bolo tomu tak aj v prípade disciplinárne obvineného notára, resp. súdneho exekútora s tým, že prísediacimi boli dvaja notári, resp. dvaja súdni exekútori. Výnimkou bolo zloženie disciplinárne obvineného sudcu, v ktorom okrem profesionálnych sudcov pôsobili osoby aj z iného právnického prostredia (napr. advokáti, akademici). Takéto zloženie disciplinárneho senátu „vytvára predpoklad hlbšieho, kvalifikovanejšieho a reálne „zaostreného“ pohľadu na výkon funkcie prokurátora, čím poskytuje aj širší priestor na ochranu práv disciplinárne stíhaného príslušníka tejto profesie“ (PL. ÚS 2/2023). Je kontraproduktívne, aby prísediacim disciplinárneho senátu, ktorý vedie disciplinárne konanie proti prokurátorovi (ale aj proti súdnemu exekútorovi a notárovi), bola iná osoba zvolená Súdnou radou Slovenskej republiky, a to najmä z prostredia advokátov alebo akademickej obce. Osobitne to platí v prípade advokátov vykonávajúcich slobodné povolanie, ktorých záujmy sú takmer vždy protichodné so záujmami disciplinárne obvineného prokurátora, notára a exekútora. Pripomíname, že advokácia ako slobodné povolanie zverila disciplinárne konanie samosprávnym orgánom advokátskej komory, čo je tradičným znakom nezávislosti advokácie.

Navrhujeme, aby v prípade disciplinárneho konania vedeného voči prokurátorom, ale aj súdnym exekútorom a notárom, boli disciplinárne senáty kreované výlučne zo sudcov a zástupcov dotknutých profesií. Tým je zaručená objektivita a nestrannosť disciplinárnych konaní. Navyše, ako konštatuje aj český zákonodarca (bližšie dôvodová správa k zákonu č. 438/2024 Sb., kterým se mění zákon č. 7/2002 Sb. o řízení ve věcech soudců, státních zástupců a soudních exekutorů, ve znění pozdějších předpisů a další související zákony), prísediaci z iného právneho prostredia majú veľmi obmedzenú znalosť vnútorného chodu súdnictva, najmä účasť prísediacich z radov členov akademickej obce (vo veciach sudcov, štátnych zástupcov i súdnych exekútorov) je považovaná za málo prospešnú, a to pre obmedzený prínos teoretických znalostí týchto prísediacich pre právnu prax. Zvýrazňujeme, že dôvody návrhu na zmenu zloženia disciplinárnych senátov neboli exaktným spôsobom preukázané. V žiadnom prípade nemôže byť takýmto dôvodom pomerne značné porušovanie ústavných práv disciplinárnymi senátmi (bližšie nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 715/2022, IV. ÚS 212/2023, IV. ÚS 271/2023, IV. ÚS 86/2024, I. ÚS 218/2024). Nahradenie sudcov prísediacimi z radov iných osôb automaticky neznamená garanciu spravodlivého a objektívneho disciplinárneho procesu.

Táto pripomienka je zásadná.

3. K čl. IV bodu 11 (§ 9 ods. 4) – Z:

Zákonodarca neupravuje dôsledne situáciu, kedy ani v jednej databáze nebudú aspoň traja prísediaci. Podľa aktuálnej právnej úpravy platí, že disciplinárne konanie vykoná disciplinárny senát bez prísediacich. Aj podľa navrhovanej právnej úpravy má v takomto prípade vykonať disciplinárne konanie disciplinárny senát, ktorý sa skladá z predsedu disciplinárneho senátu a dvoch sudcov Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky. Spôsob, akým budú dvaja sudcovia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky nominovaní do tohto disciplinárneho senátu, v navrhovanej právnej úprave absentuje. Navyše, nie je ani zrejmé, či tento model disciplinárneho senátu sa bude vzťahovať aj na odvolacie konanie.

Táto pripomienka je zásadná.

4. K čl. IV bodu 31 (§ 47b a § 47c) – Z:

Odporúčame, aby v rámci prechodných ustanovení bolo explicitne ustanovené aj to, kedy konkrétne dochádza k zániku funkcie prísediaceho z radov prokurátorov, súdnych exekútorov a notárov v jednotlivých databázach, ktorí nebudú ku dňu účinnosti navrhovanej právnej úpravy spĺňať novú podmienku – vykonávanie funkcie prokurátora, súdneho exekútora a notára aspoň desať rokov. Táto pripomienka sa vzťahuje aj na sudcov Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorí sú určení predsedom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v rozvrhu práce za predsedov disciplinárnych senátov a sudcov disciplinárneho senátu a ich zástupcov.

Táto pripomienka je zásadná.

5. K čl. IV (§ 26 a § 27 ods. 5) – nad rámec návrhu zákona – Z:

V § 27 navrhujeme vypustiť odsek 5 a doterajší odsek 6 označiť ako odsek 5.

Odôvodnenie: Vzdanie sa funkcie disciplinárne obvineným alebo jeho odvolanie z funkcie nemôže byť dôvodom prerušenia disciplinárneho konania, ale naopak, musí byť dôvodom na zastavenie disciplinárneho konania, a to bez nariadenia ústneho pojednávania (§ 26). Ide o štandardný prístup akéhokoľvek disciplinárneho konania (i v medzinárodnom meradle). V opačnom prípade nemusí byť disciplinárne konanie právoplatne ukončené desiatky rokov, pričom členovia disciplinárneho senátu, okrem poberania odmeny či funkčného príplatku za výkon funkcie prísediaceho disciplinárneho senátu, sa nemôžu znovu uchádzať o členstvo v disciplinárnom senáte. Aktuálna právna úprava netradične počíta so zlým úmyslom na strane disciplinárne obvineného. Z tohto dôvodu súčasne navrhujeme, aby tento dôvod „prerušenia“ disciplinárneho konania bol doplnený do ustanovenia § 26, a to ako dôvod zastavenia disciplinárneho konania.

Táto pripomienka je zásadná.