Pripomienky UčPS k novele Zákona o športe - Zníženie úrovne transparentnosti a kontrolných mechanizmov

Prinášame Vám ďalší článok, v ktorom prezentujeme ďalšiu sériu pripomienok k legislatívnemu procesu novelizácie zákona č. 440/2015 Z.z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

Materiál ku MPK LP/2024/362 je zverejnený tu: https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/SK/LP/2024/362 

V článku uvádzame pripomienky k navrhovaným zmenám týkajúcich sa Zníženia úrovne transparentnosti a kontrolných mechanizmov

Pripomienky boli podané zväčša ako zásadné, ale i obyčajné.

K zmene navrhovanej pod bodmi 24 a 25 k § 9 ods. 4 sme podali zásadnú pripomienku nasledovného znenia:

Nesúhlasíme s výrazným zýšením limitov pre vznik povinnosti športovej organizácie spracovať výročnú správu a mať riadnu účtovnú závierku a výročnú správu overenú audítorom 1) pri verejných prostriedkoch v účtovnom roku z dnešných 250.000 eur na 800.000 eur a 2) pri celkových príjmoch v účtovnom roku z dnešných 800.000 eur na 2.000.000 eur.

Súčasné zákonom ustanovené limity pre športové organizácie: 250.000 eur pri verejných prostriedkoch a 800.000 eur pri celkových príjmoch športovej organizácie podstatne prevyšujú limity na povinný audit pri nadáciách, neziskových organizáciách alebo neinvestičných fondoch, kde je limit na povinný audit 200.000 eur pri verejných prostriedkoch a podieloch zaplatenej dane v účtovnom období a 500.000 eur pri celkových príjmoch.

Z uvedeného vyplýva, že pri športových organizáciách sa navyše do limitu 250.000 eur ani 800.000 eur nezapočítava príjem z podielov zaplatenej dane. Aktuálny limit 250.000€ pre príjem z verejných prostriedkov v roku 2024 (len zdroje z Min.školstva a Min. cestovného ruchu a športu -príspevok uznanému športu s navýšeniami) spĺňa 32 z 80 národných športových zväzov, zvyšného počtu 48 NŠZ sa táto povinnosť netýka. V prípade navýšenia limitu na 800.000€ by túto povinnosť malo len 17 NŠZ (21,25%).

Podotýkame, že do 31.12.2019 boli v pôvodnom znení Zákona o športe z roku 2015 tieto limity ustanovené pri športových organizáciách vo výške 100.000 eur pri verejných prostriedkoch a 400.000 eur pri celkových príjmoch.

Súvisiaca právna úprava povinného auditu:
Nadácie - § 34 ods. 3 zákona č. 34/2002 Zb o nadáciách a o zmene Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov
https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/34/20201001

Neziskové organizácie - § 33 ods. 3 zákona č. 213/1997 Zb. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby
https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1997/213/20211231

Neinvestičné fondy - § 24 ods. 2 zákona č. 147/1997 Zb. o neinvestičných fondoch a o doplnení zákona Národnej rady SR č. 207/1996 Z.z.
https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1997/147/20240301

Na základe uvedeného navrhujeme ponechať súčasné limity.

Odporúčame pojem „účtovný rok” nahradiť pojmom „účtovné obdobie”, ktorý je zavedený v zákone č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve (§ 3 ods. 1).

K zmene navrhovanej pod bodmi 24 až 29, 41 a 43 k § 10 až 14, § 19 ods. 5, § 21 ods. 1 písm. c) sme podali zásadnú pripomienku nasledovného znenia:

Zásadne nesúhlasíme s nahradením súčasného systému kontroly v športe nezávislým výkonom vnútornej kontroly v športových organizáciách, ktoré sú občianskymi združeniami, ktorých zásadnú časť príjmov tvoria verejné prostriedky.

Štát v zákone o športe v roku 2015 ustanovil mechanizmy kontroly - zaviedol inštitút kontrolóra športovej organizácie a jeho úlohy tak, aby primárnou úlohou kontrolóra a kontrolnej činnosti bola preventívna, poradenská, konzultačná a až následne kontrolná činnosť s cieľom zvyšovať úroveň znalostného manažmentu v športe, predchádzať nedostatkom v činnosti funkcionárov „hore”, ktoré by mohli mať za následok pozastavenie alebo stratu financovania z verejných prostriedkov pre športovcov, športových odborníkov a športové kluby „dole”.

Zároveň štát ustanovil štandardný postup pri vykonávaní činnosti kontrolóra športovej organizácie, ktorého výsledkom malo byť vyriešenie problémov a nedostatkov „vo vlastnej kuchyni” vrátane prijatia opatrení bez ingerencie štátu. Nad týmto systémom vykonával metodickú, vzdelávaciu, koordinačnú a poradenskú činnosť štátom ustanovený hlavný kontrolór športu (HKŠ).

Zároveň v praxi fungovalo, že HKŠ odstupoval väčšinu svojich zistení a podnetov na vybavenie svojim kolegom kontrolórom v príslušných športových organizáciách a zaoberal sa až tímy podnetmi, ktoré nebolo možné riešiť na zväzovej úrovni. 

Takéto riešenie rešpektuje autonómiu športu, pomáha zvyšovaniu znalostného manažmentu i právneho povedomia v športových organizáciách a najmä pomáha chrániť riadne nakladanie so štátnymi prostriedkami a dodržiavanie štátom ustanovených podmienok na ich poskytnutie ešte predtým ako by k nemu prišlo. 

HKŠ má zároveň v kontrolóroch partnerov v športových organizáciách, ktorých vzdeláva a metodicky usmerňuje. Zároveň má HKŠ legálnu možnosť odstúpiť množstvo podnetov na vybavenie v pôsobnosti príslušného kontrolóra športovej organizácie, čo po navrhovanej zmene nebude možné a všetky podnety na kontrolnú činnosťv športových organizáciách bude musieť HKŠ evidovať a vybavovať sám, na čo jeho 3-členný úrad nie je personálne vybavený a pripravený.

Ak dnešný systém budovaný od roku 2016 nefunguje úplne podľa predstáv predkladateľa návrhu zákona, je potrebné v prvom rade odborne vyhodnotiť a zvážiť, či nie je možné vykonať úpravy pravidiel na optimalizáciu jeho fungovania a až následne uvažovať o jeho zrušení a znížení štandardu odbornej kontroly športových organizácií zrušením pravidiel upravujúcich postavenie a postup kontrolórov športových organizácií. Športoví funkcionári robia chyby a je v ich záujme a rovnako aj v záujme spoločnosti - športovcov, športových odborníkov, športových klubov i športovej verejnosti, aby existoval štátom garantovaný a podporovaný (metodicky, poradensky, vzdelávaním) systém, kontroly a prevencie porušení zákona. Existencia takého systému a zlepšovanie jeho fungovania môže len pomôcť zvyšovaniu dôvery a rešpektu - spoločenskej zodpovednosti oblasti športu v rámci slovenskej spoločnosti, ako aj samotným športovým funkcionárom pri vykonávaní ich kompetencií bez závažných nedostatkov s vážnymi neželanými dôsledkami pre svojich členov spojených so stratou či znížením kredibility nielen športového funkcionárov, ale celej oblasti športu, ktorá sa prostredníctvom svojich zástupcov neustále uchádza o väčšiu dôveru a podporu štátu, VÚC, miest a obcí, ich obyvateľov a volených zástupcov.

Odôvodnenie v dôvodovej správe je stručné, nepresvedčivé, podriadené cieľu zrušiť právnu úpravu kontrolórov športových organizácií a ich postupu a nesnaží sa poskytnúť reálny obraz o fungovaní aktuálneho mechanizmu kontroly v športe a jeho nedostatkoch, ktorý by mal byť základom pre akékoľvek zmeny.

​​Inštitút kontrolóra je potrebné zachovať aspoň vo väčších športových organizáciách

Dnes máme 80 národných športových zväzov a 8 národných športových organizácií (NŠO).

K 31. 12. 2023 bolo vydaných 123 osvedčení o úspešnom absolvovaní skúšky kontrolóra národného športového zväzu a národnej športovej organizácie. Počas roka 2023 vykonali ôsmi noví kontrolóri skúšku odbornej spôsobilosti a traja kontrolóri vykonávali túto skúšku opätovne, t.j. obnovili si odbornú spôsobilosť po 4 rokoch. K 31.12.2023 má 62 fyzických osôb skúšku odbornej spôsobilosti kontrolóra NŠZ/NŠO, z toho len 59 osôb vykonáva činnosť kontrolóra NŠO/NŠZ.

Hlavný kontrolór športu (HKŠ) pravidelne vykonáva školenia kontrolórov. V roku 2023 boli vykonané tri trojdňové odborné školenia pre kontrolórov.

HKŠ na webe zverejňuje správy o kontrolnej činnosti najmä z dôvodov informovanosti verejnosti o nakladaní s finančnými prostriedkami, ale aj z dôvodu, aby sa ostatní kontrolóri či predstavitelia zväzov mohli poučiť z chýb, ktoré sa často opakujú.

HKŠ vydal v roku 2024 metodické usmernenie pre kontrolórov, kde spracoval detailne postupy činnosti kontrolórov zväzov pri ich kontrolnej činnosti.

https://www.minedu.sk/37910-sk/manual-kontrolnej-cinnosti-pre-kontrolorov-sportovych-organizacii/ 

HKŠ vykonáva okrem toho metodickú činnosť pre kontrolórov, spracováva 1x do polroka informácie o zmenách v zákonoch týkajúce sa športových organizácií.

Mnohí kontrolóri NŠZ zlyhali pri svojej činnosti, na čo poukázala aj správa NKÚ, postupne sa robia výmeny na postoch kontrolórov, čo vyplýva zo správ HKŠ.

V Informačnom systéme športu je registrovaných 8189 športových organizácií.

V roku 2023 sa do športu vložilo 107 950 539,63 eur v roku 2024 to má byť o niekoľko desiatok miliónov eur viac. Z uvedeného vyplýva, že nie je v kapacitných možnostiach HKŠ, (kde oddelenie tvorí HKŠ + 2 pracovníci) riešiť všetky problémy v športe a ešte aj stíhať vykonávať kontrolu hospodárnosti, efektivity a účelnosti vynakladania finančných prostriedkov.

Je nevyhnutné zachovať kontrolórov a ich postupy ako medzistupeň kontroly medzi zväzmi a športovými organizáciami, inak bude oddelenie HKŠ zahltené množstvom drobných sporov v malých lokálnych športových organizáciách, ktoré si teraz vedia veľmi dobre vyriešiť kontrolóri príslušných športových zväzov a športových organizácií, kde už dnes kontrolóri fungujú efektívne a samostatne riešia vnútorné sťažnosti, podnety najmä v nižších ligách, lokálnych súťažiach a malých športových organizáciách.

V prípade zrušenia kontrolórov budú tieto podnety dotknutí športovci a športoví odborníci, kluby, zväzy a ich funkcionári adresovať HKŠ, čím bude tento útvar zahltený množstvom podnetov nižších športových organizácií po celom Slovensku. Je nevyhnutné zachovať minimálne kontrolórov v NŠZ a NŠO, ktoré majú povinnosť spracovávať výročnú správu. Už tu by bolo prvé záchytné sito kontroly nakladania s finančnými prostriedkami zo štátneho rozpočtu. Povinnosť mať kontrolóra od 50.000 sa ukázalo ako neefektívne, no pri príjmoch kde je povinnosť zostavovať výročnú správu je už priam nevyhnutné zabezpečiť výkon vnútornej kontroly. Jedná sa o zdroje zo štátneho rozpočtu, s ktorými nakladajú športové organizácie a verejnosť by mala mať právo nielen na informácie, ale aj na účinnú kontrolu nakladania s nimi.

K zmene navrhovanej pod bodom 44 k § 23 ods. 2 až 4 sme podali zásadnú pripomienku nasledovného znenia:

Podľa všeobecnej časti dôvodovej sa inštitút nezávislého pozorovateľa v praxi neosvedčil. „Zväzy zvyčajne o túto asistenciu žiadali v krátkom termíne a pozorovateľ tak nemal možnosť oboznámiť sa do momentu konania volieb s vnútornými predpismi daného zväzu. Očakávania od pozorovateľa smerovali k okamžitým upozorneniam na prípadné nedostatky a rozhodovanie v reálnom čase. Toto nie je možné materiálno-technicky, odborne ani personálne zabezpečovať zo strany ministerstva. Ide o ustanovenie, ktoré je náročne uplatniteľné a prax dokladuje, že účasť pozorovateľa namiesto pomoci skôr komplikovala voľby a viedla k ďalším sporom vo zväzoch.” S navrhovaným vypustením inštitútu nezávislého pozorovateľa nesúhlasíme. Nezávislý pozorovateľ je dôležitou súčasťou a nástrojom transparentnosti športového prostredia a verejnej kontroly najdôležitejších procesov v národných športových zväzoch. Je potrebné odstrániť organizačno-technické problémy zabezpečenia prípravy a účasti nezávislého pozorovateľa na voľbách v najvyššom orgáne národného športového zväzu, ktorého prítomnosť zvyšuje vážnosť a dôveryhodnosť volebného aktu. Nezávislý pozorovateľ svoje zistenia o príprave, priebehu a výsledku volieb v písomnej správe, v ktorej uvedie zistené nedostatky a v prípade potreby môže podať aj nezávislé svedectvo o priebehu volebného aktu. Táto správa je aj podkladom na zlepšovanie volebných procesov a odstraňovanie nedostatkov do budúcnosti.

Namiesto vypustenia inštitútu nezávislého kontrolóra navrhujeme zvážiť doplnenie úpravy, že národný športový zväz a národná športová organizácia by mali notifikačnú povinnosť oznámiť (zverejnením v IS športu s automatickou notifikáciou príslušnému útvaru ministerstva) termín, miesto a navrhovaný program zasadnutia najvyššieho orgánu. Ministerstvo by na základe tejto notifikácie automaticky včas vopred určilo, oznámilo zväzu a vyslalo na toto zasadnutie svojho zástupcu, t.j. nebude sa čakať na "toho", kto (niekedy až na poslednú chvíľu) využije svoje právo a požiada o účasť nezávislého pozorovateľa na zasadnutí najvyššieho orgánu. V takých prípadoch môže byť a zrejme aj bolo zabezpečenie prítomnosti nezávislého pozorovateľa na zasadnutí najvyššieho orgánu spojené s ťažkosťami.

K zmene navrhovanej pod bodom 23 až 26 k § 9 ods, 4 písm. a) a b) sme podali zásadnú pripomienku nasledovného znenia:

Nesúhlasíme s výrazným navýšením limitov a žiadame ponechať súčasnú výšku, kedy je športová organizácia povinná spracovať výročnú správu a mať riadnu účtovnú závierku a výročnú správu overenú audítorom. Keďže ide o verejné prostriedky, navrhovaná suma vo výške 800 000 eur, resp. 2 000 000 eur je neprimerane vysoká a nie je žiaden relevantný dôvod na prijatie v tejto podobe. Zároveň môže vzniknúť negatívny vplyv na transparentnosť použitia verejných financií, keďže príjem do tejto výšky nebude podliehať dostatočnej kontrole. Aktuálne nastavenú hodnotu v zákone vo výške 250 000 eur, resp. 800 000 eur považujeme za primeranú.  

Ku zmenám v ištitúte kontrolóra sme uviedli všeobecnú zásadnú pripomienku nasledovne:

Žiadame ponechať inštitút kontrolóra. Zrušenie tohto inštitútu je príliš veľký zásah do kontrolnej činnosti športových organizácií, ktoré sú prijímateľom verejných prostriedkov. Na účel odbremenenia malých športových zväzov od povinnosti zriadiť inštitút kontrolóra a s tým spojenej nadmernej finančnej a administratívnej záťaže, by bolo skôr vhodné zvážiť výšku príjmu finančných prostriedkov z verejných zdrojov, kedy je obsadenie funkcie kontrolóra pre športové zväzy povinné. Navrhované ustanovenie môže navodzovať pochybnosti o transparentnosti kontrolnej činnosti v športových organizáciách. 

K zmene navrhovanej pod bodom 80 až 85 k § 60 a § 61 sme podali obyčajnú pripomienku nasledovného znenia:

Vzhľadom na navrhované vypustenie inštitútu kontrolóra športových organizácií, sa menia a upravujú úlohy hlavného kontrolóra športu. Poukazujeme na to, že zmena v navrhovanom rozsahu môže mať negatívny vplyv na jeho prácu. Z toho dôvodu je možné predpokladať, že hlavný kontrolór športu by nemal dostatočný priestor na plnohodnotné vykonávanie svojich úloh. Pri nami navrhovanom zachovaní inštitútu kontrolóra športovej organizácie by nebolo potrebné rozširovať a meniť rozsah úloh hlavného kontrolóra športu.

K zmene navrhovanej pod bodom 80 až 82 k § 60 ods. 1 a § 61 ods.1 sme podali obyčajnú pripomienku nasledovného znenia:

Úprava je závislá a prepojená s návrhom na zrušenie kontrolórov v športových organizáciách a najmä v národných športových zväzoch a je ju potrebné vnímať vo vzájomných súvislostiach, Nesúhlasíme však s rozšírením pôsobnosti kontrolóra na verejné prostriedky.

Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách sú verejnými prostriedkami finančné prostriedky, s ktorými hospodária právnické osoby verejnej správy; verejnými prostriedkami sú aj prostriedky Európskej únie a odvody Európskej únii.

Navrhovaná zmena by znamenala, že hlavný kontrolór športu by vykonával kontroly použitia prostriedkov EÚ (napr. z grantových výziev a programov podpory EÚ) prijatých športovými organizáciami, ako aj príjmov športových organizácií od obcí, miest a VÚC. Nemusia mať pritom ani žiadne príjmy zo štátneho rozpočtu. Takáto zmena by mnohonásobne zväčšila rozsah pôsobnosti bez zväčšenia kapacít úradu HKŠ, ktorý je už dnes poddimenzovaný v pomere k rozsahu zverenej pôsobnosti a úloh.

Naopak sme za zachovanie pôsobnosti vo vzťahu ku kontrole použitia sponzorského, v záujme správneho využívania a ochrany tohto inštitútu, nakoľko ide o špecifický inštitút podľa Zákona o športe, ktorý si vyžaduje špeciálnu znalosť, vrátane poznania športových súvislostí (účelnosť a primeranosť použitia sponzorského) a metodické usmerňovanie kontrolovaných subjektov. Predkladateľ argumentuje tým, že ide o súkromné prostriedky, čo je na jednej strane pravdou, avšak na strane druhej je uhradené sponzorské u sponzora výdavkom odpočítateľným od kladného základu dane v plnej výške a teda jeho poskytnutie znižuje výšku daňovej povinnosti u sponzora, t.j. aj príjem štátneho rozpočtu, pričom v prípade schválenia superodpočtu pri poskytnutí sponzorského bude zníženie príjmov štátneho rozpočtu ešte významnejšie.

Do § 5 ods, 8 sme podali obyčajnú pripomienku nad rámec nasledovného znenia:

Navrhujeme doplniť podrobnejšiu právnu úpravu povinnosti pre športovcov súťažiacich na najvyššej úrovni (reprezentanti a vrcholoví športovci na najvyššej národnej úrovni súťaženia, vrátane mládežnických kategórií) v športoch spojených so zvýšenou fyzickou záťažou podrobiť sa lekárskym prehliadkam a podmienky vykonávania týchto prehliadok s použitím pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu poslancov NR SR minulého funkčného obdobia NR SR (tlač 1554)

1. Športovec v kategórii dospelých, športovec v kategórii mládeže v odvetví kolektívnych športov a športovec v najvyššej vekovej kategórii mládeže v odvetví individuálnych športov, ktorí sú športovými reprezentantmi alebo sa zúčastňujú najvyššej celoštátnej súťaže, sú povinní podrobiť sa lekárskej preventívnej prehliadke podľa odseku 3, ak vykonávajú šport v odvetví športu, ktoré vyžaduje zvýšenú fyzickú záťaž. Zoznam športov, ktoré si vyžadujú zvýšenú fyzickú záťaž, zverejňuje ministerstvo školstva na svojom webovom sídle.

1. Predpis národného športového zväzu alebo predpis národnej športovej organizácie môže určiť aj ďalšie skupiny športovcov, ktorí sú povinní podrobiť sa lekárskej prehliadke podľa odseku 3,

1. Zdravotnú spôsobilosť na vykonávanie príslušného športu posudzuje každoročne lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore športové lekárstvo na základe ním vykonanej lekárskej prehliadky. Lekárske výkony, ktoré sú súčasťou príslušnej lekárskej prehliadky, sa neuhrádzajú z prostriedkov verejného zdravotného poistenia; to neplatí, ak ide o lekárske výkony, ktoré sú súčasťou preventívnej prehliadky podľa osobitného predpisu.x)

1. Zdravotné výkony, ktoré sú súčasťou lekárskej prehliadky podľa odseku 1, ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo cestovného ruchu a športu po dohode s Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky.".

x) § 2 ods. 2 až 4 zákona č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti.

Do § 10 sme podali zásadnú pripomienku nad rámec nasledovného znenia:

Pokiaľ skutočne dôjde k vypusteniu - nahradeniu súčasného systému kontroly v športe nezávislým výkonom vnútornej kontroly v športových organizáciách, ktoré sú občianskymi združeniami, ktorých zásadnú časť príjmov tvoria verejné prostriedky kontrolórmi ako odborne spôsobilými osobami so skúškou overenou odbornou spôsobilosťou, navrhujeme doplniť aspoň základný rámec podmienok nezávislého výkonu kontroly a to odkazom na ustanovenia o kontrole Hlavného kontrolóra športu.

Nový odsek alebo veta:
"Kontrolné orgány prijímateľa verejných prostriedkov pri výkone kontroly postupujú obdobne a primerane podľa § 61 ods. 1 až 12."

K zmene navrhovanej v § 95 ods. 2 písm. a) sme podali zásadnú pripomienku nasledovného znenia:

Skutočnosť návrhu zrušenia inštitútu kontrolórov neruší povinnosť pre športové organizácie a zvlášť pre národné športové zväzy zabezpečenia nezávislého výkonu kontroly. Táto povinnosť trvá a v rámci zabezpečenia činnosti kontrolných orgánov, ich nezávislosti, musia mať aj tieto orgány kontroly právo na korelujúcu povinnosť poskytovania súčinnosti. Je potrebné ku hlavnému kontrolórovi doplniť aj orgány športovej organizácie vykonávajúce výkon vnútornej kontroly.