Pripomienky UčPS k novele Zákona o športe - Bezúhonnosť športových odborníkov
24.9.2024
Prinášame Vám odborný príspevok k prezentácii autora príspevku, ktorá odznela na konferencii organizovanej Úniou štátnych zástupcov ČR v Justičnej akadémii ČR v Kroměříži k téme „Trestanie” (názov konferencie "Jak trestáme?") dňa 26.11.2024.
Premýšľal som o tom, ako poňať svoj odborný príspevok k prezentácii z konferencie organizovanej Úniou štátnych zástupcov ČR v Justičnej akadémii ČR v Kroměříži v dňoch 25.- 26.11.2024 k téme „Trestanie” (názov konferencie bol "Jak trestáme?") tak, aby bol čitateľsky zaujímavý, najmä aby to nebol monolitický text v rozsahu “X” strán, ktorý čitateľa na prvý pohľad odradí rozsahom i formou.
Skúsil som to nakoniec tak, že ku všetkým slajdom prezentácie predstavenej účastníkom konferencie som napísal samostatný komentár, ktorý vysvetľuje podstatu a dôležité súvislosti informácií uvedených na príslušnom slajde.
Prezentácia z Kroměříža s názvom „Restoratívna justícia včera (takmer), dnes a (snáď) zajtra” je verejne dostupná v tomto zdieľanom dokumente alebo na stránke UčPS:
https://beta.ucps.sk/prezentacia-z-konferencie-unie-statnych-zastupcov-cr-kromeriz
Ctené kolegyne, ctení kolegovia,
keď ma kolega Stano Jakubčík, predseda Rady prokurátorov SR, niekedy v septembri 2024 oslovil, či by som si pripravil odborný príspevok na konferenciu Unie státních zástupců ČR k téme „Trestanie”, kde bola pozvaná aj delegácia Rady prokurátorov SR, súhlasil som, nakoľko s touto témou úzko súvisí téma „Restoratívnej spravodlivosti”, ktorá sa pre mňa za ostatné roky stala autentickou a zmysluplnou.
Vážim si dôveru, úctu a rešpekt, ktorú týmto oslovením predseda Rady prokurátorov SR prejavil nielen mojej odbornej expertíze, ale aj spôsobilosti reprezentovať slovenský prokurátorský stav na medzinárodnom odbornom podujatí, rovnako ako si vážim dôveru a vieru všetkých tých múdrych a pre pravdu a spravodlivosť zapálených ľudí, ktorí ma počas môjho života pri rozvíjaní mojej expertízy sprevádzali, viedli a inšpirovali.
Je skvelé, keď sú ľudia autentickí a veria tomu, čo robia, čomu sa dlhodobo venujú na expertnej úrovni, zvyšujú si úroveň poznania, kompetencií, zručností a skúseností a podelia sa o ne s kolegami v záujme zlepšiť fungovanie našej krajiny. To prirodzene legitimizuje ich postavenie a rešpekt v komunite, odborný názorový vplyv ale i zodpovednosť za stav a vývoj poznania a odbornej diskusie v príslušnej oblasti či téme a v neposlednom rade determinuje aj kariérny posun zodpovedajúci ich expertíze (v rozumne fungujúcom systéme by prirodzene mal).
Je skvelé, keď sa naša expertíza rozvíja a ešte lepšie, ak je aj využitá, nielen pre nás a našich kolegov, ale aj pre systém ako taký, pretože to potom pre všetkých ľudí generuje informáciu, že ten, kto dlhodobo pracuje na dosiahnutí expertízy, je odbornou komunitou i spoločnosťou vnímaný, rešpektovaný a jeho kompetencie sú využité a teda sú prospešné pre odbornú komunitu, pre spoločnosť, pre našu krajinu.
Zmysluplnosť našej práce a vlastne akejkoľvek činnosti je jednou z najdôležitejších vlastností a zároveň cieľom ľudskej aktivity, ktorá nás znovu motivuje k ďalšej činnosti, dáva nám „zmysel”, pohodu a uspokojenie z toho, čomu venujeme to najcennejšie čo máme - našu pozornosť a čas.
V prípade autora tohto príspevku sa dá hovoriť o autentickosti v oblasti trestného práva na základe viac ako 30 ročnej praxe, postupne na všetkých stupňoch prokuratúry, z toho cca 20 rokov v oblasti trestnej a medzinárodnej a ďalších cca 10 rokov v oblasti legislatívy a ústavného práva, kde mal možnosť uplatňovať svoje poznatky a skúsenosti z aplikačnej praxe pri tvorbe práva ako aj pri hodnotení práva a jeho uplatňovania z pohľadu súladu s Ústavou SR, Chartou základných práv EÚ či Európskym dohovorom o ľudských právach.
Od roku 2020 som mal česť podieľať sa na participatívnom procese najprv v rámci prokuratúry, ktorého cieľom bola príprava podkladov k návrhu novely Trestného zákona a Trestného poriadku, ktorá mala odstrániť zložitosť, procesnú a administratívnu náročnosť prípravného konania.
Následne v roku 2021 a 2022, keď som pôsobil na oddelení legislatívy a ústavného práva GP SR som sa za prokuratúru podieľal na pripomienkovaní návrhov novely Trestného zákona a Trestného poriadku predložených Ministerstvom spravodlivosti SR (MS SR) do pripomienkového konania, a zúčastnil som sa na rozporových konaniach na expertnej aj ministerskej úrovni. Neskôr som sa na tom istom legislatívnom procese významne podieľal v rámci pôsobenia na MS SR od októbra 2023, kde som mal česť na základe poverenia ministrom spravodlivosti Viliamom Karasom manažovať práce na návrhu novely Trestného zákona, o ktorej obsahu ale aj príbehu jej nadšeného zrodu a smutného konca, ktorý ešte nemusí byť koncom, Vám povie viac môj príspevok.
Premýšľal som o tom, ako poňať svoj odborný príspevok, aby bol čitateľsky zaujímavý, najmä aby to nebol monolitický text v rozsahu “x” strán, ktorý čitateľa na prvý pohľad odradí rozsahom i formou.
Skúsil som to nakoniec tak, že ku všetkým slajdom svojej prezentácie, ktorú som predstavil účastníkom konferencie v Kroměříži k téme „Trestanie” v Justičnej akadémii ČR dňa 26.11.2024, som urobil samostatný komentár, ktorý vysvetľuje podstatu a dôležité súvislosti informácií uvedených na slajde.
Prezentácia z Kroměříža s názvom „Restoratívna justícia včera (takmer), dnes a (snáď) zajtra” je verejne dostupná na tomto linku:
https://docs.google.com/presentation/d/1f0RMxcDdawQcgqAtf9yIY8jVybIxctHfoRnrvFLSTEw/edit?usp=sharing alebo na stránke:
https://beta.ucps.sk/prezentacia-z-konferencie-unie-statnych-zastupcov-cr-kromeriz
Najdôležitejšia informácia prvého slajdu je názov prezentácie, ktorý má vypovedať o tom, že participatívny legislatívny proces prípravy a prijatia restoratívnej tzv. „Karasovej” novely Trestného zákona, ktorý mal pracovný názov „Návrh novej spoločenskej zmluvy o pravidlách trestania a trestnosti v Slovenskej republike”, nebol síce úspešný, avšak legislatívne vecné riešenia, ktoré tento návrh obsahuje boli navrhnuté, prerokované (až do štádia odporúčania Ústavnoprávnym výborom Národnej rady SR na jeho schválenie), odprezentované (na verejných dišputách na 4 právnických fakultách) a akceptované v širokej odbornej diskusii naprieč právnickými povolaniami, akademickou obcou i tretím sektorom, čiže je možné sa k nim vrátiť a možno v detailoch v ešte vylepšenej forme ich znovu predložiť do legislatívneho procesu.
Na prvom slajde sú uvedené webové aj printové platformy, kde sú zverejňované výsledky odborného úsilia autora a jeho kolegov z radov prokurátorov ale aj iných expertov z právnických i neprávnických profesií:
www.beta.ucps.sk/Prokuratorske_forum
www.beta.sucps.sk
www.magisterofficiorum.sk (elektronická verzia odborného časopisu Magister Officciorum)
Ak je cieľom novej trestnej politiky štátu zaviesť do života spoločnosti úplne nový myšlienkový prístup, nové koncepty a riešenia, ktoré sú charakteristické pre „restoratívnu justíciu”, musí sa zmeniť paradigmatický pohľad spoločnosti na „trestný čin”.
Na základe zmeny spoločenskej dohody sa naň nebudeme pozerať cez prizmu nevyhnutnej odplaty za „odsúdeniahodný delikt”, ale skôr ako na určitú „škodlivú udalosť”, s ktorou sa potrebuje spoločnosť vysporiadať odborne (právne, sociologicky, výchovne, psychologicky, niekedy aj psychiatricky, preventívne) tak, aby došlo k odstráneniu škodlivého následku, identifikovaniu príčiny, dosiahnutiu satisfakcie a poskytnutiu vysvetlení primárnej obeti i sekundárnym obetiam trestného činu, vrátane zmiernenia až úplného odstránenia napätia, animozity a niekedy až nenávisti, ktoré táto škodlivá udalosť vyvolala, medzi páchateľom a obeťou, v ich komunitách i celej spoločnosti.
V restoratívnej justícii je centrom záujmu obeť a náprava narušeného vzťahu medzi páchateľom a obeťou, ako aj ďalšími subjektmi dotknutými škodlivými následkami deliktu takým spôsobom, že páchateľ sa aktívne zapojí do ich odstránenia, kompenzácie či napravenia vzťahov narušených spáchaným deliktom.
Ak sa páchateľ rozhodne aktívne uvedomelo ísť touto cestou vyriešenia dôsledkov svojho deliktu (za asistencie nestranného odborníka - probačného a mediačného úradníka), orgány štátu (prokurátor, sudca) to primerane zohľadnia pri uložení miernejších druhov či výmer trestov, ochranných opatrení alebo aj povinností a obmedzení, prípadne aj formou podmienečného zastavenia trestného stíhania, či podmienčného upustenia od potrestania.
Čiže motivačná stránka restoratívnej justície nestojí tak, že:
„... páchateľ, ak nechceš ísť do väzenia alebo chceš dosiahnuť miernejšiu sankciu, vydaj sa cestou restoratívneho procesu...”,
ale opačne:
„...páchateľ, uvedom si vykonané „zlo” a aktívne si zvoľ cestu restoratívneho procesu a ak bude tvoja snaha preukázateľne úprimná, presvedčivá a efektívna, štát voči Tebe uplatní také opatrenia, ktoré budú zohľadňovať zmenený postoj páchateľa k spáchanému deliktu a aktívny prístup k náprave narušených vzťahov”.
Aby to bolo možné, musia sa však postupne zmeniť rutinne zaužívané prístupy, postupy, spôsob myslenia, vrátane predsudkov všetkých osôb, ktoré sú zúčastnené na vysvetľovaní a uplatňovaní nástrojov novej trestnej politiky či už „vo vnútri” orgánov štátu (policajt, prokurátor, sudca, probačný a mediačný úradník, súdny úradník, pracovníci Zboru väzenskej a justičnej stráže (ZVJS) - ich metodiky, interné postupy, programy prípravy a vzdelávania) alebo aj „vonku” (odborná verejnosť, médiá, politici, občianska spoločnosť), čiže obyvateľom Slovenska je potrebné predostrieť obraz novej „RESTORATÍVNEJ” politiky občianskej spoločnosti.
Odpovede na tieto otázky sa líšia podľa oslovenej časti spoločnosti, podľa toho do akej miery sa s podstatou „Restoratívnou justície” mohli zoznámiť, podľa predstavy a očakávaní členov spoločnosti od služby zabezpečenia spravodlivosti v oblasti trestnej justície:
A. LAICKÁ VEREJNOSŤ: občania, politici, média
Odpoveď: Skôr NIE (tu je potrebné aktívne sa postarať o široké informovanie a akceptovanie novej celospoločenskej dohody o zmene pravidiel trestania a trestnosti - na strane jednej opustiť predsudky a očakávania retributívnej/odplatnej spravodlivosti a na strane druhej je interiorizácia členov spoločnosti s princípmi, cieľmi a pravidlami restoratívnej spravodlivosti)
B. ODBORNÁ VEREJNOSŤ: univerzity a iné odborné inštitúcie, Slovenská akadémia vied, odborná verejnosť právnická aj iná
Odpoveď: ÁNO (za posledných 20 rokov sa uskutočnili viaceré výskumné práce a projekty, ktorých výsledkom je poznanie, že v dnešnej spoločnosti retributívna justícia s vysokými trestami nie sú riešením kriminality, ani recidívy jej páchania a že je potrebné s páchateľom pracovať ako s ľudskou bytosťou, ktorá sa dopustila „škodlivého konania”, treba skúmať jeho príčiny, odstrániť jeho škodlivé následky a motivovať páchateľa k ich náprave)
Poznámka:
Na Slovensku žiaľ nemáme kriminologický inštitút, ktorý by dlhodobo systematicky sledoval vývoj jednotlivých druhov/foriem kriminality a jej príčin ako majú napr. aj v Česku - Institut pro kriminologii a sociálni prevenci, ktorý vykonával činnosť už aj v dobe bývalej ČSFR (Informacie o inštitúte sú dostupné tu: https://www.iksp.cz/)
C. ORGÁNY SLUŽBY ZABEZPEČENIA SPRAVODLIVOSTI: sudcovia, prokurátori, policajti, vyšetrovatelia, probační a mediační úradníci (PaMÚ), pracovníci ZVJS, súdni úradníci, pracovníci sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, priestupkové orgány, úradníci ministerstiev (MS SR / MV SR / MPSVaR SR / MŠVaV SR)
Odpoveď: Skôr NIE - Bez dôkladnej prípravy, vzdelávania, novej metodiky a zmeny interných postupov preváži (zase) RUTINA. Aj dnešná právna úprava umožňuje restoratívny prístup, ten sa však neaplikuje plošne systematicky, koncepčne, ale skôr iba v závislosti od presvedčenia a nastavenia jednotlivca.
Ústrednou hodnotou a cieľom restoratívnej justície je dôstojnosť človeka. Toto hodnotové východisko je potrebné premietnúť oveľa výraznejšie do všetkých činností, ktoré vykonávajú osoby v rámci výkonu ich právomocí (policajtov, prokurátorov, sudcov, probačných a mediačných úradníkov, príslušníkov ZVJS, sociálni kurátori) alebo služby (advokáti, mediátori, psychológovia, pracovníci organizácií tretieho sektora podieľajúci sa na starostlivosti o osoby v sociálnych problémoch, osoby podmienečne odsúdené aleboi prepustené z výkonu trestu).
Všetci potrebujeme, aby sme sa cítili dôstojne vo vzťahoch a každodennom pôsobení vonkajšieho sveta na náš svet. Ak bude jednotlivec vnímať, že je rešpektovaná jeho dôstojnosť, je možné očakávať i vyžadovať, aby taký jednotlivec rešpektoval a aktívne prispel k pocitu dôstojnosti ostatných ľudí okolo seba.
Všetci potrebujeme dôstojnosť.
Dôstojnosť v komunikácii i vzťahoch v rodine, komunite, spoločnosti …
… aj pre účastníka trestného konania, či už ide o páchateľa, poškodeného/obeť, dôverníka, , sekundárne obete, zúčastnenú osobu, svedka, znalca, prekladateľa, tlmočníka, konzultanta, orgány činné v trestnom konaní alebo súdy
… aj pre účastníka legislatívneho procesu, či už ide o predkladateľa návrhu, pracovníka vecného či legislatívneho útvaru predkladateľa, pripomienkujúci subjekt z úrovne exekutívy, prokuratúry, z tretieho sektora alebo ide o signatára hromadnej pripomienky občanov, člena legislatívnej rady vlády, člena vlády, poslanca Národnej rady SR, prezidenta SR až po občana, ktorý je na základe informácií sprostredkovaných médiami pozorovateľom férovosti celého tohto procesu a konečným adresátom nových pravidiel.
… aj pre odsúdeného / obvineného počas výkonu trestu / väzby v Ústave na výkon trestu / väzby
(projekty: “Šanca na návrat”, “Vnímam i Teba”, rekvalifikácia)
… aj pri rokovacom stole, mediálnych výstupoch i v parlamente
… v obchodných, občianskych, právnych i medziľudských vzťahoch
a v neposlednom rade … aj dôstojnosť pred sebou samým …
Človek, ktorý stratí pocit dôstojnosti sa stáva strateným a nepredvídateľným pre spoločnosť a často môže mať tendenciu získavať pozornosť excesmi, extrémistickými prejavmi alebo na protest voči neúcte, krivde, nepohode, ktorú pociťuje môže demonštratívne vykonať „zlý” skutok.
Aby zámer zaviesť novú filozofiu, nový prístup, nové princípy do každodenných procesov, ktoré sú súčasťou služby zabezpečenia spravodlivosti, o ktorú sa má znalostne postarať štát, je potrebné postupne zmeniť dlhoročné rutinné postupy všetkých ľudí, ktorí sa na poskytovaní tejto služby zúčastňujú.
Úspešnosť tohto procesu je determinovaná vnútorným presvedčením o hodnotovej správnosti a vyššej zmysluplnosti nového, inak sa ľudia budú držať svojej rutiny a ostane všetko po starom, resp. zmena bude prebiehať dlhé roky.
Čiže cestou odborno-populárnej kampane a odborného vzdelávania je pre úspešnosť zmeny myslenia potrebné dosiahnuť zvnútornenie jednak “ľudí v službe”, ako aj odbornej a laickej verejnosti s podstatou/cieľom a hodnotovým nastavením nových princípov, pravidiel, ktorého súčasťou je ich vysvetlenie, pochopenie a hodnotové akceptovanie. Nemenej dôležitý je proces ich prijatia a zavedenia do života, ktorý rovnako musí spĺňať kritériá ohľaduplnosti a dôstojnosti pre vykonávateľov i adresátov novej politiky.
No a keď si premietneme film toho, ako sa dnes komunikujú, prijímajú a zavádzajú do života právne predpisy - predpísaným spôsobom schválené „spoločenské dohody” o pravidlách fungovania spoločnosti v upravovanej oblasti vzťahov.
Uvedený proces interiorizácie princípov a pravidiel novej trestnej politiky sme na Slovensku realizovali v roku 2022 a 2023 v rámci riadneho legislatívneho procesu Ministerstva spravodlivosti SR, ktorý začala ešte v roku 2021 ministerka Mária Kolíková, ktorá po vyhodnotení medzirezortného pripomienkového konania (MPK) predložila podstatne zmenený legislatívny návrh novely Trestného zákona opätovne do MPK v septembri 2022, následne ho plne rozvinul a proces expertnej prípravy návrhu inštitucionalizoval minister Viliam Karas (aj preto sa všeobecne rozšírilo označenie tzv. „Karasova novela” Trestného zákona a nakoniec po ďalšej zmene vlády v legislatívnom procese pokračovala aj ďalšia ministerka spravodlivosti Jana Dubovcová.
Legislatívny proces smerujúci k vypracovaniu novely Trestného zákona bol vedený na právnom a informačnom portáli MS SR Slov-lex pod č. PI/2021/95 (zverejnená predbežná informácia o príprave návrhu); LP/2021/744 (MPK č. 1) a LP/2022/511 (MPK č. 2) a po schválení návrhu vládou SR bol v Národnej rade SR vedený ako parlamentná tlač č.1528.
Slovenskej odbornej i laickej verejnosti bol tento návrh zákona prezentovaný zo strany MS SR a expertov, ktorí sa na ňom podieľali ako „Projekt RESTORATÍVNA JUSTÍCIA” s podtitulom „Návrh zmeny spoločenskej zmluvy o pravidlách trestnosti a trestania v Slovenskej republike”.
A nielen slovenskej verejnosti.
Ako zástupcovia Ministerstva spravodlivosti SR (minister Viliam Karas a štátny tajomník Peter Sepeši) sme mali česť dňa 26.4.2023 (v štádiu po schválení návrhu novely Trestného zákona vládou SR dňa 22.3.2023) predstaviť participatívny proces prípravy návrhu tzv. „Karasovej” novely Trestného zákona na pôde Justičnej akadémie ČR v rámci prezentácie Projekt restoratívnej justície - Legislatívny proces trochu inak (prezentácia, PDF) na spoločnom zasadnutí ústavnoprávnych výborov senátu a poslaneckej snemovne českého parlamentu. Zasadnutia sa zúčastnili najvyšší predstavitelia českej justície (najvyšší súd, najvyššie štátne zastupiteľstvo 5 bývalých ministrov spravodlivosti), advokácie, vrátane členov pracovnej skupiny, ktorá pripravovala v Českej republike rekodifikáciu Trestného poriadku. Link na zdieľanú prezentáciu z Kroměříža: https://docs.google.com/presentation/d/1_IsONpHtwpHEKpLSD3mUPG_ZvgM2WWwjtvZinc5Q95M/edit?usp=sharing
Čo bolo iné v procese prípravy návrhu „Karasovej” novely Trestného zákona?
Na účely dopracovania návrhu novely Trestného zákona minister spravodlivosti spoločne so štátnym tajomníkom JUDr. Petrom Sepešim do projektu, participatívnej vecnej diskusie a legislatívnych prác zapojili expertov štátu, záujmových skupín, vrátane neziskového sektora a to jednak prostredníctvom tematických expertných skupín, ako aj poradného kolégia ministra spravodlivosti.
Popri prebiehajúcich štandardných rozporových konaniach vedených ministerstvom spravodlivosti s inými rezortmi a inštitúciami (k návrhu zákona bolo uplatnených 597 pripomienok z toho 197 zásadných a za účelom ich prerokovania sa uskutočnilo spolu 34 rozporových konaní) paralelne pracovalo 119 expertov tvoriacich „LEGISLATÍVNE FÓRUM“ v 10 expertných skupinách, ktoré pripravovali návrhy vecných riešení. Najzásadnejšie, koncepčné a sporné otázky/problémy vecne prerokovalo 10-členné kolégium ministra spravodlivosti.
119 expertov zapojených do prípravy „Karasovej” novely Trestného zákona zastupovalo:
Link na odborný príspevok s názvom „Legislatívny proces trochu inak”: https://beta.ucps.sk/legislativny-proces-trochu-inak
Členovia Legislatívneho fóra po akceptovaní pozvania do príslušnej expertnej skupiny (podľa svojej expertízy), resp. po vymenovaní za členov poradného kolégia ministra spravodlivosti obdržali ako prvé princípy fungovania Legislatívneho fóra a „základné prvky identity legislatívneho fóra”, ktoré obsahovali zásady pre správanie a komunikáciu expertov v rámci odborných aktivít Legislatívneho fóra.
Aj tento, v slovenských podmienkach „nevšedný” prístup, ktorého cieľom bolo dosiahnuť konštruktívne vecné a najmä dôveryhodné nastavenie prostredia a jednotlivých expertov zapojených do projektu (medzi niektorými boli/pretrvávali aj zásadné názorové spory), ktoré by vo svete, krajine, komunite, v ktorej si prajeme žiť, malo byť „všedné”, prispelo k mimoriadne konštruktívnej atmosfére a efektivite expertných diskusií.
Všetci sedíme „pri stole”, kde sa tvorí a rozhoduje (nik nie je vylučovaný) a aj ten, kto v súťaži odborných názorov / konceptov / riešení nebol so svojimi ideami (celkom) úspešný, bol kolegami riadne vypočutý, pričom jeho názor obohatil znalostný základ pre výsledné riešenie / návrh a „od stola” expert odchádzal s tým, že si vypočul dôvody, pre ktoré prevážil iný názor / koncept / riešenie a tiež s vedomím, že jeho názor bol kolegami seriózne zvážený a vyhodnotený. No a budúcnosť nám prinesie odpovede, či sa k odmietnutemu názoru / konceptu / riešeniu ktoréhokoľvek experta odborná komunita znovu v odbornej diskusii vráti.
Každý odchádza „od stola” dôstojne s úctou a rešpektom, ako partner projektu.
LEGISLATÍVNE FÓRUM bolo kolegom pred ich zapojením do práce v expertných skupinách a/alebo kolégiu ministra spravodlivosti predstavené oznámením nasledovných princípov jeho fungovania:
Najzásadnejšie alebo sporné otázky / problémy / riešenia boli predložené expertnými skupinami alebo vecnými útvarmi Ministerstva spravodlivosti SR (MS SR) na prerokovanie 10-člennému kolégiu ministra spravodlivosti (kolégium v rámci prípravy „Karasovej” novely Trestného zákona zasadalo celkovo až 6x) aj za účasti zástupcov vecných útvarov MS SR, keďže práve ich úlohou bude po schválení novej právnej úpravy túto zaviesť, sledovať, analyzovať jej fungovanie v praxi a reagovať na prípadné nedostatky.
Ak na konci vecnej diskusie v kolégiu nedošlo ku konsenzu členov kolégia, bolo „informované rozhodnutie ministra spravodlivosti“ (aj s jeho zodpovednosťou za riešenie, ku ktorému sa priklonil), ktoré minister spravodlivosti prijal a vysvetlil na rokovaní kolégia.
Participatívne (za účasti expertov) sa urobilo to, čo bolo primerané k nájdeniu optimálneho expertmi odporúčaného riešenia, a ak sa nedosiahla zhoda, nech po vypočutí stavu expertnej diskusie a dôvodov nedohody, rozhodne ten, kto za trestnú politiku nesie zodpovednosť pred občanmi.
KOLÉGIUM MINISTRA SPRAVODLIVOSTI (ministra Karasa) pracovalo v tomto zložení:
EXPERTNÉ SKUPINY boli vytvorené podľa tematických oblastí, ktoré boli predmetom úpravy návrhu novely Trestného zákona najmä na základe nominácií oslovených inštitúcií štátu, inštitúcií záujmových skupín, právnických fakúlt a tretieho sektora, ale aj na základe priameho oslovenia expertov, ktorých expertíza v príslušnej oblasti bola v odborných kruhoch všeobecne známa.
Boli vytvorené tieto EXPERTNÉ SKUPINY:
Ako príklad zloženia expertnej skupiny (expertov štátnych a iných odborných inštitúcií, vrátane tretieho sektora) si môžeme uviesť Skupinu pre DROGOVÉ trestné činy:
Každá expertná skupina podieľajúca sa na príprave návrhov vecných riešení v príslušnej tematickej oblasti mala vytvorené zdieľané pracovné prostredie pre svoju tematickú oblasť, pričom všetci experti mal prístup aj do podkladov ostatných expertných skupín.
Bolo vytvorených a zdieľaných
Po schválení návrhu novely Trestného zákona Legislatívnou radou vlády SR dňa 16.2.2023 (vláda SR návrh schválila 22.3.2023), experti MS SR v spolupráci s viacerými externými expertmi vypracovali spoločnú prezentáciu (so 170+ slajdami) s názvom „RESTORATÍVNA JUSTÍCIA” a podtitulom „Návrh zmeny spoločenskej zmluvy o pravidlách trestnosti a „trestania” v Slovenskej republike”, ktorou predstavili návrh novely Trestného zákona na verejných dišputách zorganizovaných v spolupráci so všetkými 5 právnickými fakultami na Slovensku v 4 mestách: Košice (16.3.2023), Banská Bystrica (23.3.2023), Bratislava (30.3.2023) a Trnava (25.4.2023), na ktorých sa okrem študentov a pedagógov právnických fakúlt zúčastnili vo veľkom počte trestní sudcovia, predsedovia trestnoprávnych kolégií krajských súdov, vedúci prokurátori i radoví prokurátori okresných a krajských prokuratúr, vyšetrovatelia i advokáti.
Na príprave spoločnej prezentácie a predstavení „Karasovej” novely Trestného zákona na verejných dišputách sa podieľali: prof. Jozef Čentéš (vedúci katedry trestného práva UK), Viliam Karas (minister), Peter Sepeši (štátny tajomník), Michal Sedliak (generálny riaditeľ ZVJS), Vladimír Cehlár (probačný a mediačný expert), Richard Sviežený (trestná sekcia MS SR), Lucia Patkolóová (trestná sekcia MS SR), Daniel Petričko (sudca okresného súdu), Tomáš Balogh (krajský prokurátor), Martin Štrkolec (advokát), Dominik Pindes (právnik analytického centra MS SR) a Ľubomír Danko (riaditeľ NAKA Prezídia PZ).
Prezentácia „RESTORATÍVNA JUSTÍCIA” je dostupná v zdieľanom dokumente na tomto linku:
https://docs.google.com/presentation/d/1RrQzkTZQ0nfebyG3QDK59xVEQqw9Rq5Dj5yzhPPfjEw/edit?usp=sharing
Spoločná prezentácia k novele Trestného zákona obsahovala okrem predstavenia konceptov navrhovaných riešení aj znalostné východiská (grafy, tabuľky, komparácie a analýzy):
Paralelne s prípravou návrhu novely Trestného zákona pracovníci vecných útvarov Ministerstva spravodlivosti SR, ZVJS (Lucia Patkolóová, Richard Sviežený, Juraj Palúš, Michaela Hanáková, Michal Ragan, Vladimír Cehlár, Dominik Pindes, Daniel Petričko, Michal Sedliak, Monika Lamačková a Peter Sepeši v spolupráci s analytickým centrom MS SR (Danka Kovaľová, Maroš Terkanič, František Baghy, Laura Broschová, Barbora Lenka Pučková, Mário Kajan a Alex Rusnák) veľmi angažovane s úprimnou snahou priniesť a predstaviť našej krajine zmeny pravidiel trestania a trestnosti postavené na analytickom/znalostnom základe, priebežne pripravovali odborné a analytické podklady k riešeniam v novele Trestného zákona a vytvorili aj samostatný tematický web k návrhu novely Trestného zákona.
Tento web obsahoval štruktúrované informácie o pripravovanej novele podľa hlavných tém novely, vrátane analytických podkladov, časovú os legislatívneho procesu, ako aj odpovede na často kladené otázky, kde boli postupne zverejňované, okrem iného, aj odpovede na otázky, ktoré k návrhu novely Trestného zákona prichádzali od novinárov alebo ich kládli redaktori pri rozhovoroch v médiách.
Analytické centrum MS SR, ktoré viedla Danka Kovaľová, ako 25-členný tím mladých zanietených odborníkov - právnikov, politológov, analytikov/ matematikov, ekonómov a informatikov, nový minister spravodlivosti Boris Susko, medzičasom zrušil a tak naša krajina prišla o analytický tím, ktorý bol pripravený slúžiť našej krajine a pripravovať poctivé analytické podklady pre navrhované vecné riešenia v rezorte justície, bez ohľadu na to, kto bude dočasným správcom exekutívnej moci.
Navrhované riešenia (expertnými skupinami, vecnými útvarmi MS SR i členmi kolégia) boli postupne prerokované v poriadnom kolégiu ministra spravodlivosti Viliama Karasa na 6 rokovaniach kolégia: 21.11.2022, 12.12.2022, 20.12.2022, 16.1.2023, 3.2.2023 a posledné sa konalo 7.2.2023.
Celý priebeh legislatívneho procesu na časovej osi dostupný na archívnej stránke MS SR (otvára sa dlhšie, cca 10 s.):
https://web.archive.org/web/20240527013904/https://novelatz.ac-mssr.sk/legislativny-proces-novely/
A pre istotu sme ho spracovali aj na stránke Prokurátorského fóra UčPS:
https://beta.ucps.sk/faktografia-tzv-karasovej-novely-trestneho-zakona-2
Pred prerokovaním návrhu novely Trestného zákona v Národnej rady SR zástupcovia predkladateľa (MS SR) postupne vykonali prezentácie návrhu zákona v jednotlivých poslaneckých kluboch (koaličných i opozičných) ako aj v zasadačke Národnej rady SR, kde bola zorganizovaná prezentácia pre nezaradených poslancov a asistentov poslancov.
Hlasovanie pléna Národnej rady SR o návrhu novely Trestného zákona (tlač 1528) v prvom čítaní dňa 3.5.2023 bolo testom akceptovateľnosti návrhu. Napriek tomu, že dočasne poverená vláda nemala parlamentnú väčšinu, plénum Národnej rady SR hlasovalo v prvom čítaní tak, že návrh schválilo 127 hlasmi zo 143 prítomných (13 poslancov za stranu Kotlebovci - Ľudová strana Naše Slovensko bolo proti a 3 poslanci sa zdržali z toho 2 za SMER SD a 1 poslankyňa nezaradená do klubu), t.j. za návrh hlasovalo 84,66 % z celkového počtu 150 poslancov.
K hlasovaniu v prvom čítaní - viac TU
Dňa 15.3.2023 prezidentka SR vymenovala novú úradnícku vládu (poverený predseda vlády Eduard Heger dňa 7.5.2023 vrátil poverenie prezidentke), pričom novou ministerkou spravodlivosti sa stala Jana Dubovcová, ktorá niektoré návrhy MS SR predložené vládou do Národnej rady SR stiahla, avšak novelu Trestného zákona si osvojila a snažila sa dosiahnuť jej schválenie.
Aby bol veľmi efektívny participatívny spôsob prípravy rekodifikačných návrhov alebo legislatívnych návrhov zásadnej povahy uplatnený pri príprave novely Trestného zákona predpísaný ako štandardný postup pre rezort MS SR do budúcnosti, minister spravodlivosti Viliam Karas vydal interný predpis MS SR (návrh vypracovali Juraj Palúš a Peter Sepeši) - Inštrukciu ministra spravodlivosti SR 4/2023 z 9. februára 2023 č. 11319/2023/130, ktorou sa upravujú niektoré postupy pri príprave návrhov právnych predpisov zásadnej povahy.
Nový minister spravodlivosti Boris Susko tento interný predpis MS SR síce nezrušil ani ho nezmenil, ale svojim postupom pri predložení návrhu Trestného zákona dňa 6.12.2023 priamo na rokovanie vlády (bez pripomienkového konania, bez expertných skupín, bez prerokovania v legislatívnej rade vlády) navyše aj s návrhom na prerokovanie v skrátenom legislatívnom konaní, čo ústavný súd vyhodnotil ako porušenie zákona, sa potvrdilo, že „keď dvaja robia to isté, nikdy to nie je to isté”.
Zloženie poradného kolégia minister Boris Susko zmenil tak, že z pôvodného zloženia kolégia ministra Karasa odvolal prof. Čentéša, Ondreja Laciaka, Andreja Popovca, Ľubomíra Daňka a Petra Sepešiho a doplnili doň Milana Hodása a Pavla Gašpara (v tom čase štátnych tajomníkov MS SR), prof. Luciu Kurilovskú (za MV SR) a Petra Erdősa (za SAK). Kolégium ministra Suska sa podľa verejne dostupných informácií stretlo iba raz a neboli na ňom prítomní všetci členovia kolégia (zástupca GP SR sa ospravedlnil).
Na kolégium zrejme neboli prizvaní pracovníci príslušných vecných útvarov MS SR, ktorí sa dozvedeli o obsahu návrhu novely Trestného zákona, rovnako ako odborná i laická verejnosť, až zo stránky Úradu vlády SR z materiálov predložených ministrom spravodlivosti priamo na 8. rokovanie vlády SR dňa 6.12.2023 [návrh novely Trestného zákona (bod 16), návrh na prerokovanie návrhu novely Trestného zákona v skrátenom legislatívnom konaní (bod 17)], t.j. až v deň prerokovania a schválenia návrhu novely Trestného zákona vo vláde.
Autori legislatívneho návrhu novely Trestného zákona, ktorý priniesol na rokovanie vlády minister Susko, neboli predstavení spoločnosti ani odbornej verejnosti a sú dodnes „neznámi”. Určite to však sú právnici a neboli to zrejme ani sudcovia, a ani prokurátori…
Vláda návrh novely Trestného zákona 6.12.2023 schválila bez pripomienok a v ten istý deň ho predložila do Národnej rady SR aj s návrhom na jeho prerokovanie v skrátenom legislatívnom konaní. Navrhovaná účinnosť zásadnej zmeny trestnej politiky (trestné sadzby, hranice škody, premlčanie, zánik trestnosti), vrátane zrušenia Ůradu špeciálnej prokuratúry (zmena príslušnosti súdov a prokuratúr spojená s presunom spisov) bola navrhnutá už od 1.1.2024, resp. niektoré časti novely mali byť účinné od 15.1.2024.
Každý čitateľ nech posúdi sám, či takto, exekutívou navrhovaná účinnosť zákona bola rozumná, primeraná, ohľaduplná a v konečnom dôsledku dôstojná nielen pre občanov a občiansku spoločnosť, ale aj pre profesionálov štátu (sudcov, prokurátorov a ich administratívny aparát), ktorého úlohou je zabezpečiť jednotné uplatňovanie práva v živote slovenskej spoločnosti.
Dňa 7.3.2023 prišlo verejne podporiť predstavenie novely Trestného zákona na tlačovú konferenciu ministra spravodlivosti Viliama Karasa desiatky expertov zo štátnych inštitúcií, akademickej obce, advokátskej komory aj tretieho sektora, vrátane zástupcov podnikateľskej obce.
Na slávnostnej fotografii vyhotovenej v priestoroch MS SR v deň predstavenia návrhu novely Trestného zákona verejnosti a jeho predloženia vláde SR je, okrem iného, aj 8 z desiatich členov kolégia ministra spravodlivosti Viliama Karasa (prof. Čentéš poskytoval v tom čase mimo záber rozhovor médiám).
Poznámka:
K schválenej novele Trestného zákona (zákon č. 40/2024 Z.z.) predloženej ministrom spravodlivosti Borisom Suskom, ktorej ústavnosť (skráteného legislatívneho procesu aj jej obsahu) posudzoval Ústavný súd SR sa dodnes nikto verejne neprihlásil, len sa hovorí, že kto ju asi/zrejme „písal”. Je faktom hodným hlbokého zamyslenia, že viaceré významné právnické autority - členovia kolégia i expertných skupín, ktorí sa podieľali a verejne prezentovali svoj súhlasný názor s evolučnými zmenami v „Karasovej” novele, sa za pár mesiacov prihlásili (akceptovaním členstva v kolégiu ministra Suska, ktoré sa podotýkam stretlo iba raz) k nedostatočne podloženým či úplne neodôvodneným až účelovo sa javiacim revolučným zmenám „Suskovej” novely Trestného zákona, pričom ich verejné stanoviská určite nemožno označiť za zásadný protest/nesúhlas. Z minulosti sú známe situácie, kedy aj kvôli legislatívnym návrhom s menej významným dopadom na spoločnosť bol osobnosťami aj inštitúciami verejne komunikovaný zásadný nesúhlas podstatne silnejším hlasom rôznymi spôsobmi, a to tak s obsahom návrhu zákona ako aj so skráteným legislatívnym procesom (ústavný súd skrátené legislatívne konanie pri novele Trestného zákona č. 40/2024 Z.z., označil za nezákonné, avšak porušenie zákona nedosiahlo intenzitu protiústavnosti).
„Nepochybujte o tom, že pár premýšľajúcich, zanietených ľudí môže zmeniť svet.
Vlastne je to vždy práve tak.“
(Margaret Mead)
Minister spravodlivosti Viliam Karas a autor príspevku ako štátny tajomník ministerstva spravodlivosti sa stali dočasnými správcami výkonnej moci v septembri, resp. októbri 2022.
V tom čase bolo v Národnej rade SR v procese viacero poslaneckých návrhov noviel Trestného zákona a Trestného poriadku, ktoré neboli koncepčné a riešili len parciálne záujmy ich predkladateľov. Ich prijatie, o ktorom strany rokovali, by narušilo systém trestnej spravodlivosti i dôveru v inštitúcie a právny štát.
Minister Karas preto požiadal predsedu Národnej rady SR, ako aj predkladateľov jednotlivých poslaneckých návrhov noviel Trestného zákona a Trestného poriadku, aby posunuli ich prerokovanie a vytvorili priestor na dopracovanie návrhov oboch trestných kódexov v už prebiehajúcom riadnom legislatívnom procese MS SR s tým, že vládny návrh, ktorý vypracuje a predloží do vlády MS SR bude evolučne a najmä systematicky koncepčne riešiť aj tie výhrady, ktoré boli dôvodom pre jednotlivé poslanecké novely.
Bolo veľmi zaujímavé, inšpiratívne a motivujúce pozorovať, ako sa prvotná nedôvera a predsudky zamestnancov MS SR, odbornej verejnosti i médií postupne zmenili na angažovaný obetavý prístup založený na otvorenosti a dôvere a to v dôsledku participatívneho procesu, zapojenia expertov do expertných skupín a kolégia ministra, ktoré rokovalo za účasti zástupcov vecných útvarov MS SR, zdieľania znalosti, vrátane podpory Analytického centra MS SR, nie za zavretými dverami.
Zvolený prístup zvyšoval vzájomnú dôveru, zainteresovanosť na výsledku projektu, kreativitu a výkon (v krátkom čase boli vypracované operatívne analýzy, vytvorený samostatný nový web len pre novelu Trestného zákona, spoločná prezentácia, verejné dišputy, systém FAQ) a ľudia na ministerstve spravodlivosti pracovali, lebo chceli, verili tomu, čo a ako robia, považovali to za zmysluplné pre svoju krajinu a pracovný čas pre nich nebol podstatný. Za 5 mesiacov bol v zložitej spoločenskej a politickej situácii pripravený odborný návrh, ktorý si osvojila široká právnická verejnosť a poslanci Národnej rady SR ho v prvom čítaní schválili naprieč politickým spektrom väčšinou vysoko prevyšujúcou ústavnú väčšinu.
Aj keď návrh novely Trestného zákona nakoniec nebol prerokovaný (kvôli politickej kríze a neochote politických strán), overili sme si, spoznali sme to mnohí, akú pozitívnu energiu a odborne i spoločensky akceptovaný výsledok môže našej krajine priniesť príprava návrhov zákonov participatívnym procesom so zapojením expertov, vrátane zástupcov akademickej obce, tretieho sektora či podnikateľov v riadnom legislatívnom procese v neustále prebiehajúcej participatívnej diskusii s expertmi, médiami, politikmi i zástupcami občianskej spoločnosti.
Kľúčovou hodnotou „Karasovej” novely Trestného zákona premietnutou do nových inštitútov ako aj do úpravy existujúcich inštitútov je: „Dôstojnosť”
A to jednak dôstojnosť vo vzťahu človeka k sebe samému (rovnováha sebavedomia a pokory) ako aj dôstojnosť vo vzťahu spoločnosti k človeku ako jej spolutvorcovi.
„Dôstojnosť človeka spočíva v slobodnom výbere/voľbe.”
„The dignity of man is in free choice.”
(Max Frisch)
Cieľ - poskytnúť „dôstojnosť”, nie je len o odsúdenom a obeti deliktu, ale aj o sudcovi, policajtovi, prokurátorovi, probačnom a mediačnom úradníkovi, a každom, kto vykonáva verejnú moc a „volí” postupy v konaní primerané okolnostiam konkrétneho prípadu (vrátane vzniknutej ujmy na právach poškodeného / spôsobeného škodlivého následku) a individualite páchateľa, vrátane správania pred, počas a po čine.
Zmena trestnej politiky, ktorej cieľom bolo evolučne posunúť nastavenie služby zabezpečenia spravodlivosti v trestných veciach od retributívnosti (cieľom je „odplata” za trestný čin) k restoratívnosti (cieľom je náprava narušených vzťahov a hodnôt za aktívnej účasti páchateľa a obete), boli komunikované odbornej i laickej verejnosti prostredníctvom nasledovných východísk a prístupov:
Právny poriadok SR sa postupne vyvíja, pričom mnohopočetné novely Trestného zákona a Trestného poriadku od roku 2005 postupne upravili viaceré inštitúty tak, aby umožňovali restoratívny prístup pri ich uplatňovaní. V uplatňovaní práva sa však na tieto zmeny nepremietli vôbec alebo len pomaly, nakoľko aj dlhoročný rutinný postup ostal naďalej zákonným spôsobom vybavenia veci a nové prístupy či postupy znamenali spravidla aj vyššiu prácnosť a spočiatku možno aj nejednotnosť či chybovosť.
Bez školení, podpory vedenia premietnutej do interných predpisov a hodnotení práce, vzorov a ustálenej rozhodovacej činnosti bola k novým prístupom a inštitútom justícia vždy konzervatívna a nielen na Slovensku. Preto je potrebné, za predpokladu existencie celospoločenského konsenzu na zmene trestnej politiky smerom k restoratívnej justícii, zmeniť východiská v myslení nielen orgánov činných v trestnom konaní, súdov, advokátov ale aj občanov, médií a politikov, aby poznali a osvojili si takúto zmenu trestnej politiky, ktorej prejavom je nasledovný posun vo východiskách ale aj očakávaniach od štátu pri reakcii na spáchanú trestnú činnosť.
Prístup orgánov štátu k páchateľovi a k uplatňovaniu trestnoprávnych inštitútov nebude Retributívny - ale Restoratívny.
Cieľom trestného konania nebude Odplata (trest ako pomsta za delikt) - ale Náprava škodlivých následkov deliktu, vrátane narušených vzťahov s obeťou a jeho rodinou, komunitou založená na uvedomení a aktívnej účasti páchateľa na náprave.
Úlohou orgánov štátu nebude iba formálne uplatňovať Moc (formálnu zákonnosť) - ale aj Empatiu (súcit) a rozhodovať o ukladaní „Sankcií na mieru”.
Miestom a osobou prvého kontaktu obete so štátom je polícia a policajt, preto je kľúčové, aby policajt nevnímal svoju rolu ako príslušníka Ozbrojeného bezpečnostného zboru - ale ako príslušníka Inštitúcie poskytujúcej službu spoluobčanovi
Výkon funkcie policajtov, vyšetrovateľov, prokurátorov, sudcov je potrebné prenastaviť z režimu „Rutina” - do režimu „Služba na mieru” spoluobčanovi.
Pri zmenách právnej úpravy prinášajúcej inštitúty restoratívnej justície boli optimistické Očakávania - Realita je však taká, že bez zmeny trestnej politiky spojenej s celospoločenskou kampaňou, vzdelávaním orgánov zabezpečenia spravodlivosti a vykonaním ďalších opatrení na podporu zavedenia zmeny očakávania nebudú naplnené a orgány ostanú pri rutine.
§ 1 (Predmet zákona) Trestného poriadku v platnom znení (toho sa novela Trestného zákona č. 40/2024 Z.z. nedotkla)
„Trestný poriadok upravuje postup orgánov činných v trestnom konaní a súdov tak, aby trestné činy boli náležite zistené, ich páchatelia boli podľa zákona spravodlivo potrestaní a výnosy z trestnej činnosti boli odňaté, pričom treba rešpektovať základné práva a slobody fyzických osôb a právnických osôb.”
Takto definovaný cieľ trestného konania neindikuje orgánom a ďalším subjektom trestného konania, že by mali niečo na svojej rutine meniť, hoci z časti ustanovenia „…treba rešpektovať základné práva a slobody fyzických osôb a právnických osôb.”, je možné pri extenzívnom výklade odvodiť aj restoratívny prístup.
Ak však má byť súčasťou zmeny spoločenskej dohody o pravidlách trestnosti a trestania cielené plošné zavedenie restoratívnych princípov a postupov, malo to byť vyjadrené jednak v § 1 Trestného poriadku, kde je dnes cieľ trestného konania vymedzený odplatne/retributívne „… aby trestné činy boli náležite zistené, ich páchatelia boli podľa zákona spravodlivo potrestaní a výnosy z trestnej činnosti boli odňaté …”, a následne by sa to malo primerane premietnuť aj do zásad trestného konania ako aj do jednotlivých inštitútov Trestného zákona i Trestného poriadku.
Ak sa má zmeniť pohľad spoločnosti na delikt, jeho páchateľa, obeť a ostatné škodlivé následky pre spoločnosť, restoratívny prístup by mal byť premietnutý aj do konania o priestupkoch a správnych deliktoch, obzvlášť ak ide o osoby vo veku mladistvých, ktoré je potrebné podchytiť už pri ich prvom delikte a odborne ich previesť problematickým obdobím.
Východiská výkonu povolania policajta sú vyjadrené v úvodných ustanoveniach zákona NR SR č. 171/1993 Zb. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o PZ”)
Podľa § 1 ods. 1 zákona o PZ:
„(1) Policajný zbor je ozbrojeným bezpečnostným zborom, ktorý plní úlohy vo veciach vnútorného poriadku a bezpečnosti."
Podľa § 2 ods. 1 (Úlohy Policajného zboru):
„(1) Policajný zbor plní tieto úlohy:
a) chráni život a bezpečnosť osôb a majetok,
c) odhaľuje trestné činy a zisťuje ich páchateľov,
e) vykonáva vyšetrovanie a vyhľadávanie o trestných činoch,
k) odhaľuje priestupky a zisťuje ich páchateľov, a ak tak ustanovuje osobitný zákon, priestupky objasňuje a prejednáva, ..."
Ak spoločnosť aj samotní policajti majú vnímať a plniť svoje úlohy v trestnom konaní, inak ako doposiaľ - ako súčasť komplexnej služby zabezpečenia spravodlivosti, ktorá v postupe všetkých zapojených orgánov a inštitúcií uplatňuje princípy a postupy restoratívnej justície, je potrebné upraviť aj zákonné vymedzenie úloh Policajného zboru.
Policajt je spravidla prvým kontaktom oznamovateľa, poškodeného i páchateľa so štátnou mocou. Oznamovateľ, poškodený v prvých emóciách po delikte potrebuje pomoc/ službu/ pochopenie / dôveru/ dôstojnosť. A na strane druhej aj páchateľa je potrebné vnímať ako spoluobčana, ktorý vykonal „zlo”, urobil chybu, dopustil sa deliktu, občana, s ktorým štátna moc chce pracovať na uvedomení a náprave škodlivých následkov i jeho myslenia. A nie ako nepriateľa spoločnosti či dokonca lúzra, ktorý po vykonaní trestu bude žiť v našej krajine, meste obci popri nás a nevieme, čo mu prebieha v hlave, ako sa vyvíja jeho myslenie v situácii, kedy sa môže cítiť nedôstojne, keď sa mu zo strany spoločnosti a štátu dostala len odplata za delikt v podobe trestu bez odbornej pomoci a východísk do lepšej budúcnosti.
Čo sa týka poškodeného, tu si pri prvom kontakte policajt splní formálne povinnosť odovzdať mu mnohostranové poučenie poškodeného (kompilát ustanovení Trestného poriadku upravujúcich práva a povinnosti poškodeného) a informácie o organizáciách na pomoc poškodeným, čo je zase len vytlačený dokument/zoznam organizácií s ich kontaktnými údajmi. Pritom poškodený pri svojom prvom kontakte so štátom veľmi často potrebuje úplne iný prístup (empatiu, pochopenie, pomoc, radu). Samozrejme mnohí policajti tento prístup majú z titulu svojej ľudskosti, nie však na základe toho, že ich k tomu systematicky vedie príprava, vzdelávanie a výcvik v rámci Akadémie Policajného zboru.
Častý názor policajtov v Policajnom zbore:
Dôvody uvedeného stavu:
Paradox:
Zatiaľ čo Trestný poriadok upravuje povinnosti policajta voči poškodenému/obeti bez ohľadu na spáchaný trestný čin tak, že mu poskytne formálne poučenie a informácie o organizáciách na pomoc poškodeným, pričom iniciatívu pri uplatňovaní práv a vyhľadaní pomoci zákon ponecháva výlučne na poškodeného v § 27a zákona o PZ je pri vykázaní osoby zo spoločného obydlia v dôsledku hroziaceho útoku na život, zdravie, slobodu alebo zvlášť závažného útoku na ľudskú dôstojnosť ohrozenej osoby (nemusí ísť ani o trestný čin) zákon ustanovuje pre policajta povinnosť do 24 hodín informovať intervenčné centrum a ak v spoločnom obydlí žije dieťa alebo dieťa je ohrozenou osobou, aj orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (§ 27a ods. 12 zákona o PZ).
Podľa § 27a ods. 12 zákona o PZ:
„(12) O vykonanom postupe podľa odsekov 1 až 11 policajt spíše neodkladne úradný záznam, ktorý obsahuje aj údaje podľa odseku 4 vrátane telefónneho čísla ohrozenej osoby. Do 24 hodín od vykázania zašle policajt v elektronickej podobe kópiu záznamu príslušnému intervenčnému centru. Ak v spoločnom obydlí žije dieťa alebo dieťa je ohrozenou osobou, kópia záznamu sa do 24 hodín zašle v elektronickej podobe aj orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.”
Tu sa logicky ponúka otázka: Prečo sa analogicky nenastavia procesy povinného informovania odborných orgánov a organizácií aspoň pri niektorých trestných činoch aj v Trestnom poriadku ?
Hoci znenie § 2 (Zásady trestného konania) Trestného poriadku to v odseku 21 predpokladá a teda už aj dnes umožňuje ...
„(21) Orgány činné v trestnom konaní a súd sú povinné v priebehu celého trestného konania umožniť poškodenému plné uplatnenie jeho práv, o ktorých ho treba riadne, vhodným spôsobom a zrozumiteľne poučiť. Trestné konanie sa musí viesť s potrebnou ohľaduplnosťou k poškodenému a rodinným príslušníkom obete podľa osobitného zákona. Treba zohľadniť jeho osobnú situáciu a okamžité potreby, vek, pohlavie, prípadné zdravotné postihnutie a jeho vyspelosť a zároveň plne rešpektovať jeho fyzickú, mentálnu a morálnu integritu. Ustanovenia osobitného zákona o právach obetí trestných činov tým nie sú dotknuté.”.
Ak však chceme dosiahnuť zmeny v doterajších rutinných prístupoch a postupoch, je potrebné predstaviť spoločnosti aj orgánom zabezpečenia spravodlivosti filozofiu novej restoratívnej trestnej politiky, túto aj primerane premietnúť do právnej úpravy a tak iniciovať zmenu v myslení a prístupe, zmenu rutiny.
A vieme, že koncepčná zmena - zmena rutiny v konzervatívnom právnickom prostredí sa musí uskutočňovať dlhodobo, cielene, systematicky, inak nemusí dopadnúť pozitívne.
Dôkazom toho je napríklad aj rekodifikácia trestného práva z roku 2005, ktorá mala priniesť skrátenie a zjednodušenie prípravného konania tak, aby boli trestné veci podstatne rýchlejšie predložené na rozhodnutie súdu. Výsledkom bol však opak, keď orgány činné v trestnom konaní naďalej pokračovali v pôvodnej rutine, pôvodnej podobe vyšetrovania, ktoré si navyše skomplikovali, administratívne sťažil a predĺžili tým, že sa do vyšetrovania zaviedlo ešte aj kontradiktórne vykonávanie dôkazov, ktoré sa následne, po mesiacoch a často aj rokoch, opakovalo ešte raz v súdnom konaní.
Restoratívny proces je každý proces, v ktorom obeť a páchateľ, a v prípade potreby všetci ostatní členovia spoločnosti postihnutí trestným činom (vrátane inštitúcií na ochranu dotknutých práv), sa spoločne aktívne zúčastňujú na riešení záležitostí vyplývajúcich z trestného činu s odbornou asistenciou neutrálneho probačného a mediačného úradníka (mediátor pre trestné veci).
Restoratívny výsledok je v podstate dohoda dosiahnutá v dôsledku restoratívneho procesu. Restoratívne výsledky zahŕňajú odpovede na oblasti, ako sú napr. reparácia (odškodnenie), reštitúcia (dať veci do pôvodného stavu, resp. vrátenie pôvodnému majiteľovi) a verejnoprospešná činnosť, atď., čiže sú zamerané na uspokojenie individuálnych a kolektívnych potrieb a plnenie záväzkov (dohody) strán a dosiahnutie znovu začlenenia obete a páchateľa do spoločnosti. Tieto ciele sú odbornou verejnosťou často prehliadané a zúžené len na dohodu o náhrade škody.
Aby sme si bližšie priblížili, v ktorom štádiu trestného konania je možné uplatniť jednotlivé inštitúty súvisiace s restoratívnou spravodlivosťou, pozrime sa na časovú os trestného konania.
FÁZY KONANIA o TRESTNOM SKUTKU:
Ak má restoratívna justícia napĺňať podstatu svojich princípov a cieľov, je potrebné, aby všade, kde je to možné a vhodné, bola v zákonných pravidlách predpokladaná možnosť aktívneho uvedomelého prístupu páchateľa, na ktorý sa bude viazať procesný postup alebo iný dôsledok (napr. „sankcia na mieru”), ktorý zohľadňuje a motivuje páchateľa k ďalšej spolupráci s orgánmi služby zabezpečenia spravodlivosti jednak na svojej náprave, prevýchove, či liečbe, ako aj čo sa týka, zmiernenia napätia vo vzťahu k obeti, náhrady škody, nemajetkovej ujmy, odstránenia škodlivého následku či poskytnutia inej satisfakcie dotknutým subjetkom.
A. Účinná ľútosť:
- dobrovoľne prizná a odstráni škodlivý následok (vo fáze 1 – 2)
- pod hrozbou trestného stíhania (fáza 1 – 2 a podľa návrhu novely: +60/90 dní), zanedbanie povinnej výživy podľa § 207 TZ (fáza 1 – 7)
B. Náhrada škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu
C. Verejnoprospešná činnosť alebo príspevok na verejnoprospešné účely - počin na uspokojenie celospoločenských potrieb
- napr. 1 deň verejnoprospešnej činnosti = 1 denná sadzba príspevku na verejnoprospešné účely
D. Priznanie viny - uvedomenie si vykonania zlého skutku je základom pre pochopenie situácie obete
E. Aktívna účasť na mediácii + podriadenie sa výchovným programom
- riziká/prognózy nápravy podľa probačného a mediačného úradníka (PaMÚ) (pozitívne predpoklady)
Ak chceme do fungovania spoločnosti zaviesť novú trestnú politiku a zmeniť službu zabezpečenia spravodlivosti smerom k restoratívnej justícii, od prvého styku orgánov verejnej moci (polícia obecná/mestská/vojenská/štátna, inšpekcie, stráže, prokuratúra) po zistení podozrenia z trestného činu je veľmi dôležité dôsledne zaviesť (vysvetliť, naučiť, usmerňovať/riadiť a vyžadovať/kontrolovať) nový prístup / spôsob komunikácie s obeťou aj páchateľom deliktu.
Úlohou / cieľom služby zabezpečenia spravodlivosti už nebude preukázať, potrestať a preventívne pôsobiť/zastrašiť páchateľa a ďalších potenciálnych delikventov, ale napraviť, zmieriť a odstrániť príčinu spáchania deliktu.
Takýto prístup musí byť východiskom aj pri činnosti prokurátora vykonávajúceho dozor nad zákonnosťou vyšetrovania v trestných veciach, vrátane jeho pokynov pri zisťovaní podmienok pre uplatnenie restoratívneho procesu a s tým spojených odklonov v trestnom konaní (skrátené formy konania) a tiež primeraného využitia odklonov pri ukladaní trestov.
Aby prokurátor inicioval restoratívne procesy pod odborným nestranným vedením probačného a mediačného úradníka, ukladá pokyn probačnému a mediačnému úradníkovi zistiť podmienky pre procesný postup, ktorý je spojený s naplnením predpokladu aktívneho uvedomelého prístupu páchateľa a to konkrétne pre:
Viac k predstaveniu restoratívnej justície v podmienkach SR si môžete prečítať v príspevku Vladimíra Cehlára: https://beta.ucps.sk/restorativna-justicia-a-jej-aplikacia-v-podmienkach-sr
Pre dosiahnutie kvalitatívnej zmeny v prístupe a postupe orgánov činných v trestnom konaní a súdov, ktorý bude podstatne viac spĺňať podstatu a cieľ restoratívnej justície, je potrebné, okrem širokého verejného komunikovania zmeny trestnej politiky vo vzťahu k laickej i odbornej verejnosti zmeniť aj zákonné pravidlá, ktoré pretavia takúto zmenu spoločenského pohľadu na reakciu štátu a jeho orgánov na spáchanie trestného činu, jeho páchateľa a jeho obeť.
Súčasťou konceptu peňažného trestu (výmera je určovaná ako násobok denných sadzieb vypočítaných ako 1/30 mesačného príjmu odsúdeného) sú aj zákonné pravidlá pre možnosť flexibilnej konverzie sankcií použitím vzorca (bez nevyhnutnosti nového určovania a ukladania iného druhu trestu a jeho výmery súdom) a to: z peňažného trestu (denné sadzby) na tresty: verejnoprospešnej práce / zákazu činnosti / na náhradný trest odňatia slobody (tomu ešte môže predchádzať krátkodobý trest odňatia slobody typu 1).
Ku navrhovanému konceptu peňažného trestu je možné prečítať viac v odbornom príspevku s názvom: „Peňažná sankcia ukladaná v denných sadzbách ... alebo "Je spravodlivé, aby bol peňažný trest ukladaný podľa pravidiel, ktoré výšku trestu určia primerane k majetkovým pomerom páchateľa ?" (dostupné na stránke: https://beta.ucps.sk/penazna-sankcia-ukladana-v-dennych-sadzbach-alebo-je-spravodlive-aby-bol-penazny-trest-ukladany-podla-pravidiel-ktore-vysku-trestu-urcia-primerane-k-majetkovym-pomerom-pachatela)
Cieľom navrhovaných zmien zásad, inštitútov, pravidiel bolo/je dosiahnuť flexibilitu pre orgány zabezpečenia spravodlivosti pri navrhnutí / určení „Sankcie na mieru” aby prokurátorov a sudcov nelimitovali fixne predpísané postupy, ktoré sú determinované napr. aj trestnými sadzbami. Aby vo väčšej miere mohli prevziať zodpovednosť za procesný postup, uloženú sankciu/opatrenia a personalizovať ich na mieru konkrétneho prípadu, konkrétneho páchateľa a jeho prístup k spáchanému činu, poškodenému, následku, ktorý spôsobil a tým fakticky aj posilniť zmysluplnosť práce policajtov, prokurátorov, sudcov, probačných a mediačných úradníkov i pracovníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže, ktorá bude menej o „mechanickom” uplatnení prísneho pravidla/zákona a viac o človeku a hľadaní primeraných opatrení pre nápravu páchateľa i dôsledkov jeho činu.
Odborné príspevky k zmenám navrhovaným v „Karasovej” novele Trestného zákona (okrem predstavenia navrhovaných zmien, podkladov, analýz a odpovedí na FAQ zverejnených na stránke vytvorenej a naplnenej pracovníkmi analytického centra MS SR - medzičasom bola zrušená stránka … i celé analytické centrum):
“Karasova” novela Trestného zákona pripravovaná participatívne od roku 2021 (legislatívny proces začala ešte ministerka Kolíková) napriek podpore naprieč politickým spektrom i verejnej podpore relevantnými inštitúciami a záujmovými skupinami, vrátane tretieho sektora, ostala nakoniec ako neprerokovaný bod májovej schôdze v roku 2023 pred druhým čítaním v pléne Národnej rady SR.
Po voľbách v septembri 2023 a následnom zostavení novej vlády bol 6.12.2023 bez pripomienkového konania predložený ministrom Suskom priamo do vlády návrh novely Trestného zákona spolu s návrhom na prerokovanie v skrátenom legislatívnom konaní.
Napriek tomu, že tento návrh obsahoval zásadné zmeny právnej úpravy (zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry, zníženie trestných sadzieb drogových, majetkových, hospodárskych a korupčných trestných činov, skrátenie doby premlčania trestného stíhania, zvýšenie hraníc škody), s čím sú spojené desiatky tisíc úkonov, bola navrhovaná účinnosť od 1.1.2024, resp. 15.1.2024. Schválenie zákona a teda aj jeho účinnosť sa v dôsledku obštrukcií a aktívnej práce opozičných poslancov v Národnej rade SR, posunula až na 15.3.2024.
Navyše predkladatelia návrhu neopodstatnene prezentovali, že ide o posilnenie inštitútov restoratívnej justície, hoci restoratívnych úprav obsahoval návrh zákona len minimum.
Táto novela spôsobila názorový a hodnotový konflikt v slovenskej spoločnosti, aj medzi právnikmi, pričom jej ústavnosťou sa zaoberal aj Ůstavný súd SR na základe návrhu prezidentky aj dvoch skupín poslancov poslancov Národnej rady. Ůstavný súd SR v náleze PL ÚS 3/2024 z 3. júla 2024 okrem iného skonštatoval, že proces prijímania zákona v skrátenom legislatívnom procese bol síce nezákonný, nie však neústavný.
Hmotnoprávne zmeny pravidiel trestania a trestnosti aproboval Ústavný súd SR v podstate ako vôľu zákonodarnej moci, ktorej podstatu a obsah súdna moc (ústavný súd) mimo rámca prelomenia ústavných mantinelov neskúma a nereviduje …
Z odôvodnenia nálezu PL ÚS 3/2024 z 3.7.2024 (publikovaný pod č. 215/2034 Z.z.):
„279. Ústavný súd dospel k záveru, že aj pri zohľadnení širokej miery politického uváženia (wide margin of appreciation, weiter politischer Ermessensspielraum) je nutné konštatovať, že národná rada pri prijímaní napadnutého zákona postupovala v rozpore s § 89 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, keď podľa názoru ústavného súdu nepreukázala splnenie podmienok na skrátené legislatívne konanie. Argumentácia vlády uvedená v návrhu na skrátené legislatívne konanie čiastočne, tak ako je už uvedené, poskytuje odôvodnenie pre navrhované zmeny trestnoprávnych kódexov, avšak tieto dôvody podľa ústavného súdu nie sú dostatočné na to, aby bolo možné racionálne dospieť k záveru, že bolo nevyhnutné tieto zmeny prijať urýchlene v skrátenom legislatívnom konaní.”
„243. … Ústavný súd ale môže byť negatívnym zákonodarcom len pri normatívnom prelomení ústavných mantinelov a mimo tohto rámca neskúma a nereviduje obsahovú správnosť, kvalitu a efektívnosť právnej úpravy, v tomto prípade parametre trestnej politiky štátu, keďže v ústavnom systéme deľby moci nemá postavenie druhej komory parlamentu (národnej rady) (uznesenie o prijatí tejto veci na ďalšie konanie, bod 77).”
„345. Ústavný súd v náleze sp. zn. PL. ÚS 13/2022 skonštatoval, že podmienky na skrátené legislatívne konanie splnené neboli, no zároveň konštatoval, že takéto ,,nerešpektovanie zákonom predpísaných podmienok na skrátené legislatívne konanie by vyvolávalo napätie s čl. 2 ods. 2 ústavy v spojení s čl. 1 ods. 1 ústavy, len ak by k nemu pristúpili aj ďalšie konkrétne skutočnosti preukazujúce neprípustnú intenzitu nezákonného postupu prejavujúcu sa ako zásah do ústavných princípov chránených ústavou...“ (potlačenie opozície).”
346. V preskúmavanej veci ústavný súd síce konštatuje nesplnenie zákonných podmienok na skrátené legislatívne konanie, no v okolnostiach veci napriek napätiu pri prerokovaní a prijímaní napadnutého zákona sa zákonodarca pridržiaval rokovacieho poriadku vrátane využitia jeho výnimočných nástrojov. Ústavný súd nezistil popri nesplnení zákonných podmienok na skrátené legislatívne konanie existenciu ďalšej takej intenzívnej okolnosti, ktorej kumulatívne pôsobenie by opodstatňovalo bez ďalšieho vyslovenie ústavnej neudržateľnosti celého zákona. Posúdenie ústavnej konformity legislatívneho procesu v intenciách súladu jeho procedurálnej stránky s ústavou nie je vo svojej podstate primárne o formálnom počítaní času diskusie, o striktnom dodržiavaní zákonnej procedúry jednotlivých čítaní v národnej rade, ktorá je bez presahu na dikciu ustanovení ústavy, ale o materiálnom poňatí (spoločenskej) diskusie prebiehajúcej nielen na pôde zákonodarného zboru, o možnosti vedenia a rozvíjania tejto diskusie, ktorej spoločenský rozmer garantuje aj mieru informovanosti verejnosti o pripravovaných legislatívnych zmenách a reflektovaní výhrad menšiny parlamentnou väčšinou; z týchto dôvodov nemožno pri legislatívnom procese k návrhu zákona hovoriť o tzv. kabinetnom väčšinovom schvaľovaní návrhu zákona a o tzv. valcovaní parlamentnej menšiny a popieraní jej ústavných práv na prerokovanie legislatívneho materiálu.
347. Demokracia reprezentovaná pluralizmom s možnosťou parlamentnej menšiny sa vyjadriť k predkladaným legislatívnym zmenám zostala podľa ústavného súdu v konkrétnom legislatívnom procese zachovaná. K porušeniu čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 30 ods. 4 a čl. 31 ústavy, ako aj čl. 1 ods. 1 v spojení s čl. 73 ods. 2 a čl. 75 ods. 1 ústavy v okolnostiach veci nedošlo.”
Nález Ústavného súdu SR priniesol slovenskej spoločnosti poznanie, že ak chceme zabezpečiť účinne vymožiteľné pravidlá legislatívneho procesu, je potrebná spoločenská dohoda na ich úprave na úrovni ústavného zákona, inak bude pri tvorbe a schvaľovaní novej legislatívy na Slovensku platiť\. „Kto vyhral voľby, môže všetko!”, bez ohľadu na zákonné či podzákonné pravidlá legislatívneho procesu, ani nehovoriac o naplnení jeho podstaty, nakoľko legislatívny proces zďaleka nie je iba o naplnení ústavných práv vlády či poslancov Národnej rady SR, je o kvalitatívnej zmene pravidiel fungovania slovenskej spoločnosti, ktorá sa dotýka priamo či nepriamo každého z nás, preto majú byť zmeny vykonávané starostlivo s najvyššou úrovňou poznatkov a skúseností a v neposlednom rade sa dotýka aj našej dôstojnosti, a tiež schopnosti byť hrdý na svoju krajinu, na to ako sa dokážeme rozumne starať o veci verejné - vykonávať dočasnú správu vecí verejných našimi zástupcami v orgánoch štátu podľa práva - podľa dohodnutých pravidiel.
Časová postupnosť schválenia kontroverznej novely Trestného zákona (č. 40/2024 Z.z.) - viď séria 20 článkov na kartách: TU
Obsahovo významné (s potenciálom pozitívnej zmeny) !!!
1. Zmena prístupu k mladistvým v Zákone o priestupkoch (účinnosť od 15.3.2024) doplnená iba cez pozmeňovací návrh poslanca
2. Zavedenie „drogového priestupku” (pred jeho zavedením boli bagateľné drogové delikty pri absencii priestupku orgánmi prehliadané alebo boli posúdené a prejednané ako trestný čin so všetkými negatívnymi dopadmi najmä pri mladistvých a prvopáchateľoch)
Počas prebiehajúceho legislatívneho procesu k novele Trestného zákona ministra Suska bolo vytvorených 20 kritických a analytických článkov k zásadnej novele Trestného zákona schválenej v skrátenom legislatívnom konaní, ako aj verejná výzva členov občianskeho združenia Učená právnická spoločnosť o.z. (UčPS) na neschválenie novely Trestného zákona poslancami NR SR s názvom: „Verejná výzva UčPS za poškodených, za bezpečnejšie a slušnejšie Slovensko”: https://beta.ucps.sk/verejna-vyzva-ucps-za-poskodenych-za-bezpecnejsie-a-slusnejsie-slovensko
Rozhovory v médiách a diskusie autora príspevku so študentmi práva k novele Trestného zákona sú dostupné na stránke: https://beta.ucps.sk/rozhovory-a-diskusie-petra-sepesiho-k-novele-trestneho-zakona
Červené šípky vyjadrujú, do ktorých rozmedzí sa presunú doterajšie škody po schválení novely Trestného zákona č. 40/2024 Z.z. (§ 125 ods. 1 TZ)
Napríklad: VEĽKÁ škoda/prospech/rozsah (od 133.000 eur vyššie) pri majetkových, hospodárskych a korupčných trestných činoch bude po novele posudzovaná nasledovne:
V grafe nižšie (slajd č. 33) je zobrazené porovnanie hraníc výšky škody/prospechu/rozsahu (malej, väčšej, značnej a veľkej)
Podľa českej právnej úpravy pri najrozšírenejších majetkových, hospodárskych a korupčných trestných činoch je spáchanie činu so spôsobením značnej škody (v značnom rozsahu) kvalifikované na základe trestných sadzieb ako zločin.
Hranica ZNAČNEJ škody podľa českej právnej úpravy je 1.000.000 CZK = cca 40.000 EUR.
Dokonca pri trestnom čine legalizácie príjmov z trestnej činnosti (§ 216 ods. 3 Trestného zákonníka ČR) je zločinom už aj čin spáchaný vo väčšom rozsahu (od 2.000 EUR).
Na Slovensku je rovnako hranica zločinu na úrovni ZNAČNEJ škody/prospechu/rozsahu činu.
Od 6.8.2024 (účinnosť zákona č. 40/2004 Z.z.) však bola výška ZNAČNEJ škody na Slovensku zvýšená z dovtedajších 26.600 EUR (100-násobok základnej škody 266 eur) až na 250.000 EUR (na 357-násobok základnej škody 700 EUR) bez racionálneho vecného odôvodnenia.
V dôvodovej správe k tejto zmene bolo uvedené iba nasledovné:
„ … Preto sa navrhuje na jednej strane zvýšiť sumu malej škody na sumu prevyšujúcu 700 eur. Následne sa primerane upravujú aj hranice väčšej škody (suma prevyšujúca 35 000 eur), značnej škody (suma prevyšujúca 350 000 eur) a škody veľkého rozsahu (suma prevyšujúca 700 000 eur) tak, aby aj pomocou jednotlivých hraníc škody bola v jednotlivých skutkových podstatách trestných činov vyjadrená spoločenská nebezpečnosť týchto trestných činov v súčasnej sociálno-ekonomickej situácii.
Bližšie k zvyšovaniu hraníc škody v odbornom príspevku s názvom: „Zmena hraníc škody - dôvodová správa k návrhu zásadných zmien má 6 viet … “ (dostupné na stránke: https://beta.ucps.sk/zmena-hranic-skody-dovodova-sprava-k-navrhu-zasadnych-zmien-vosla-do-6-viet)
V „Karasovej” novele Trestného zákona sa žiadne podstatné zmeny v dobách a podmienkach premlčania trestného stíhania neboli navrhované.
V novele predloženej ministrom Suskom, ktorá bola napriek odporu občianskej spoločnosti i časti odbornej verejnosti schválená tesnou väčšinou koaličných poslancov sa skrátila doba premlčania trestného stíhania, čo v kombinácii so znížením trestných sadzieb pri majetkových hospodárskych a korupčných trestných činoch a nijako neodôvodneným zvýšením hraníc škody (najmä väčšej škody z 2.660 až 26.600 eur na 20.000 až 250.000 eur a značnej škody z 26.600 až 133.000 eur ma 250.000 až 650.000 eur) spôsobilo to, že množstvo pred novelou Trestného zákona obzvlášť závažných zločinov majetkovej a hospodárskej povahy, ktoré boli v sadzbe 10 až 15 rokov, prípadne 12 až 20 rokov (legalizácia výnosov z trestnej činnosti, falšovanie peňazí a cenných papierov) bolo po novele prekvalifikovaných až na prečiny s trestnou sadzbou 1 až 5 rokov, prípadne aj miernejšiou (viď napr. krádež § 212 ods. 2 písm. a), podvod § 221 ods. 2 TZ - týka sa to rozsahov škody/prospechu od 133.000 do 250.000 eur) s premlčaním trestného stíhania už po 5 rokoch.
Obdobne aj pri trestných činoch korupcie (§ 328, 329 TZ) v rozsahu od 133.000 do 250.000 eur sa z obzvlášť závažných zločinov v sadzbe 10 až 15 rokov resp. zločinov v sadzbe 7 až 12 rokov s premlčacou dobou 20 rokov stali prečiny s premlčacou dobou 5 rokov. Čiže korupcia do 250.000 eur sa dostala do jednej trestnej sadzby s úplatkom v podobe fľaše koňaku, bedničky s jablkami, či inou drobnou korupciou. Novo ustanovené hranice rozsahov korupcie 250.000 eur sú v podstate nedosiahnuteľné. Podľa konzultácie s kolegami z prokuratúry i Policajného zboru korupcia v rozsahu nad 650.000 eur (nová hranica veľkého rozsahu) na Slovensku nebola a nie je predmetom vyšetrovania a obdobne je to aj pri korupcii v rozsahu medzi 250.000 eur až 650.000 eur (nové rozmedzie značného rozsahu), ktorá sa vyskytuje úplne výnimočne. Najčastejšie rozsahy „veľkej korupcie”, ktoré boli stíhané aj vo viacerých novelou Trestného zákona dotknutých živých veciach boli medzi 100.000 a 200.000 eur.
Poznámka:
Pri príprave „Karasovej” novely Trestného zákona bola úvaha o zaokrúhlení sumy 133.000 eur (táto suma vznikla pri konverzii slovenských korún na eurá). Uvažovalo sa o sume 150.000 eur, tu však na základe zistení od bývalej NAKA (riaditeľ NAKA bol členom kolégia ministra spravodlivosti Karasa), že v rozmedzí 133.000 až 150.000 eur sa nachádza viac ako 10 vyšetrovaných korupčných káuz, bol prijatý principiálny záver, že v trestných činoch korupcie nesmie novela Trestného zákona nikoho zvýhodniť a preto v skutkových podstatách bol “veľký rozsah” nahradený sumou 133.000 eur.
Bližšie k zmenám súvisiacim s premlčaním trestného stíhania v odborných príspevkoch s názvom:
Trestné činy KORUPCIE - pred a po schválení novely Trestného zákona (zákon č. 40/2024 Z.z. účinný od 6.8.2024)
Tabuľka na stránke:
https://beta.ucps.sk/trestne-ciny-korupcie-aktualizovane-tabulky-po-schvaleni-novely-tz
Bližšie k zmenám súvisiacim s trestnými činmi korupcie v odborných príspevkoch s názvom:
Korupcia v návrhu novely Trestného zákona - zmeny pravidiel trestnosti v prospech páchateľov korupcie si žiadajú širšiu zhodu, nie skrátené legislatívne konanie
https://beta.ucps.sk/korupcia-v-navrhu-novely-trestneho-zakona
Trestné činy KORUPCIE - aktualizované tabuľky po schválení novely TZ
https://beta.ucps.sk/trestne-ciny-korupcie-aktualizovane-tabulky-po-schvaleni-novely-tz
Vzhľadom na to, že v médiách a dokonca aj na webe MS SR boli publikované nepresné či skresľujúce informácie o zahraničných právnych úpravách (pozri napr. teno príspevok: Premlčanie trestného stíhania po účinnosti novely Trestného zákona - porovnanie SR a ČR; dostupný na: https://beta.ucps.sk/premlcanie-trestneho-stihania-2024-_-2) bola pre odbornú obec, novinársku obec ale aj pre celý tretí sektor vypracovaná názorná pomôcka/postup, podľa ktorého si vie každý overiť na webovských stránkach iných štátov, či pri odvolávaní sa na cudziu trestnoprávnu úpravu sa ktokoľvek mýli, skresľuje a zavádza občanov alebo je jeho argument pravdivý. Pomôcka je dostupná v tomto článku:
Overte si tvrdenia a fakty (nielen) o pravidlách "premlčania" v iných právnych úpravách Európy Vy sami.
https://beta.ucps.sk/overte-si-fakty-nielen-o-pravidlach-premlcania-v-inych-pravnych-upravach-europy-vy-sami
Programové vyhlásenie vlády - tam je potrebné vyjadriť koncept restoratívnej justície ako nový prístup, novú službu v oblasti trestnej spravodlivosti. Je to dôležité aj z dôvodu prierezovosti témy restoratívnej justície, ktorá pri plnom rozvinutí ďaleko presahuje pôsobnosť rezortu spravodlivosti (MS) a presahuje do agendy ministerstiev financií (MF); vnútra (MV); práce (MP), sociálnych vecí a rodiny (MPSVaR); školstva, vedy a výskumu (MŠVaV); zdravotníctva (MZ), ako aj do agendy prokuratúry (GP).
V tej súvislosti sa javí ako primerané uvažovať zriadiť pozíciu podpredsedu vlády pre restoratívnu spravodlivosť kumulovanú s pozíciou ministra spravodlivosti a to na čas uskutočnenia komplexnej reformy trestnej politiky v širšom zmysle (aj vo vzťahu k priestupkom, správnym a daňovým deliktom)
Úlohy v pôsobnosti jednotlivých rezortov sú nasledovné:
Ministerstvo spravodlivosti - tvorca a garant nástrojov trestnej politiky
Ministerstvo financií - financovanie nákladov súvisiacich s navýšením personálu na výkon služby restoratívnej justície
Ministerstvo vnútra - trestná a priestupková politika
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny a Ministerstvo školstva, vedy a výskumu - súvisiace podporné sociálne politiky / služby / vzdelávanie
Hoci právny poriadok už aj v dnešnej podobe umožňuje restoratívne postupy/prístupy, na to, aby sa stali bežným prístupom a spôsobom myslenia ľudí v službe zabezpečenia spravodlivosti je potrebné okrem legislatívnych impulzov vykonať aj množstvo systémových personálnych a organizačno-technických opatrení, ktoré vytvoria optimálne podmienky pre fungovanie inštitútov restoratívnej justície.
Generálna prokuratúra SR - jej úlohou je zabezpečiť jednotné uplatňovanie právnych predpisov a postupov v oblastiach jej pôsobnosti. Na podporu restoratívnej justície môže pripraviť:
Prokurátori môžu vydať aj tisíce pokynov na mediáciu, keď ich nemá kto v primeranom čase zrealizovať (kritický nedostatok probačných a mediačných úradníkov) … a poškodený je často znechutený už prvým kontaktom s políciou (retributívne/represívne nastavenie) a opakovanými úkonmi v rámci trestného konania vykonávanými policajtmi, ktorí často nie sú vyškolení a ani stotožnení s restoratívnymi postupmi.
Politici a verejní funkcionári sú dočasnými držiteľmi výkonnej moci na štyri roky a potom často dochádza k ich výmene. Odborný aparát a experti štátu, ktorí sa problematike často venujú celé desaťročia, môžu viesť expertnú diskusiu, pripravovať a prípadne aj uskutočňovať:
Legislatívne zmeny:
Organizačno technické zmeny:
Bežný občan, novinár, redaktor ani politik často nerozumejú dôvodom, pre ktoré bolo právo orgánmi zabezpečenia spravodlivosti uplatnené práve tak, ako bolo uplatnené.
Občianska spoločnosť potrebuje počuť vysvetlenia od dôveryhodných expertov, ktorí sa o službu zabezpečenia spravodlivosti starajú profesionálne roky, a nie od politikov a ich podporovateľov, nakoľko ich motivácie a vysvetlenia sú často podriadené politickej súťaži a snahe udržať si moc alebo získať moc.
Na posilnenie dôvery v právny štát, ale aj v záujme postupného dlhodobého zvyšovania právneho povedomia, je veľmi potrebné, aby sa tlačové informácie, tlačové besedy, rozhovory neobmedzili na strohé konštatovanie zákonnosti či správnosti uplatnenia práva, ale aby bolo dôveryhodnou autoritou vysvetlené populárnym jazykom prijaté rozhodnutie a vo všeobecnosti aj právne inštitúty a morálna podstata princípov a pravidiel, ktoré boli pri vysvetľovanom rozhodnutí či postupe uplatnené.
V realite slovenskej spoločnosti sa často stretávame s aktívnou mediálnou obhajobou zo strany advokátov, obvinených/obžalovaných, dokonca niekedy aj zo strany politikov. V takýchto prípadoch, v prípade mlčania/strohosti či prílišnej zdržanlivosti štátnych orgánov (polície, súdov, prokuratúry) pri vysvetľovaní rozhodnutí a postupov, sa pred verejnosťou vytvorí obraz/zdanie, že trestné stíhanie obvineného je nedôvodné, bez dostatku dôkazov, prípadne až účelové či zmanipulované. Vytvára sa jednostranný predsudok, že obvinený je nevinný, lebo v médiách zaznie iba verzia a vysvetlenia advokáta/obvineného, prípadne obhajoba zo strany politikov. Tu často chýba adekvátna mediálna reakcia a informácia pre občana zo strany štátu a jeho orgánov, ktoré chránia verejný záujem a vykonávajú v spoločnosti službu zabezpečenia spravodlivosti. Tu je obzvlášť dôležité, aby svoju rolu v štáte, právnom štáte, zvládala súdna moc a jej predstavitelia - nestranní a nezávislí sudcovia, ktorých rozhodnutia a ich odôvodnenia nastavujú zrkadlo rôznym mediálnym obrazom, ktoré často v spoločnosti vytvárajú vplyvní obvinení, ich advokáti a podporovatelia. Verejnosť je potom prekvapená, že po opakovaných presvedčivých vyjadreniach obhajcu a obvineného v médiách, vec po vykonaní dokazovania a vyhodnotení dôkazov skončí odsudzujúcim rozsudkom súdu a uložením trestu.
Súčasťou profesionality právnikov je (malo by byť), nielen riadne uplatňovanie pravidiel, ale aj vysvetlenie ich použitia, ich podstaty a cieľa, aby bolo nielen dotknutým, ale aj nezainteresovaným osobám, zrozumiteľne a presvedčivo vysvetlený SÚLAD použitých pravidiel s ich MORÁLNOU PODSTATOU.
Tento „PRÍKAZ” je od počiatku vzniku Slovenskej republiky premietnutý aj do „spoločenskej zmluvy” jej obyvateľov - do článku 1 ods. 1 a 2, článku 13 ods. 4 a najmä do článku 152 ods. 4 Ústavy SR, podľa ktorého: „Výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.”, ktorý je ďalej premietnutý do sľubov právnických profesií a ich najvyšších funkcionárov.
Ako prvé je potrebné na základe poznania a uvedomenia si reality ostatných 30 rokov identifikovať problém a priznať si, že právnici vo vysokých verejných funkciách, ale aj právnici v justícii, akademickej sfére a osobitne advokáti, ktorých vo verejných funkciách a blízko nich pôsobí najviac (poradcovia a firmy dodávajúce právne služby), mohli a mali zvládnuť svoje role a výzvy, ktorým čelili podstatne lepšie.
Mali sa ešte viac snažiť využiť svoju znalosť a skúsenosť na dosiahnutie postupov, ktoré budú súladné s ideálmi pravdy a spravodlivosti, s našou Ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a všeobecne záväznými právnymi predpismi a to nielen formálne (napr. v prípade novely Trestného zákona č. 40/2024 Z.z. presviedčať občanov, odborníkov i sami seba, že to bolo v poriadku, lebo ústavný súd konštatoval „iba” jej nezákonnosť, a nie aj neústavnosť, na tomto sú ochotní právnici na Slovensku participovať a ponúkať občanom ako „právo” - ako „umenie dobra a spravodlivosti”?), ale že sú súladné aj s ich morálnou podstatou.
A niekedy sme sa možno len nemali správať ako mlčiaca väčšina a čakať, či to za nás urobí niekto iný, prípadne vyššia právnická autorita.
Keď dostávam otázky od ľudí, študentov, priateľov, známych v mojom okolí typu, prečo sa inštitúcie a právnické autority v oblasti trestného práva (až na výnimky - k tomu pozri stránky jednotlivých inštitúcií z kritického obdobia ako aj stanoviská inštitúcií uvedené v náleze ústavného súdu PL. ÚS 3/2024-761 zverejneného pod č. 215/2014 Z.z.) výraznejšie nepostavili proti novele Trestného zákona predloženej ministrom Suskom už od začiatku legislatívneho procesu - nielen voči legislatívnemu procesu (tam boli síce vyjadrené pripomienky, nebol to však opakovane, dôrazne a principiálne artikulovaný zásadný nesúhlas, ani spoločné verejné stanoviská inštitúcií podieľajúcich sa na tvorbe, uplatňovaní a analyzovaní nástrojov trestného práva, ako by bežný občan očakával od tých, ktorí ako vyštudovaní právnici nesú zodpovednosť za stav a vývoj v oblasti trestného práva, ako sa v minulosti dialo pri iných pre spoločnosť podobne alebo aj menej zásadných zákonoch), ale aj proti jej obsahu a umožnili tak vládnej moci právne nekultúrne politické protizákonné (ako konštatoval Ústavný súd SR v bode 279 nálezu PL. ÚS 3/2024-761 zverejneného pod č. 215/2014 Z.z.) presadenie novely Trestného zákona, … neviem na tieto otázky odpovedať. Špekulácie a dohady o tom, ako sa to celé javí, nepatria do odborného príspevku.
Každý občan nech si na základe vlastného kritického myslenia urobí vlastný obraz/záver a vytvorí si z toho sám pre seba poznatkový základ jednak pre rozhodovanie v budúcich voľbách, ale aj pre posúdenie toho, ako právnické autority - právnici, ktorí vo svojich pozíciach nie sú na jedno či dve funkčné obdobia, ale svoje profesionálne poslanie vykonávajú celoživotne, ktoré predstavujú (mali by predstavovať) profesionálne vzory pre mladších kolegov, vrátane študentov práva, zvládli/uniesli alebo nezvládli/neuniesli svoju spoločenskú zodpovednosť za stav a vývoj slovenskej spoločnosti v oblasti trestného práva, vrátane kultúry postupu/procesu prípravy a presadzovania zmien, sprievodnej prezentácii dôvodov zmien v mnohých smeroch neopodstatnenej/účelovej (čo potvrdil aj Ústavný súd SR v náleze PL. ÚS 3/2024-761 zverejnenom pod č. 215/2014 Z.z.) až po vyššie spomenuté zrušenie analytického útvaru MS SR.
Bežný občan v mnohých prípadoch porušenia práva v špecializovaných oblastiach práva nemá vedomosti/vzdelanie a kapacitu pochopiť podstatu a dôsledky porušenia alebo aj obsahu legislatívneho návrhu na zmenu zákonných pravidiel. Na to sme tu my, vyštudovaní právnici, profesionáli, toto je naša rola a úloha v občianskej spoločnosti, aby sme identifikovali problémy a poukázali na ne tak v pripomienkových konaniach k návrhom zákona, v odborných kruhoch, ako aj v rámci širokej občianskej spoločnosti. Neprávnici to za nás nevedia urobiť…
Na základe občianskeho i profesionálneho poznania a uvedomenia si neuspokojivého stavu pri zvládaní úloh právnikov v spoločnosti sa v roku 2024 začala stretávať komunita praktizujúcich právnikov so študentmi práva, ale aj s neprávnikmi, aby spoločne kreovali komunitný projekt, ktorý dostal nazov: „Spoločenská zodpovednosť právnikov”.
V úvodnom predstavení projektu sú aj tieto myšlienky:
„Ak sú (aj) právnici spoluzodpovední za úpadok spoločnosti, účelovú legislatívu, účelové či špekulatívne uplatňovanie práva, za množstvo procesov a rozhodnutí, ktoré neboli v súlade s podstatou ochrany všeobecného záujmu, či vlády rozumu a práva, je aj ich spoločenskou zodpovednosťou, aby sa pokúsili aj oni pomôcť postaviť nové základy života spoločnosti, aby sa pokúsili o nový začiatok.
… to nás vedie ku komunitným debatám o lepšej príprave budúcich generácií právnikov z hľadiska ich morálnej integrity, pochopenia spoločenskej zodpovednosti právnických povolaní - participatívne spoločne so študentmi práva, pedagógmi, praktizujúcimi právnikmi, psychológmi, sociológmi, ako aj inštitúciami rozvíjajúcimi kompetencie študentov k excelentnosti …”
Viac o projekte Spoločenská zodpovednosť právnikov, ku ktorému sa v súlade so svojim poslaním prihlásilo občianske združenie Učená právnická spoločnosť, si môžete prečítať v príspevku s názvom: ÚVOD K PROJEKTU SPOLOČENSKÁ ZODPOVEDNOSŤ PRÁVNIKOV (dostupné na stránke: https://beta.ucps.sk/uvod-k-projektu-spolocenska-zodpovednost-pravnikov).
Každý z nás (nielen) právnikov si uvedomuje svoju rolu v živote spoločnosti, komunity, rodiny, všade kde dosiahne vplyv jeho autority, svoje názory, postoje, rady, odporúčania a rozhodnutia, ktorými ovplyvňuje množstvo iných ľudí a procesov v spoločnosti.
Prisahame, sľubujeme ako právnici rôznych povolaní na svoju česť a svedomie, že sa budeme s najlepším vedomím a svedomím snažiť prinášať ľuďom „dobro” v podobe služby zabezpečenia spravodlivosti. Vo vlastnom vnútornom svete sa my sami musíme vyrovnávať s tým, že ako sa nám v tom darí, čo vyjadruje aj nasledovné motto:
„Keď sme v tichu samoty, len sami so sebou,
na prechádzke, v prírode, počas behu, v saune
alebo keď sa nad ránom prebudíme a naše myšlienky nám už nedajú spať,
vtedy si uvedomujeme, či sú naše myšlienky a skutky vedené
snahou o dobro, hľadanie pravdy a spravodlivosti,
alebo si len sami pred sebou racionalizujeme,
prečo sme z tejto cesty zišli, vybočili, …
lebo sme chceli, museli alebo sme len nemali dosť poznania a/alebo vnútornej sily vystúpiť z komfortnej zóny a ísť ťažšou cestou,
… aj za iných, ktorí to za nás, právnikov, urobiť nemôžu.
(Peter Sepeši)
Prajem Vám, ctené kolegyne, ctení kolegovia,
aby ste vo chvíľach, keď budete … „sami so sebou” mohli byť hrdí na to, ako vykonávate svoje právnické povolanie
a nemuseli aj „sami pred sebou” racionalizovať
svoje „odbočky” z cesty hľadania a presadzovania
pravdy a spravodlivosti,
svoje nedostatky a zlyhania
… a mlčať o nich s pocitom hanby a výčitkami pred Vašimi vnukmi a vnučkami.
Ďakujem Vám za pozornosť
23.3.2025
27.3.2025
31.3.2025
10.4.2025
12.11.2024
27.1.2025
12.11.2024
7.10.2024
6.10.2024
7.10.2024
25.9.2024
24.9.2024
7.10.2024
24.9.2024
16.9.2024