logologo_small

Zásadné zmeny v pripravovanej novele Trestného zákona - zavedenie restoratívnej justície a zmiernenie sankcií na štandard krajín V4

streda, 30.11.2022|Posledná aktualizácia 1.12.2022 08:25
Autor: Peter Sepeši

Nielen v odbornej ale aj v laickej verejnosti prebieha už dlhšie obdobie diskusia o prísnych trestoch odňatia slobody pri majetkových, hospodárskych ale aj drogových trestných činoch, ktoré sú determinované najmä zákonnou úpravou pravidiel pre ukladanie sankcií a konkrétnych trestných sadzieb za tieto trestné činy a ich závažnejšie kvalifikované podoby.

V tomto kontexte sa nám ponúka filozofická otázka, že aký trest je vlastne primeraný a či má v občianskej spoločnosti 21. storočia byť prioritou diskusia o treste ako odplate zo strany štátu voči páchateľovi za spáchanie trestného činu, často aj s nenávratnými dopadmi na rodinu páchateľa. Preto záujmom štátu a jeho politiky je okrem iného aj ochrana spoločnosti, komunity a občanov pred páchateľom násilnej trestnej činnosti. Tu sa dostávame do prúdu rôznych vedeckých, odborných ale aj laických pohľadov na „trest“ ako sankciu, od ktorej sa očakáva, že dokáže saturovať určitý druh potrieb vo vzťahu k obetí, poškodenej strany ale aj verejnosti. Vo vzťahu k postojom verejnosti voči páchateľom trestných činov vychádzame z poznania, že: „verejnosť odmieta sankcie, ktoré sú mierne a zároveň neefektívne; verejnosť podporuje potrestanie a tvrdý prístup, ale zároveň verí, že rehabilitácia páchateľov či už vo väzení alebo komunite je dôležitá; verejnosť chce, aby skutočne nebezpeční páchatelia boli zatvorení, ale zároveň je otvorená voči iným páchateľom a ich umiestneniu v komunite, ak toto umiestnenie obsahuje dohľad a liečenie, resp. rehabilitáciu; verejnosť vo veľkej miere podporuje rehabilitáciu mládeže; verejnosť podporuje včasnú intervenciu a jej programy, aj v prípade použitia prostriedkov daňových poplatníkov, túto tézu podporuje viac ako rozširovanie a budovanie väzenských kapacít.“ (M. Lulei, 2011. In. U. S. Department of Justice, 1999, s. 10).

Aj tento uhol pohľadu z rôznych vedeckých a odborných poznaní nám naznačuje, že je potrebné prehodnotiť súčasný stav „trestnej politiky“ nášho štátu tak, aby „trest“ bol vnímaný a prezentovaný v podobe, ktorá bude efektívna voči spoločnosti, poškodeným, obetiam ale aj páchateľom a ich rodinám. Tento druh pohľadu môžeme prezentovať aj prostredníctvom známeho prístupu (pojmu) „Čo funguje“. (autor: LEHMAN, J. et al. 2002. The three „R´s“ of reentry. Washington, D.C.: Justice Solution. 2002. a ANSBRO, M. 2008. In.: Probation Journal, 2008. Dostupné na internete:
http://prb.sagepub.com/content/refs/
)  

Naším záujmom je identifikovať jednotlivé oblasti rizikovosti a predísť možnej recidíve páchateľa voči členom jednotlivých komunít a spoločnosti ako celku, a na druhej strane zefektívniť tie oblasti, ktoré majú pozitívny dopad na poškodeného, obeť trestného činu a komunitu, kde sa trestný čin stal. Preto sme toho názoru, že nadišiel čas, aby sme sa posunuli smerom k  európskym trendom a nazerali  na trestný čin komplexnejšie ako na určitú negatívnu udalosť, ktorá zasiahla viacerých členov občianskej spoločnosti a spôsobila rôzne typy škodlivých následkov. Snažiť sa za aktívneho zapojenia dotknutých subjektov v štátom riadenom odbornom postupe cestou mediácie a následne aj probácie pôsobiť na osoby, ktorých sa táto udalosť - trestný čin dotýka. Na uvedomenie páchateľa svojho konania proti pravidlám, vcítenie sa do role obete, prijatie ľudskej i materiálnej zodpovednosti za delikt a jeho následok, vyvolať snahu a vytvoriť podmienky pre jeho nápravu a dosiahnutie zmierenia medzi páchateľom a obeťou. Osoby dotknuté trestným činom majú byť schopné spoločného súžitia, komunikovať a akceptovať sa bez skrytej či otvorenej nenávisti v rámci občianskej spoločnosti, sociálnej alebo lokálnej komunity, v ktorej žijú. 

To je podstatou a úlohou restoratívneho prístupu, restoratívnej služby, restoratívnej justície.1)

Prívlastok “občianska” spoločnosť by mal určovať, že v centre záujmu pôsobenia štátu a jeho systému právnych, nápravných a výchovných nástrojov a postupov by aj pri reakcii na spáchanie trestného činu mal byť občan. Tak občan, ktorý sa stal obeťou trestného činu, ako aj občan, ktorý sa trestného činu dopustil,  ako je občan, ktorý sa stal jeho svedkom alebo alebo bol inak trestným činom dotknutý alebo ho len vnímal ako odborná či laická verejnosť.

V súčasnom období prebieha u druhé medzirezortné pripomienkové konanie (LP/2022/511) k návrhu novely Trestného zákona (prvé MPK prebehlo koncom roku 2021 pod č. LP/2021/744), ktorá by mala do slovenskej občianskej spoločnosti priniesť v oveľa väčšej miere, ako tomu je doposiaľ restoratívny prístup orgánov činných v trestnom konaní, súdu a najmä probačných a mediačných úradníkov, ktorí sú poskytovateľmi konkrétnej sociálnej služby restoratívnej justície na mieru odsúdenému i obeti trestného činu. Novela Trestného zákona by mala postaviť nové východiská a základy pre restoratívnu službu, ktorej rozšírenie by malo priniesť zníženie počtu dsúdených vo výkone trestu odňatia slobody a podstatne viac sociálnej práce s odsúdenými. Sprevádzanie odsúdených na ich ceste k riadnemu začleneniu do spoločnosti pri minimalizácii zásahov do fungujúcich rodinných vzťahov.

Trest odňatia slobody by mal byť ukladaný len v prípadoch keď je nevyhnutné páchateľa izolovať od spoločnosti.

V tej súvislosti si dovolím parafrázovať veľmi výstižné prirovnanie kolegu:
“Keď auto (delikventa) s pokazenými brzdami (myslenie a vôľa) zavrieme po nehode na 5 rokov do garáže (väzenia), a keď ho po 5 rokoch z garáže vyberieme, brzdy bude mať stále pokazené… ak sa mu nebudem venovať a nepokúsime sa za tých 5 rokov brzdy opraviť.”

Snahou občianskej spoločnosti by malo byť pracovať s občanmi a snažiť sa na nich výchovne pôsobiť. Osobitne pri mladých ľuďoch je potrebné zvýšiť preventívne pôsobenie a ak sa maloletý dostane do konfliktu so zákonom treba ho dôsledne sledovať už aj v prípade spáchania priestupku.

Veľká novela Trestného zákona by mala priniesť zníženie a racionálne vyrovnanie (podľa chráneného objektu, spôsobu a rozsahu činu) trestných sadzieb najmä pri majetkových, hospodárskych, ale aj drogových trestných činoch, najmä ak nejde o organizovanú kriminalitu, medzinárodný zločin alebo kriminalitu mimoriadne veľkého rozsahu.

V dnešnom mimoriadne živom ekonomickom ale aj spoločenskom styku so susednými krajinami (Česko, Rakúsko, Maďarsko, Poľsko ale aj Ukrajina), alebo aj s Nemeckom, na ktoré sme ekonomicky veľmi silno prepojený, je dôvodné zo strany občana i organizácie očakávať, že za obdobné protiprávne konanie majetkového či ekonomického charakteru, bude trestný alebo aj administratívny postih porovnateľný. Dnes tomu tak je vo všetkých spomínaných krajinách okrem Slovenskej republiky.

V tej súvislosti postupne odpublikujeme sériu príspevkov, v ktorých sa pozrieme historicky na vývoj právnej úpravy škody a trestných sadzieb vybraných trestných činov a na trestné sadzby pri vybraných základných majetkových a hospodárskych trestných činoch na Slovensku  a v zahraničí.

1.

S ohľadom na požiadavky Konvencie pre ochranu ľudských práv a základných slobôd (ETS č.5); s ohľadom na Európsku konvenciu o výkone práv detí (ETS č. 160) a Odporúčania Rady ministrov členských štátov č. R(85)11 o pozícii obete v rámci trestného zákona a procedúry, č. R(87) 18 týkajúceho sa zjednodušenia trestnej justície, č. R(87)20 o sociálnych reakciách na trestnú činnosť mladistvých, č. R(88)6 o sociálnych reakciách na trestnú činnosť mladistvých u mladých ľudí, ktorí pochádzajú z rodín migrantov, č. 5(95)12 o manažmente trestnej justície, č. R(98)1 o rodinnej mediácii, č. R(99)19 týkajúcich sa mediácie v trestných záležitostiach, Rec(2006)2 o európskych väzenských pravidlách, Rec(2006)8 o pomoci obetiam zločinu, CM/Rec(2010)1 o probačných pravidlách Rady Európy a CM/Rec(2017)3 o európskych pravidlách pre komunitné sankcie a opatrenia; Odporúčanie č. R(99)19 týkajúce sa mediácii v trestných záležitostiach, pri rozvoji restoratívnej justície.


Mohlo by vás zaujímať

ONLINE prenos - verejné dišputy expertov na tému "Restoratívnej justície" (16.5.2024 od 15:00 v aule Odeon na FP PEVŠ v BA)

14.5.2024

Rozhovory a diskusie Petra Sepesiho k novele Trestneho zakona

13.5.2024

POZVÁNKA na verejné dišputy expertov na tému "Restoratívnej justície" (16.5.2024 od 15:00 v aule Odeon na FP PEVŠ v BA)

28.4.2024

Oslabenie prevenčnej funkcie trestného práva – toto zrejme (tiež) nebolo celkom domyslené

25.2.2024

Novela Trestného zákona - Česká republika a Slovensko, dve civilizácie

20.2.2024

Trestné činy KORUPCIE - aktualizované tabuľky po schválení novely TZ

18.2.2024

Premlčanie trestného stíhania po účinnosti novely Trestného zákona - porovnanie SR a ČR

17.2.2024

Verejná výzva UčPS za poškodených, za bezpečnejšie a slušnejšie Slovensko

11.2.2024

Odpovede na otázky Transparency International Slovensko k novele Trestného zákona v plnom znení - časť 2.

1.2.2024

Novela Trestného zákona … alebo Slovenská “res publica” a jej ďalší evolučný míľnik už za pár dní

3.2.2024

Životné situácie slovenskej spoločnosti z pohľadu trestnej legislatívy DNES a ZAJTRA … alebo „viac svetla viac rozumu” ?

28.1.2024

Odpovede na otázky Transparency International Slovensko k novele Trestného zákona v plnom znení - časť 1.

16.1.2024

Zmena hraníc škody - dôvodová správa k návrhu zásadných zmien má 6 viet ...

11.2.2024

Trestanie organizovaných skupín miernejšie ale stíhanie náročnejšie, organizované podvody do 350.000 eur z verejných alebo EÚ zdrojov iba prečinom

9.1.2024

Zmeny pravidiel trestania a trestnosti sú revolučné - riadne zavedenie zmien do praxe potrebuje čas na prípravu

18.2.2024