Tento príspevok je aktualizáciou príspevku napísaného začiatkom roku 2024 v priebehu skráteného legislatívneho konania Národnej rady SR k návrhu tzv. Suskovej novely Trestného zákona (pred schválením pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov poslancov), ktorá bola schválená a zverejnená pod č. 40/2024 Z.z.
Pôvodný príspevok z roku 2024 mal názov: Ochrana súkromného vlastníctva prísnejšia ako ochrana európskych, štátnych a iných verejných prostriedkov; organizovaná skupina už iba ako prečin - toto by chceli občania ?
Podľa čl. 20 ods. 1 veta druhá Ústavy SR:
"Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu."
Nech každý čitateľ posúdi sám, či tomuto hodnotovému nastaveniu ochrany vlastníckeho práva v Ústave SR vyhovuje navrhovaná zmena pravidiel trestnosti podvodných konaní v návrhu novely Trestného zákona (tač 106), keď je predmetom ochrany na jednej strane súkromné vlastníctvo súkromnoprávnych subjektov (poisťovne, banky, obchodné spoločnosti) a na strane druhej ak ide o ochranu európskych, štátnych a iných verejných prostriedkov (subvencie, dotácie, granty, príspevky a iné z verejných zdojov EÚ, štátu, VÚC, miest a obcí).
So zvýšením výšky hraníc škody a znížením trestných sadzieb, ktorých dôsledkom bude masívne zmiernenie právnej kvalifikácie u tisícov trestných činov je spojená aj otázka rozsahu nástrojov použiteľných na vyšetrovanie týchto podvodných konaní, ktorý je iný - podstatne širší pri ZLOČINOCH ako pri PREČINOCH, čo sa zrejme najviac negatívne prejaví, ak pôjde o organizovanú trestnú činnosť, ktorá po novele (po zmiernení právnej kvalifikácie) bude už iba PREČINOM a paradoxne to bude pri tých trestných činoch, kde sú predmetom ochrany európske, štátne a iné verejné prostriedky vo výške do 250.000 eur (v pôvodnom návrhu bola suma 350.000 eur).
Viac a prehľadnejšie v TABUĽKE:
Z uvedenej tabuľky vyplýva, že štát po schválení návrhu novely (tlač 106) bude stíhať podvodné konania voči súkromnoprávnym inštitúciám (banky, poisťovne, investičné spoločnosti, fondy) bankové, poisťovacie a kapitálové podvody v rozsahu väčšej škody, ktorá bol pred účinnosťou novely č. 40/2024 Z.z. (pred 6.8.2024) ustanovená v rozsahu 2.660 až 26.600 eur.
Návrh novely bez akéhokoľvek vecného zdôvodnenia a dopadovej analýzy na bežiace konania, obe hranice väčšej škody a to
- 7,52 násobne zvyšenie dolnej hranice väčšej škody na 20.000 eur (pôvodne bolo navrhované až 13,1-násobne zvyšenie oproti dovtedajším 2.660 eur na 35.000 eur) a
- 9,4 násobné zvýšenie hornej hranice väčšej škody na 250.000 eur = dolná hranica značnej škody (pôvodne bolo navrhované až 13,1-násobne zvyšenie oproti dovtedajším 26.600 eur až na 350.000 eur),
- hoci výška malej škody sa zvyšila iba 2,6 násobne na 700 eur (oproti dovtedajším 266 eur).
O dopadoch zvýšenia hraníc škody na účely trestného konania si môžete prečítať viac v osobitnom príspevku - TU
Na účely tohto príspevku je potrebné poukázať na hodnotovú nevyváženosť právnej úpravy, keď viaceré trestné činy podvodného charakteru proti súkromnému majetku spáchané v rozsahu väčšej škody 20.000 eur až 250.000 eur (pôvodný návrh bol 35.000 až 350.000 eur - viď. tabuľka) budú stíhané naďalej ako ZLOČINY (§ 222, § 223, § 224), zatiaľ čo trestné činy, ktorých predmetom sú európske prostriedky, štátne alebo iné verejné prostriedky (obce, mestá, VÚC, verejnoprávne inštitúcie) a aj najčastejšie vyskytujúce sa majetkové trestné činy (krádež, sprenevera, podvod) budú pri rovnakom väčšom rozsahu škody iba PREČINMI s obmedzenými možnosťami použitia prostriedkov operatívno-pátracej činnosti a informačno-technických prostriedkov, nakoľko viaceré z týchto inštitútov sú viazané na druh trestného činu a je možné ich využiť na zabezpečenie dôkazov iba pri ZLOČINOCH.
Z pohľadu štátu a záujmu na účinnom trestnom stíhaní organizovanej trestnej činnosti, ktorej predmetom sú európske, štátne alebo iné verejné prostriedky do výšky 250.000 eur (pôvodne sa navrhovalo až do 350.000), je neakceptovateľné, že po novele Trestného zákona sa v dôsledku zmeny trestných sadzieb stanú PREČINMI trestné činy spáchané ORGANIZOVANOU SKUPINOU, (jeden z možných "závažnejších spôsobov spáchania" trestného činu podľa §138 TZ), ktoré sú dnes stíhané ako ZLOČINY alebo OBZVLÁŠŤ ZÁVAŽNÉ ZLOČINY (OZZ).
K trestnému stíhaniu organizovaných skupín podrobnejšie v odbornom príspevku: Trestanie organizovaných skupín miernejšie ale stíhanie náročnejšie, organizované podvody do 350.000 eur z verejných alebo EÚ zdrojov iba prečinom
Štát si takouto zmenou zväzuje ruky pri stíhaní závažnej organizovanej trestnej činnosti a v niektorých trestných veciach pri niektorých páchateľoch môže dôjsť v dôsledku tejto zmeny, s ktorou je automaticky spojené aj skrátenie premlčacej doby premlčania trestného stíhania z 20 rokov (pri OZZ pred novelou) na 10 rokov pri zločinoch a 5 rokov pri prečinoch (pri tých istých skutkoch po novele, napr. aj pri subvenčnom podvode podľa § 225 TZ spáchanom v rozsahu do 250.000 eur alebo aj organizovanou skupinou).
S takouto zmenou by občan zrejme nesúhlasil alebo máte iný názor ?
Aj to jej jeden z mnohých negatívnych dopadov v detailoch neprediskutovaného, v súvislostiach nerozanalyzovaného návrhu novely Trestného zákona, ktorá si pri rozumnej správe vecí verejných bude vyžadovať ďalšie zmeny odstraňujúce podstatné vecne ničím neodôvodnené rozdiely v ochrane hodnôt.
Vytvorenie zdravého podnikateľského prostredia - férová hospodárska súťaž, si vyžaduje, aby štát predvídateľne účinne postihoval páchateľov majetkovaj a hospodárskej, najmä daňovej trestnej činnosti, ktorou sa nepoctiví účastníci súťaže snažia získať výhodu, spravidla finančnú vyplývajúcu z porušenia povinností podľa právneho poriadku.
Veríme, že aj podnikatelia na Slovensku a ich záujmové organizácie pozorne vnímajú a diskutujú o vykonaných zmenách právneho poriadku (aj novelou Trestného zákona) z pohľadu posilnenia predvídateľnosti a vymožiteľnosti práva, či účinného postihu tých, ktorí porušovaním povinností získavajú nepoctivú výhodu v hospodárskej súťaži.
Vyššie uvedené fakty však nasvedčujú skôr opaku...., netreba však zúfať, treba si kriticky vecne analyzovať fakty a súvislosti, prediskutovať ich, postaviť na nich závery a budúce rozhodnutia urobiť lepšie, ... sme v neustálej evolúcii.
Brzdí nás pasivita, nedostatok pozornosti a času venovaných kritickému premýšľaniu a rozhovorom o realite a obrazoch, ktoré nám cez mediálne kanály a sociálne siete ponúkajú iní, napredovaniu evolúcie nepomáha ani pohodlný spotrebný spôsob života, či nižší záujem o veci verejného záujmu založený na racionalizovanom pocite, že veď mňa sa "to" priamo netýka, neriešim to, je mi to v zásade "jedno" ...
„Svet je nebezpečným miestom na život, nie kvôli ľuďom, ktorí sú zlí, ale kvôli ľuďom, ktorí s tým nerobia nič.“
(Albert Einstein)