Otázka č. 2 (Transparency International Slovensko):
Predkladatelia argumentujú, že nie je dôvod na to, aby sme mali vyššie trestné sadzby ako v iných, okolitých krajinách. Ako sa pozeráte na protiargument, že treba vziať do úvahy aj celkový spoločensko-ekonomický stav v jednotlivých krajinách, či nastavenie trestných politík ako celkov? Napr. z komparatistiky realizovanej za Vášho pôsobenia na ministerstve vyplýva, že nemecký/rakúsky model sa skôr prikláňa k veľkému rozptylu medzi dolnou a hornou hranicou (napr. 0-10 rokov), čo v našich podmienkach nie je bežné.
Váš návrh na úpravu výšky škôd počítal s 500 eurovou malou škodou, pričom súčasný návrh tento stav posúva na 700 eur. Vypadáva však koncept škody mimoriadne veľkého rozsahu. Je súčasný návrh naozaj cestou k restoratívnej justícií? Plnia väznice práve najzávažnejšie formy ekonomickej kriminality, resp. korupcie ?
Odpoveď č. 2:
Komparatistika so zahraničnou právnou úpravou je bežná metóda, ktorá má svoju informačnú hodnotu, no často sa používa účelovo, podľa efektu, ktorý chceme dosiahnuť u publika.
Nájdeme štáty, v ktorých sú trestné sadzby prísnejšie alebo aj miernejšie ako sa navrhujú v novele Trestného zákona (napr. Fínsko), ale to sa rozprávame iba o právnych rámcoch trestnosti a ukladania trestov v štátoch.
Každý z týchto štátov sa nachádza na vlastnej časovej osi evolúcie spoločnosti aj v oblasti trestnosti a trestania „zlých skutkov” na jeho suverénnom území. Tieto štáty majú kriminologické, sociologické inštitúty, ktoré v spolupráci s expertmi štátu, akademickým prostredím, právnikmi praktizujúcimi trestné právo, v poctivej dlhodobej diskusii formujú nové východiská a pripravujú analytické podklady pre zmenu právnej úpravy indikovanú výsledkami ich práce, diskusie, výskumov. Návrhy zmien vychádzajú z dlhoročného poznania a vyhodnocovania zmien v živote ich spoločnosti alebo aj zmien postoja spoločnosti k škodlivosti deliktov (napr. marihuana, alkohol za volantom, sexuálne násilie, internetové podvody, kybernetické prenasledovanie, manipulácia športových súťaží, týranie zvierat, ohrozenie chránených druhov atď.).
Rovnako vo všetkých štátoch prebieha skúmanie a vyhodnocovanie poznatkov o vhodnosti, primeranosti a účinnosti reakcie štátu na spáchanie „zlého skutku” nielen z pohľadu páchateľa, ale v XXI. storočí už čím ďalej intenzívnejšie aj z pohľadu práv a záujmov obete trestného činu. Výsledkom tohto výskumu je formovanie politiky restoratívnej spravodlivosti.
Ústrednou myšlienkou služby restoratívnej spravodlivosti (napravujúcej … škodlivé dopady deliktu - škody, nemajetkové ujmy, vzťahy) je dosiahnutie uzavretia prípadu za aktívnej účasti páchateľa a obete, pod odborným vedením probačného a mediačného úradníka.
Výsledkom je dohoda o odstránení škodlivých následkov, kompenzácia či satisfakcia v podobe uznania viny, prijatie zodpovednosti, vcítenie sa do vnímania obete, ospravedlnenie, zmierenie, odpustenie. To všetko má veľký potenciál uvoľňovať napätie a zvyšovať vzájomné pochopenie a ľudskosť v spoločnosti, či v dotknutej komunite a „ošetriť” narušenú integritu či dôstojnosť, tak na strane obete a jej komunity, ktorá citlivo vníma krivdu či utrpenie svojho člena. A rovnako aj na strane páchateľa, ktorý nie je odsúdený ako „nepriateľ spoločnosti”, ale môže svoj „zlý skutok”, svoju chybu dôstojne uznať, odčiniť, prekonať s poučením do budúcnosti.
V každom štáte sa skúma, aká je účinnosť postupov vykonávaných vo vzťahu k páchateľovi a obeti, vrátane ukladaných sankcií (trestov, obmedzení, povinností a iných opatrení) tak z hľadiska jednotlivých druhov sankcií, ako aj ich výmer a dosiahnutia sledovaného účelu trestného konania. Robí sa to dlhodobo, návrhy sa pripravujú starostlivo, premyslene, vrátane dlhodobého informovania verejnosti o výsledkov výskumov a na ich základe pripravovaných zmenách, ich dôvodoch, podkladoch a cieľoch - aký pozitívny efekt by mali priniesť spoločnosti.
Každý štát vedie vlastný výskum, vlastnú diskusiu a zvažuje a formuje nové politiky, ktorých súčasťou je úprava obsahu služby orgánov zabezpečenia spravodlivosti, aby neboli plné väznice, aby sa nepohybovali medzi nami zlomení, sklamaní, nahnevaní, či psychicky narušení ľudia, ktorým systém fungovania spoločnosti neposkytol takú službu, ktorá by mu dala dosiahnuteľné alternatívu dôstojnej budúcnosti - možnosť voľby, ale bez vedenia a kontroly mu umožnila vrátiť sa do starých koľají myslenia a konania.
To znamená, že porovnanie so susednými štátmi nám môže poslúžiť ako pomôcka ale samo o sebe nie je dôkazom, ani za ani proti navrhovanej úprave, nakoľko trestnoprávna úprava a najmä jej aplikácia sa v každom európskom štáte vyvíja a starostlivo posudzuje desiatky rokov. Ak by sme chceli dôkladnú komparatistiku, ktorá má výpovednú hodnotu, mali by sme ísť podstatne hlbšie ako je len porovnanie trestných sadzieb.
V každom Trestnom kódexe existujú aj rôzne doplňujúce pravidlá, ktoré môžu zo zdanlivo flexibilnej trestnej sadzby 1 až 10 rokov (ako je v Nemecku) či 5 až 10 rokov (v Česku), urobiť prísnejšiu, bolo by však potrebné poznať aj aplikačnú prax súdov, ustálenú judikatúru, spôsob výkonu jednotlivých druhov trestu. V Európe sa rozvíja trend budovania malých detenčných ústavov (small-scale detention) na komunitnú resocializáciu.
A ani to nemusí znamenať nič, lebo sú štáty, kde sú sankcie napr. aj za korupciu a podvody voči verejným prostriedkom pomerne nízke, ale v ich krajine sú tieto trestné činy skôr zriedkavé. Čestnosť a dobrý úmysel je v týchto štátoch pre občana (aj pre politika) taká hodnota, že spoločnosť nebola nútená uvažovať o potrebe riešiť tento problém napríklad prísnymi trestami. Samotná hrozba odsúdením, stratou bezúhonnosti za takýto trestný čin, pôsobí ako prevencia.
Tam však na Slovensku zatiaľ nie sme a zrejme ešte nejaké roky nebudeme. Máme okolo seba množstvo úspešných negatívnych „vzorov” - odsúdených, plagiátorov, biele kone, osoby, ktoré podstúpili osobný bankrot, do ktorého sa dostali možno preto, že systém zabezpečenia spravodlivosti im nepomohol, keď sa dostali do problémov (druhotná platobná neschopnosť) a iné.
No a k nim zrejme pribudne skupina tých, ktorých trestné stíhanie bude zastavené alebo sa ani nezačne z dôvodu kombinácie 1) zvýšenia hraníc škody, 2) zníženia trestných sadzieb a 3) skrátenia doby premlčania trestného stíhania za skutky majetkovej a hospodárskej kriminality, ktorých škoda je až do 350.000 eur (podľa PN poslanca Gašpara do 250.000 eur), resp. pri korupcii to bude až do 700.000 eur (podľa PN poslanca Gašpara do 650.000 eur, resp. do 250.000 pri tých trestných činoch korupcie, kde bol doplnený nový odsek pre postih za úplatok alebo nenáležitú výhodu v značnom rozsahu).
Záverom k tejto otázke uvediem, že ak sa teda už prijímajú zmeny, ktoré prinesú vysoký nárast ukladania alternatívnych sankcií (trestov, obmedzení a povinností), mali sa komplexne upraviť inštitúty, ktoré by umožnili efektívne ukladanie, výkon a kontrolu alternatívnych trestov, vrátane možnosti zmeny uložených sankcií - na mieru odsúdeného páchateľa - podľa vývoja jeho životnej situácie.
K tomu pripájam podnetný odborný príspevok obsahujúci pracovný návrh nových pravidiel: Peňažná sankcia ukladaná v denných sadzbách ... alebo "Je spravodlivé, aby bol peňažný trest ukladaný podľa pravidiel, ktoré výšku trestu určia primerane k majetkovým pomerom páchateľa ?
