Novela Trestného zákona rozkýve kyvadlo ochrany hodnôt v slovenskej spoločnosti ... aj po pozmeňujúcom návrhu Ústavnoprávnoprávneho výboru NR SR

Ústavnoprávny výbor NR SR schválil 30.1.2024 uznesenie č. 36, ktorého súčasťou bol aj pozmeňujúci návrh predložený poslancom Tiborom Gašparom (ďalej tiež “PN”) s 88 bodmi z toho:

56 bodov - Trestný zákon

• 6 bodov sa týka úpravy drogovej problematiky
• 2 body sa týkajú úpravy premlčania
• 1 bod, ktorým sa do návrhu dopĺňajú 3 body týkajúce sa trestného činu krádeže (§ 212) a to vypustenie tzv. horalkových krádeží a zvýšenie trestnej sadzby pri krádeži vo väčšom rozsahu zo 6 mesiacov až 3 roky na "až na štyri roky"
• 14 bodov sa týka trestných činov korupcie 
• 3 body sa týkajú úpravy prechodných ustanovení
• 15+ bodov sa týka legislatívno-technických a gramatických úprav
• 15+ bodov sa týka úprav trestných sadzieb
• 3 body sa týkajú úpravy prechodných ustanovení

25 bodov - Trestný poriadok

• 1 bod sa týka doplnenia trestných činov extrémizmu do skupiny trestných činov pri vyšetrovaní ktorých je možné použiť inštitút agenta
• 4 body sa týkajú úpravy príslušnosti Špecializovaného trestného súdu, kompetencie Európskej prokuratúry odňať vec a používať ITP pri vyšetrovaní trestného činu poškodzovanie finančných záujmov EÚ podľa § 261 TZ
• 4 body sa týkajú doplnenia nového dôvodu povinnej obhajoby (trestné činy s hornou hranicou najmenej 8 rokov)
• 1 bod sa týka úpravy lehoty na podanie dovolania v neprospech odsúdeného z dnešných 6 mesiacov na 3 roky (3 roky je dnes lehota na podanie dovolania v prospech odsúdeného)
• 2 body sa týkajú úpravy pravidiel príbehu hlavného pojednávania
• 10+ bodov sa týka legislatívno-technických a gramatických úprav
• 2 body sa týkajú úpravy prechodných ustanovení

3 body - iné zákony

• úprava v zákone o prokuratúre (bod 83 PN dopĺňa čl. VI bod 7 návrhu zákona, rozšírenie príslušnosti prokurátorov krajských prokuratúr okrem colníkov aj na „ich spolupáchateľov alebo účastníkov takéhoto trestného činu alebo ostatných členov organizovanej skupiny, extrémistickej skupiny alebo nebezpečného zoskupenia")
• úprava v zákone o európskom zatýkacom rozkaze (bod 86 PN dopĺňa čl. X bod 8 návrhu zákona)
• úprava v zákone o trestnej zodpovednosti právnických osôb (bod 87 dopĺňa čl. XIV bod 8 návrhu zákona)

3 body - nové novelizačné články IV, VIII a IX 

• ide o zmeny a doplnenia zákonov (zákon o priestupkoch, zákon o sociálnoprávnej ochrane mládeže a sociálnej kuratele a zákon o probačných a mediačných úradníkoch), ktoré neboli v pôvodnom návrhu novely TZ (tlač 106). Týmto doplnením sa navrhuje vložiť do návrhu zákona časť právnej úpravy z tzv. Karasovej novely TZ (tlač 1528) upravujúcu drogový priestupok a zvýšenú starostlivosť o mladistvých priestupcov probačnými a mediačnými úradníkmi)

1 bod - aktualizácia účinnosti návrhu zákona (čl. XVI)

• pôvodne bola navrhovaná na 1.1.2024, resp. niektoré časti od 15.1.2024
• posúva sa na 15.3.2024, resp. niektoré časti od 20.3.2024

Súčasťou viacerých bodov PN bolo doplnenie ďalších nových novelizačných bodov a posunutie poradia bodov v pôvodnom návrhu zákona, takže celkovo je pozmeňovací návrh ešte rozsiahlejší ako 88 bodov.

Vzhľadom na to, že návrh zákona (vlastný materiál) je kombináciou hromadných úprav s mnohými výnimkami a čiastkovými či legislatívno-technickými úpravami, pričom PN mení a dopĺňa pôvodný ťažko čitateľný návrh zákona, preskúmanie PN a spojenie textu PN s návrhom zákona bolo veľmi náročné na koncentráciu aj pre ľudí, ktorí s legislatívou majú prax.

"Pre ľudí" by sa mohli písať návrhy zákonov tak, že navrhovateľ uvedie úplné znenie upravovaného ustanovenia alebo jeho časti - paragrafu, odseku, písmena alebo bodu, aby bol text čitateľnejší, zrozumiteľnejší, a nie nezrozumiteľná skladačka, do ktorej vo výbore NR SR príde ďalšia skladačka a v pléne v druhom čítaní cez pozmeňujúce návrhy poslancov možno ďalšia .... (poznámka a želanie autora). Štát pritom v minulosti finacoval projekt, ktorého výsledkom mal byť nástroj na automatické generovanie legislatívnych návrhov jednoduchou úpravou úplného znenia zákona.

Tak vážnu prácu, akou je písomné formulovanie nových pravidiel (aj) trestania a trestnosti na Slovensku by sme nemali pripustiť robiť pod časovým tlakom a v skrátenom legislatívnom konaní. Táto práca si vyžaduje prístup s veľkým prehľadom, vnímaním súvislostí, koncentráciou na detaily, rozvahou a rešpektom, a tiež kontrolu mnohých očí a skúsených mozgov. Mali by ju priebežne kontrolovať tiež s primeranou časovou dotáciou desiatky právnikov, legislatívcov i praktikov.

Nedostatok času a sústredenia bol zrejme príčinou výsledného zmätočného návrhu zmien v § 336c odsek 3 a odsek 4 TZ, kde v prípade schválenia PN pri nenáležitej výhode “značnej hodnoty” (250.000 až 650.000 eur) bude páchateľovi hroziť trest odňatia slobody vo výmere 3 až 8 rokov, zatiaľ čo pri nenáležitej výhode vo “veľkom rozsahu” (650.000 a viac) to bude menej - iba 2 až 7 rokov, čo určite nebolo cieľom predkladateľa PN. Je to však súčasťou schváleného uznesenia č. 36 ÚPV NR SR z 30.1.2024 a bude to treba opraviť.

Po preskúmaní zmien v návrhu novely TZ (tlač 106), ktoré sa navrhujú vykonať podľa PN, je možné konštatovať, že najzásadnejšie hodnotové skoky (bez konkrétneho vecného vysvetlenia a odôvodnenia zmeny hodnôt) tieto zmeny nereflektujú.

Na tomto závere nemení nič ani skutočnosť, že v PN sú viaceré úpravy, ktoré samé o sebe možno hodnotiť z hľadiska ich praktických dopadov pozitívne, resp. že sú akceptovateľné.

Najzásadnejšie hodnotové skoky:

1. Zvýšenie hraníc škody, najmä škody “väčšieho” rozsahu” a tým aj dolnej hranice škody “značného rozsahu … v kombinácii s
2. Úpravou dĺžky premlčacích dôb … v kombinácii s
3. Výrazným znížením trestných sadzieb majetkových, hospodárskych a korupčných trestných činov
4. Nekoncepčný prístup ku trestným činom korupcie
5. Zvýhodnenia členov organizovaných skupín
6. Sťaženie trestného stíhania trestných činov spáchaných členmi organizovanej skupiny (ak pôjde o prečiny)
7. Umožnenie účinnej ľútosti pri daňových trestných činoch pre členov organizovanej skupiny (bez ohľadu na rozsah činu) a zmiernenie posudzovania predchádzajúcich daňových deliktov
8. Nerovnomerná ochrana súkromného a verejného majetku pred podvodnými konaniami
9. Neúplné zohľadnenie potrieb úprav pre využitie plného potenciálu Európskej prokuratúry
10. Nedostatok restoratívnych prvkov v návrhu novely TZ
11. Chýbajúce doložky vplyvov, analýzy dopadov

K jednotlivým hodnotovým skokom:

1. Zvýšenie hraníc škody 

Základná hranica malej škody dnes 266 eur, ktorá sa navrhuje zvýšiť na 700 eur podľa PN ostáva v navrhovanej výške 700 eur.

Hranica väčšej škody dnes 2.600 eur (až do 26.600) sa má z navrhovaných 35.000 eur podľa PN znížiť na 20.000 eur.

Hranica značnej škody dnes 26.600 eur sa má z navrhovaných 350.000 eur podľa PN znížiť na 250.000 eur.

Hranica veľkej škody dnes 133.000 eur sa má z navrhovaných 700.000 eur podľa PN znížiť na 650.000 eur.

Na úvod treba uviesť, že PN poslanca Gašpara pri najviac páchaných majetkových trestných činoch - krádež, sprenevera, podvod, neoprávnené obohatenie a poškodzovanie cudzej veci zjednocuje pri väčšom rozsahu škody trestnú sadzbu trestu odňatia slobody na “až na štyri roky” a to z dnešných (§ 212 ods. 2 TZ), resp. novelou navrhovaných "6 mesiacov až 3 roky", čo má okrem iného dopad aj na premlčanie trestného stíhania (premlčacia doba nebude 3 roky ale 5 rokov, ako je aj dnes).

To by sa na jednej strane mohlo javiť ako zlepšenie návrhu, na druhej strane je treba povedať že tieto sadzby sú dnes pri škode 2.660 € až 26.600 eur a premlčacia doba 5 rokov zodpovedá závažnosti deliktov, hoci, ak nám ide o posilnenie postavenie práv poškodeného, mali by sme uvažovať skôr o jej predĺžení ako o jej skrátení. 

Avšak po schválení novely v znení PN bude väčší rozsah od 20 000 € do 250 000 € (pôvodný návrh bol od 35.000 až do 350.000 eur), čo znamená, že premlčaciu dobu 5 rokov budú mať aj také skutky, ktoré majú dnes premlčaciu dobu 10 rokov (od 26.600 do 133.000 eur) ako aj skutky, ktoré majú dnes premlčaciu dobu 20 rokov (od 133.000 eur do 250.000 eur), čo je obrovský hodnotový skok v ochrane práv poškodených.

Možnosť domôcť sa škody spôsobenej trestným činom tak bude paradoxne v trestnom konaní obmedzená viac (na 5 rokov) ako je v civilnom konaní, kde je možné nárok na náhradu úmyselne spôsobenej škody uplatniť do 10 rokov od spôsobenia škody a do dvoch rokov odkedy sa poškodený dozvedel o tom, kto za škodu zodpovedá. Takýto právny stav sa javí ako hodnotovo zvrátený, najmä keď všetci tvrdíme, že trestné konanie sa má viac orientovať na práva a záujmy poškodeného.

Opustenie desiatky rokov rešpektovaných násobkov hraníc škody, mimochodom veľmi podobných ako sú v Česku, bez prijateľného vecného vysvetlenia a zdôvodnenia navrhnutej koncepcie zvýšenia hraníc “väčšej škody” a “značnej škody” tak logicky vedú odbornú a laickú verejnosť k úvahám o účelovosti.

Hranice výšky škody a ich násobky po zohľadnení PN schváleného uznesením č. 36 ÚPV NR SR si môžete pozrieť v nasledovnej tabuľke a grafe:

Na porovnanie dopadov zmien si môžete pozrieť:

• TABUĽKY a GRAFY k pôvodnému textu návrhu zákona (tlač 106) - TU
• TABUĽKY a GRAFY po zapracovaní pozmeňujúceho návrhu poslanca Gašpara schváleného uznesením číslo 36 UPV NR SR 30.1.2024: TU
  

Čo sa týka ďalších argumentov k zvýšeniu škody poukazujem na odborné príspevky, ktorých podstata ostáva aj po úpravách podľa PN poslanca Gašpara (úprava hraníc väčšej škody na 20.000 až 250.000 eur, značnej škody od 250.000 eur do 650.000 eur a veľkej škody od 650.000 viac) stále aktuálne:

1. Zvýšenie hraníc škody/prospechu/rozsahu činu má zásadný dopad na trestnosť a kvalifikáciu skutkov 
2. Zmena hraníc škody - dôvodová správa k návrhu zásadných zmien má 6 viet ...
3. Úprava základu a hraníc výšok škody pri trestných činoch v SR a ČR (stav k 11/2022)

2. Úprava premlčacích dôb

Novela Trestného zákona znamená zmenu prístupu k hodnotám a ich ochrane v slovenskej spoločnosti (nielen majetku, súkromného či verejného, hospodárskych vzťahov, verejných rozpočtov, životného prostredia, ale aj zdravia zmenami v drogových trestných činoch, či iných ľudských práv a slobôd, kde škoda / prospech alebo rozsah činu sú určujúce pre závažnosť skutku a jeho právnu kvalifikáciu (napr. pri vydieraní, lúpeži, obchodovaní s ľuďmi, nedovolenom ozbrojovaní, falšovaní liekov a zdravotníckych pomôcok, kupliarstvo, výroba detskej pornografie, rozširovanie detskej pornografie, ohrozovanie mravnosti, ...).

No a zmenami všeobecných pravidiel týkajúcich sa premlčania zasahujeme nielen do dohody o pravidlách trestnosti a trestania, ale aj do dohody o tom do akého času po skutku štát ešte poskytne poškodenému službu zabezpečenia spravodlivosti, pri zistení páchateľa s odstupom času, ktorej súčasťou je preukázanie a priznanie nároku na náhradu spôsobenej škody a nemenej dôležitou súčasťou je aj náprava narušených vzťahov a hodnôt a satisfakcia pre poškodeného, jeho rodinu, komunitu i pre celú spoločnosť, že "zlý" skutok neostal bez postihu.

Paradoxom je, že na jednej strane Občiansky zákonník obsahuje dohodu o tom, že škodu z úmyselného konania (aj menej závažného ako je trestný čin) si bude vedieť poškodený uplatniť na súde 10 rokov od vzniku škody. Na druhej strane sa navrhuje skrátiť dobu, počas ktorej poškodenému pomôže štát, ak mu bola spôsobená podstatne vyššia škoda trestným činom. Pri škode spôsobenej trestným činom bude premlčacia doba 10 rokov, t.j. na úrovni Občianskeho zákonníka, až pri spôsobení škody nad 250.000 eur, (ak nebude mať skutok iné znaky, na základe ktorých bude posúdený ako zločin aj pri nižšej škode, napr. osobitný motív, krízová situácia, nebezpečné zoskupenie, na chránenej osobe a pod.), čo je suma, ktorá je pre väčšinu bežných občanov výsledkom ich celoživotnej ekonomickej aktivity.

Ak chceme skutočne zlepšovať právne postavenie poškodeného, nielen o tom hovoriť a používať záujem o poškodeného, či restoratívnu justíciu, ako peknú nálepku pri presadzovaní novely Trestného zákona, treba s tým niečo urobiť...

Na jednej strane je pozitívnou zmenou je, že sa vypúšťa:

1) sprísnenie podmienok pre prerušenie plynutia premlčacej doby a navrhuje sa ponechať súčasné znenie § 87 ods. 3 písm. b) TZ, avšak pri prerušení premlčania výkonu trestu odňatia slobody sa táto podmienka nenavrhuje vypustiť (čl. I bod 58) a vypúšťa sa aj 

2) úprava skrátenie premlčacej doby pri premlčaní trestných činov mladistvých s hornou hranicou trestu odňatia slobody 10 rokov (čl. I bod 59) a aj tu sa ponecháva dnešná právna úprava.

Na strane druhej ostávajú zachované zmeny v dôsledku ktorých bude pri cca 120+ trestných činoch s trestnou sadzbou "... až na tri roky" (dnes ich je 127 s hornou hranicou 3 roky, vrátane napr. trestného činu usmrtenia) dôjde k zmene premlčacej doby na 3 roky, pričom v dôsledku zvýšenia hraníc škody a zníženia trestných sadzieb, sa táto zmena dotkne aj skutkov, ktoré majú dnes premlčaciu dobu 20 rokov (pri škode/prospechu rozsahu nad 133.000 eur do 250.000 eur, napr. daňový podvod, falšovanie a pozmeňovanie údajov motorového vozidla a ďalšie) a tieto budú mať premlčaciu dobu 3 roky resp. 5 rokov prípadne 10 rokov, ak pôjde o zločin (napr. úverový podvod, poisťovací podvod, kapitálový podvod, ktoré budú zločiny už pri škode 20.000 eur)

Rovnako ďalšia, ešte väčšia skupina trestných činov - zločinov s hornou hranicou trestnej sadzby "... až na 10 rokov" (dnes ich je 106), pri ktorých je dnes premlčacia doba 20 rokov sa po novele Trestného zákona premlčí za 10 rokov.

Na aktuálnosti nasledovnej tabuľky k premlčaniu trestného stíhania podľa návrhu novely TZ (tlač 106) sa ani v prípade schválenia pozmeňujúceho návrhu v zmysle uznesenia č. 36 Ústavnoprávneho výboru NR SR z 30.1.2024 nič nemení:

K premlčaciu trestného stíhania sú aj napriek PN stále aktuálne tieto odborné príspevky:

1. Premlčanie trestného stíhania - porovnanie právnej úpravy SR s inými štátmi
2. Premlčanie trestného stíhania od roku 2024 - toto si želajú občania ?
   (Poznámka: v prípade schválenia PN bude doba premlčania trestného stíhania pri trestných činoch krádeže, sprenevery, podvodu, neoprávneného obohatenia a poškodzovania cudzích práv pri väčšej škode 5-ročná (pri zvýšení trestnej sadzby na “až na štyri roky”). Príspevok vychádza z pôvodného znenia návrhu novely TZ, podľa ktorého mala byť premlčacia doba 3 roky (pri trestnej sadzbe 6 mesacov až tri roky).

3. Významné zníženie trestných sadzieb

1. Odpovede na otázky Transparency International Slovensko k novele Trestného zákona v plnom znení - časť 1.
2. Odpovede na otázky Transparency International Slovensko k novele Trestného zákona v plnom znení - časť 2.

4. Nekoncepčný prístup k trestným činom korupcie

Naďalej ostáva veľký hodnotový nepomer v prísnosti trestania drobnej korupcie a korupcie desaťtisícovej či stotisícovej.

Pozmeňujúcim návrhom poslanca Gašpara sa navrhuje zaviesť nová úroveň trestnosti niektorých trestných činov korupcie na úrovni rozsahu úplatku a nenáležitej výhody v značnom rozsahu (dnes je v zákone upravený ako prísnejšie trestný iba veľký rozsah).

Aj dnes je korupcia stíhaná bez rozdielnej úrovne trestnosti rozsahov úplatkov alebo nenáležitej výhody (nemáme samostatné odseky pre väčší a značný rozsah úplatku, iba pre veľký rozsah čo je dnes 133.000 eur a viac), avšak zákon tento nedostatok čiastočne kompenzuje vysokými trestnými sadzbami. Ak sa trestné sadzby pri trestných činoch korupcie znížia, mnohé trestné činy korupcie (dnes zločiny alebo obzvlášť závažné zločiny) padnú do kategórie prečinov. To sa bude týkať závažných korupčných konaní s rozsahom úplatku až do 650.000 eur, resp. ak bude zavedená trestnosť na úrovni značného rozsahu, tak do 250.000 eur. A pozor, pri prečine príprava trestného činu nie je trestná...

Treba uviesť, že zavedenie prísnej trestnosti korupcie veľkého rozsahu na úrovni 700.000 eur (pôvodný návrh - tlač 106), resp. 650.000 po pozmeňujúcom návrhu poslanca Gašpara nemá veľký význam, keďže v tomto rozsahu na Slovensku nemáme podľa informácií autora z prípravy návrhu Karasovej novely TZ žiadne skutky, resp. jeden skutok sa k týmto sumám približuje. Podstatná časť najvážnejších korupčných trestných činov sa nachádza v rozmedzí 150.000 až 300.000 eur, tie však po novele TZ (do 250.000 eur) budú kvalifikované v rovnakom odseku a s rovnakou trestnou sadzbou ako je úplatok v podobe fľaše koňaku či 50 eur.

Ak je zámerom zákonodarcu zmierňovať trestné sadzby pri korupcii, mal by zachovať prísnu trestnosť dnešných závažných skutkov korupcie, oddeliť trestnosť drobnej korupcie (menší ako malý rozsah) a odstupňovať trestnosť korupcie podľa rozsahov úplatku alebo nenáležitej výhody (malý, väčší, značný, veľký). Zavedenie úrovne trestnosti len pre "značný rozsah" a navyše pri deformovanom určení výšky jeho hranice až na 250.000 eur (dnes je 26.000 eur) je nevyváženým riešením.

Navrhované doplnenie “značného rozsahu” (podľa PN má byť značný rozsah od 250.000 až 650.000 eur) do trestných činov korupcie by malo byť podľa PN nasledovné:

• § 328 (Prijímanie úplatku) vložený nový odsek 3; zločin trestná sadzba 3 až 8 rokov 
• § 332 (Podplácanie) vložený nový odsek 3 - prečin; trestná sadzba 1 až 5 rokov 
• § 333 (Podplácanie - v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu) vložený nový odsek 3 - prečin; trestná sadzba 2 až 7 rokov 
• § 334 (Podplácanie) nový odsek 3 - prečin; trestná sadzba 1 až 5 rokov 
• § 336c (Prijatie a poskytnutie nenáležitej výhody) vložený nový odsek 3 - zločin; trestná sadzba 3 až 8 rokov 
• § 336d (Prijatie a poskytnutie nenáležitej výhody) vložený nový odsek 3 - prečin; trestná sadzba 6 mesiacov až 3 roky 
• § 336c a § 336d (Prijatie a poskytnutie nenáležitej výhody) má osobitnú úroveň pre trestnosť nenáležitej výhody vo väčšom rozsahu - prečiny s trestnou sadzbou “až na 3 roky” (§ 336c TZ - prijatie), resp. “až na 2 roky” (§ 336d ods. 2 TZ - poskytnutie)

Trestné činy korupcie zatiaľ BEZ doplnenia úrovne trestnosti pre “značný rozsah” (podľa PN):

• § 329 (Prijímanie úplatku - v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu) - BEZ doplnenia úrovne trestnosti pre značný rozsah; odsek 1 je prečin do úrovne veľkej škody (podľa PN do 650.000 eur) so sadzbou 1 až 5 rokov.
• § 330 (Prijímanie úplatku - verejný činiteľ alebo zahraničný verejný činiteľ) - BEZ doplnenia úrovne trestnosti pre značný rozsah; odsek 1 je zločin (podľa PN do 650.000 eur) so sadzbou 3 až 8 rokov.
• § 336 (Nepriama korupcia) a § 336a (Volebná korupcia) je bez akéhokoľvek rozsahu a podľa návrhu novely TZ sa to nenavrhuje zmeniť.

§ 336b (Športová korupcia) má osobitnú úroveň trestnosti pre 4 hodnotové rozsahy:

• Odsek 1 a 2 (menšia korupcia od 0 do 2.660 eur); trestná sadzba 1-5 rokov/prečin sa podľa návrhu novely TZ má zmeniť na 0-2 roky/prečin (pri rozsahu úplatku do 20.000 eur).
• Odsek 3 (väčší rozsah korupcie - dnes 2.660 až 26.600 eur; trestná sadzba 2-8 rokov/zločin sa podľa návrhu novely TZ má zmeniť na 1-5 rokov/prečin (pri rozsahu úplatku 20.000 až 250.000 eur).
• Odsek 4 (značný rozsah korupcie - dnes 26.600 až 133.000 eur; trestná sadzba 4-10 rokov sa podľa návrhu novely TZ má zmeniť na 2-7 rokov/zločin (pri rozsahu úplatku 250.000 až 650.000 eur).
• Odsek 5 (veľký rozsah korupcie - dnes 133.000 a viac; trestná sadzba 5-12 rokov sa podľa návrhu novely TZ má zmeniť na 3-10 rokov/zločin pri rozsahu úplatku viac ako 650.000 eur)

5. Zvýhodnenia členov organizovaných skupín

Odborný príspevok k trestnosti skutkov členov organizovaných skupín, vrátane poskytnutia benefitu účinnej ľútosti členom organizovaných skupín pri daňových trestných činoch (okrem daňového podvodu / podvodne uplatnené vratky DPH) ostal po pozmeňovacom návrhu poslanca Gašpara naďalej aktuálny.

Trestanie organizovaných skupín miernejšie ale stíhanie náročnejšie, organizované podvody do 350.000 eur z verejných alebo EÚ zdrojov iba prečinom

6. Nerovnomerná ochrana súkromného a verejného majetku

Odborný príspevok k tejto téme s názvom Ochrana súkromného vlastníctva prísnejšia ako ochrana európskych, štátnych a iných verejných prostriedkov; organizovaná skupina už iba ako prečin - toto by chceli občania ? je vo svojej podstate stále aktuálny, hoci tu došlo k určitému posunu, keď podľa PN sa majú zvýšiť trestné sadzby najfrekventovanejších trestných činov (krádež, sprenevera, podvod, neoprávnené obohatenie, poškodzovanie cudzej veci) pri spôsobení väčšej škody na jednotnú úroveň "až na štyri roky" (pôvodne mali byť "šesť mesiacov až tri roky") naďalej však pôjde o prečiny.

K relevantnému zvýšeniu trestných sadzieb by malo podľa PN dôjsť pri subvenčnom podvode a poškodzovaní finančných záujmov EÚ vo väčšom rozsahu, kde po zvýšení hornej hranice trestnej sadzby podľa PN nad 5 rokov pôjde už o zločin.

Stále však ostávajú najprísnejšie trestnými podvodmi úverový podvod, poisťovací podvod a kapitálový podvod, kde už pri škode od 20.000 eur pôjde o zločin (trestná sadzba 2 až 8 rokov), zatiaľ čo bežný podvod (§ 221 TZ) krátenie dane a poistného či daňový podvod alebo aj legalizácia výnosov z trestnej činnosti budú do 250.000 eur len prečinom so sadzbou 1 až 5 rokov, resp. 6 mesiacov až 3 roky (daňový podvod).

Za pozitívnu zmenu možno označiť, že do definície škody na účely TZ (navrhovaný § 124 ods. 4 TZ) bolo okrem iných verejných prostriedkov zahrnuté aj pozabudnuté "clo".

7. Neúplné zohľadnenie potrieb úprav pre využitie plného potenciálu Európskej prokuratúry

Hoci v tejto oblasti došlo k významným posunom, stále nebol odstránený problém pri súbehu trestného činu porušovania predpisov o obehu tovaru v styku s cudzinou podľa § 254 ods. 2 a násl. (skrátenie cla) s trestným činom skrátení dane a poistného (§ 276 TZ), kde ostávajú rovnako prísne, resp. prísnejšie trestné sadzby pri skrátení dane a teda prednosť vnútroštátnych orgánov SR pred Európskou prokuratúrou.

Rovnako nebolo navrhnuté vypustenie nedbanlivostnej formy poškodzovania finančných záujmov EÚ z Trestného zákona (§ 263 TZ), ktorá je na Slovensku trestná nad rámec požiadaviek vyplývajúcich z predpisov EÚ.

Ako pozitívnu zmenu, ktorá sa navrhuje v PN, je možné hodnotiť úpravu Trestného poriadku, ktorá zabezpečí, že na konanie o všetkých trestných činoch poškodzovania finančných záujmov EÚ podľa § 261 TZ bude vecne príslušný Špecializovaný trestný súd (ŠTS). Určenie vecnej príslušnosti ŠTS pre trestné činy proti majetku podľa štvrtej hlavy osobitnej časti TZ alebo trestné činy hospodárske podľa piatej hlavy osobitnej časti TZ, ak takým trestným činom bola spôsobená škoda alebo získaný prospech dosahujúci najmenej 7.000.000 eur (dnes je to 6.650.000 eur) je rovnako možno považovať za primerané evolučné zvýšenie.

Viac je k tejto téme uvedené v odbornom príspevku Ani Európska prokuratúra nebude mať po novele rozviazané ruky, kde aj po PN ostávajú aktuálne body 1, 4 a 5.

8. Nedostatok restoratívnych prvkov v návrhu novely TZ

Návrh novely TZ bol pôvodne prezentovaný ako zmena, ktorá zavádza do trestnej politiky restoratívne prvky. Keďže “restoratívny” znamená naprávajúci škody/ujmy/vzťahy vo vzťahu k poškodenému, a nie ukladanie alternatívnych trestov bez interakcie s poškodeným, možno konštatovať, že restoratívne prvky v novele TZ, ktoré by výslovne viedli, motivovali, či nútili páchateľa zamýšľať sa nad postúpením restoratívneho procesu s poškodeným pod vedením probačného a mediačného úradníka, ktorého výsledkom môže byť napr. alternatívny trest alebo aj podmienečné zastavenie trestného stíhania, uzavretie zmieru či podmienečné upustenie od potrestania a pod., sú minimálne.

Ostáva však veriť, že do budúcnosti bude ambíciou vlády zaviesť do trestnej politiky prvky restoratívnej justície, aspoň v rozsahu úprav podľa návrhu Karasovej novely TZ (tlač 1528).

V tomto smere poukazujem na odborný príspevok s názvom:

Restoratívna justícia v aktuálnej novele Trestných kódexov ?… alebo, hovoríme tým istým jazykom ?

9. Chýbajúce doložky vplyvov, analýzy dopadov

Navrhovaná zmena pravidiel trestnosti a trestania deliktov na Slovensku bude mať veľké dopady na živý fungujúci justičný, policajný aj administratívny systém, na procesy a vzťahy, ktoré denne prebiehajú v slovenskej spoločnosti.

Zmena pravidiel bude mať dopady aj na konkrétnych občanov a ich životné situácie, keď sa stanú páchateľom alebo obeťou trestného činu. Na vyriešenie udalosti - “zlého skutku”, ku ktorému došlo v spoločnosti, sú vytvorené špecializované orgány a pravidlá trestania a trestnosti, ktorými autorita - štát vstúpi do života, do práv a slobôd občanov, aby im poskytol službu zabezpečenia spravodlivosti.

Bežný občan so zdravým sedliackym rozumom v občianskej spoločnosti XXI. storočia očakáva, že tí ktorí dostali mandát a dôveru dočasne pre nich vykonávať správu vecí verejných, presvedčivo predstavia a vysvetlia konkrétne vecné riešenia, ich dôvody, prínos, argumenty (nie všeobecné typu "európsky štandard", či "restoratívna justícia" navyše bez naplnenia ich obsahu) a podklady k nim, kvalifikované odhady rozpočtových, personálnych, sociálnych, IT a iných dopadov navrhovaných zmien, vysvetlia ich akými krokmi a v akom časovom horizonte sa uskutočnia pripravované zmeny s identifikáciou a minimalizáciou, resp., elimináciou nežiadaných dopadov.

Politici schvália "revolučnú" zmenu trestnej politiky v najširšom zmysle, keďže sa bude dotýkať aj zodpovednosti za priestupky, správne delikty a daňové delikt, ale jej riadna implementácia už bude "na bedrách" štátnych orgánov, ktoré ju majú aplikovať v každodennom uplatňovaní právneho poriadku. Zohľadnenie opodstatnených potrieb profesionálov na kontinuálne poskytovanie služby zabezpečenia spravodlivosti s minimalizáciou prieťahov (okrem iného aj časový priestor na pripravu a vykonanie veľkého množstva úkonov) však v návrhu zákona, vrátane doložky vplyvov, nie sú zohľadnené.

Aby aj občan aj organizácia dostali potrebné informácie alebo si ich vedeli ľahko vyhľadať, z ktorých bude zrejmé, že pripravovaná, navrhovaná či uskutočňovaná koncepčná systémová zmena prebieha ako dôkladne premyslený manažérsky riadený proces, ktorý zabezpečí lepšiu (modernejšiu, výkonnejšiu, lacnejšiu …) službu a zároveň neohrozí plynulé vybavovanie agendy dotknutej zmenami.

V procese prezentovania návrhu novely TZ by občania privítali informácie o zabezpečení krytia nákladov na:

• významné navýšenie počtu probačných a mediačných úradníkov, technikov na posudzovanie technický podmienok a inštaláciu zariadení na monitorovanie výkonu trestu domáceho väzenia, riešenie incidentov po technickej stránke; pri Karasovej novele sa odborná komunita zhodla na tom, že pre komplexnú službu restoratívnej justície by bolo účelné vytvoriť a obsadiť aj 8 pozícií krajských psychológov
• významné navýšenie a modernizáciu monitorovacích zariadení a staníc na rôzne typy monitorovania odsúdených

Rovnako bez akéhokoľvek vysvetlenia a prijateľného zdôvodnenia, vrátane dopadov na štátny rozpočet bol do PN zapracovaný návrh na doplnenie ďalšieho dôvodu povinnej obhajoby do § 37 ods. 1 Trestného poriadku a to ak “d) ide o konanie o trestnom čine, za ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica je najmenej osem rokov,”.

Tento dôvod pokrýva celý rozsah trestných činov, pri ktorých je daný dôvod povinnej obhajoby podľa § 37 ods. 1 písm. c), t. j. ak “ide o konanie o obzvlášť závažnom zločine”, t.j. zločiny, za ktoré TZ ustanovuje trest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej sadzby najmenej 10 rokov (§ 11 ods. 3 TZ). Tento dôvod bude teda nadbytočný, jeho vypustenie sa však nenavrhuje.

Pritom do navrhovanej rozšírenej množiny trestných činov s povinnou obhajobou (s HH trestnej sadzby najmenej 8 rokov) okrem množiny obzvlášť závažných zločinov budú spadať navyše aj zločiny s týmito trestnými sadzbami:

• 23 zločinov s trestnou sadzbou 5, 7 alebo 8 rokov … “až 15 rokov”
• 71 zločinov s trestnou sadzbou 5, 7, 9 alebo 10 rokov …”až 12 rokov” (z toho 16 majetkových a hospodárskych)
• 106 zločinov s trestnou sadzbou 1, 2, 3, 4, 5, alebo 7 rokov …”až 10 rokov” (z toho 19 majetkových a hospodárskych)
• 134 zločinov s trestnou sadzbou 2, 3 alebo 4 roky …”až 8 rokov” (z toho 55 majetkových a hospodárskych)

Aj keď je zrejmé, že k určitému zníženiu počtu zastupovaných trestných vecí v dôsledku zníženia trestných sadzieb a navýšenia hraníc škody dôjde.

V tej súvislosti sa však ponúka otázka, či je primerané, aby sme zvyšovali výdavky na povinnú obhajobu v množstve zločinov, kde dnes nie je, pritom trestné činy majetkové a hospodárske tvoria len malú časť zo skupiny zločinov, ktorých sa to má týkať naprieč celým Trestným zákonom.

Logickým návrhom, ktorý by pri premyslenej príprave návrhu zákona nemal byť riešený až v pozmeňovacom návrhu poslanca v ústavnoprávnom výbore NR SR, by bol skôr posun povinnej obhajoby na hornú hranicu trestnej sadzby 10 rokov, kde už páchateľovi musí byť v prípade viny uložený aj najinvazívnejší druh trestu - trest odňatia slobody.

Pri trestnej sadzbe 2 až 8 rokov ide pritom o trestné veci, kde vzhľadom na navrhovanú zmenu v § 34 ods. 6 TZ podľa PN (zvýšenie hranice trestnej sadzby z “prevyšujúcej 5 rokov” na “prevyšujúcu 8 rokov”, nad ktorú bude súd uložiť trest odňatia slobody) bude súd môcť ešte vec vybaviť alternatívnym trestom bez povinného uloženia trestu odňatia slobody.

Takáto zmena, ktorá zrejme bude mať negatívny dopad na štátny rozpočet bez náležitého vysvetlenia a kvalifikovaného odhadu dopadov je potom len ďalším zdrojom otázok a spochybňovania.

Do Trestného poriadku sa navrhuje doplniť nový procesný postup spočívajúci vo formálnom rozhodnutí súdu o prijatí obžaloby v rámci preskúmania obžaloby podľa § 241 TP. Proti tomuto rozhodnutiu bude prípustná sťažnosť, o ktorej bude rozhodovať súd druhého stupňa.

Doplnenie tohto inštitútu je úplným opakom dlhodobo všeobecne akceptovaného cieľa zefektívniž’ť (zjednodušiť a zrýchliť trestné konanie).

V tej súvislosti si dovolím zrekapitulovať, koľko veľkých “slohových prác” musí podľa nášho právneho poriadku napísať niektorý/príslušný orgán zabezpečenia trestnej spravodlivosti na Slovensku, dokým sa trestná vec dostane na prerokovanie pred súdom. Pritom zmyslom celého snaženia orgánov činných v trestnom konaní je vyhľadať, zabezpečiť, zhromaždiť a prípadne aj vykonať dôkazy ku skutku a predložiť vec na rozhodnutie nezávislému a nestrannému súdu. Rozhodnutia generované v rámci trestného konania sú nasledovné:

1. Uznesenie začatia trestného stíhania vo veci
2. Uznesenie o vznesení obvinenia
3. Rozhodnutie o sťažnosti obvineného proti uzneseniu o vznesení obvinenia
4. Vybavenie žiadosti o preskúmanie zákonnosti postupu vyšetrovateľa
5. Vybavenie žiadosti o preskúmanie zákonnosti postupu prokurátora 
6. Vypracovanie stanoviska k predĺženiu veci GP SR na rozhodnutie o podnete na postup podľa § 363 TP.
7. Vybavenie podnetu podľa § 363 TP na GP SR.
8. Vypracovanie obžaloby
9. Uznesenie o prijatí obžaloby alebo uznesenie o odmietnutí obžaloby
10. Sťažnosť proti uzneseniu o odmietnutí obžaloby
11. Rozhodnutie o sťažnosti proti uzneseniu o prijatí obžaloby alebo proti uzneseniu o odmietnutí obžaloby

A ak ide o vazobnu vec, tak je to ešte viac písomných rozhodnutí s odôvodnením …

O dopadoch novely TZ na procesy si môžete prečítať viac v odborných príspevkoch s názvom:

1. Praktické dopady novely Trestných kódexov na procesy - desiatky tisíce úkonov navyše ...
2. Zmeny pravidiel trestania a trestnosti sú revolučné - riadne zavedenie zmien do praxe potrebuje čas na prípravu

K tomuto príspevku považujem za potrebné doplniť, že v príspevku sa autor sústredil najmä na dopady na agendu majetkových, hospodárskych, korupčných, drogových a environmentálnych trestných činoch.

Ak sa však popri zvýšení hraníc škody/propechu/rozsahu zmenia aj pravidlá premlčania trestného stíhania tak, ako sú navrhované v návrhu novely TZ (tlač 106), rozsah trestných vecí/spisov v štádiu preverovania, vyšetrovania i súdnom konaní, ktoré budú musieť byť v krátkom čase preskúmané za účelom aktualizácie právnej kvalifikácie a posúdenia podľa novej úpravy pravidiel premlčania trestného stíhania bude podstatne vyššie - v podstate pôjde o takmer všetky trestné činy naprieč Trestným zákonom, pri ktorých bol skutok spáchaný/dokonaný pred viac ako 3 rokmi.