Posledných 13 mesiacov života (do 25. novembra 2023) som pôsobil vo funkcii štátneho tajomníka Ministerstva spravodlivosti SR, kde som mal česť spoločne s tímom zanietenych odborníkov venovať sa veľmi intenzívne problematike „Restoratívnej justície”. Tento prístup k výkonu trestnej spravodlivosti má obrovský potenciál priniesť do spoločnosti dobro, priniesť celoplošne ľuďom žijúcim na Slovensku niečo nové, pozitívne, čo vedie k väčšej ľudskosti, vzájomnému pochopeniu a pomoci v komunitách, rešpektovaniu slobody a dôstojnosti ľudí - páchateľov i obetí deliktov, ľudí, s ktorými sme „odsúdení“ na život v spoločnom priestore a čase.
Mottá, ktoré sprevádzali legislatívny proces prípravy návrhu novely Trestného zákona (2021 - 2023, parlamentná tlač 1528) s pracovným názvom Restoratívna justícia a podtitulom „Návrh zmeny spoločenskej zmluvy o pravidlách trestnosti a „trestania” v Slovenskej republike“ boli nasledovné:
„Odsúdený nie je nepriateľ spoločnosti.“ (PL. ÚS 106-2011)
… je to ľudská bytosť oprávnene sa zdržujúca na území Slovenska, rovnako ako my, ktorá sa z nejakých príčin dopustila „zlého konania“.
„Poškodený nie je len „nosičom dôkazu“ pre trestné konanie.“
… je to ľudská bytosť, ktorá mimoriadne citlivo vníma dopady deliktu na jej život, majetok, slobodu, psychiku, pýta sa: „Prečo sa to stalo práve mne?“ a vníma aj to, akú pomocnú ruku či službu jej ponúkne štát, komunita, prípadne cirkev alebo iná inštitúcia, aby sa jej nahradila spôsobená škoda či iná ujma a vrátila sa postupne do normálu so zahojenou ranou, s čo najmenšou jazvou na duši.
Nevieme koho zajtra stretneme, nevieme čo sa môže stať, všetci by sme však chceli mať pokojný bezpečný život
Každý z nás, naše deti, blízki, priatelia - denne stretávame v MHD, obchode, reštaurácii, škole, kine, na pumpe, či na ulici množstvo ľudí, ktorých vôbec nepoznáme, nevieme aké problémy riešia vo svojich životoch, vo svojich hlavách, aký ťažký kríž si nesú na chrbte, čo trápi ich myseľ, čo ťaží ich svedomie.
Medzi týmito ľuďmi je napríklad aj cca 13.000 osôb, ktorým/ktoré
- bol uložený alternatívny trest (najmä trest povinnej práce, trest domáceho väzenia, alebo trest zákazu účasti na verejných podujatiach),
- boli uložené obmedzenia a/alebo povinnosti s probačným dohľadom,
- bol uložený trest odňatia slobody s podmienečným odkladom výkonu trestu s probačným dohľadom,
- boli z výkonu trestu podmienečne prepustené s probačným dohľadom,
- vykonali trest odňatia slobody ale po prepustení z výkonu trestu sa musia podrobiť ešte podmienkam ochranného dohľadu.
Ďalších cca 9.000 osôb je vo výkone trestu odňatia slobody. Raz v budúcnosti budú aj títo odsúdení prepustení z výkonu trestu a vrátia sa medzi nás, do svojich komunít, k svojej rodine. Ďalšie tisíce osôb sú podozrivé, obvinené alebo obžalované zo spáchania deliktu a hrozí im trest. Viac ako 1.000 obvinených osôb je vo väzbe, u niekoľkých desiatok bola väzba nahradená elektronickým monitoringom pomocou náramku. Páchateľov mnohých deliktov štát nedokázal vypátrať a viesť proti ním trestné alebo priestupkové konanie a tiež sa pohybujú ... niekde medzi nami.
Všetky tieto osoby a ich správanie by mali byť pod probačným dohľadom (pod dohľadom a odborným vedením probačných a mediačných úradníkov, ktorí zabezpečujú kontrolnú a intervenčnú činnosť).
Ak sa pozeráme na delikt ako negatívny spoločenský jav komplexne, je potrebné aby štát a jeho inštitúcie okrem tradičného fokusu na (postih) páchateľa skúmal aj príčiny spáchania deliktu a jeho dopady na poškodeného/obeť deliktu, na jeho rodinu, na dotknutú komunitu, či celú spoločnosť.
Ako sa človek stane páchateľom trestného činu
Drvivá väčšina páchateľov sa nestali páchateľmi deliktu zo dňa na deň.
Problémy ich života, prostredie a vzťahy, v ktorých žijú, ich výchova, vzdelanie, vzory a ideály, životný štýl, ciele a prežité situácie ich postupne doviedli do stavu a konkrétnej životnej situácie, v ktorej urobili chybu - dopustili sa deliktu, často nie jediného. Začali od drobných morálnych prehreškov, neslušností, neohľaduplností, ignorovania pravidiel, nekritického pohľadu na svoje činy, pokračovali páchaním priestupkov a postupne im ich nefungujúce zábrany nezabránili v spáchaní prečinu či dokonca zločinu.
Takmer každý zo „zlých skutkov“ („zlých“ podľa pravidiel, na ktorých sa dohodla naša spoločnosť, pretavených do zákonov) vykonaných týmito ľudskými bytosťami zanecháva po sebe obete, poškodených - osoby i organizácie, dopady deliktu negatívne postihujú spoločnosť, inštitúcie, komunity, rodiny. Priamo či nepriamo sa dotýkajú nás všetkých.
Restoratívna justícia - komplexný prístup k vysporiadaniu spáchaného deliktu
A tu sa v modernej občianskej spoločnosti ponúka ako systémové riešenie „Restoratívna justícia“ ako komplexný odborný prístup k vysporiadaniu sa spoločnosti s dopadmi spáchaného deliktu vyvážene vo vzťahu k páchateľovi i dotknutým osobám, organizáciám i komunitám ich aktívnym zapojením do pochopenia a uznania vykonaného „zla“ a spoločného vyriešenia dopadov životnej udalosti = spáchaného deliktu, pod odborným vedením nestranného profesionála - špecialistu. Jej cieľom je náprava (restore) pokojného stavu života komunity narušeného spáchaním deliktu so zapojením právne, materiálne i emocionálne dotknutých subjektov, aby ich problém neriešila len mocenská autorita (štát), ale aby prispeli k jeho zmierlivému vyriešeniu aj oni sami.
A na základe toho bude štát (prokurátor, sudca) pristupovať k ukladaniu sankcií páchateľovi celkom prirodzene zmierlivejšie (druh aj rozsah), keďže páchateľ prijal zodpovednosť za svoj čin „postavil sa k svojmu zlyhaniu ako chlap”. Restoratívna justícia však nesmie byť vnímaná a uplatňovaná ako „vykúpenie” páchateľa, resp. účelová cesta k dosiahnutiu miernejšieho trestu. Musí ísť o aktívnu úprimnú snahu páchateľa o nápravu stavu, ktorý spôsobil trestným činom, založená na pochopení závažnosti konania, dotknutých vzťahov, hodnôt v súvislostiach, na kritickom zhodnotení svojho konania, vžití sa do situácie obete s perspektívou, že v budúcnosti k podobnému zlyhaniu delikventa už nedôjde.
Stále platí, že „mládež je naša budúcnosť”, treba ju podchytiť už pri priestupkoch
Slovo delikt používam zámerne, nakoľko s kolegami z kolégia, expertných skupín, vrátane kolegov z MV SR a MPSVaR SR sme sa zhodli na tom, že by pre slovenskú spoločnosť bolo systémovo veľmi vhodné a účelné, ak by sa nástroje restoratívnej justície, profesionálny výkon probačných a mediačných úradníkov využil aj pri závažnejších druhoch priestupkov mladistvých. Vieme, že v § 95 ods. 2 TZ trestnosť činu je pri mladistvých páchateľoch nastavená inak (vyššie) ako pri dospelom páchateľovi, t.j. skutok - prečin malej závažnosti, za ktorý by bol dospelý páchateľ odsúdený, je pri mladistvých postúpený iba na prejednanie priestupku, rodičia zaplatia pokutu a na vec sa často zabudne. A tak máme stav, že mladistvý páchatelia závažných priestupkov (inak prečinov) sú postihnutý iba v priestupkovom konaní a ich predstava o závažnosti ich deliktu sa fakticky deformuje a preventívne pôsobenie priestupkového konania je minimálne.
Je to v záujme prevencie možného vzniku budúcich ťažkých delikventov a zároveň nešťastných ľudí, ktorí nám dnes vyrastajú aj preto, že sme sa systematicky dôsledne odborne nevenovali problémom, potrebám a záujmom mladých ľudí v puberte, keď sa formujú.
V prípade spáchania deliktu stoja mladí ľudia na križovatke ich života a je na spoločnosti: 1) či ich necháme ísť samých cestou nevedomosti bez dohľadu a vedenia odbornou autoritou, ktorá často končí zápisom v registri trestov 2) alebo im systém pomôže pod vedením a dohľadom odborníka zvládnuť probačný alebo výchovný program, dozrieť a stať sa poučenými, prospešnými občanmi tohto štátu.
Z týchto dôvodov došlo k zhode odborníkov rezortov na tom, že doplnenie priestupkových ochranných opatrení o možnosť uloženia “probačného programu alebo iného výchovného programu v konaní proti mladistvému” pri priestupkoch na úseku ochrany pred alkoholizmom a inými toxikomániami, priestupkoch proti verejnému poriadku, priestupkov extrémizmu, diváckeho násilia, priestupkov proti občianskemu spolunažívanie a proti majetku, by mohlo byť účinným výchovno-preventívnym opatrením, ktoré zabezpečí dohľad a odborné vedenie mladistvého priestupcu probačným a mediačným úradníkom tak, aby z páchateľa priestupku nebol zakrátko páchateľ trestného činu.
Fungujúca občianska spoločnosť je podmienkou pre úspešné nasadenie politiky restoratívnej justície
Dôležité je konštatovanie sociológa, že základným východiskom pre úspešné zavedenie restoratívnej justície do života je fungujúca občianska spoločnosť, kde “odsúdený nie je nepriateľ spoločnosti”, kde nám osud iných spoluobčanov - spoluobčanov v problémoch, nie je ľahostajný.
Ak bude nastavenie médií, redaktorov, politikov a právnikov také, že sa pri spáchaní trestného činu v zásade často hovorí najmä o tom, že páchateľovi hrozí + uvedie hornú hranicu trestnej sadzby trestu odňatia slobody uvedenej v Trestnom zákone. Očakávania verejnosti sú nastavené tak, že sa očakáva od súdu uloženie tvrdej “basy”. Následné však spravidla prichádza uloženie trestu odňatia slobody pri dolnej hranici trestnej sadzby, prípadne aj s podmienečným odkladom výkonu trestu, čo potom verejnosť považuje za zlyhanie justície, ak nie rovno za korupciu a čo dôveryhodnosti justície rozhodne nepomáha, a v tomto smere nezaslúžene.
Ak na základe úspešných restoratívnych procesov bude dochádzať k ukladaniu alternatívnych trestov t.j. bez uloženia trestu odňatia slobody, verejnosť je treba na to pripraviť a predstaviť jej všetky prínosy politiky restoratívnej justície pre poškodeného, jeho rodinu, komunitu, pre spoločnosť, okrem iného aj v znížení nákladov na osoby držané vo väzniciach, či počte hodín verejnoprospešných prác pre spoločnosť či objeme uhradených príspevkov páchateľmi na verejnoprospešnú činnosť atď.
Ak hovoríme o restoratívnej justícii, je za tým komplexná služba, nie nálepka na zákone … bez dopadov na štátny rozpočet
Restoratívnu justíciu je potrebné vnímať ako komplexnú službu, ktorú pripraví a ponúkne štát v spolupráci s ďalšími subjektmi pre občanov na riešenie „zlých skutkov“ a ich dopadov na blízke i širšie okolie, ktorého sa negatívne dotknú. Ak má takáto služba fungovať, jej nevyhnutnou súčasťou je:
- Personálna podpora
- prijatie/výber dostatočného počtu nových probačných a mediačných úradníkov potrebných na celoplošné zabezpečenie plnohodnotného výkonu služby
- profesionalita PaMÚ vyžaduje:
- základné zaškolenie nového personálu
- prípravu metodík (MS SR) a ich správne zavedenie do praxe (MS SR a Justičná akadémia)
- pre jednotlivé inštitúty a postupy podľa TZ a TP
- pre jednotlivé typy páchateľov (mladistvý, násilná, majetková, sexuálna trestná činnosť, recidivista)
- nastavenie profilu študenta pripravovaného na povolanie PaMÚ v spolupráci s univerzitami/fakultami, ktoré majú akreditované študijné programy probačná a mediačná práca, sociálna pedagogika, andragogika, sociálna práca a pod.
- Legislatívna podpora
- zmena pravidiel využívania právnych inštitútov tak, aby motivovali a viedli osoby vykonávajúce štátnu moc ako aj subjekty trestného konania k uplatňovaniu restoratívnych postupov, pri ktorých sa ako benefit využívajú alternatívne tresty
- úprava interných predpisov/postupov prokuratúry
- Zmena paradigmy výkonu trestnej spravodlivosti (od policajtov, cez prokurátorov, sudcov až po justičný personál)
- z dnešného stavu založeného na odplate/potrestaní páchateľa nadradenou autoritou - štátom (poškodený je často odkázaný so svojim nárokom na civilné konanie)
- do stavu, keď sa pod odborným vedením nestranného PaMÚ a dozorom prokurátora hľadá spôsob vyriešenia dopadov trestného činu za aktívnej účasti osôb dotknutých trestným činom
- preferencia restoratívnych postupov pri hodnotení práce sudcov, prokurátorov aj policajtov
- Vzdelávacia podpora
- upraviť prípravu a vzdelávanie budúcich policajtov, právnych čakateľov prokuratúry, justičných stážistov, VSÚ, prokurátorov, sudcov (Justičná akadémia) aj advokátov (SAK)
- upraviť študijný profil študenta na právnickej fakulte a iných fakultách, kde sa zaoberajú problematikou prevencie, penológiou, postepneitenciárnou prácou
- Materiálno-technická podpora
- Vybavenie nových PaMÚ primeraných technickým vybavením
- PC, miestnosti, videokonferenčné zariadenia (na realizáciu jednotlivých restoratívnych programov prostredníctvom mediácii v trestných veciach, restoratívne konferencie, kruhy atď.)
- služobné vozidlá (riešenie incidentov pri náramkoch)
- elektronické náramky v množstve zodpovedajúcom budúcim potrebám a prehodnotiť využívanie elektronického systému monitorovania tak, aby systém pružne reagoval na potreby praxe najmä pri nahradení väzby a pri monitorovaní výkonu trestu domáceho väzenia (časť zariadení musí byť k dispozícii navyše ako záloha kvôli servisu, aktualizácii softvéru a dezinfekcii); aktuálne by sme mali mať k dispozícii (stav začiatkom roka 2023, ktorý sa zrejme do októbra podstatne nezmenil):
- na monitorovanie výkonu trestu domáceho väzenia cca 900 zariadení, z ktorých viac ako 750 bolo pred koncom životnosti (má 10 rokov) a navyše by mala by byť v servise v Izraeli … !!! po zmene sadzieb, zvýšení škôd a priorizácii trestu domáceho väzenia ich môže v krátkej dobe chýbať niekoľko sto , možno aj cez tisíc zariadení
- na kontrolu požitia alkoholu cca 50 zariadení (nedostatočné množstvo)
- na kontrolu pohybu a pobytu bolo cca 700 zariadení na určenie polohy kontrolovanej osoby (dvojprvkové zariadenia)
- na kontrolu pohybu a pobytu bolo cca 100 zariadení na určenie polohy kontrolovanej osoby (jednoprvkové zariadenia)
- na varovanie v prípade blízkosti k chránenej osobe bolo cca 200 zariadení
- na vykonávanie kontroly bolo cca 100 zariadení probačných a mediačných úradníkov (ak sa zvýši ich počet, bude každý nový PaMÚ potrebovať také zariadenie)
- Inštitucionálna podpora
- Pripraviť v spolupráci s príslušnými inštitúciami
- podmienky na zabezpečenie výkonu trestu povinnej/verejnoprospešnej práce (ZMO, ÚMS, ZSK, cirkvi, zamestnávatelia)
- podmienky na zabezpečenie sociálnej starostlivosti o osoby pod probačným dohľadom, napr. podmienečne odsúdené/prepustené z výkonu trestu (MNO, cirkvi, sociálne podniky a pod.)
Ak teda niekto hovorí o restoratívnej justícii ako novej trestnej politike štátu, mal by pod tým vidieť komplex všetkých týchto podporných činností a služieb, ... ak to má fungovať v praxi nielen na papieri. Lebo už aj dnešný Trestný zákon a Trestný poriadok majú ustanovenia, ktoré umožňujú prokurátorom a sudcom využívať restoratívne postupy, ktoré však vyžadujú istý čas (je to dlhší proces ako napísať (skrátenú) obžaloba a vydať trestný rozkaz s podmienečným trestom odňatia slobody), najmä ak počet probačných a mediačných úradníkov je kriticky nízky. Na strane druhej sú tu však aj lehoty, zákonné i interné a hodnotenie prokurátorov a sudcov za vybavené veci, ktoré nepriamo vedie prokurátorov a sudcov skôr ku kratšej rýchlejšej ceste, skrátenej obžalobe a vydaniu trestného rozkazu často s podmienečným trestom odňatia slobody bez probačného dohľadu, čo je fakticky zákonné a často vyhovuje všetkým, ktorí chcú mať vybavenú vec. No a ešte je tu rutina policajtov, prokurátorov a sudcov, ktorú by mali doplniť nové postupy ...
Návrh noviel Trestných kódexov - návrh zásadných zmien trestnej politiky, predložený spoločnosti v deň jeho schválenia vládou
6.12.2023 bol sprístupnený odbornej verejnosti aj inštitúciám návrh novely Trestných kódexov, ktorý v jednom balíku obsahuje aj ďalšie zákony, ktorými sa ruší Úrad špeciálnej prokuratúry.
V ten istý deň bol na 8. schôdzi vlády SR tento návrh vládou aj schválený (bod 16) spolu s návrhom na skrátené legislatívne konanie (bod 17). Pri predložení návrhu minister spravodlivosti uplatnil postup podľa § 27 zákona č. 400/2015 Z.z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Toto ustanovenie obsahuje pravidlo, podľa ktorého v prípade, ak nastanú „mimoriadne okolnosti”, je možné vylúčiť postup podľa § 8 až 10 uvedeného zákona, t. j. predbežná informácia o príprave návrhu, zverejnenie návrhu na portáli Slov-lex, pripomienkové konanie a rozporové konania.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony bol medzičasom predložený na prerokovanie Národnej rade SR (tlač 106) spolu s návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie, ktorý je vedený ako tlač 105.
To znamená, že vláda nepripustila vecnú diskusiu expertov štátnych rezortov ani ostatných pripomienkujúcich subjektov o navrhovaných zásadných systémových zmenách pravidiel fungovania slovenskej spoločnosti v oblasti trestnej spravodlivosti spojených so zrušením Úradu špeciálnej prokuratúry - významného štátneho orgánu, s možným dopadom na stovky závažných trestných vecí, najmä z hľadiska rýchlosti konania.
Ďalším problémom je možnosť premlčania väčšieho množstva trestných vecí (aj závažnejších), čomu sme sa už podrobnejšie venovali v samostatnom analytickom článku s názvom: Premlčanie trestného stíhania od roku 2024 - toto si želajú občania ?
Nesúhlasíme s týmto postupom, berieme to však ako fakt, s ktorým sa budú musieť zaoberať a vyrovnať kompetentné orgány.
Po zverejnení návrhu postupne v rámci časových možností, po večeroch, „študujeme”, čo návrh obsahuje, kladieme si otázky a diskutujeme o tom, ako budeme nové pravidlá aplikovať v každodennej praxi. Nie politici, ktorí návrh presadia, ale my prokurátori.
A pri zmenách trestnej politiky je potrebné, aby sme si boli všetci vedomí, že v súlade s čl. 50 ods. 6 Ústavy SR, ak bude čo i len deň účinná nová právna úprava zavádzajúca podstatne miernejší trestný postih obzvlášť závažných zločinov proti majetku i hospodárskych, ako aj trestných činov korupcie, bude sa táto úprava vzťahovať na právne posúdenie všetkých skutkov, vo vzťahu ku ktorým nebude trestné konanie právoplatne skončené ku dňu nadobudnutiu účinnosti novely Trestného zákona. Obdobne aj v preverovaných veciach, kde zatiaľ neboli zistené okolnosti odôvodňujúce vznesené obvinenie konkrétnej osobe, dôjde zrejme k premlčaniu trestného stíhania vo vzťahu k mnohým starším skutkom, resp. ich páchateľom.
Keď mám svetlo podelím sa oň, je to moja povinnosť …
Motiváciou k napísaniu tohto článku boli predovšetkým vyjadrenia politikov, redaktorov, ale i niektorých kolegov právnikov, o tom, že predložená rýchla novela Trestných kódexov prináša … priklonenie k filozofii restoratívnej justície, vrátane uprednostnenia alternatívnych trestov pred potrestaním páchateľa nepodmienečným trestom odňatia slobody, … že prináša prvky restoratívnej justície, … že návrh úpravy alternatívnych trestov je v súlade so zásadami restoratívnej justície, … že vychádza / nadväzuje na novelu predloženú ministrom Karasom a jeho kolégiom, … že podstata jej obsahu už bola prerokovaná v rámci pripomienkového konania k návrhu novely Trestného zákona a vecnej diskusie expertov a kolégia ministra spravodlivosti Karasa atď.
Keď som si prečítal predložený návrh zákona s dôvodovou správou a vypočul si pomerne široký okruh subjektov vyjadrujúcich sa k téme „restoratívnej justície”, s poukazom na hore uvedené som dospel k poznatku, že mnohí, ktorí používajú pojem „restoratívna justícia” vnímajú jeho obsah v úplne inom zmysle, ako sa bežne používa, inak ako je definovaný v celej Európe, resp. vo Svete.
Preto považujem za svoju povinnosť pokúsiť sa priniesť viac svetla do aktuálnej celospoločenskej diskusie k téme „restoratívna justícia”, keďže som sa ako jeden z členov odborného tímu a člen kolégia bývalého ministra spravodlivosti Karasa úplne stotožnil s podstatou, princípmi, postupmi a cieľmi „restoratívnej justície” ako perspektívnej trestnej politiky modernej občianskej spoločnosti.
Na začiatku diskusie si treba vyjasniť základné pojmy
Na začiatku vecnej diskusie o čomkoľvek by malo byť zadefinovanie si významu základných pojmov, aby sme si všetci rozumeli a vedeli, že hovoríme o tom istom. To platí aj v diskusii o „restoratívnej justícii” a veľmi užitočné je poznať aj obsah princípov.
Za prirodzené a logické považujem začať definíciou, ktorá je uvedená v zásadnom dokumente zjednocujúcom pohľad na restoratívnu justíciu v trestných veciach, s ktorým pracujú všetci, ktorí sa trochu vážnejšie téme restoratívnej justície venujú v celej Európe či už v inštitúciách Rady Európy, EÚ, orgánoch a inštitúciách štátov v akademickej obci alebo neziskovom sektore, vrátane cirkví.
Týmto dokumentom je Odporúčanie CM/Rec(2018)8 Rady ministrov členských štátov Rady Európy týkajúce sa restoratívnej justície v trestných záležitostiach. V jeho prílohe v časti II (Definície a všeobecné operačné princípy) bode 3 je definovaná „restoratívna justícia” nasledovne:
Anglický originálny text:
„Restorative justice” refers to any process which enables those harmed by crime, and those responsible for that harm, if they freely consent, to participate actively in the resolution of matters arising from the offence, through the help of a trained and impartial third party (hereinafter the “facilitator”).
Slovenský preklad:
„Pod „restoratívnou justíciou“ sa rozumie akýkoľvek proces, ktorý umožňuje tým, ktorí boli postihnutí/dotknutí spáchaným trestným činom a tým, ktorí trestný čin spáchali, ak s tým slobodne súhlasia, aktívne sa zúčastniť na riešení vecí, ktoré vyplývajú z trestného činu pomocou vyškolenej a nestrannej tretej strany (ďalej „facilitátor“)”.
Ostatné definície, princípy a postupy restoratívnej justície, ktoré je dobre poznať a pochopiť, ak meníme trestnú politiku štátu, sú dostupné vo vyššie uvedenom odporúčaní CM/Rec(2018)8 (v anglickom jazyku), ktorého slovenský preklad je súčasťou metodiky Ministerstva spravodlivosti SR, dostupnej na stránke MS SR k 3-ročnému projektu s názvom „Budovanie a posilnenie alternatívneho riešenia súdnych sporov prostredníctvom mediácie a efektívneho využívania nástrojov restoratívnej justície v Slovenskej republike”, ktorého výsledky boli zapracované do návrhu novely Trestného zákona pripravovanej za ministrov spravodlivosti Kolíkovej a Karasa.
Podčiarknuté zhrnuté - prívlastky nech zodpovedajú obsahu
Z uvedeného je teda zrejmé, že ak niekto hovorí o podpore ukladania alternatívnych trestov ako náhrady za trest odňatia slobody (t.j. bez uskutočnenia restoratívneho procesu medzi páchateľom a obeťou, prípadne inou osobou, inštitúciou či komunitou, ktoré boli spáchaním deliktu dotknuté na právach alebo integrite s cieľom dosiahnuť restoratívny výsledok - uvedomenie, oľutovanie, náhradu, dohodu a zmier) hovorí o istom druhu trestnej politiky, ktorý je celkom legitímny, avšak bez ďalšieho ho nemožno podradiť pod trestnú politiku „restoratívnej justície”.
Ak niekto hovorí o znížení prísnych trestných sadzieb, vypustení skutkových podstát “sociálnych deliktov” z Trestného zákona, opäť je to legitímny smer trestnej politiky ale nemožno ho podradiť pod trestnú politiku „restoratívnej justície”.
Ak niekto hovorí o potrebe znížiť veľmi vysoký väzenský index znížením ukladania trestov odňatia slobody (počet väznených na 100 tis. obyvateľov), rovnako je to legitímny smer trestnej politiky štátu, ale ani to nemožno podradiť pod trestnú politiku „restoratívnej justície”.
Mnohí politici, redaktori, ale aj právnici restoratívnu justíciu vidia ako synonymum k alternatívnym trestom. Aj v aktuálnom návrhu zákona sa nachádza úprava trestu domáceho väzenia, ktorá však nemá žiadny restoratívny prvok. Takýto prvok je možné nájsť napr. v úprave trestu prepadnutia majetku (bod 30 návrhu), obsahujúcej pravidlo, že trest prepadnutia majetku nie je možné uložiť za podmienky nahradenia celej škody alebo vydania prospechu a úžitkov z trestného činu.
V aktuálnej novele Trestných kódexov je však takýchto restoratívnych prvkov minimum.
Preto je náležité, primerané obsahu, označovať aktuálnu novelu Trestného zákona ako „depenalizačnú” (znižujúcu trestnosť, trestné sadzby), či skôr “revolučne depenalizačnú” (kombinácia zvýšenia hraníc škody, zníženia sadzieb, odstránenia povinného pomerovania priťažujúcich a poľahčujúcich okolností pri určení trestnej sadzby, odstránenie pravidla, že pri hornej hranice trestnej sadzby 5 rokov a viac musí byť povinne uložený aj trest odňatia slobody a skrátenie dôb premlčania trestného stíhania + významné sťaženie prerušenia plynutia premlčacej doby má multiplikačný efekt s budúcimi výsledkami, ktoré si možno predkladateľ ani neželal), ktorá má len veľmi málo prvkov „restoratívnej justície”.
Najvýznamnejším restoratívnym prvkom je doplnenie základných zásad ukladania trestov v § 34 ods. 4 TZ (v bode 6 návrhu novely TZ). Okrem iného súd pri ukladaní trestu prihliadne aj na úsilie páchateľa „o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa dosiahnuť urovnanie s poškodeným”. Obdobný prístup/pravidlo by sa žiadalo uviesť aj do všeobecných zásad ukladania sankcií (nový § 33a v bode 4 návrhu novely TZ), t.j. aj vo vzťahu k obmedzeniam a povinnostiam ukladaným páchateľovi.
Inštitúty a úpravy podporujúce restoratívnu justíciu v Karasovej novele
Len pre zaujímavosť uvediem stručný prehľad inštitútov, ktoré otáčali kormidlo trestnej politiky Slovenska smerom k restoratívnej justícii. Väčšina z nich vznikla na základe detailnej analýzy problémov v procesoch pri využívaní existujúcich inštitútov restoratívnej justície a mnohé ďalšie pravidlá na podporu restoratívnej justície vznikli v rámci výstupov z 3-ročného projektu realizovaného Ministertvom spravodlivosti SR k tejto téme:
- do Zásad pre ukladanie trestov sa okrem toho, čo je uvedené aj v aktuálnom vládnom návrhu („najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu, na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným,”) má súd prihliadnuť aj „na súhlas páchateľa vykonať probačný program podľa osobitného predpisu“. (červený text bol v “Karasovej” novele a v aktuálnej novele TZ nie je)
- do Zásad pre ukladanie ochranných opatrení sa navrhovalo doplniť pravidlo, že „pri ukladaní ochranného opatrenia sa prihliadne aj na práva a právom chránené záujmy osôb poškodených trestným činom a osôb dotknutých škodlivým následkom trestného činu.“
- navrhovalo sa doplniť ako poľahčujúca okolnosť to, ak páchateľ „súhlasil s účasťou na mediácií a s výkonom probačného programu podľa osobitného predpisu, pričom k mediácii nedošlo z dôvodu nesúhlasu poškodeného.“
- pri upustení od potrestania sa vyžadovalo splnenie podmienky, že „páchateľ vydal výnos z trestnej činnosti a uhradil škodu spôsobenú trestným činom alebo uzavrel s poškodeným dohodu o jej náhrade alebo spôsobe odstránenia následku trestného činu alebo inom odškodnení.“
- pri podmienečnom upustení od potrestania sa vyžadovalo splnenie podmienky, aby páchateľ „…vydal výnos z trestnej činnosti a uhradil škodu spôsobenú trestným činom alebo uzavrel s poškodeným dohodu o jej náhrade alebo spôsobe odstránenia následku trestného činu alebo inom odškodnení, alebo sa páchateľovi určí povinnosť v určenej dobe uhradiť škodu alebo uzavrieť s poškodeným dohodu o jej náhrade alebo spôsobe odstránenia následku trestného činu alebo inom odškodnení.“
- Navrhovala sa možnosť skoršieho podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody pri náhrade škody/ujmy, čo malo prispieť k úspešnejšej reintegrácii páchateľa do spoločnosti a nahradení škody, resp. inej ujmy, ktorá vznikla v súvislosti s trestným činom,
- Navrhovalo sa (verzia návrhu schválená kolégiom ministra), aby pri dohode o vine a treste aj pri vyhlásení o vine na hlavnom pojednávaní platilo pravidlo, že ak páchateľ vydal výnos z trestnej činnosti a uhradil škodu alebo došlo medzi páchateľom a poškodeným k uzavretiu dohody o náhrade škody alebo spôsobe odstránenia následku trestného činu alebo inom odškodnení, môže mu byť uložený trest odňatia slobody až o dve pätiny pod dolnú hranicu trestnej sadzby (inak by to bola maximálne jedna tretina)
- po prvý krát v existencii trestných kódexov bol definovaný restoratívny proces: „Mediáciou sa na účely tohto zákona rozumie mimosúdne riešenie konfliktu medzi obvineným a poškodeným zabezpečené probačným a mediačným úradníkom, ktorého cieľom je najmä vysporiadanie sa s následkami trestného činu a uzavretie dohody o náhrade škody alebo spôsobe odstránenia následku trestného činu alebo inom odškodnení.“
- Zavedenie možnosti ukladania probačných programov mladistvým v priestupkovom konaní formou obmedzujúceho opatrenia (§ 16 PrZ)
- Zavedenie kompetencie PaMÚ vykonávať dohľad nad vykonávaním probačných programov, uložených mladistvým v priestupkovom konaní
- Zjednodušenie procesu ukladania, výkonu a kontroly trestu povinnej práce a jeho zmena na trest verejnoprospešnej práce (odstránenie súhlasu ako podmienky pre uloženie tohto druhu trestu a odbremenenie sudcu od rozhodovania vo veciach manažovania výkonu tohto trestu, čo dokáže efektívne zvládnuť PaMÚ)
Aké by malo byť poradie zmien podľa sedliackej logiky
Ak je cieľom trestnej politiky znížiť väzenský index (všetci experti súhlasia), zvýšiť hranice škody (všetci experti dlhodobo súhlasia s ich "evolučným" zvýšením) a znižovanie trestných sadzieb (s "evolučným" znížením všetci experti v zásade súhlasia), podpora ukladania alternatívnych trestov najmä trestu domáceho väzenia a trestu povinnej práce (všetci experti súhlasia), prípadne aj vypustenie tzv. sociálnych deliktov (trestnosť priestupkovej recidívy horalkových krádeží, neplatenia výživného, či záškoláctva) z Trestného zákona a ich riešenie nástrojmi sociálnej politiky (experti súhlasia s realizáciou v spolupráci dotknutých rezortov), voči týmto čiastkovým politikám odborná verejnosť v zásade nemá výhrady avšak !!! sedliacka logika nám hovorí, že ak sa tieto opatrenia zrealizujú legislatívnou zmenou v zrýchlenom legislatívnom konaní a účinnosťou „ihneď”, t.j. bez dôkladnej prípravy na budúcnosť, môže mať za následok, že v záujme prevencie a ochrany občanov/spoločnosti bude vo veľmi krátkej dobe potrebné, aby bol štát pripravený na výkon kontroly/probačný dohľad nad niekoľkými stovkami aj tisícom odsúdených osôb, ktoré budú prepustené z výkonu trestu odňatia slobody alebo im taký trest už po zmene právnej úpravy nebude uložený, resp. bude preferované ukladanie trestu domáceho väzenia, ktorého výkon si vyžaduje elektronický monitoring = elektronické náramky aj s obslužným personálom ku tejto službe.
Na základe kritického personálneho stavu probačných a mediačných úradníkov, ako aj vzhľadom na počet a stav elektronických náramkov, ktoré má štát k dispozícii (informácia spred dvoch mesiacov) sa javí byť dôvodný záver (sedliacka logika hovorí), že na zavedenie novelou navrhovaných revolučných zmien v termíne „ihneď”, t,j, bez dostatočnej legisvakačnej doby a bez dopadov na verejné financie = bez navýšenia a zaškolenia potrebného počtu probačných a mediačných úradníkov a technikov (najmenej 200) a bez obstarania potrebného počtu elektronických náramkov (kvalifikovaný odhad), štát nie je pripravený plynule zvládnuť zabezpečenie výkonu trestnej spravodlivosti, v dôsledku čoho sa bude pohybovať medzi nami množstvo ľudí, ktorí potrebujú kontrolu či odborné vedenie probačným a mediačným úradníkom, prípadne bude u nich bude indikovaná vhodnosť využitia elektronického náramku, ale štát to kapacitne nebude vedieť zabezpečiť.
Dôsledkom absencie kontrolných mechanizmov a služby PaMÚ bude, že takéto osoby budú zrejme predstavovať zvýšené riziko pre bezpečnosť ostatných občanov a samé sa ľahšie stanú recidivistami.
V tej súvislosti chcem už len na záver uviesť, že expertná komunita, ktorá sa angažovane podieľala na príprave a vysvetľovaní restoratívnej novely Trestného zákona "Karasovej", určite privíta, ak sa pravidlá podporujúce „restoratívne procesy” z tejto novely v blízkej budúcnosti stanú súčasťou právnej úpravy, či už cestou novely alebo rekodifikácie trestných kódexov a je pripravená pomôcť pri jej zavedení do života slovenskej spoločnosti bez ohľadu na to, kto bude pri pomyselnom kormidle výkonnej či zákonodárnej moci, lebo restoratívnu justíciu nepovažujeme za politiku, ale za cestu, ktorá má zmysel.
Len pre porovnanie
Ak by si niekto chcel pozrieť a porovnať legislatívny proces k restoratívnej novele Trestného zákona s tým, ktorý prebieha dnes, môže tak urobiť TU, prípadne si môžete pozrieť prezentáciu o Legislatívnom procese trochu inak pripravenú na stretnutie s justičnými špičkami zákonodárnej, výkonnej a súdnej moci v Justičnej akadémii Českej republiky.
Analýzy vypracované k zavedeniu a podpore restoratívnych inštitútov sú dostupné - TU, verím, že budú využité.
A na úplný záver opäť raz uvediem prístup, ktorý môže Slovensku pomôcť (aj) pri zmene fungovania spoločnosti v oblasti výkonu trestnej spravodlivosti:
„Tvorba rozumných vyvážených pravidiel, ich poznanie, vysvetľovanie, dôsledné dodržiavanie a vynucovanie je dobrou cestou pre dosiahnutie dlhodobo udržateľného rozvoja a stability nielen právnych, ekonomických, ale i medziľudských vzťahov a synergickú tvorbu hodnôt ... (nielen) v športe/justícii.” / UčPS tím - Prokurátorské fórum /
