Zvýšenie hraníc škody/prospechu/rozsahu činu má zásadný dopad na trestnosť a kvalifikáciu skutkov

Ku vývoju výšky škody na účely trestného práva hmotného sme už skôr publikovali článok s názvom „Úprava základu a hraníc výšky škody pri trestných činoch v SR a ČR (stav k 11/2022)”

Na úvod si ako predporozumenie k ďalšiemu textu uvedieme prehľadne v tabuľke hranice výšky škody, ktoré sú dôležité pre právnu kvalifikáciu a trestnosť deliktov.

V tabuľke uvádzame výšky škody podľa aktuálnej právnej úpravy a podľa návrhov na ich zvýšenie, ktoré aktuálne sú (vládny návrh novely TZ - tlač 106) alebo v blízkej minulosti boli (návrh tzv. "Karasovej" novely TZ tlač 1528) predmetom legislatívneho procesu:

Vysvetlivky k odkazom v tabuľke:

1) zmena hranice veľkej škody/rozsahu/prospechu sa zásadne premietla aj do trestnosti trestných činov korupcie, čomu sa venujeme v samostatnom príspevku s názvom: Korupcia v návrhu novely Trestného zákona.

2) pri trestných činoch korupcie, vzhľadom na škodlivosť tohto trestného činu a prebiehajúce konania, ostala trestnosť skutkov nezmenená (v skutkových podstatách trestných činov korupcie bola „veľký rozsah” nahradený sumou zodpovedajúcou tomuto rozsahu. t. j. “najmenej 133.000 eur”).

3) pri mimoriadne veľkej škode/prospechu/rozsahu (najmenej 1 milión eur) sa DOLNÁ hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody príslušného majetkového alebo hospodárskeho trestného činu ustanovená pri veľkej škode/rozsahu/prospechu mala zvyšovať o polovicu (napr. ak by bola pri veľkej škode trestná sadzba 5 až 15 rokov, pri mimoriadne veľkej škode by bola 7,5 až 15 rokov)

Z tabuľky vyplýva, že pri zvýšení výšky škody/prospechu/rozsahu činu poda aktuálneho návrhu novely Trestného zákona sa jednotlivé hranice navrhujú zvýšiť asymetricky bez bližšieho vysvetlenia/zdúvodnenia zvolenej asymetrie a výšky jednotlivých násobkov:

• hranica MALEJ škody o 2,6 násobok dolná hranica (700 eur voči 266 eurám) a o 13,1 násobok horná hranica (do 2.660 eur voči 35.000 eurám), 
• hranica VÄČŠEJ škody/rozsahu o 13,1 násobok dolná hranica (od 2.660 eur voči 35.000 eurám) a o 13,1 násobok horná hranica (do 26.600 eur voči 350.000 eurám), 
• hranica ZNAČNEJ škody/rozsahu o 13,1 násobok dolná hranica (od 26.660 eur voči 350.000 eurám) a o 5,2 násobok horná hranica (do 133.000 eur voči 700.000 eurám), 
• hranica veľkej škody o 5,2 násobok dolná hranica (od 133.000 eur voči 700.000 eurám) a o bez hornej hranice

V návrhu „Karasovej” novely Trestného zákona sa zvyšovali všetky štyri hranice škody rovnako a to 1,88-násobne, t. j. všetky 4 pôvodné hranice škody (266, 2.660, 26.600 a 133.000 eur) boli vynásobené rovnakým násobkom x 1,88 a tak vznikli nové navrhované hranice škody (500, 5000, 50.000 a 250.000 eur), čo znamenalo podstatne miernejšie a najmň symetrické zníženie trestnosti skutkov ako v novele, ktorá čaká na prerokovanie v Národnej rade SR (tlač 106) s návrhom na skrátené legislatívne konanie (tlač 105).

K navrhovanej výške základnej malej škody/prospechu/rozsahu činu

Pri navrhovaní základnej malej škody/prospechu/rozsahu činu, čo je primárne najdôležitejšie pre právnu kvalifikáciu majetkových, hospodárskych, korupčných trestných činov, je možné zvažovať rôzne aspekty reálneho spoločenského života - materiálnych hodnôt a výdavkov s ním spojených.

Od bežnej hodnoty spotrebných tovarov (lacných, bežných i luxusných) a služieb využívaných občanmi (doprava, poistenie, dovolenka), cez hodnotu osobných vozidiel, nákladných vozidiel, nimi prepravovaného tovaru, či suroviny, hodnoty rôznych typov nehnuteľností (byty, domy, chaty, pozemky, vinice, les, poľnohospodárska pôda), ceny nájmov, streľných zbraní, ceny legálneho odstránenia odpadu, či spoločenská hodnota stromov, drevín, ako aj rastlín a živočíchov, vrátane chránených.

Významnou materiálnou referenčnou hodnotou je ročný príjmu občana (väčšina občanov má príjmy do úrovne priemernej mzdy v hospodárstve SR), ktorý limituje a determinuje možnosti nadobudnutia hnuteľných i nehnuteľných vecí občanmi. Inak zasiahne napr. internetový podvod pri kúpe nového počitača za 650 eur človeka s mesačným príjmom na úrovni minimálnej mzdy (700 eur) a inak človeka s príjmom 2.000 eur a vyšším.

Podľa inflačnej kalkulačky INEKO sume 266 eur v roku 2006, kedy vstúpil do účinnosti nový Trestný zákon č. 300/2005 Z.z., zodpovedá v roku 2024 suma 462,87 eur, čo je 1,74 násobný nárast.

Podľa prehľadu vývoja minimálnej mzdy na Slovensku bola začiatkom roka 2006 minimálna mzda 6.900 SK (229 eur) a v roku 2023 bola 700 eur čo je 3,05 násobný nárast (v roku 2024 bude 750 eur).

Priemerná mzda v národnom hospodárstve na Slovensku za rok 2005 bola 17.274 SK (573,4 eur) a za rok 2022 bola 1403 eur, čo je 2,44 násobný nárast.

Z uvedeného vyplýva, že pri stanovení prvej úrovne - malej škody, namiesto dnešných 266 eur je na základe vývoja vybraných ekonomických ukazovateľov (1,74 násobok až 3,05 násobok) možné a primerané uvažovať o zvýšení základnej malej škody aj na úrovni 2,6-násobku, t.j. zo sumy 266 eur na navrhovanú výšku 700 eur.

Vieme však, že to bude mať dopad na významné množstvo zdanlivo menej závažných trestných vecí (od stola z pohľadu systému sa takými môžu zdať), ktoré budú po novele Trestného zákona kvalifikované už iba ako priestupok. Ich počet bude pri sume 700 eur podstatne vyšší ako by bol pri základe pre malú škodu vo výške 500 eur, na ktorom došlo k celospoločenskej zhode v rámci prípravy návrhu “Karasovej” novely Trestného zákona (tlač 1528).

Aj v týchto zdanlivo bagateľných veciach sú však poškodení a ďalšie osoby či organizácie sú dotknuté škodlivým následkom deliktu. Pre nich sú to ich „veľké” vážne veci, ktoré sa dotkli ich života, ich majetku, ich integrity, ich životnej pohody a preto veľmi citlivo vnímajú a čakajú na to, ako, … v akom čase a v akej kvalite im štát poskytne službu zabezpečenia spravodlivosti, ako im pomôže napraviť narušený právny vzťah, či krivdu.

V rozumne spravovanom štáte je potrebné starostlivo vopred zvážiť (analyticky vyhodnotiť) druh a počet vecí, ktorých sa zvýšenie základnej malej škody na 700 alebo na inú sumu zásadne dotkne. Neskončené trestné veci, kde je kvalifikačným znakom v základnej skutkovej podstate malá škoda sa ku dňu účinnosti musia prealifikovať na priestupky/správne/daňové delikty a postúpiť na prejednanie príslušnému priestupkovému/správnemu/daňovému orgánu.

V tej súvislosti je potrebné tiež uviesť, že v základných skutkových podstatách niektorých trestných činov (napr. viaceré trestné činy proti životnému prostrediu alebo aj pri daňovom podvode podľa § 277a TZ) je uvedený až „väčší” rozsah škody/činu (napr. trestné činy proti životnému prostrediu podľa § 301, ale aj trestné činy podľa § 228, § 233a, § 244, § 252, § 254, § 277a, § 278), čiže obdobne aj v týchto veciach dôjde k zmene právnej kvalifikácie trestného činu na priestupok alebo daňový správny delikt a to u všetkých skutkov v neskončených veciach, ktoré boli spáchané v rozsahu najmenej 2.660 eur (súčasná dolná hranica väčšej škody) až do 35.000 eur (navrhovaná nová dolná hranica väčšej škody). 

Aj tu je potrebné poznať (analyticky pripraviť podklady a riešenia) o koľko sa zväčší rozsah agendy priestupkových/správnych/daňových orgánov a pripraviť sa na zmenu organizačne, technicky a najmä personálne tak, aby boli dotknuté veci plynule vybavované.

Zároveň však treba uviesť, že priestupkové konanie je značne obmedzené v rozsahu právnych nástrojov na zabezpečenie dôkazov, čo môže mať zásadný dopad na úspešnosť konaní napr. vo vzťahu ku chráneným živočíchom, ktorých spoločenská hodnota aj pri väčšom počte kusov sa ani len nepriblíži k sume 35.000 eur, hoci závažnosť deliktu - ohrozenie chráneného druhu rastliny alebo živočícha, bude kritická. Z dôvodu malého rozsahu činu však pôjde iba o priestupok, a to dokonca aj vtedy, keď sa skutku dopustí organizovaná skupina.

Dopadová analýza vo vzťahu k týmto množinám trestných vecí a ich efektívnemu vybavovaniu priestupkovými orgánmi po zmene právnej úpravy nebola súčasťou predloženého legislatívneho materiálu a ani inak nebolo prezentované, ako bude táto agenda príslušnými orgánmi štátu plynule zvládnutá.

V tej súvislosti je potrebné poukázať aj na pravidlá zániku zodpovednosti za priestupok (§ 20 ods. 1 zákona o priestupkoch), podľa ktorého:
"(1) Priestupok nemožno prejednať, ak od jeho spáchania uplynuli dva roky; nemožno ho tiež prejednať, prípadne uloženú sankciu alebo jej zvyšok vykonať, ak sa na priestupok vzťahuje amnestia."

Podľa § 20 ods. 2 zákona o priestupkoch:
"(2) Do plynutia lehoty podľa odseku 1 sa nezapočítava doba, počas ktorej sa pre ten istý skutok viedlo trestné stíhanie." Toto pravidlo je však možné uplatniť len, ak za skutok bolo vznesené obvinenie konkrétnej osobe. Nestačí, že bolo vedené trestné stíhanie vo veci, ak sa aj preverovalo podozrenie voči konkrétnej osobe a do dvoch rokov od skutku nebolo vznesené obvinenie, po novele už nebude možné viesť priestupkové konanie pre tento skutok z dôvodu zániku zodpovednosti za priestupok podľa § 20 ods. 1 zákona o priestupkoch a priestupkové konanie bude obligatórne zastavené postupom podľa § 76 ods. 1 písm. f) zákona o priestupkoch.

Zásadný zásah do živých trestných veci prinesie najmä 13,1-násobné zvýšenie dolnej i hornej hranice "väčšej škody" a dolnej hranice "značnej škody" v dôsledku čoho dôjde ku zásadnej zmene právnej kvalifikácie a často aj druhu stíhaného trestného činu
1) zo ZLOČINU na PREČIN alebo
2) z OBZVLÁŠŤ ZÁVAŽNÉHO ZLOČINU na ZLOČIN a často dokonca až
3) z OBZVLÁŠŤ ZÁVAŽNÉHO ZLOČINU až na PREČIN, kde platia podstatne odlišné pravidlá pre vyšetrovanie a vykonávanie úkonov trestného konania.

VÄČŠIA škoda, ktorá má byť podľa návrhu v rozsahu od 35.000 až do 350.000 eur svojim rozsahom skonzumuje nielen celý súčasný rozsah väčšej škody (2.660 až 26.600 eur) a značnej škody (26.600 až 133.000 eur), ale aj časť veľkej škody (od 133.000 do 350.000) a je potrebné uviesť, že v tomto rozsahu podľa zistení získaných ešte v rámci prípravy "Karasovej novely" v 1. polroku 2023 bolo stíhaných významné množstvo závažných trestných vecí, z ktorých sa ku dňu účinnosti novely Trestného zákona stanú iba PREČINY so sadzbou 1 až 5; až na 4 roky, prípadne 6 mesiacov až 3 roky.

Pri niektorých môže dokonca dôjsť k zastaveniu trestného stíhania, ak bolo obvinenie vznesené po dlhšej dobe ako je nová premlčacia doba trestného stíhania pre prečiny (5 rokov, resp. 3 roky).

V tej súvislosti dávame do pozornosti aj navrhované prechodné ustanovenia (bod 163 - § 438k ods. 5 a 6) návrhu novely Trestného zákona, ktoré sa venujú premlčaniu trestného stíhania a premlčaniu výkonu trestu a osobitne prerušeniu plynutia premlčacej doby vo vzťahu k právnym skutočnostiam, ktoré nastali pred účinnosťou navrhovanej novely TZ tak, aby sa aplikovali nové, pre obvinených a odsúdených priaznivejšie pravidlá.

Len podotýkame, že tieto pravidlá minimálne vo vzťahu k premlčaniu trestného stíhania (§ 438k ods. 5) by zrejme platili aj bez ich osobitnej úpravy, a to na základe výkladu článku 50 ods. 6 Ústavy SR, podľa ktorého:
"6. Trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie."

V osobitnej časti dôvodovej správy k návrhu novely Trestného zákona (tlač 106), konkrétne k návrhu na zvýšenie hraníc výšky škody je uvedené nasledovné:

"K bodu 63 (§ 125 ods. 1)

S ohľadom na aktuálnu spoločensko-ekonomickú situáciu (najmä inflácia) a jej porovnanie so stavom v r. 2005, ako aj s prihliadnutím na odhadovaný spoločensko-ekonomický vývoj v najbližšom období sa navrhuje určenie nových hraníc škody. Suma 266 eur má v súčasnosti podstatne nižší význam ako v roku 2006 a znižovaním jej významu fakticky každoročne dochádza k automatickému zvyšovaniu trestnosti (menej závažné konanie je trestané rovnako prísne). Iba minimálna mzda od r. 2005 narástla o cca 240%. Inflácia sa aktuálne pohybuje okolo 10 %. Preto sa navrhuje na jednej strane zvýšiť sumu malej škody na sumu prevyšujúcu 700 eur. Následne sa primerane upravujú aj hranice väčšej škody (suma prevyšujúca 35 000 eur), značnej škody (suma prevyšujúca 350 000 eur) a škody veľkého rozsahu (suma prevyšujúca 700 000 eur) tak, aby aj pomocou jednotlivých hraníc škody bola v jednotlivých skutkových podstatách trestných činov vyjadrená spoločenská nebezpečnosť týchto trestných činov v súčasnej sociálno-ekonomickej situácii."

A ešte veta uvedená ku zvýšeniu hraníc škody vo všeobecnej časti dôvodovej správy k návrhu novely Trestného zákona (tlač 106):

"Upravujú sa hranice škody tak, aby to zodpovedalo aktuálnej spoločensko-ekonomickej situácii a jej predpokladanému vývoju v najbližšej dobe, a to najmä s prihliadnutím na historickú, súčasnú a očakávanú infláciu"

Sami posúďte, či je v dôvodovej správe k návrhu novely Trestného zákona dostatočne zdôvodnený návrh na výrazne asymetrické zvýšenie hraníc škody, najmä 13,1-násobné zvýšenie hraníc väčšej škody a dolnej hranice značnej škody ako aj 5,2 násobné zvýšenie hranice veľkej škody, ktoré zvýšenie má zásadný dopad na trestnosť množstva závažných trestných vecí.