Organizovaná skupina je pre spoločnosť nebezpečnejšia ako „neorganizovaní”, príležitostní, či situační páchatelia.
Vieme, že spáchanie trestného činu organizovanou skupinou v reálnom svete znamená, že trestná činnosť bola vopred premyslená, plánovaná, pripravovaná, koordinovaná, riadená, často zakrytá. Vykonávajú ju často osoby, ktoré majú kriminálnu či inú životnú skúsenosť s použitím nástrojov, prostriedkov a metód, ktoré zvyšuje pravdepodobnosť úspešnosti ich kriminálnych aktivít a sťažujú ich odhalenie.
Sofistikované organizované formy trestnej činnosti sú často dlhodobo plánované aj s únikovými riešeniami
Aj preto sú trestné činy organizovaných skupín pomerne ťažko preukazujú a ich vyšetrovanie si vyžaduje použitie operatívno-pátracích či informačno-technických prostriedkov utajeným spôsobom (sledovanie osôb, vecí, vozidiel, zásielok, bankových operácií, dátových prenosov, sieťových komunikácií, odposluchy, využitie agenta, kontrolovanej dodávky a pod.). Pre spoločnosť sú organizované skupiny veľmi nebezpečné a dlhodobo predstavujú vysokú hrozbu páchania ďalšej trestnej činnosti.
To isté platí aj o zločineckej skupine, ktorá je na účely Trestného zákona (§ 129 ods. 5) definovaná ako „štruktúrovaná skupina najmenej troch osôb, ktorá existuje počas určitého časového obdobia a koná koordinovane s cieľom spáchať jeden alebo viacej zločinov, trestný čin legalizácie výnosu z trestnej činnosti podľa § 233 alebo niektorý z trestných činov korupcie podľa ôsmej hlavy tretieho dielu osobitnej časti na účely priameho alebo nepriameho získania finančnej alebo inej výhody.”
Pri zločineckej skupine je jedným z jej znakov, ktorý musí byť preukázané, že koná "s cieľom spáchať jeden alebo viac ZLOČINOV, trestný čin legalizácie výnosu z trestnej činnosti podľa § 233 alebo niektorý z trestných činov korupcie". Ak "skupina" bude inak spĺňať všetky ostatné znaky zločineckej skupiny, ale jej cieľom bude majetková a/alebo hospodárska trestná činnosť s rozsahom škody do 350.000 eur, teda "iba" páchanie PREČINOV, v takom prípade nebude naplnený tento pojmový znak zločineckej skupiny, čo bude mať ďalšie významné dopady na právne posúdenie protiprávneho konania takejto "skupiny" vrátane konania tých ktorí sa podieľajú na jej činnosti alebo ju podporujú.
Pre lepšie predporozumienie je potrebné uviesť:
Keď sa pozrieme na skutkové podstaty jednotlivých trestných činov v druhej časti Trestného zákona, znak „spáchanie trestného činu organizovanou skupinou” tam priamo vyjadrený nenájdeme.
„Spáchanie trestného činu organizovanou skupinou” je totiž zahrnuté v osobitnom kvalifikačnom pojme „závažnejší spôsob konania”, ktorého jednotlivé formy sú vymedzené vo všeobecnej časti Trestného zákona v rámci výkladu pojmov, konkrétne v § 138 písm. i) TZ:
„§ 138 Závažnejší spôsob konania
Závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu
- so zbraňou okrem trestných činov úkladnej vraždy podľa § 144, vraždy podľa § 145, zabitia podľa § 147 a § 148, usmrtenia podľa § 149, ublíženia na zdraví podľa § 155, § 156 a § 157,
- po dlhší čas,
- surovým alebo trýznivým spôsobom,
- násilím, hrozbou bezprostredného násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy,
- vlámaním,
- ľsťou,
- využitím tiesne, neskúsenosti, odkázanosti alebo podriadenosti,
- porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z páchateľovho zamestnania, postavenia alebo funkcie alebo uloženej mu podľa zákona,
- organizovanou skupinou, alebo
- na viacerých osobách.”
To znamená, že ak chceme zistiť, aká je trestnosť jednotlivých trestných činov spáchaných „organizovanou skupinou”, v kvalifikovanej skutkovej podstate konkrétneho trestného činu (rozumej v niektorom z vyšších odsekov, lebo v odseku 1 je uvedená iba základná skutková podstata trestného činu a až v ďalších vyšších odsekoch sú uvedené závažnejšie kvalifikačné znaky spravidla so sprísnenou trestnou sadzbou trestu odňatia slobody) potrebujeme nájsť kvalifikačný znak, že trestný čin v odseku 1 bol spáchaný „závažnejším spôsobom konania”.
Napríklad trestný čin krádeže (§ 12) má základnú skutkovú podstatu v odseku 1 a závažnejší spôsob konania je v odseku 3 písm. b) s trestnou sadzbou 3 až 10 rokov. To znamená, že krádež spáchaná organizovanou skupinou je podľa dnešnej právnej úpravy zločinom (§ 11) a doba premlčania trestného stíhania takého zločinu je 20 rokov, keďže „ide o zločin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti dovoľuje uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej desať rokov”. (§ 87 ods. 1 písm. b) TZ).
Inak povedané, organizovanú skupinu (jej členov), ktorá sa dopustila trestného činu krádeže, zákon dnes umožňuje trestne stíhať 20 rokov od vykonania skutku a až po ich uplynutí bude trestné stíhanie páchateľov takejto krádeže premlčané. Samozrejme, ak nedôjde u jednotlivých páchateľov k prerušenia plynutia 20-ročnej premlčacej doby spáchaním nového úmyselného trestného činu v priebehu jej plynutia.
Podľa navrhovanej právnej úpravy na zmenu Trestného zákona (tlač 106) za krádež spáchanú organizovanou skupinou bude hroziť trest odňatia slobody s trestnou sadzbou 2 až 8 rokov (naďalej teda ostane zločinom) a úpravou pravidiel premlčania trestného stíhania sa premlčacia doba skráti z dnešných 20 rokov na 10 rokov, čo by zrejme nebol zásadný problém.
Obdobné ako pri krádeži to bude aj pri niektorých ďalších majetkových trestných činoch: podvod, poisťovací, úverový a kapitálový podvod (§ 221 až 224), prevádzkovanie nepoctivých hier a stávok (§ 229), nepovolená prevádzka lotérií a iných podobných hier (§ 230).
Pri legalizácii výnosov z trestnej činnosti (§ 233 TZ) spáchanej organizovanou skupinou sa navrhuje trestná sadzba znížiť z dnešných 7 až 12 rokov na 2 až 8 rokov, stále pôjde o zločin.
Subvenčný podvod spáchaný organizovanou skupinou však bude po novele už iba PREČIN
Pri subvenčnom podvode (§ 225 TZ) spáchanom organizovanou skupinou sa však bez vysvetlenia pre spoločnosť navrhuje zmiernenie trestnej sadzby zo súčasných 3 až 10 rokov (dnes ide o zločin s premlčaním trestného stíhania po 20 rokoch) na trestnú sadzbu „jeden rok až štyri roky a deväť mesiacov”, t.j. zo špeciálneho typu podvodu (proti verejným prostriedkom), ktorý trestnosťou (trestnými sadzbami) bol 18 rokov na úrovni ostatných podvodov podľa § 221 až 225 TZ, bude už len PREČIN s premlčaním trestného stíhania po 5 rokoch.
Z uvedeného vyplýva, že právny poriadok SR bude po navrhovanej zmene (bez existencie, resp. poznania či presvedčivého vysvetlenia pádnych dôvodov pre takúto zmenu hodnotového prístupu k ochrane verejných prostriedkov) výrazne menej chrániť pred podvodnými konaniami verejné prostriedky štátu, VÚC, mesta, obce, či verejnoprávnej inštitúcie ako súkromné prostriedky bánk, poisťovní, či iných súkromných firiem. Pri veľkej škode (nad 700.000 eur) a zločineckej skupine už bude ochrana rovnaká pri verejných i súkromných prostriedkoch (trestná sadzba v najvyššom odseku, kde je veľká škoda bude pri krádeži i subvenčnom podvode 3 až 10 rokov).
Poškodzovanie finančných záujmov EÚ do 350.000 eur spáchané organizovanou skupinou bude po novele Trestného zákona tiež len PREČIN
To isté čo bolo uvedené pri subvenčnom podvode platí aj pre trestný čin poškodzovania finančných záujmov EÚ (§ 261 TZ), kde je už aj dnes „pri organizovanej skupine” trestná sadzba „iba” 1 až 5 rokov, v dôsledku čoho bola výrazne obmedzená pôsobnosť Európskej prokuratúry, čo bolo mnohokrát slovenskej právnej úprave vytýkané, nakoľko pri súbežnom stíhaní viacerých trestných činov s vyššou alebo rovnakou hornou hranicou trestnej sadzby ako bola pri § 261 TZ (napr. pri stíhaní podvodných konaní v rámci projektov, kde boli použité sčasti štátne a sčasti európske prostriedky) podľa čl. 25 ods. 3 nariadenia Rady (EÚ) 2017/1939 z 12.10.2017, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry, mali prednosť vnútroštátne orgány pred Európskou prokuratúrou.
Majetkové a hospodárske trestné činy spáchané organizovanou skupinou už iba ako prečin vyšetrované v skrátenom vyšetrovaní ?
Pri mnohých majetkových a hospodárskych trestných činoch je v súčasnom znení Trestného zákona pri „závažnejšom spôsobe konania” (t.j. aj pri páchání trestného činu organizovanou skupinou) ustanovená trestná sadzba 2 až 6 rokov, 2 až 8 rokov alebo 3 až 8 rokov (dnes ide o ZLOČIN s premlčaním trestného stíhania po 10 rokoch), pričom po zmenách navrhovaných v novele Trestného zákona pôjde už len o PREČINY s trestnou sadzbou 1 až 5 rokov (s premlčaním trestného stíhania po 5 rokoch).
Ide o tieto trestné činy proti MAJETKU (doposiaľ boli ZLOČINOM):
- § 219 (Neoprávnené vyrobenie a používanie platobného prostriedku),
- § 219a (Neoprávnené vyrobenie, používanie alebo prechovávanie overovacej značky meradla alebo zabezpečovacej značky meradla),
- § 220 (Falšovanie a pozmeňovanie identifikačných údajov motorového vozidla),
- § 239 (Poškodzovanie veriteľa),
- § 241 (Machinácie v súvislosti s konkurzným a vyrovnacím konaním),
- § 243 (Marenie konkurzného alebo vyrovnacieho konania),
- § 245 a 246 (Poškodzovanie cudzej veci),
- § 247a (Neoprávnený zásah do počítačového systému),
- § 247b (Neoprávnený zásah do počítačového údaja),
- § 247c (Neoprávnené zachytávanie počítačových údajov),
- § 249 (Poškodzovanie a znehodnocovanie archeologického dedičstva),
- § 249a (Falšovanie predmetov kultúrnej hodnoty)
a tieto HOSPODÁRSKE trestné činy (doposiaľ boli ZLOČINOM):
- § 250 (Zneužitie účasti na hospodárskej súťaži),
- § 251b (Nekalá likvidácia),
- § 254 (Porušovanie predpisov o obehu tovaru v styku s cudzinou),
- § 258 (Ohrozenie devízového hospodárstva),
- § 259 (Skresľovanie údajov hospodárskej a obchodnej evidencie),
- § 261 (Poškodzovanie finančných záujmov Európskej únie),
- § 264 (Ohrozenie obchodného, bankového, poštového, telekomunikačného a daňového tajomstva),
- § 265 (Zneužívanie informácií v obchodnom styku),
- § 265a (Manipulácia s trhom),
- § 266 (Machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe),
- § 269 (Poškodzovanie spotrebiteľa),
- § 276 (Skrátenie dane a poistného),
- § 277 (Neodvedenie dane a poistného).
V tej súvislosti je potrebné uviesť, že v pravidlách pre vyšetrovanie, trestnosť a trestanie PREČINOV (trestných činov menšej závažnosti), resp. ZLOČINOV alebo OBZVLÁŠŤ ZÁVAŽNÝCH ZLOČINOV sú podstatné rozdiely.
Príprava prečinu (na rozdiel od zločinu - § 13 TZ) NIE je trestná.
Čiže v prípade odhalenia a prekazenia uvedených trestných činov v štádiu prípravy, aj keď ich bude pripravovať organizovaná skupina so zámerom spôsobiť škodu či získať prospech menej ako 350.000 eur, takáto príprava nebude ani trestne postihnuteľná. Polícia v takom prípade bude zrejme zvažovať nechať trestný čin pripravovaný organizovanou skupinou dokonať aspoň do štádiu pokusu, čo môže znamenať spôsobenie škôd či nenávratnú stratu prostriedkov, ktoré sa stratia na účtoch schránkových firiem v tretích krajinách, kde sú nástroje medzinárodnej justičnej spolupráce v trestných veciach takmer bezzubé.
Aj vyššie spomínané použitie niektorých operatívno-pátracích či informačno-technických prostriedkov utajeným spôsobom je výslovne v zákone (Trestnom poriadku) viazané na zločin.
Štát takouto nepremyslenou zmenou sám sebe zväzuje ruky - zužuje orgánom činným v trestnom konaní rozsah nástrojov nevyhnutných na účinné vyšetrovanie trestnej činnosti organizovaných skupín (viď napr. zadržanie, otvorenie a zámena obsahu zásielok - § 108 ods. 2, § 109 a § 110 TP; vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov - § 114 TP, odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky - § 115 TP, agent - § 117).
Tendencia by mala byť však pri ochrane záujmov spoločnosti presne opačná, a to pri všetkých trestných činoch spáchaných organizovanou skupinou. Vzhľadom na to, že organizované skupiny predstavujú zvýšené nebezpečenstvo pre spoločnosť, štát by mal logicky skôr zvažovať povolenie použitia existujúcich právnych inštitútov umožňujúcich odhalenie a účinné vyšetrovanie vo vzťahu ku všetkým trestným činom organizovaných skupín.
Vyššie uvedené trestné činy spáchané organizovanou skupinou budú zločinom, až keď sa preukáže, že trestným činom spôsobili škodu najmenej 350.000 eur (nová hranica "značnej škody", pri ktorej pôjde už o zločin). V takom prípade už by bola trestná aj príprava.
Možnosť zániku trestnosti pri daňových trestných činoch už aj pre členov organizovaných skupín
Ďalším zvýhodnením pre organizované skupiny je rozšírenie možnosti zániku trestnosti využitím inštitútu účinnej ľútosti pri daňových trestných činoch skrátenia dane a poistného podľa § 276, neodvedenia dane a poistného podľa § 277 a nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 TZ aj pre členov organizovaných skupín, „ak splatná daň a jej príslušenstvo alebo poistné boli dodatočne zaplatené najneskôr v nasledujúci deň po dni, keď sa páchateľ po skončení jeho vyšetrovania mohol oboznámiť s jeho výsledkami”. Doposiaľ túto možnosť vyhnúť sa trestnému postihu zákon pri členoch organizovaných skupín vylučoval.
Prekážkou pre účinnú ľútosť (bežného páchateľa i člena organizovanej skupiny) pri uvedených daňových trestných činoch už nebude „postih” za obdobný čin daňovom konaní (daňový delikt) v predchádzajúcich dvoch rokoch, ale už iba právoplatné odsúdenie za obdobný čin v predchádzajúcich dvoch rokoch alebo zastavenie trestného stíhania za obdobný čin z dôvodu využitia inštitútu účinnej ľútosti v predchádzajúcich dvoch rokoch.
Systém zabezpečenia spravodlivosti má pre podnikateľov garantovať rovnaké podmienky súťaže na trhu - majú byť trestne stíhaní členovia organizovaných slupín zvýhodnení v súťaži ?
Takáto zmena pravidiel vytvára zvýhodnenie pre porušovateľov práva a svojim spôsobom aj motiváciu pre páchanie daňovej trestnej činnosti (v akomkoľvek rozsahu) organizovaným spôsobom s tým, že keď po skončení vyšetrovania, často po niekoľkých rokoch náročného nákladného znaleckého dokazovania a zabezpečovania dôkazov z cudziny cestou justičnej spolupráce, obvinený páchateľ skutku usúdi, že sa trestnej zodpovednosti zrejme nevyhne, tak si zabezpečí si beztrestnosť úhradou dlžnej dane alebo poistného.
Po celý čas vyšetrovania tak fakticky bude obvinený páchateľ daňového deliktu ekonomicky zvýhodnený oproti ostatným podnikateľom v hospodárskej súťaži, ktorí si riadne plnia svoje daňové a odvodové povinnosti, keďže prostriedky, ktoré obvinený štátu neuhradil, môže počas niekoľkoročného vyšetrovania používať v hospodárskej súťaži na svoju podnikateľskú činnosť.
A túto možnosť majú podľa návrhu novely Trestného zákona (bez vecnej diskusie o návrhu) dostať po novom aj členovia organizovaných skupín.
Návrh "Karasovej" novely Trestného zákona zvýhodnenie inšitútu účinnej ľútosti pre členov organizovaných skupín neobsahoval. Práve naopak, navrhovalo sa skrátiť obdobie, kedy obvinený môže využiť benefit účinnej ľútosti, a to na dobu najviac do 90 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o vznesení obvinenia. Dnes podľa § 86 ods. 1 písm. d) TZ stáči, "ak splatná daň a jej príslušenstvo alebo poistné boli dodatočne zaplatené najneskôr v nasledujúci deň po dni, keď sa páchateľ po skončení jeho vyšetrovania mohol oboznámiť s jeho výsledkami". Toto pravidlo ostáva naďalej zachované.
