corporate_logo
logologo_small
Prokurátorské fórum

Odpovede na otázky Transparency International Slovensko k novele Trestného zákona v plnom znení - časť 1.

utorok, 16.01.2024|Posledná aktualizácia 16.1.2024 20:38
Autor: Peter Sepeši

Zástupca Transparency International Slovensko sa obrátil na Petra Sepšiho ako experta na oblasť trestného práva s otázkami súvisiacimi s aktuálnym návrhom novely Trestného zákona (tlač 106), ktorý čaká na svoje prerokovanie v Národnej rade SR ... aj s návrhom na prerokovanie v skrátenom legislatívnom konaní (tlač 105).

Časť odpovedí bola využité pri tvorbe komplexnejšieho analytického výstupu pre portál www.postoj.sk.

Položené otázky a odpovede Petra Sepšiho prinášame čitateľom Prokurátorského fóra aj v plnom znení.

Otázka č. 1 (Transparency International Slovensko):

Chcel by som Vás poprosiť o vyjadrenie, ako vnímate argument, že súčasné trestné sadzby sú príliš drakonické, ale dostačujúce zmeny neprinášal ani Vami pripravovaný návrh novely. Z môjho pohľadu stojí za zmienku, že pri najzávažnejších kvalifikovaných podstatách súčasný model dokonca prináša nižšie sadzby ako napr. v Čechách (príkladmo pri krádeži, prijímaní úplatku a pod.). 


Odpoveď č. 1:

V prvom rade je potrebné povedať, že pri výške trestných sadzieb trestu odňatia slobody neexistuje riešenie, ktoré je možné prehlásiť za jediné správne.

Výška trestnej sadzby alebo aj preferovaný spôsob trestania deliktov - druhy ukladaných trestov, boli, sú a vždy budú o dohode zástupcov spoločnosti o pravidlách trestnosti a trestania premietnutej do podoby zákona.

Zmeny trestných sadzieb, zmeny výšky škody na účely posudzovania závažnosti následkov deliktov, či zmeny premlčacích lehôt sú fakticky „len” zmenou „hodnôt” čísiel v zákone. 

Zámerne som použil slovo „hodnoty”, pretože takéto zmeny predstavujú pre spoločnosť hodnotový posun vnímania škodlivosti deliktov, ako „zlých” odsúdeniahodných činov, ktoré sa dejú v spoločnosti.

Ich zmena sa zasadne dotýka obmedzovania hodnôt - najvýznamnejších práv a slobôd, ktoré človek vo svojom živote má: osobnej slobody, slobody pohybu, slobody pobytu, vlastníckeho práva, práva na slobodný výkon povolania, zamestnania či funkcie alebo aj inej činnosti.

Trestaniu hodnotovo rozumie v podstate každý človek.

Od detstva sa vo svojich životoch stretávame s trestaním, obmedzeniami, či povinnosťami, pochvalou, odmenou, podaním si ruky na uzmierenie či už na strane toho kto konal „zle” alebo na strane toho, kto bol “obeťou”, ale aj s odpustením, ktorých cieľom je viesť človeka od detstva k slušnosti a spôsobilosti slobodného spolužitia v spoločnosti, komunite, rodine nielen s právami ale aj zodpovednosťou za ich používanie.

Všetci v sebe nosíme túžbu po ideále spravodlivosti, ktorú každý z nás vníma trochu inak najmä s ohľadom na osobnú či komunitnú životnú skúsenosť.

Niekto je najcitlivejší na zásahy do sféry života a zdravia, niekto do jeho dôstojnosti, práv a slobôd, niekomu extrémne vadia zásahy do majetkovej či hospodárskej sféry, korupcia, krivenie hospodárskej súťaže. Niekto vidí delikt skôr z pohľadu obete či poškodeného, niekto z pohľadu páchateľa, ktorý síce spáchal „zlý” skutok, no napriek tomu sa na neho treba pozerať nie ako na nepriateľa spoločnosti, ale ako na človeka, ktorý z nejakého dôvodu urobil chybu, nezvládol situáciu, zlyhal a potrebuje službu aj v záujme nás všetkých, aby bol na Slovensku poriadok a bezpečne.

No a k tomuto pristupuje ešte aj úroveň vnímania závažnosti, škodlivosti „zlých” skutkov z úrovne medzinárodných spoločenstiev, ktorých je Slovenská republika členom. Medzinárodné spoločenstvá na úrovni OSN, Rady Európy alebo Európskej únie tvoria a zjednocujú pohľad štátov na škodlivosť rôznych typov „zlých” skutkov (korupcia, nadnárodný organizovaný zločin, terorizmus, obchodovanie s ľuďmi, počítačová kriminalita, zneužívanie detí …) cez prizmu globálneho pohľadu na patologické javy, ktorými sa stretávajú spoločenstvá v jednotlivých členských štátoch a spoločne definujú jednotne znaky protiprávnych konaní, ktoré majú byť na území členských štátov dohovoru považované za trestný čin, zároveň obsahuje požiadavky na sankcie „účinné, primerané a odradzujúce”.

V niektorých dohovoroch a právnych aktoch EŮ sa ustanovuje aj druh trestu, ktorý by mal byť ukladaný, či dokonca minimálne hranice trestných sadzieb trestu odňatia slobody alebo aj dĺžky lehôt premlčania trestného stíhania.

Tieto dohody vznikajú po mnohoročných odborných prácach a vyjednávaniach na základe analytických podkladov a výstupov pracovných skupín a odborných výborov.

Z uvedeného vychádza moje presvedčenie, že zmena hodnôt v škodách, trestných sadzbách a premlčacích lehotách teda hodnotová zmena pravidiel trestnosti a trestania má byť v rozumne spravovanej občianskej spoločnosti výsledkom širokej diskusie a najmä komplexnej vedomosti spoločnosti o tom, ako bude po zmene pravidiel spoločnosť riešiť životné situácie “zlých” skutkov, ako bude fungovať služba zabezpečenia spravodlivosti. Tá má zohľadňovať jednak vývoj pohľadu na ochranu a spôsob ochrany hodnôt - trestnú politiku národnej spoločnosti, ako aj požiadavky vyplývajúce z dohôd medzinárodných spoločenstiev, ktorými je naše spoločenstvo viazané. Každý z nás sa môže raz stať obeťou trestného činu alebo aj páchateľom a reakcia spoločnosti na trestný čin by mala rešpektovať dôstojnosť človeka - obete i páchateľa a najmä to, že obeť i páchateľ budú ďalej žiť v tejto spoločnosti, vo svojej komunite, rodine a od poskytnutej služby spravodlivosti záleží, či to bude život so satisfakciou so zmierením, pochopením, odpustením, skúsenosťou a poučením alebo život s nenávisťou, strachom, či dokonca túžbou po odplate.

Aj preto návrh “Karasovej” novely Trestného zákona z roku 2023 niesol titul “Restoratívna justícia” s podtitulom “Návrh zmeny spoločenskej zmluvy o pravidlách trestnosti a „trestania” v Slovenskej republike”.

Táto dohoda môže vzniknúť v procese vedenom mocensky v zrýchlenom legislatívnom procese, čo spoločnosti a jej expertom na trestné právo nedá priestor, čas a ani motiváciu na seriózne vyhodnotenie a pripomienkovanie rozsiahleho materiálu (obzvlášť keď je vyslaný vedome a zámerne signál, že pre vecnú diskusiu expertov štátu/spoločnosti, ktorá mala prebehnúť v rámci MPK predkladateľ nechcel vytvoriť priestor). Takýmto postupom je eliminovaná múdrosť a skúsenosť expertov, ktorí v rezortoch štátu alebo aj v akademickom prostredí pôsobia desiatky rokov a tu vôbec nejde len o expertov rezortu spravodlivosti (viď napr. aktuálny priebeh legislatívneho procesu k novele Trestného zákona - tlač 105 a tlač 106). 

Iný spôsob dosiahnutia dohody je participatívny, na ktorom som mal česť sa podieľať a aktívne ho formovať pri tvorbe návrhu “Karasovej” novely Trestného zákona (tlač 1528), kde pracovalo 10 tematických expertných skupín (stále existujú zvukové nahrávky mítingov a viac ako 200 zdieľaných dokumentov prístupných pre 120+ expertov štátu, zástupcov právnických povolaní, podnikateľov i neziskového sektora), 5x sa stretlo kolégium ministra, aby aj za účasti zástupcov útvarov legislatívy a trestného práva ministerstva riešilo zásadné či sporné otázky, návrh bol v spolupráci s 5 právnickými fakultami prezentovaný na 4 univerzitách (v Košiciach, Bratislave, Banskej Bystrici a Trnave) pred právnickou obcou (sudcovia, prokurátori, advokáti, vyšetrovatelia, pedagógovia i študenti práva) i v Justičnej akadémii ČR v Kroměříži pred českými právnickými elitami. Celý tento legislatívny proces a jeho výsledky sú dodnes prístupné na webe k projektu restoratívnej justície vytvorenom za účelom informovania odbornej i laickej verejnosti o pripravovaných zmenách v trestnej politike, jej podkladoch, cieľoch, východiskách a dôvodoch.

Spoločnosť - médiá, odborná verejnosť, občania, ale aj politici mali, resp. majú možnosť vnímať oba typy legislatívnych procesov a v rámci evolúcie si uvedomiť, ktorý spôsob zmeny trestnej politiky prinesie spoločnosti pokojný zrozumiteľný prirodzený posun a ktorý produkuje rozdelenú spoločnosť, vrátane etických dilem právnických povolaní.

V spoločnosti, namiesto vysvetľovania a zavádzania pozitívnych zmien trestnej politiky v širokej zhode, dnes prebiehajú mnohé jednosmerné komunikácie zástancov alebo kritikov predloženého návrhu novely Trestného zákona, často sprevádzané osobnými invektívami, namiesto toho, aby sa vecne rokovalo za stolom o tom, ako zlepšiť pravidlá života v trestnej oblasti a neobťažovali sme tým občana.

Lebo vzhľadom na zložitosť témy a jej súvislosti je občan obsahovo stratený, ak vôbec má časové kapacity a záujem o informácie … iba verí, verí tomu, čomu, resp. komu chce veriť. Rozhodne to nie je informovaná pozícia založená na poznaní novely TZ a TP jej súvislostí.

Ešte záverom k porovnaniu trestných sadzieb s Českou republikou alebo aj inými štátmi. 

Treba si uvedomiť, že naše trestné sadzby ideme porovnávať s výsledkami dohody iných spoločenstiev, ktoré majú svoju históriu, vývoj a dôvody. Od každého spoločenstva záleží, či k tejto dohode dôjde takou cestou, ktorá posilní jeho identitu - vieru v schopnosť dohodnúť sa na dôležitých pravidlách fungovania spoločnosti, na kompromisoch zohľadňujúcich dôležité požiadavky dnešného pohľadu na svet, na závažnosť "zlých skutkov" alebo sa vyberie cestou, ktorá spoločnosť skôr na čas polarizuje, prípadne načas ohrozí alebo rozvráti riadne fungovanie služby zabezpečenia spravodlivosti poskytovanej štátom.

Slovensko je stále veľmi mladá krajina a vždy, pri každej zmene pravidiel, si môžu naši zástupcovia vykonávajúci dočasnú správu vecí verejných vybrať cestu… a občania im na to povedia svoj názor, minimálne vo voľbách. ...

Evoelúcia sa nedá zastaviť, iba spomaliť, aby sme sa pripravili na ďalší vývoj. Je nepochybné, že sa evolučne posúvame dopredu, niekedy urobíme aj krok vzad, ale ten je dôležitý na to, aby sa rozobral a pripravil nás na vedomý "skok" vpred. Na ďalší vývojový stupienok občianskej spoločnosti a potom nás, naše deti, čaká ďalší a ďalší.

„Tvorba rozumných vyvážených pravidiel, ich poznanie, vysvetľovanie, dôsledné dodržiavanie a vynucovanie je dobrou cestou pre dosiahnutie dlhodobo udržateľného rozvoja a stability nielen právnych, ekonomických, ale i medziľudských vzťahov a synergickú tvorbu hodnôt ... (aj) v oblasti justície.”


Mohlo by vás zaujímať

Novela Trestného zákona - Česká republika a Slovensko, dve civilizácie

20.2.2024

Trestné činy KORUPCIE - aktualizované tabuľky po schválení novely TZ

18.2.2024

Premlčanie trestného stíhania po účinnosti novely Trestného zákona - porovnanie SR a ČR

17.2.2024

Verejná výzva UčPS za poškodených, za bezpečnejšie a slušnejšie Slovensko

11.2.2024

Odpovede na otázky Transparency International Slovensko k novele Trestného zákona v plnom znení - časť 2.

1.2.2024

Novela Trestného zákona … alebo Slovenská “res publica” a jej ďalší evolučný míľnik už za pár dní

3.2.2024

Životné situácie slovenskej spoločnosti z pohľadu trestnej legislatívy DNES a ZAJTRA … alebo „viac svetla viac rozumu” ?

28.1.2024

Zmena hraníc škody - dôvodová správa k návrhu zásadných zmien má 6 viet ...

11.2.2024

Trestanie organizovaných skupín miernejšie ale stíhanie náročnejšie, organizované podvody do 350.000 eur z verejných alebo EÚ zdrojov iba prečinom

9.1.2024

Zmeny pravidiel trestania a trestnosti sú revolučné - riadne zavedenie zmien do praxe potrebuje čas na prípravu

18.2.2024

Zvýšenie hraníc škody/prospechu/rozsahu činu má zásadný dopad na trestnosť a kvalifikáciu skutkov

1.1.2024

Korupcia v návrhu novely Trestného zákona - zmeny pravidiel trestnosti v prospech páchateľov korupcie si žiadajú širšiu zhodu, nie skrátené legislatívne konanie

1.1.2024

Ani Európska prokuratúra nebude mať po novele rozviazané ruky

1.1.2024

Ochrana súkromného vlastníctva prísnejšia ako ochrana európskych, štátnych a iných verejných prostriedkov; organizovaná skupina už iba ako prečin - toto by chceli občania ?

18.2.2024

Premlčanie trestného stíhania - porovnanie právnej úpravy SR s inými štátmi

1.1.2024