Ůskalia (otázky, nejasnosti) novej právnej úpravy, na ktoré narazíte pri jej čítaní a chcete sa o ne podeliť, pošlite ich prosím v pracovnom texte na prokforum@gmail.com.
Redakčne ich upravíme a doplníme na túto stránku Prokurátorského fóra.
Zaslané poznatky kolegov:
Najhoršie na celej zmene TZ je úprava trestných sadzieb pri majetkových a hodpodárskych trestných činoch spolu s prehnanou úpravou výšky škody a úprava podmienok premlčania trestného stíhania v prospech páchateľov.
Teda.
Napr. páchateľovi, ktorý je v súčasnosti stíhaný napr. za obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) ods. 4 písm. a) Tr. zákona na tom skutkovom základe, že fiktívnym predajom tovaru spôsobil dokopy 60 poškodeným škodu vo výške 350 000 eur hrozí nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov až 15 rokov.
Po zmene zákona bude páchateľovi za rovnaký skutok (po novom podvod podľa § 221 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. c) TZ) hroziť trest odňatia slobody vo výmere dva až osem rokov,, pričom tento trest mu môže byť aj podmienečne odložený (bez probačného dohľadu), alebo mu môže byť uložený namiesto toho trest domáceho väzenia alebo peňažný trest.
Ak by nešlo o skutok spáchaný závažnejším spôsob konania = skutok by nebol „spáchaný na viacerých osobách” ale len proti jednému či dvom poškodeným (po novom by to bol § 221 ods. 1, ods. 2 TZ), hrozil by mu aj pri škode 350.000 eur (navrhovaná horná hranica väčšej škody) trest odňatia slobody dokonca iba vo výmere šesť mesiacov až tri roky s premlčaním trestného stíhania po troch rokoch.
Pokiaľ by páchateľ v uvedenom príklade spôsobil škodu, akúkoľvek škodu, teda napríklad aj 100 000 000 eur, platia všetky vyššie uvedené závery, že páchateľovi môže byť uložený podmienečný trest odňatia slobody (a to aj bez probačného dohľadu), alebo namiesto neho trest domáceho väzenia alebo peňažný trest. Najvyššia navrhovaná trestná sadzba je pri majetkových trestných činoch tri až desať rokov, ktorá takéto tresty umožňuje.
Vzhľadom na to, že Trestný zákon na viacerých miestach preferuje ukladanie alternatívnych trestov pred trestom odňatia slobody možno rozumne očakávať, že aplikačná prax bude viesť k takmer absolútnemu negovaniu ukladania trestov odňatia slobody.
Ak by predsa len takýto páchateľ dostal nepodmienečný trest, môže po výkone jednej jeho tretiny požiadať o premenu zvyšku trestu na trest domáceho väzenia.
Všetky tieto závery platia aj na trestné činy korupcie a to bez ohľadu na výšku prijatého alebo poskytnutého úplatku.
Podvod vo výške škody do 350 000 eur sa po zmene právnej úpravy premlčania premlčí za tri roky.
Za trváci trestný čin sa považuje vyvolanie a udržiavanie alebo len udržiavanie protiprávneho stavu; za trváci trestný čin sa nepovažuje trestný čin legalizácia výnosu z trestnej činnosti podľa § 233 a § 233a. – toto je v rozpore so znením skutkovej podstaty, veď pojmy „prechováva“ alebo „užíva“ sú pojmami (znakmi), ktoré jednoznačne definujú trestný čin ako trváci.
K trestu domáceho väzenia (§ 40a Tr. zákona):
Zvyšuje sa maximálna možná výmera trestu domáceho väzenia zo súčasných 4 roky na 5 rokov.
Upravuje sa pravidlo prednosti trestu domáceho väzenia pred uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody, ktorý možno uložiť páchateľovi iba vtedy, ak trest domáceho väzenia, vzhľadom na povahu trestného činu, osobu a pomery páchateľa nepostačuje na naplnenie účelu trestu.
Zavádza sa nové pravidlo, že trest domáceho väzenia sa môže uložiť najmenej vo výmere jednej polovice so zákonom ustanovenej dolnej hranice trestnej sadzby pre trest odňatia slobody pri príslušnej právnej kvalifikácii trestného činu. To znamená, že za najzávažnejšie zločiny (majetkové alebo hospodárske, trestny čin prijímania úplatku) spáchané s miliónovými škodami (nad 700.000 eur) alebo zločineckou skupinou, kde má byť po novom sadzba 3, resp 4 až 10 rokov, súd môže uložiť trest domáceho väzenia vo výmere jeden a pol roka, resp. dva roky, bez uloženia trestu odňatia slobody.
Dnes platí pravidlo, že trest domáceho väzenia súd ukladá najmenej vo výške dolnej hranice trestnej sadzby (teda nie jej polovice) príslušného trestného činu.
K Trestnému poriadku:
§ 47
(1) Oprávnenie poškodeného nemôže vykonávať ten, kto je v trestnom konaní stíhaný ako spoluobvinený. To neplatí pre osobu, ktorá má v trestnom konaní postavenie podozrivého (§ 33b), ibaže policajt uznesením rozhodne o tom, že podozrivý oprávnenie poškodeného uplatňovať nemôže. Voči tomuto uzneseniu môže podozrivý podať sťažnosť, ktorá má odkladný účinok – tzn. že osoba podozrivá, (možno budúci obvinený) po tom čo si podá sťažnosť (ktorá má odkladný účinok) proti rozhodnutiu o nepriznaní práv poškodeného môže zatiaľ využívať právo nahliadať do spisu
(4) Proti rozhodnutiu uvedenému v odseku 1 písm. a) až h) uzneseniu podľa odseku 1 písm. a) až c), d) okrem uznesenia o prerušení trestného stíhania z dôvodu okolností uvedených v § 283 ods. 5, e) až h), j) alebo l) môže prokurátor a obvinený podať sťažnosť, ktorá má, ak nejde o prerušenie trestného stíhania, odkladný účinok. Uznesenie, ktorým nadriadený súd na základe sťažnosti podľa tohto odseku zrušil uznesenie samosudcu o prijatí obžaloby podľa odseku 1 písm. j) alebo l), má účinky uznesenia o odmietnutí obžaloby; vydaním takéhoto uznesenia nadriadeného súdu sa vec vracia do prípravného konania – tzn. že ak by súd prvého stupňa neodmietol obžalobu, ale mal by vo svojom rozhodnutí formálne chyby a súd II. stupňa by rozhodnutie zrušil pre formálne chyby tak sa prokurátorovi vec vráti do prípravného konania aj keď neboli žiadne dôvody na neprijatie obžaloby
a) obžaloba bola obžalovanému riadne doručená a obžalovaný bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný, a jeho predvedenie nebolo úspešné alebo ak sa predvolanie na hlavné pojednávanie považuje za doručené podľa § 66 ods. 3 alebo 4, aj keď sa o ňom obžalovaný nedozvedel, a z toho dôvodu jemu ustanovený obhajca bol o hlavnom pojednávaní riadne upovedomený, - v každom prípade kedy sa obžalovaný nedostavil na HP bude mu musieť byť ustanovený obhajca
Vypustenie pravidla o povinnom uložení trestu odňatia slobody pri zločinoch s hornou hranicou nad 5 rokov
Podľa návrhu novely TZ (bod 7) sa má vypustiť pravidlo, ktoré bolo uvedené v druhej vete § 34 ods. 6 TZ, podľa ktorého súd musel uložiť trestn odňatia slobody (hoci aj s podmienečným odkladom) pri trestných činoch so sadzbou prevyšujúcu 5 rokov. Vypustené pravidlo znelo: “Za trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje päť rokov, musí súd uložiť trest odňatia slobody, ak tento zákon neustanovuje inak.”
To znamená, že pri sadzbách 1 až 6, 2 až 6, 2 až 8, 3 až 8, 3 až 10, 4 až 10 rokov ale aj 5 až 12 rokov bude možné iba uloženie trestu domáceho väzenia alebo peňažného trestu .
K bodom 36 a 37 návrhu novely:
Doplnenie slovíčka „najmä“ do úvodnej vety k poľahčujkúcim ako aj priťažujúcim okolnostiam nemá zásadný význam, nakoľko § 38 ods. 3 a 4 TZ (povinné zohľadnenie pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností úpravou trestnej sadzby) sa vypúšťajú z Trestného zákona.
K 49 a 51 návrhu novely - Podmienečný odklad a probačný dohľad:
Ide o posunutie hranice podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody. Navrhovaná právna úprava nereflektuje na požiadavky praxe. Je potrebné uviesť, že nebolo treba rozlišovať medzi skúšobnou dobou podmienečného odsúdenia a skúšobnou dobou podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom. Probačný dohľad mal byť samostatným prvkom bez obmedzení, ktorý mal mať súd možnosť uložiť, keď to bude považovať za přiměřené a účelné. Posúva sa tak hranica, kedy sudcovia budú ukladať probačný dohľad pri ukladání trestu odňatia svobody medzi 3 a 4 rokmi len preto, lebo musia, aj keď na to nebude dôvod.. Nič sa teda nemení, požiadavky praxe sa neaplikujú.
K trestu domácího väzenia:
Trest domáceho väzenie (TDV) uložený vo výmere 5 rokov je neprimerane dlhá doba tak z hľadiska psychologického, ako aj hygienického a organizačno-technického.
Osoba, ktorej bude uložený TDV sa samotným výkonem tohoto trestu nezmení.
“Lev zavretý do klietky ostává naďalej levom.” … či je tou pomyselnou klietkou domáce väzenie alebo ústav na výkon trestu odňatia slobody.
Ak spoločnosť nebude s páchateľom trestného činu cielene pracovať, jeho správanie, prístup k hodnotám či pocit zodpovednosti, sa nezmení.
Zavedenie nových pravidiel pre ukladanie TDV spôsobí skôr organizačnom-technické problémy s výkonom ako zmenu páchateľov k lepšiemu. Už pri poslednej novele z roku 2019 bola hranica TDV “až na 4 roky” hraničnou z pohľadu dĺžky. Posun hranice TDV o ďalší rok už z hľadiska trestu nie je na mieste.
Navyše sa na TDV kladie neprimerane vysoký dôraz v novom ust. § 53 ods. 2. V praxi to znamená, že všade tam, kde hrozí nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere nepresahujúcej 5 rokov (pri trestnej sadzbe, ktorej horná hranica neprevyšuje 10 rokov, t.j. Napr. 5 až 10 rokov alebo 3 až 10 rokov), bude potrebné obligatórne realizovať inštitút predbežného šetrenia (ďalej len „IPŠ“) v mieste bydliska obžalovaného. V praxi to teda znamená, že ak páchateľovi hrozí uloženie trestu odňatia slobody do 5 rokov, v každej veci bude sudca povinný prvotne skúmať, či nie je možné uložiť TDV. V tejto fáze sa teda TDV stane obligatórnym prvkom rozhodovania o treste.
Situácie, ktoré nastanú:
a) Obžalovaný vyhlási, že je vinný podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku. Hrozí mu TOS za zločin. Vylúčené sú teda trest povinnej práce (TPP) a peňažný trest (PT). Do úvahy bude prichádzať iba trest odňatia slobody (TOS) a TDV. Súdy budú musieť v každom takom prípade odročovať HP za účelom vydania pokynu pre probačného a medianého úradníka (PaMU) na zistenie podmienok na realizáciu TDV. Ten však častokrát nemusí byť ani úspešný. Zbytočne sa tak oddiali rozhodnutie. Pre ilustráciu o aké najčastejšie trestné činy ide: obmedzovanie osobnej slobody (§ 183 ods. 2), lúpež (§ 188 ods. 1), hrubý nátlak (§ 191 ods. 2), porušovanie domovej slobody (§ 194 ods. 3), sexuálne zneužívanie (§ 201 ods. 1), týranie blízkej a zverenej osoby (§ 208 ods. 1), ...
b) Zvýši sa nápad vecí v agende Pr, čo znamená vyššiu zaťaženosť pre PaMÚ. Títo sú už teraz na niektorých súdoch vysoko zaťažení prácou, ktorú budú musieť obligatórne realizovať v teréne.
c) V nadväznosti na bod b) je potrebné uviesť, že veľká časť IPŠ sa realizuje za aktívnej účasti technika dodávateľskej spoločnosti ICZ. Každý takýto výjazd ja pomerne nákladný (cca 700 eur). Navyše počet technikov ICZ je 4 pre celé územie SR, čo v prípade podstaného nárastu počtu IPŠ bude v niektorých prípadoch objektívne veľmi náročne v rýchlom časovom slede zrealizovať.
d) V oblasti materiálno-technického zabezpečenia je potrebné uviesť, že MS SR má k dispozícii istý počet monitorovacích zariadení, avšak premisa toho, že všetky tieto majú byť v praxi nie je na mieste. Každý takýto náramok totiž potrebuje riadny servis a treba dbať prioritne na to, aby osoby, ktoré majú takýto trest už uložený, dostali v prípade technickej poruchy ihneď náhradné zariadenie.
K bodu 56 - peňažný trest:
Navrhovaná právna úprava nereaguje na požiadavku praxe, ktorá častokrát potrebovala kombináciu podmienečného trestu s trestom peňažným. Táto úprava to neumožňuje v prípadoch, kedy súd chcel uložiť páchateľovi viac trestov na mieru, bez toho, aby sa jednalo o trestnú činnosť, pri ktorej si chcel páchateľ privodiť majetkový prospech.
K navrhovanej zmene hraníc škody:
Je správne, že sa výška škody posunula vyššíe (hoci suma 700 Eur je diskutabilná, ale je skôr akceptovateľná ako 13,1-násobné zvýšenie hraníc väčšej škody, ktorá skonzumuje celý rozsah dnešnej značnej škody ako aj časť veľkej škody od 133.000 do 350.000 eur)), avšak stále nám v Trestnom zákone zostalne priestupková recidíva bagateľných krádeží (§ 212 ods. 1 písm. g) Trestného zákona). Na jednej strane posúvame hranice trestnosti činu, na druhej strane ponechávame trestný čin, kedy reálne škody predstavujú niekedy aj menej ako 5 Eur alebo aj žiadna, ak dôjde k vráteniu veci.
