Podľa čl. 20 ods. 1 veta druhá Ústavy SR:
"Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu."
Nech každý čitateľ posúdi sám, či tomuto hodnotovému nastaveniu ochrany vlastníckeho práva v Ústave SR vyhovuje navrhovaná zmena pravidiel trestnosti podvodných konaní v návrhu novely Trestného zákona (tač 106), keď je predmetom ochrany na jednej strane súkromné vlastníctvo súkromnoprávnych subjektov (poisťovne, banky, obchodné spoločnosti) a na strane druhej ak ide o ochranu európskych, štátnych a iných verejných prostriedkov (subvencie, dotácie, granty, príspevky a iné z verejných zdojov EÚ, štátu, VÚC, miest a obcí).
So zvýšením výšky hraníc škody a znížením trestných sadzieb, ktorých dôsledkom bude masívne zmiernenie právnej kvalifikácie u tisícov trestných činov je spojená aj otázka nástrojov použiteľných na vyšetrovanie týchto podvodných konaní, ktoré sú iné - podstatne širšie pri ZLOČINOCH ako pri PREČINOCH, čo sa zrejme najviac negatívne prejaví, ak pôjde o organizovanú trestnú činnosť, ktorá po novele (po zmiernení právnej kvalifikácie) bude už iba PREČINOM a paradoxne to bude pri tých trestných činoch, kde sú predmetom ochrany európske, štátne a iné verejné prostriedky vo výške do 350.000 eur.
Viac a prehľadnejšie v TABUĽKE:
Z uvedenej tabuľky vyplýva, že štát po schválení návrhu novely (tlač 106) bude stíhať podvodné konania voči súkromnoprávnym inštitúciám (banky, poisťovne, investičné spoločnosti, fondy) bankové, poisťovacie a kapitálové podvody v rozsahu väčšej škody, ktorá je dnes zákonom ustanovená v rozsahu 2.660 až 26.600 eur.
Návrh novely bez akéhokoľvek vecného zdôvodnenia a dopadovej analýzy na bežiace konania, obe hranice väčšej škody 13-násobne zvyšuje na 35.000 eur až 350.000 eur, hoci malá škoda sa zvyšuje iba 2,6 násobne.
O dopadoch zvýšenia hraníc škody na účely trestného konania si môžete prečítať viac v osobitnom príspevku - TU
Na účely tohto príspevku je potrebné poukázať na to, že mnohé trestné činy podvodného charakteru proti súkromnému majetku spáchané v rozsahu 35.000 až 350.000 eur (viď tabuľka) budú stíhané ako ZLOČINY, zatiaľ čo trestné činy, ktorých predmetom sú európske prostriedky, štátne alebo iné verejné prostriedky (obce, mestá, VÚC, verejnoprávne inštitúcie) budú pri rovnakom rozsahu škody iba PREČINMI s obmedzenými možnosťami použitia prostriedkov operatívno-pátracej činnosti a informačno-technických prostriedkov, nakoľko viaceré z týchto inštitútov sú viazané na druh trestného činu a je možné ich využiť na zabezpečenie dôkazov iba pri ZLOČINOCH.
Z pohľadu štátu a záujmu na účinnom trestnom stíhaní organizovanej trestnej činnosti, ktorej predmetom sú európske, štátne alebo iné verejné prostriedky do výšky 350.000 eur, je neakceptovateľné, že po novele Trestného zákona sa v dôsledku zmeny trestných sadzieb stanú PREČINMI trestné činy spáchané ORGANIZOVANOU SKUPINOU, (jeden z možných "závažnejších spôsobov spáchania" trestného činu podľa §138 TZ), ktoré sú dnes stíhané ako ZLOČINY alebo OBZVLÁŠŤ ZÁVAŽNÉ ZLOČINY (OZZ).
Štát si takouto zmenou zväzuje ruky pri stíhaní závažnej organizovanej trestnej činnosti a v niektorých trestných veciach pri niektorých páchateľoch môže dôjsť v dôsledku tejto zmeny, s ktorou je automaticky spojené aj skrátenie premlčacej doby premlčania trestného stíhania z 20 rokov (pri OZZ)
S takouto zmenou by občan zrejme nesúhlasil.
Aj to jej jeden z mnohých negatívnych dopadov v detailoch neprediskutovaného, v súvislostiach nerozanalyzovaného návrhu novely Trestného zákona, ktorá by sa mala prepracovať alebo aspoň významne upraviť pozmeňovacími návrhmi poslancov.