logologo_small

Zmeny pravidiel trestania a trestnosti sú revolučné - riadne zavedenie zmien do praxe potrebuje čas na prípravu

pondelok, 01.01.2024|Posledná aktualizácia 18.2.2024 21:23
Autor: Peter Sepeši

V Národnej rade SR čaká na prerokovanie návrh novely Trestného zákona (tlač 106) s návrhom na jej prerokovanie v skrátenom legislatívnom konaní (tlač 105).

Dočasní správcovia vecí verejných sú na základe mandátu získaného od občanov zvolením poslancov Národnej rady SR samozejme oprávnení meniť nastavenie trestnej alebo inej politiky štátu.

V tomto príspevku sa primárne nechceme venovať "rezervám" legislatívneho procesu, ktorými sa budú zaoberať najskôr výbory a plénum Národnej rady SR, neskôr prezidentka SR a prípadne aj Ústavný súd SR, ak mu bude podaný návrh na posúdenie súladu legislatívneho procesu s Ústavou SR.

Cieľom príspevku je poukázať na vecné detaily a súvislosti navrhovanej právnej úpravy, ktorej prvky zavádzajú "revolučnú" zmenu pravidiel trestnosti a trestania na Slovensku, čo si vo vyspelom "smart" štáte vyžaduje analytickú prípravu a nastavenie nových procesov, celého systému, ktorý popri implementácii rozsiahlych zmien má ďalej plynule vybavovať tisíce trestných vecí, na výsledky vybavenia ktorých čakajú a spoliehajú občania i organizácie pôsobiace na Slovenska.

Príspevok poukazuje na navrhované podstatné zmeny pravidiel trestnosti a trestania na Slovensku, z ktorých niektoré by pri správnom nastavení dôležitých detailov a súvislostí dotknutých agiend, spisov, úradov, vrátane priemeraného posunu účinnosti zákona, mohli byť prospešné a stať sa funkčnou súčasťou vyváženého, prehľadného a stabilného právneho poriadku Slovenskej republiky zlučiteľného s právom Európskej únie a medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky.

Pri zavedení týchto zásadných zmien "hneď a naraz" (bez primeranej legisvakačnej doby) - prinesú navrhované zmeny "revolúciu" nielen v pravidlách ale hlavne v reálnom živote slovenskej spoločnosti v oblasti trestnej spravodlivosti.

Postupnou analýzou navrhovaných zmien Trestného zákona zisťujeme poznatky, ktoré len potvrdzujú to, že každý návrh zmeny zákona, a to aj v témach, ktoré sa rámcovo a hodnotovo možno niekomu javia ako diskutované dlhodobo, napriek tomu musí byť v detailoch a súvislostiach podrobený vecnej analýze expertov a praktikov zo všetkých orgánov uplatňujúcich trestné právo a záujmových skupín.

Ak teda je zámerom vykonať zmeny prospešné, ktoré sa stanú funkčnou súčasťou vyváženého, prehľadného a stabilného právneho poriadku Slovenskej republiky nielen na papieri, ale aj v praktickom živote...

Trestný zákon Slovenskej republiky z roku 2005 platí 18 rokov.

Napriek jeho nedostatkom sme ako spoločenstvo ľudí žijúce v štáte postavenom na pilieroch Ústavy SR rešpektovali a rešpektujeme pravidlá trestnosti a trestania, ktoré sme si schválili prostredníctvom našich volených zástupcov v roku 2005 v podobe Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. 

Po celé obdobie 18 rokov policajti, prokurátori, sudcovia, pracovníci ZVJS, probační a mediační úradníci, advokáti, znalci tieto pravidlá ctili, uplatňovali, vykladali.

Učili sa ich budúci právnici, právni čakatelia prokuratúry, vyšší súdni úradníci, kocipienti - adepti na výkon právnických povolaní v justícii či advokácii, ale aj právnici aplikujúci trestné právo.

Prednášali a skúmali ich pedagógovia, doktorandi, docenti i profesori na katedrách trestného práva, napísali sa komentáre, odborné i vedecké články, analýzy, správy o činnosti, budovala sa judikatúra súdov.

Prezentovali sme ich orgánom, výborom a hodnotiacim komisiám EÚ, Rady Európy, OSN či OECD ako plnenie našich medzinárodných záväzkov.

Akceptovali ich občania, médiá i politici (v tomto období bolo na Slovensku postupne 8 vlád a 4x bol predsedom vlády súčasný premiér) - aj so všetkými nedostatkami právnej úpravy, ktoré sa prejavovali postupne v rôznych životných či procesných situáciách, ktoré zákon nepredvídal, neupravil alebo ich upravil nejednoznačne.

Tieto pravidlá boli uplatňované pri očistení slovenskej spoločnosti od násilného organizovaného zločinu, pri udržiavaní bezpečnosti, verejného poriadku a ochrane práv a slobôd občanov a organizácií na území Slovenska.

Sankciám (druhu i výmerám) uloženým podľa týchto pravidiel sa za 18 rokov podriadili a rešpektovali ich desaťtisíce odsúdených, ale aj poškodených, ich komunity a rodiny.

Zároveň v tomto období experti a legislatívci postupne odstraňovali nedostatky pravidiel trestania a trestnosti (bolo schválených viac ako 40 noviel Trestného zákona). Niekedy aj so situačnými poslaneckými návrhmi reagujúcimi na konkrétnu kauzu či horúci spoločenský problém, ale aj pri nich spravidla vždy prebehla odborná diskusii minimálne rezortov zodpovedných za tvorbu a vykonávanie trestnej politiky štátu a advokátskej komory.

Trestný zákon sa nikdy netvorí a nemení na zelenej lúke … od nuly a ten, kto mení trestnú politiku vie predvídať sociálne aspekty zmein, citlivo ich nastaviť a zaviesť

Každú zmenu, okrem občanov, médií, akademickej obce, profesií, ktoré vykonávajú trestné právo v praxi, mimoriadne citlivo vnímajú obvinení a poškodení v trestných veciach, ktoré sa na časovej osi nachádzajú v rôznom štádiu trestného konania. Od počiatočných fáz preverovania trestného oznámenia, cez fázu po vznesení obvinenia, po skončení vyšetrovania, v konaní pred súdom prvého stupňa alebo v odvolacom konaní. Niektoré boli nedávno právoplatne ukončené … podľa platných pravidiel, ktoré sú podstatne prísnejšie, ako novo navrhované.

Ak sa pravidlá majú zásadne až revolučne zmeniť v prospech páchateľov - obvinených, obžalovaných, ktorých trestné veci neboili ešte (do dňa účinnosti novely TZ) právoplatne skončené, nebude to voči tým, nedávno prísnejšie odsúdeným, diskriminačné ?
Im sa to tak javiť bude, najmä ak rozdiely budú extrémne.

Napríklad: Keď je niekto odsúdený v decembri za obzvlášť závažný zločin (OZZ) s trestnou sadzbou 10 až 15 rokov (majetkové a hospodárske trestné činy so škodou od 133.000 do 350.000 eur alebo aj trestný čin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 3 v rozsahu od 133.000 do 700.000 eur) alebo dokonca s trestnou sadzbou 12 až 20 rokov (pri legalizácii výnosu z trestnej činnosti od 133.000 do 350.000 eur), pri ktorých musel byť uložený nepodmienečný trest odňatia slobody bez možnosti uložiť trest domáceho väzenia alebo iný alternatívny trest samostatne) a po účinnosti zmien pravidiel trestnosti a trestania v januári by bol ten istý skutok už iba PREČINOM s trestnou sadzbou už len 6 mesiacov až 3 roky; až na 4 roky alebo 1 až 5 rokov, kde možno uložiť niektorý z alternatívnych trestov (bez trestu odňatia slobody) a v prípade priznania páchateľa a náhrady škody možno dokonca upustiť od potrestania, či podmienečne zastaviť trestné stíhanie. 

Aj v decembri 2023 boli právoplatne odsúdení mnohí ďalší ľudia. 

Trestnú politiku štátu je potrebné meniť veľmi citlivo, citlivo ku chráneným hodnotám, citlivo k občanom, nielen k trestne stíhaným či poškodeným v neskončených veciach, ale aj k odsúdeným a ich rodinám, ktorí mimoriadne citlivo vnímajú zmeny v pravidlách trestnosti, najmä ak sú zásadné a v ich prípade by znamenali možnosť podstatne miernejšieho trestu. Hoci právne bude všetko "čisté", odsúdení a ich rodiny/komunity budú sedliackym rozumom vnímať ako nespravodlivosť, ako krivdu. Ten, kto trestnú politiku tvorí, vie predvídať tieto sociálne aspekty zmien trestnej politiky, preto by sa ich mal snažiť zohľadniť, napríklad postupnosťou zmien a ich rozložením v čase.

Pravidlá trestnosti a trestania určujú hranice a rozsah zásahov do základných práv a slobôd spoluobčanov

Preto by sa mal hľadať čo najširší konsenzus s hodnotovým posunom týchto pravidiel, ktorý by mal byť v zásade mierny a postupný - evolučný”, a nie „revolučný".

Pri zásadnom posune trestnosti v krátkom čase hrozí, že bude v podstate aj diskriminačným voči tým, ktorí boli odsúdení pred pár týždňami či mesiacmi podstatne prísnejšie ako tí, ktorých trestné stíhanie „za to isté” v čase nadobudnutia nového zákona ešte nebolo právoplatne skončené.

Hoci by napríklad išlo o dvoch spolupáchateľov toho istého skutku, z ktorých jeden bol z nejakého subjektívneho či objektívneho dôvodu (napr. pobyt jedného z páchateľov v cudzine, vážny úraz/choroba dlhodobého charakteru, dohoda o vine a treste u jedného z páchateľov, stíhanie spolupáchateľa v inej trestnej veci) vylúčený zo spoločného konania a spolupáchatelia by boli trestne stíhaní a odsúdení v samostatných konaniach v rôznom čase.

Z dôvodu zvýšenia hraníc škody dôjde v množstve trestných vecí k zániku trestnosti a ich postúpeniu na prejednanie priestupku

Vzhľadom na zásadné zmeny vo výške škody dôjde k zániku trestnosti v živých veciach so spôsobenou škodou/rozsahom činu v rozmedzí 266 eur až 700 eur (nová navrhovaná hranica malej škody), kde v základnej skutkovej podstate bola znakom malá škoda/rozsah činu. Rovnako aj v neskončených veciach, kde v základnej skutkovej podstate trestného činu bola väčšia škoda, a konkrétna spôsobená škoda/rozsah činu je rozmedzí 2.660 eur až 35.000 eur (napr. trestné činy proti životnému prostrediu podľa § 301, ale aj trestné činy podľa § 228, § 233a, § 244, § 252, § 254, § 277a, § 278).

Všetky tieto veci budú uznesením prokurátora (po vznesení obvinenia) alebo uznesením policajta (ak nebolo vznesené obvinenie) postúpené na prejednanie priestupku prípadne správneho/daňového deliktu príslušnému priestupkovému/správnemu/daňovému orgánu.

13,1-násobné zvýšenie hraníc väčšej škody bude mať najväčšie dopady na trestnosť skutkov a prekvalifikovanie z obzvlášť závžného zločinu alebo zločinu na prečiny

Ničím neodôvodnené 13,1-násobné zvýšenie hraníc rozsahu väčšej škody (z dnešných 2.660 až 26.600 eur na 35.000 až 350.000 eur) pohltí celý súčasný rozsah značnej škody od 26.600 do 133.000 eur a časť rozsahu veľkej škody od 133.000 do 350.000 eur, v ktorom sa podľa informácií získaných z Prezídia PZ v priebehu roka 2023 nachádza významné množstvo trestných vecí majetkových, hospodárskych i korupčných), spôsobí zásadnú zmenu ("revolúciu") v právnom posúdení a trestnosti skutkov v neskončených trestných veciach. Vo všetkých týchto veciach bude potrebné zmeniť právnu kvalifikáciu a primerane reagovať na túto zmenu najmä ak dôjde k prekvalifikovaniu na prečin a/alebo zmenu vecnej príslušnosti na konanie vo veci.

Navrhované zmeny sa týkajú vecnej príslušnosti súdov aj v pojednávaných veciach, prechodné ustanovenia mlčia

Na konanie o obzvlášť závažnom zločine je príslušný okresný súd alebo mestský súd v sídle kraja (§ 16 ods. 1 Trestného poriadku). Ak však v dôsledku zmien podľa navrhovanej novely TZ dôjde k prekvalifikovaniu skutku na zločin alebo prečin, na rozhodnutie veci bude vecne príslušný ktorýkoľvek okresný súd alebo mestský súd príslušný podľa miesta spáchania skutku, prípadne podľa miesta, kde vyšiel skutok najavo.

Pri skutkoch spáchaných "v rozsahu dosahujúcom výšku najmenej dvadsaťpäťtisícnásobku malej škody" je príslušný na konanie Špecializovaný trestný súd (§ 14 ods. 1 písm. l) Trestného poriadku), a keďže prechodné ustanovenia mlčia, aj rozpojednávané trestné veci so škodou/rozsahom nad 6.650.000 eur ale nižšou ako 17.500.000 eur (nová hranica v dôsledku zvýšenia malej škody z 266 eur na navrhovaných 700 eur), budú musieť byť z dôvodu zmeny vecnej príslušnosti (nebudú dosahovať škodu v rozsahu 17.500.000 eur) postúpené okresnému alebo mestskému súdu príslušnému na prejednanie veci podľa § 15 až 17 Trestného poriadku.

Rovnako aj vo všetkých veciach, kde v dôsledku zmien navrhovaných v § 14 Trestného poriadku dôjde k zmene vecnej príslušnosti Špecializovaného trestného súdu , budú musieť byť všetky rozpojednávané/ neskončené veci postúpené:
1)
zo Špecializovaného trestného súdu na príslušný okresný alebo mestský súd (poškodzovanie finančných záujmov EÚ podľa § 261 až 263, okrem § 261 ods. 6 TZ) alebo
2)
z iných súdov na Špecializovaný trestný súd (subvenčné podvody podľa § 225 ods. 6 TZ).

Prechodné ustanovenia nezohľadňujú optimálne nastavenie pre políciu ani justičné orgány - riešia len zmeny týkajúce sa spolupracujúcich obvinených a vyšetrovanie vedené vyšetrovateľmi Úradu inšpekčnej služby PZ

K zmene vecnej príslušnosti dôjde ihneď (ku dňu účinnosti zákona) a bez ohľadu na to, v akom štádiu trestného konania sa vec nachádza, keďže prechodné ustanovenia k Trestnému poriadku neupravujú, že napr. veci v súdnom konaní rozhodne súd, na ktorý bola podaná obžaloba pred nadobudnutím účinnosti novely zákona.

Podľa predloženého návrhu sa v § 567t novely Trestného poriadku (Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2024) navrhuje v odseku 1 upraviť povinnosť zosúladiť postup pri spolupráci s obvinenou osobou s novou právnou úpravou § 33a Trestného poriadku, doplniť náležitosti obžaloby v lehote 10 dní a povinnosť súdu bezodkladne rozhodnúť o tom, či obžaloba spĺňa zákonné náležitosti. V odseku 2 sa upravuje, že: "Vyšetrovanie alebo skrátené vyšetrovanie začaté a neskončené pred 1. januárom 2024, vedené vyšetrovateľom Policajného zboru zaradeným na Úrade inšpekčnej služby príslušným podľa § 10 ods. 7 písm. b), sa dokončí podľa predpisov účinných do 31. decembra 2023."

Štát robí zmeny pravidiel trestnosti a trestania, tak by ich mal nastaviť procesne a časovo tak, aby zabezpečil pre svoje orgány primeraný čas na kvalitnú realizáciu zmien tak, aby nebolo dotknuté vybavovanie dotknutých agiend plynule, bez prieťahov.

Na základe údajov Štatistickej ročenky prokuratúry SR za rok 2022, kde sú uvedené počty stíhaných osôb za jednotlivé trestné činy (v roku 2022 bolo stíhaných 10.944 osôb za majetkové trestné činy, 1300 osôb za hospodárske trestné činy, 168 za korupciu), je možné kvalifikovane odhadnúť, že pôjde o cca 10 tisíc trestných vecí so známym páchateľom, ktoré bude treba preskúmať z hľadiska dopadov novely na zmenu právnej kvalifikácie. Ďalšie tisíce vecí sú v štádiu preverovania podozrenia z trestného činu alebo vyšetrovania „vo veci”, kde neboli zistené skutočnosti odôvodňujúce vznesenie obvinenia. 

Vo všetkých týchto veciach bude treba primerane reagovať na zmenu právnej kvalifikácie a zohľadniť všetky procesné súvislosti (ak sa z OBZVLÁŠŤ ZÁVAŽNÉHO ZLOČINU alebo ZLOČINU stane PREČIN, prichádza do úvahy prepustenie z väzby z dôvodu kratších lehôt, ukončenie prebiehajúcich procesných úkonov viazaných na zločin ako napr. odposluchy, agent a pod.). 

Ak sa v informačných systémoch polície, prokuratúry a súdov nezapisuje samostatne a dôsledne položka „výška škody/prospechu/rozsah činu”, pomocou ktorej by bolo možné jednoducho a spoľahlivo vyfiltrovať trestné veci v rozsahoch dotknutých zmenami legislatívy, potom bude potrebné v každom jednotlivom spise fyzicky skontrolovať, aká výška škody/prospechu/rozsah činu bola v jednotlivých skutkoch spôsobená, upraviť právnu kvalifikáciu a písomne upovedomiť (§ 206 ods. 6 Trestného poriadku) obvineného a jeho obhajcu. 

Za tým všetkým treba vidieť desaťtisíce úkonov, z ktorých mnohé sa musia vykonať ku dňu účinnosti novely Trestného zákona. Samozrejme popri riadnom vybavovaní dennej agendy.

V krátkom čase bude potrebné preskúmať tisíce vecí - bez zmeny nastavenia účinnosti budú zrejme chyby a aj prieťahy

Prokuratúra i polícia je veľmi operatívna a flexibilná, len na to treba dobre pripraviť procesy a stanoviť na realizáciu primeraný čas, ... veď štát mení pravidlá pre štátne orgány, ktorých úlohou je plynule poskytovať občanom a organizáciám službu zabezpečenia (trestnej) spravodlivosti.

Prokurátori, policajti, sudcovia sú profesionáli a sú schopní zvládnuť veľmi veľa, ak im bude poskytnutý primeraný čas na prípravu - reálny časový plán. To znamená, že účinnosť zákona bude posunutá o niekoľko mesiacov, aby sa mohli pripraviť a postupne realizovať úkony podľa ich významu a závažnosti, najmä z pohľadu závažnosti dopadov na základné ľudské práva a slobody (väzba, výkon trestu odňatia slobody, odposluchy, použitie agenta, zastavenie trestného stíhania pre zánik trestnosti, postúpenie veci na priestupok, zmena právnej kvalifikácie, zmena vecnej príslušnosti....) 

Karasova novela” Trestného zákona (tlač 1528) okrem zmierňovania trestnosti a trestania deliktov mala priniesť do trestnej politiky predovšetkým nový restoratívny prístup (s podtitulom „Návrh zmeny spoločenskej zmluvy o pravidlách trestnosti a „trestania” v Slovenskej republike”), to všetko za neustáleho hľadania zhody rezortov štátu, záujmových skupín, odbornej akademickej obce, podnikateľského sektora i mimovládnych organizácii - evolučne. Viac o „Karasovej” novele nájdete - TU.

Predložená novela Trestného zákona (tlač 106) - bez pripomienkového konania, bez vecnej diskusie k predloženému textu návrhu zákona, bez hľadania celospoločenskej dohody v skrátenom legislatívnom konaní predstavuje zásadné zmeny ergo "REVOLÚCIU" v pravidlách trestnosti a trestania na Slovensku. Uskutočňovať zásadné zmeny pravidiel trestania a trestnosti, takýmto spôsobom nie je zlučiteľné s princípmi občianskej spoločnosti.

Väčšina bežných ľudí v tej nie celkom jednoduchej/zrozumiteľnej množine novelizačných bodov (164 bodov novely TZ, 116 bodov novely TP a desiatky bodov v ďalších 12 zákonoch) napísaných legislatívnym jazykom, v tých zdanlivo nepodstatných či nenápadných zmenách stoviek ustanovení zákonov, nevidia ich výsledný kumulatívny efekt a sú odkázaní na verejné komentáre a vyjadrenia tých, ktorým veria alebo tých, ktorým (už) neveria alebo veria menej.

Právo (jeho poznanie a výklad) sa vo verejnom priestore v uvedenom zmysle zmenilo v podstate na vieru …

Aby sme skúsili pomôcť ľuďom viac sa zorientovať „vo svojej viere” prinesieme fakty, na základe ktorých navrhované zmeny trestania a trestnosti nie sú evolučné, ale revolučné.

Viaceré z navrhovaných úprav by samostatne ani neboli "revolučné", avšak pri ich schválení súčasne majú tieto zmeny multiplikačný efekt a zmierňujú pravidlá trestania a trestnosti takým spôsobom, ktorý znamená zásadnú zmenu trestnej politiky štátu. 

Týmito zmenami sú:

  1. asymetrické zvýšenie zákonom ustanovených hraníc škody/prospechu/rozsahu činu, čo má zásadný dopad na trestnosť skutku a právnu kvalifikáciu - rozobraté v samostatnom príspevku s názvom: Zvýšenie hraníc škody/prospechu/rozsahu činu má zásadný dopad na trestnosť a kvalifikáciu skutkov,
  2. podstatné zníženie trestných sadzieb pri majetkových trestných činoch, hospodárskych trestných činoch a trestných činoch korupcie,
  3. vypustenie povinného zohľadnenia pomeru priťažujúcich a poľahčujúcich okolností pri ukladaní trestu súdom úpravou trestnej sadzby trestu odňatia slobody príslušného trestného činu,
  4. odstránenie povinnosti súdu uložiť trest odňatia slobody za trestný čin s HORNOU hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou 5 rokov (vypustenie § 34 ods. 6 druhej vety TZ),
  5. zvýšenie hranice trestu odňatia slobody z 3 rokov na 4 roky, pri ktorom zákon umožňuje podmienečný odklad výkonu trestu s probačným dohľadom,
  6. prednosť trestu domáceho väzenia pred trestom odňatia slobody so zvýšením, maximálnej výšky trestu domáceho väzenia zo 4 rokov až na 5 rokov, najmenej však vo výmere polovice DOLNEJ hranice trestnej sadzby trestu odňatia slobody,
  7. úprava podmienok premlčania trestného stíhania v prospech páchateľov skrátením lehôt premlčania a podstatným sťažením prerušenia plynutia premlčacej doby,
  8. podstatná zmena pravidiel účinnej ľútosti v prospech páchateľov daňových trestných činov (skrátenia dane a poistného podľa § 276, neodvedenia dane a poistného podľa § 277 alebo nezaplatenia dane a poistného podľa § 278) sa možnosť účinnej ľútosti rozširuje aj na členov organizovanej skupiny.

Na záver po uvedení všetkých tých podstatných zmien pravidiel trestnosti s trestania, ich podstatných detailov a súvislostí sa javí byť na mieste otázka:

Súhlasili by ľudia, keď sa dobrovoľne vzdali svojich prirodzených práv v prospech vytvorenia Slovenskej republiky, keď sa uzniesli prostredníctvom svojich zástupcov na schválení Ústavy SR, keď sme sa rozhodli dobrovoľne stať občanmi Slovenskej republiky a podriadiť sa jej zákonom a moci jej štátnych orgánov, že dočasní užívatelia štátnej moci budú vykonávať im zverené právomoci pri zásadnej zmene pravidiel trestania a trestnosti takým spôsobom, ako sa to deje dnes ? 

Určite za mnohých hovoríme, že “NIE”.



Mohlo by vás zaujímať

Rozhovory a diskusie Petra Sepesiho k novele Trestneho zakona

13.5.2024

Oslabenie prevenčnej funkcie trestného práva – toto zrejme (tiež) nebolo celkom domyslené

25.2.2024

Novela Trestného zákona - Česká republika a Slovensko, dve civilizácie

20.2.2024

Trestné činy KORUPCIE - aktualizované tabuľky po schválení novely TZ

18.2.2024

Premlčanie trestného stíhania po účinnosti novely Trestného zákona - porovnanie SR a ČR

17.2.2024

Verejná výzva UčPS za poškodených, za bezpečnejšie a slušnejšie Slovensko

11.2.2024

Odpovede na otázky Transparency International Slovensko k novele Trestného zákona v plnom znení - časť 2.

1.2.2024

Novela Trestného zákona … alebo Slovenská “res publica” a jej ďalší evolučný míľnik už za pár dní

3.2.2024

Životné situácie slovenskej spoločnosti z pohľadu trestnej legislatívy DNES a ZAJTRA … alebo „viac svetla viac rozumu” ?

28.1.2024

Odpovede na otázky Transparency International Slovensko k novele Trestného zákona v plnom znení - časť 1.

16.1.2024

Zmena hraníc škody - dôvodová správa k návrhu zásadných zmien má 6 viet ...

11.2.2024

Trestanie organizovaných skupín miernejšie ale stíhanie náročnejšie, organizované podvody do 350.000 eur z verejných alebo EÚ zdrojov iba prečinom

9.1.2024

Zvýšenie hraníc škody/prospechu/rozsahu činu má zásadný dopad na trestnosť a kvalifikáciu skutkov

1.1.2024

Korupcia v návrhu novely Trestného zákona - zmeny pravidiel trestnosti v prospech páchateľov korupcie si žiadajú širšiu zhodu, nie skrátené legislatívne konanie

1.1.2024

Ani Európska prokuratúra nebude mať po novele rozviazané ruky

1.1.2024