Prečo by mal byť prokurátor hoden zvýšenej pozornosti, úcty a ochrany zo strany spoločnosti ?

Predporozumenie k poslaniu a spoločenskej zodpovednosti právnikov … za život podľa pravidiel

Od prirodzených práv k morálke a zvykovému právu

V období, keď ľudia ešte žili v kmeňových spoločenstvách, ochrana ich existencie tak vo vnútri spoločenstva, ako aj navonok voči iným spoločenstvám, bola závislá predovšetkým od fyzickej sily a schopnosti chrániť/brániť seba, svojich blízkych, svoj príbytok, svoj úlovok, svoju úrodu, svoje nástroje, svoju osobnú slobodu, slobodu pohybu, či slobodu myslenia - svoje prirodzené práva založené samotnou existenciou ľudskej bytosti.

V priebehu tisícročí sa v ľudskej spoločnosti formovali a vyvíjali zvyky, tradície, právne obyčaje (tzv. zvykové/obyčajové právo) ako aj pravidlá morálky.

Morálka spoločnosti predstavuje sústavu regulátorov správania človeka (spoločnosťou uznané hodnoty, princípy, normy správania, ciele, idey), čiže to, čo daná spoločnosť vo vedomí svojich členov (v prevažujúcej uznanej verejnej mienke) považuje v príslušnom období vývoja za správne a čo naopak nie, sa v neskoršom období vývoja spoločnosti prirodzene stala hodnotovým základom aj pre písané pravidlá - pre právo ako systém právnych noriem garantovaných verejnou mocou, ktorý ľuďom priznáva možnosť správať sa určitým spôsobom alebo ich núti k určitému správaniu (konaniu alebo nekonaniu).

Písanými pravidlami spoločnosť reguluje, garantuje a vynucuje také správanie, ktorého dodržiavanie považuje za významné do takej miery, že pre poriadok v spoločnosti už nepostačuje len jeho morálne odsúdenie, ale v záujme nápravy a prevencie (individuálnej j generálnej) je treba vopred stanoveným spôsobom zasiahnuť voči tomu, kto také pravidlo porušil.

Za každým pravidlom je jeho morálna podstata - rovnováha dotknutých vzťahov, záujmov a hodnôt / spravodlivosť 

V každom pravidle sa skrýva určitá morálka (prečo je to správne, vyvážené práve „tak”, ako to reguluje príslušné pravidlo), čiže jeho morálna podstata, ku ktorej sa vieme myšlienkovo dopracovať morálnou logikou, ktorá nám zároveň slúži aj ako výkladová metóda pri overení správnosti výkladu a uplatnenia pravidla v konkrétnych životných situáciách, na ktoré sa pravidlo vzťahuje.

Morálna logika je spôsob usudzovania hľadajúci morálnu podstatu a rovnováhu dotknutých vzťahov, záujmov a hodnôt. Je opakom špekulatívnej, či účelovej logiky, ktorej cieľom je vykladať a uplatňovať pravidlo spôsobom, ktorý sleduje nemorálny skupinový, či individuálny zámer a popiera morálnu podstatu príslušného pravidla.

Nestranné hľadanie a vysvetľovanie morálnej podstaty písaných pravidiel je súčasťou „remesla“ a zároveň majstrovstva právnikov, ktorých poslaním vo všeobecnosti je poskytovať rôzne právne služby a pomáhať ľuďom - členom spoločnosti, nachádzať/zabezpečovať spravodlivosť, uplatňovať pravidlá v duchu ich morálnej podstaty a udržiavať tým v spoločnosti poriadok a zmier medzi jej členmi.

V rámci fungovania spoločnosti sa na základe potrieb obyvateľov postupne vyvinuli pre rôzne oblasti/typy služieb zabezpečenia spravodlivosti rôzne špecializované právnické povolania.

Študenti práva vedia postupne priniesť viac morálky do práva

V dnešnej dobe pripravujú budúcich právnikov na výkon ich budúceho povolania najskôr právnické fakulty univerzít. Následne sa absolventi práva špecializujú absolvovaním prípravy, vzdelávania a profesijnej skúšky podľa nimi zvoleného právnického povolania (sudca, prokurátor, advokát, exekútor, notár).

Spoločenská zodpovednosť právnikov nie je len o poskytnutí právnej služby, ale jej súčasťou je aj usmerňovať a viesť členov spoločnosti, ktorým poskytujú právne služby, k tomu, čo je správne (podľa morálky, t.j. aj podľa práva a jeho morálnej podstaty), v neposlednom rade aj vlastným príkladom.

Povinnosťou právnikov v ideálnom svete je vykladať a uplatňovať právo spôsobom, ktorý zodpovedá morálnej podstate jeho ustanovení a rešpektuje morálnu logiku nielen jednotlivého ustanovenia, ale aj celého systému uznaných princípov a pravidiel.

Ak právnici rezignujú na túto najdôležitejšiu úlohu, spôsobujú hodnotový zmätok, úpadok práva a spravodlivosti v spoločnosti, pričom takýto prístup možno charakterizovať ako „morálne ľahostajné uplatňovanie pravidiel/práva”. 

Ak spoločnosť (účastníci právnych, ekonomických i medziľudských vzťahov) tento prístup nerozpozná, neodmietne a nezastaví, postupne to prinesie jej úpadok do podoby „morálne ľahostajnej spoločnosti”.

Právnické povolania poskytujú spoločnosti rôzne právne služby

Právnici poskytujú služby zabezpečenia spravodlivosti pre spoločnosť v rámci rôznych právnických povolaní v rozsahu a spôsobom, ktorý je im určený zákonom.

Naši rodičia, priatelia, známi, bežní občania nemôžu mať, a ani nemajú také znalosti či skúsenosti v oblasti práva, aby sa mohli zapojiť do odbornej diskusie o zmenách pravidiel/zákonov upravujúcich fungovanie slovenskej spoločnosti, aby mohli posúdiť, čo je správne, morálne, spravodlivé, a čo naopak nie. Môžu však do tejto diskusie prinášať podnety, cenné občianske, najmä hodnotové pohľady na riešené problémy a predstavu o (ne)želanom stave, ktorý by (ne)mal byť cieľom/výsledkom zmien vo fungovaní systému a jeho pravidlách.

My, právnici, sme skončili (väčšinou za štátne prostriedky) právnické fakulty univerzít na to, aby sme sa aj za naše rodiny, komunity, v ktorých žijeme, za našich spoluobčanov "neprávnikov" riadne starali o agendu zabezpečenia spravodlivosti v našej krajine.

Ale pozor, nie je právnik ako právnik …

Sudcovia rozhodujú spory medzi občanmi, rozhodujú o vine a treste, správnych žalobách a o mnohých ďalších vážnych právnych veciach sporového či mimosporového charakteru v oblastiach pôsobnosti jednotlivých súdov, ktoré určuje zákon. Ůstava SR garantuje ľuďom na Slovensku právo na súdnu ochranu (čl. 46 ods. 1) poskytovanú súdom alebo iným orgánom určeným zákonom.

Exekútori uskutočňujú nútený výkon súdnych rozhodnutí a iných exekučných titulov, ktoré povinné osoby (dlžníci) nesplnili dobrovoľne, a to na základe návrhu oprávnených osôb (veriteľov).

Notári uskutočňujú notársku činnosť vymedzenú zákonom, najmä spisujú a vydávajú listiny o právnych úkonoch (notárske zápisnice), osvedčujú právne významné skutočnosti, vedú notárske centrálne registre (dražieb, listín, závetov, záložných práv), starajú notárske úschovy (listiny, peniaze, veci), plnia úlohy v dedičskom konaní, zastupujú v katastrálnom konaní, vykonávajú správu majetku a poskytujú právne rady súvisiace s notárskou činnosťou. 

Advokáti poskytujú právne služby ľuďom a organizáciám za odmenu. Ich prvoradým cieľom a úlohou je chrániť záujmy klienta, nie verejný záujem (aj keď zastupujú štát, je to ich klient). Poskytujú právne rady, spisujú listiny o právnych úkonoch, spracúvajú právne rozbory, vykonávajú správu majetku klientov a ďalšie formy právneho poradenstva a právnej pomoci sústavne a za odmenu. Zastupujú subjekty v civilnom, správnom a trestnom konaní. V trestnom konaní pomáhajú podozrivým a obvineným uplatňovať ich právo na obhajobu, často zastupujú aj práva a záujmy poškodených.

Ochranu verejného záujmu majú výslovne vo svojej pôsobnosti iba prokurátori

Osobitné poslanie z pohľadu ochrany verejného záujmu, práv a zákonom chránených záujmov ľudí, organizácií, a štátu (čl. 149 Ústavy SR) plní v slovenskej spoločnosti prokuratúra. Tá svoje poslanie plní prostredníctvom vykonávania pôsobnosti prokurátorov, ktorých postavenie a úlohy v spoločnosti si priblížime detailnejšie.

O osobitnom postavení, poslaní a zodpovednosti prokurátorov

Na Slovensku vykonáva funkciu prokurátora cca 1000 prokurátorov (presné údaje je možné nájsť v Správe o činnosti prokuratúry a poznatkoch prokuratúry o stave zákonnosti za príslušný rok - napr. v Správe o činnosti za rok 2023 na strane 15 je uvedené že z plánovaného počtu 1132 prokurátorov bolo k 31.12.2023 neobsadených 111 miest prokurátorov, z toho v trestnej oblasti pôsobí cca 890 prokurátorov a v netrestnej oblasti cca 110 prokurátorov).

Veľká časť prokurátorov vykonáva funkciu prokurátora ako prvé povolanie po vysokej škole … často až do dôchodku.

Mladí právnici, tí, ktorí si vybrali povolanie prokurátora sa rozhodli ísť cestou hľadania a presadzovania ideálov pravdy, spravodlivosti, vybrali si výkon služby pre spoločnosť, ktorej podstatou je ochrana verejného záujmu, ochrana práv a zákonom chránených záujmov ľudí, organizácií a štátu.

Zároveň sa prijatím poslania vyplývajúceho z výkonu funckie prokurátora vzdali možnosti podnikať, či vykonávať rôzne iné platené činnosti a funkcie.

Zaviazali sa byť apolitickí, spravodliví, nestranní, nezávislí a zdržanliví po celý svoj profesionálny život vo funkcii prokurátora.

Mnohí prokurátori vykonávajú funkciu prokurátora celú svoju profesionálnu kariéru, až do odchodu do starobného dôchodku.

Je potrebné zrozumiteľne odprezentovať občanom, že prokurátori majú úplne iné hodnotové východiská a vnútorné „príkazy” pri výkone svojej právnickej profesie ako majú napr. advokáti, alebo aj notári či exekútori.

Až príliš veľa občanov nevie, že prokurátor je ochranca verejného záujmu, nie advokát

V roku 2022 mimovládna organizácia VIA IURIS v spolupráci s agentúrou FOCUS realizovala prieskum verejnej mienky a zisťovala, do akej miery občania poznajú hlavné poslanie a úlohy prokuratúry a prokurátorov v spoločnosti, či bežní občania rozoznajú základné rozdiely práce advokátov, sudcov a prokurátorov.

Výsledky tohto výskumu sú zverejnené v článku Prokuratúra má vysvetľovať rozhodnutia a komunikovať s novinármi, myslí si verejnosť (21.9.2022).

Jedným z výstupov výskumu je poznatok, že "Väčšina ľudí nevie, čo vlastne robí prokurátor". 

Veľká časť bežnej populácie nerozlišuje medzi sudcom a prokurátorom, a dokonca ani medzi prokurátorom a advokátom, pritom profesionálne východiská advokáta zamerané na ochranu záujmov klienta sú zásadne odlišné, ako si ukážeme nižšie.

Povinnosť prokurátora chrániť verejný záujem je vyjadrená v základných povinnostiach prokurátora v § 5 písm. c) zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre. 

Povinnosť prokurátora chrániť verejný záujem je premietnutá aj do preambuly Etického kódexu prokurátora:

Poslanie advokácie a advokátov - chrániť práva a záujmy klienta podľa jeho príkazov

Hlavné spoločenské poslanie advokácie je definované v § 1 Zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. V celom texte Zákona o advokácii, ani v Advokátskom poriadku ktorý je súborom pravidiel profesijnej etiky advokátov spojenie „verejný záujem” nie je uvedené. 

Profesionálne východiská výkonu povolania advokáta sú postavené na “záujme klienta” a “záujme advokáta”, resp. “záujme dodržania cti a vážnosti advokátskeho stavu“. 

Rovnako aj zo základných povinností advokáta je zrejmé, že prvoradou úlohou advokáta nie je hľadanie pravdy a spravodlivosti, či verejného záujmu, ale chrániť práva a záujmy klienta podľa príkazov klienta, ktoré sú v medziach právnych predpisov, … a to sústavne a za odmenu (§ 18 zákona o advokácii). 

Advokát je okrem toho viazaný aj povinnosťou mlčanlivosti o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s výkonom advokácie (§ 23 zákona o advokácii)

Obdobne upravuje základné východiská výkonu povolania advokáta aj Advokátsky poriadok schválený konferenciou advokátov 11. júna 2021, ktorý je zároveň súborom pravidiel profesijnej etiky, ktoré je advokát povinný dodržiavať.

Advokáti nie sú ochrancami verejného záujmu ale záujmov svojich klientov - preto nesmú dostať „legislatívnu moc”

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že základným poslaním advokácie a úlohou advokátov pri poskytovaní právnych služieb klientovi nie je hľadať pravdu, spravodlivosť, či verejný záujem, ale chrániť na najvyššej možnej profesionálnej úrovni záujmy klienta, ktorého advokát zastupuje, a ktorý mu za poskytnutie právnych služieb poskytuje odmenu. 

Toto konštatovanie nie je myslené ako výtka voči kolegom advokátom, ktorých prácu si vážime a jej význam v právnom štáte je nepochybný, ale ako objasnenie prirodzených východísk výkonu povolania advokáta, ktoré sú dané podstatou a cieľom jeho činnosti.

Na postupy a stanoviská advokátov sa spoločnosť preto musí pozerať aj cez prizmu prirodzenej podstaty výkonu ich povolania

Podstatou výkonu povolania advokáta je s odbornou starostlivosťou hájiť práva a záujmy svojho klienta podľa príkazov klienta (v súlade s právom), dokonca niekedy aj proti vôli klienta (§ 23 ods. 3 Zákona o advokácii), prípadne chrániť záujmy vlastné (§ 23 ods. 5 Zákona o advokácii).

A to advokáti robia dôsledne a budú to robiť v takom rozsahu, v akom im to pravidlá fungovania spoločnosti a ich uplatňovanie umožní, či už na úrovni orgánov výkonnej moci, zákonodarnej moci alebo aj súdnej moci.

Vo férovom systéme trestnej spravodlivosti by prokurátor a advokát mali k spoločným témam sedieť za rokovacím stolom ako partneri

V rámci systému trestnej spravodlivosti významnú úlohu pri vyvažovaní snahy advokátov prispôsobovať legislatívu záujmom svojich klientov plní aj prokuratúra, ktorá v súlade so svojim ústavným poslaním (čl. 149 Ústavy SR) prostredníctvom zákonných kompetencií generálneho prokurátora vie poukázať v akomkoľvek štádiu legislatívneho procesu na nedostatky navrhovanej legislatívy.

V tomto smere má kompetenciu zaujímať stanoviská k návrhom zákonov, ktoré súvisia s pôsobnosťou, organizáciou a plnením úloh prokuratúry aj Rada prokurátorov SR [§ 224 ods. 1 písm. c) zákona č. 154/2001 Z.z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry], hoci v systéme chýbajú praktické mechanizmy na účinnejšie uplatňovanie tejto kompetencie.

Zákonné kompetencie generálneho prokurátora sú však podstatne širšie a silnejšie. A to tak v rovine všeobecnej - napríklad pri vypracovaní návrhov na zmenu zákonov (napr. pravidiel trestného konania), či pri pozmeňovacích návrhoch často „prelobovaných” jednotlivcami alebo neformálnymi záujmovými skupinkami vo výboroch Národnej rady SR alebo až v druhom čítaní v parlamente, kde generálny prokurátor má okrem práva účasti na schôdzi národnej rady (§ 20 ods. 1 zákona SNR č. 350/1996 Z.z.), môže v rozprave požiadať o slovo a so súhlasom národnej rady vystúpiť (§ 28 ods. 2 zákona SNR č. 350/1996 Z.z.), ako aj zúčastniť sa na rokovaniach výtvorov národnej rady s právom udelenia slova, kedykoľvek o to požiada (§ 53 ods. 1 zákona SNR č. 350/1996 Z.z.) a s právom pribrať si na schôdzu výboru odborníkov a požiadať predsedu výboru, aby im bolo udelené slovo.

Významným oprávnením generálneho prokurátora je aj oprávnenie predkladať predsedovi národnej rady podnety na prijatie zákonov, ich zmeny alebo doplnenia. (§ 13 ods. 2 Zákona o prokuratúre).

Pri lobingu (nielen) pri tvorbe a presadzovaní pozmeňujúcich návrhov poslancov sú nezriedka aktívni aj advokáti. Vo väčšine prípadov však nejde o aktivity advokátskej komory, ale javí sa to tak, že ide o lobing niekedy známych osôb (často aj priamo poslancov - advokátov) a niekedy presne nezistených osôb (pritom však z podstaty návrhu sa javí byť často logické, že ide o osoby z radov advokátov), ktorí zastupujú vo svojej agende rôzne záujmové skupiny, vplyvných ľudí, či dokonca obvinených z trestnej činnosti. Teda nie o tých advokátov, čo často zastupujú poškodených, lebo táto časť advokátov má na problémové otázky tvorby legislatívy a uplatňovania práva veľmi často podobný názor ako prokurátori.

Ak by advokát zastupujúci vplyvných obvinených dostal príležitosť navrhnúť legislatívne zmeny, celkom prirodzene by sa snažil konať v záujme svojich klientov. Aj preto majú byť zmeny právnej úpravy vždy výsledkom kompromisov dotknutých záujmových skupín dosiahnutým participatívnym procesom aj za účasti zástupcov občianskej spoločnosti.

Advokáti určite nemajú byť vylúčení z procesov, v ktorých štát pripravuje úpravu pravidiel dotýkajúcich sa ich činnosti, už veľa krát boli prínosom ako členovia pracovných skupín, odborných komisií na rekodifikáciu alebo na riešenie aplikačných problémov implementácie práva.

Nikdy by však advokáti nemali byť určujúcimi tvorcami zmien pravidiel upravujúcich trestnú zodpovednosť, trestanie či trestné konanie, … a osobitne v prípadoch ak sú zainteresovaní príkazmi a odmenami svojich trestne stíhaných klientov. Trestná politika je kľúčová agenda právneho štátu, ktorou má štát vytvárať právne, inštitucionálne, organizačno-technické, personálne podmienky pre účinnú ochranu spoločnosti, občanov a inštitúcií pred trestnou činnosťou, jej účinné odhaľovanie, vyšetrovanie a postih.

Ak by im to výkonná moc a zákonodárna moc umožnila a súdna moc, prokuratúra ani akademická obec„nebila na poplach”, zainteresovaní advokáti (nie Komora) by boli schopní v záujme svojich klientov pripraviť a presadiť také legislatívne návrhy, ktoré nie sú hľadaním všeobecnej vôle ale presadením záujmov skupinovej vôle … skupiny trestne stíhaných klientov.

Napríklad, autori novely Trestného zákona č. 40/2024 Z.z. sú stále neznámi, predkladateľ návrhu zákona (minister spravodlivosti Susko) ich nepredstavil spoločnosti … 

V tej súvislosti sa ponúka otázka, či podľa obsahu a dôsledkov tejto novely Trestného zákona sa to javí tak, že tento návrh vytvoril vo verejnom záujme prokurátor, sudca, vyšetrovateľ alebo advokát, ktorého klientom je štát, alebo ho napísal niekto z advokátov, prípadne politikov v prospech záujmov dotknutej skupiny obvinených a obžalovaných osôb ?

V konečnom dôsledku by ani nebolo podstatné, kto návrh novely Trestného zákona napísal, ak by k návrhu prebehlo riadne medzirezortné pripomienkové konanie aj s rozporovými konaniami k uplatneným pripomienkam. 

Návrh novely Trestného zákona - dôležitého zákona kódexového typu, ktorý obsahoval zásadné zmeny v pravidlách trestnosti a trestania na Slovensku (najväčšie od roku 2005), bol prvý raz zverejnený 6.12.2023 v deň jeho schválenia vo vláde, pričom navrhovaná účinnosť novely, ktorá okrem iného rušila Úrad špeciálnej prokuratúry a presúvala agendy na iné zložky prokuratúry bola od 1.1.2024, resp. 15.1.2024. K tomu viac v článku s názvom: Praktické dopady novely Trestných kódexov na procesy - desiatky tisíce úkonov navyše ...

Každý občan nech si svojim kritickým myslením sám poskladá mozaiku poznania a urobí vlastný logický záver.

Spoločné východisko pre využívanie majstrovstva právnikov spočívajúce v dodržiavaní promočného sľubu neskôr v mnohých prípadoch prekonáva túžba po úspechu, vplyve, moci, postavení, peniazoch …, pri rôznych morálnych dilemách, ktoré cestu právnikov k týmto cieľom môžu významne skrátiť.

Podľa promočného sľubu máme všetci právnici rovnaké všeobecné poslanie, keď okrem iného sľubujeme, že „ … budeme po celý život šíriť myšlienky humanizmu a demokracie, budeme si ctiť slobodu, pravdu a spravodlivosť, riadiť sa svedomím a pocitom zodpovednosti za svoje skutky.”

Keď sa však rozhodneme pre konkrétne právnické remeslo, plnenie tohto sľubu je významne ovplyvnené až (de)formované nielen všeobecným vymedzením poslania jednotlivých právnických povolaní (obsah sľubu a základných povinností), najmä advokácie, ale aj spôsobom ich výkonu, … za odmenu podľa príkazov klienta, kde sa nevyhnutne právnik dostane do situácií, ktoré predstavujú morálnu dilemu z pohľadu dodržania hodnôt promočného sľubu.

„Bude si ctiť pravdu a spravodlivosť (podľa promočného sľubu) alebo chrániť práva a záujmy klienta a dodržiavať príkazy klienta (podľa zákona o advokácii) ? … za odmenu. 

Udalosti spoločenského diania nám na tieto otázky priebežne dávajú odpovede.

Úloha prokurátorov v spoločnosti

Úlohy prokuratúry ako sústavy orgánov v slovenskej spoločnosti a prokurátorov, ktorý tieto úlohy každodenne vykonávajú ako svoje profesionálne poslanie, je v Ústave SR vyjadrená v článku 149: „Prokuratúra Slovenskej republiky chráni práva a zákonom chránené záujmy fyzických a právnických osôb a štátu.”

Túto ústavou zverenú úlohu prokuratúra plní prostredníctvom prokurátorov, ktorí vykonávajú svoje úlohy v oblastiach pôsobnosti zverených zákonom o prokuratúre v § 4 spôsobom upraveným v § 5 Zákona o prokuratúre: „Prokurátor vykonáva svoje úlohy na základe zákona a prostriedkami ustanovenými zákonom. Pri plnení úloh je prokurátor povinný 

1. podľa najlepšieho vedomia a svedomia uplatňovať Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony, medzinárodné zmluvy vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy, 
2. rešpektovať a chrániť ľudskú dôstojnosť, základné ľudské práva a slobody a vyvarovať sa akejkoľvek diskriminácie, 
3. chrániť verejný záujem,
4. postupovať iniciatívne, spravodlivo, nestranne a bez prieťahov.”

Prokurátor zložením sľubu prokurátora sa veľmi často ihneď po vysokej škole po úspešnom zvládnutí čakateľskej praxe a justičných skúšok (cca 2 až 3 roky) sa stáva prokurátorom. Zložením sľubu prokurátora prijíma celoživotné profesionálne poslanie v zmysle článku 149 Ústavy SR: chrániť pravá a zákonom chránené záujmy právnických osôb fyzických osôb a štátu.

Zároveň tomuto poslaniu obetoval svoju slobodu podnikania, keď sa vzdal práva na podnikanie, kde sú príjmy obmedzené len podnikateľskou šikovnosťou, kreativitou a pracovitosťou.

Tu považujem za potrebné uviesť, že pre vytváranie silnej integrity prokurátora a správne pochopenie profesionálnych hodnotových východísk výkonu funkcie prokurátora, vrátane povinnosti chrániť verejného záujem považujem za kľúčové obdobie čakateľskej praxe, kedy sa spravidla mladému právnikovi viac ako 2 roky osobne venuje jeho mentor (školiteľ pridelený z radov skúsených prokurátorov), ktorý pripravuje právneho čakateľa prokuratúry tak, aby mal správne hodnotové východiská/nastavenie pre výkon funkcie prokurátora. 

Považujem za systémovo, vecne i hodnotovo nevhodné a nesprávne, ak systém výberových konaní a jeho pravidlá umožňujú, aby sa zo dňa na deň po odbornom psychologickom posúdení a pár hodinách výberového konania (písomný test a jeden ústny pohovor), stal prokurátorom advokát s prirodzene advokátskym myslením i pracovnými návykmi advokáta, bez prípravy a adaptačnej praxe na výkon funkcie prokurátora.

Neznamená to, že advokát má byť diskvalifikovaný, má byť riadne overený a pripravený.

Systém má však zabezpečiť, aby počas obdobia prípravy a adaptačnej praxe (nie kratšej ako 6 mesiacov) bola overená pripravenosť a vhodnosť konkrétneho advokáta na výkon funkcie prokurátora.

Je to v záujme tak riadneho plnenia úloh prokuratúry personálom vhodným a pripraveným na riadny výkon pôsobnosti prokurátora, ako aj v záujme samotného "budúceho" prokurátora, ktorý pri "prestupe" z advokácie fakticky nepozná (a nie je to jeho vina) detaily každodenného výkonu funcie prokurátora, subordináciu, sytém usmernení, príkazov a pokynov, neokúsil ani tempo práce, služby, zastupovanie, vzdelávanie, tlak na dodržanie zákonných a interných lehôt na prokuratúre, či účasť na hlavných pojednávaniach a teda nevie, či mu táto práca bude dlhodobo vyhovovať.

V rozumne nastavenom systéme by si mali obe strany vzájomne overiť, či ich vzťah založený menovaním do funkcie prokurátora môže dlhodobo profesionálne fungovať na prospech spoločnosti, vrátane pochopenia, prijatia a plnenia poslania prokurátora.

Výkon funkcie prokurátora nie je možné vnímať len ako výkon práce právnika za peniaze je to plnenie spoločenského poslania a k tomu treba prispôsobiť spôsob prípravy, výberu, vzdelávania a postavenie prokurátora i jeho ochranu v spoločnosti.

Podľa dnešnej právnej úpravy si má advokát po úspešnom zvládnutí výberového konania na funkciu prokurátora zo dňa na deň presadnúť na stoličku prokurátora a “prepnúť” svoje úplne prirodzené advokátske myslenie, jeho východiská i pracovné návyky a bez akejkoľvek prípravy plnohodnotne vykonávať funkciu prokurátora na rovnakej úrovni a za rovnaký plat ako prokurátori, ktorí sa pod dohľadom skúseného prokurátora (školiteľa) pripravovali na výkon tejto funkcie, nie ako bežnej práce, ale ako celoživotného poslania, viac ako dva roky, vrátane preskúšaní a prípravného vzdelávania.

Cca 1000 Slovákov prijalo celoživotné poslanie starať sa o ochranu verejného záujmu výkonom funkcie prokurátora 24/7

Skupina približne 1000 občanov SR - absolventov právnických fakúlt prijalo profesionálne poslanie vykonávať s najlepším vedomím a svedomím, nestranne a nezávisle funkciu prokurátora, ktorej podstatou je v záujme spoločenstva občanov a organizácii na území Slovenskej republiky chrániť práva a zákonom chránené záujmy obyvateľov, organizácií a štátu - chrániť verejný záujem, chrániť právny štát na Slovensku.

Ide o vzdelaných ľudí s vysokou integritou, ktorí sú ideologicky aj politicky neutrálni, ktorých poslanie je mimoriadne náročné a zodpovedné, preto ich status v spoločnosti musí byť výnimočný. Je potrebné ho pozorne chrániť, aby sa prokurátori mohli plne sústrediť na plnenie svojho profesionálneho poslania. A to bez ohľadu na to, či sa zaoberajú násilnou, ekonomickou, hospodárskou alebo korupčnou trestnou činnosťou, bez ohľadu na to, či je páchateľom deliktu jednoduchý človek, asociál, násilník, recidivista, špekulatívny podnikateľ, politik, organizovaná skupina alebo zločinecká skupina.

Alebo ide o porušovanie zákona v konaní orgánov verejnej správy, či na miestach, kde je obmedzená osobná sloboda človeka.

Mnohí prokurátori vykonávajú túto funkciu desiatky rokov a počas tohto obdobia, dozorovali, obžalovali a dosledovali výkon trestu v tisícoch menších i väčších káuz, ktoré sú pre páchateľov a poškodených ich “veľkými” kauzami zásadne ovplyvňujúcimi ich život.

Na záver: Čo treba pozorne vnímať, keď hovoria (právnici) o právnikoch ?

Kto a ako vytvára obraz právnikov a obraz uplatňovania práva v spoločnosti ?(médiá, politici, akademici, advokáti, sudcovia, prokurátori)

Kto a aké záujmy chráni z podstaty svojej profesionálnej činnosti ?
(verejný záujem, súkromný záujem, záujem záujmových skupín)

Advokát - ochrana záujmov klienta (za odmenu)
(bez obmedzenia vo vyjadreniach v záujme klienta, mnohí sú verejnými funkcionármi)

Prokurátor - ochrana verejného záujmu; práv a zákonom chránených záujmov FO, PO a štátu
(zdržanlivosť, zákaz vyjadrovať sa k neskončeným prípadom)

Spoločenská zodpovednosť prokurátorov

„Nech je múdrosť, pracovitosť a oddanosť kariérnych prokurátorov
našej krajine založená na roky získavaných vedomostiach, zručnostiach a skúsenostiach, a to nielen z ich práce, ale aj zo života v ich rodinách a komunitách,
lepšie využitá pri evolučných zmenách slovenskej spoločnosti,
obzvlášť ak ide o zmeny v pravidlách a fungovaní
služby zabezpečenia spravodlivosti.

(Prokurátorské fórum)

Keď sme v tichu samoty, len sami so sebou, 
na prechádzke, v prírode, počas behu alebo keď sa nad ránom
prebudíme a naše myšlienky nám už nedajú spať,

 vtedy si uvedomujeme, či sú naše myšlienky a skutky
vedené snahou o dobro, hľadanie pravdy a spravodlivosti,
alebo si len sami pred sebou racionalizujeme,
prečo sme z tejto cesty vybočili, … 

lebo sme chceli, museli alebo sme len nemali dosť poznania a/alebo vnútornej sily vystúpiť z komfortnej zóny a ísť ťažšou cestou,
… aj za iných, ktorí to za nás, právnikov, urobiť nemôžu.

(Peter Sepeši)