Ochrana verejného záujmu právnikmi, ... alebo prečo by mal byť prokurátor hoden zvýšenej pozornosti, úcty aj ochrany zo strany spoločnosti ?

"Ochranu verejného záujmu" majú výslovne vo svojej pôsobnosti vyjadrenú spomedzi právnických povolaní iba prokurátori

Osobitné poslanie z pohľadu ochrany verejného záujmu, práv a zákonom chránených záujmov ľudí, organizácií, a štátu (čl. 149 Ústavy SR) je v slovenskej spoločnosti zverené prokuratúre. Tá svoje poslanie - ústavou zverenú úlohu, plní prostredníctvom vykonávania pôsobnosti prokurátorov (§ 4 zákon č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre), ktorých postavenie a úlohy v spoločnosti si priblížime detailnejšie.

O osobitnom postavení, poslaní a zodpovednosti prokurátorov

Na Slovensku funkciu prokurátora vykonáva cca 1000 prokurátorov (presné údaje je možné nájsť v Správe o činnosti prokuratúry a poznatkoch prokuratúry o stave zákonnosti za príslušný rok - napr. v Správe o činnosti za rok 2023 na strane 15 je uvedené že z plánovaného počtu 1132 prokurátorov bolo k 31.12.2023 neobsadených 111 miest prokurátorov, z toho v trestnej oblasti pôsobilo cca 890 prokurátorov a v netrestnej oblasti cca 110 prokurátorov). Prokuratúra v spolupráci s Justičnou akadémiou SR priebežne pripravujú pre budúci výkon funkcie prokurátorov niekoľko desiatok právnych čakateľov prokuratúry (príprava trvá cca 2 až 2 a pol roka).

Na Slovensku pôsobí približne 1400 sudcov (podľa stránky MS SR - Sudcovia) a cca 1000 vyšších súdnych úradnikov a asistentov sudcu, viac ako 5600 advokátov a 2500 advokátskych koncipientov, ktorí sú združení v Slovenskej advokátskej komore, približne 300 notárov a 250 exekútorov.

Z počtu vykonávateľov právnických povolaní vyplýva, že bežný človek v každodennom živote príde do kontaktu najčastejšie zrejme s advokátmi alebo advokátskymi koncipientmi, či už pri poskytovaní právnych služieb alebo aj v bežnom spoločenskom živote (je ich najviac a pomáhajú v teréne riešiť problémy ľudí, firiem a inštitúcií).

Rovnako aj do rôznych verejných funkcií (podľa článku 2 ústavného zákona č. 357/2004 Z.z. napr. poslanec NR SR, člen vlády, poslanec územnej samosprávy, primátor, starosta, ale aj člen štatutárneho orgánu, riadiaceho orgánu a kontrolného orgánu alebo dozorného orgánu právnických osôb, ktorých do funkcie priamo alebo nepriamo navrhuje alebo ustanovuje štát alebo právnická osoba so 100%-nou majetkovou účasťou štátu) sa môžu dostať predovšetkým advokáti, keďže advokátovi zákon nezakazuje výkon rôznych verejných funkcií popri výkone povolania advokáta.

Na rozdiel od sudcov, vyšších súdnych úradnikov či prokurátorov a právnych čakateľov prokuratúry, ktorí majú prísne zákonom upravenú nezlučiteľnosť výkonu ich funkcie.

Veľká časť prokurátorov vykonáva funkciu prokurátora ako svoje prvé povolanie po vysokej škole … často až do dôchodku.

Mladí právnici, tí, ktorí si vybrali povolanie prokurátora sa rozhodli ísť cestou hľadania a presadzovania ideálov pravdy, spravodlivosti, vybrali si výkon služby pre spoločnosť, ktorej podstatou je ochrana verejného záujmu, ochrana práv a zákonom chránených záujmov ľudí, organizácií a štátu (čl. 149 Ústavy SR).

Zároveň sa prijatím poslania vykonávať funkciu prokurátora vzdali možnosti podnikať. Nesmie vykonávať ani inú platenú funkciu, podnikať, ani vykonávať inú zárobkovú činnosť s výnimkou tých, ktoré sú uvedené v § 11 ods. 3 zákona č. 154/2001 Z.z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry za predpokladu, že taká činnosť nenarušuje riadny výkon funkcie prokurátora a dôstojnosť funkcie prokurátora, nemá vplyv na povinnosť prokurátora využívať služobný čas v plnom rozsahu a neohrozuje dôveru v nestrannosť prokuratúry.

Prokurátori nemajú možnosť udelenia odmien, t.j. prokurátor po doručení platového dekrétu (po valorizácii základného platu) začiatkom roka vie presne, aký príjem v danom roku dosiahne a má obmedzené možnosti iných príjmov. To všetko prokurátor prijal, akceptoval, keď sa rozhodol pre toto náročné ale krásne právnické povolanie.

Prokurátor sa vymenovaním a teda prijatím funkcie prokurátora zaviazal byť apolitický, spravodlivý, nestranný, nezávislý a zdržanlivý po celý svoj profesionálny život vo funkcii prokurátora.

Mnohí prokurátori vykonávajú funkciu prokurátora celú svoju profesionálnu kariéru, až do odchodu do starobného dôchodku. Ich integrita, uvedomelosť, zodpovednosť, inštitucionálna pamäť a odovzdávanie poznatkov a skúseností mladším kolegom, sú determinujúce pre službu zabezpečenia spravodlivosti, ktorú pre slovenskú spoločnosť vykonáva prokuratúra.

Je potrebné zrozumiteľne odprezentovať občanom, že prokurátori majú úplne iné hodnotové východiská a vnútorné „príkazy” pri výkone svojej právnickej profesie ako majú napr. advokáti, alebo aj notári či exekútori.

Až príliš veľa občanov nevie, že prokurátor je ochranca verejného záujmu, a nie advokát, s ktorým sa však občan stretne častejšie

V roku 2022 mimovládna organizácia VIA IURIS v spolupráci s agentúrou FOCUS realizovala prieskum verejnej mienky a zisťovala, do akej miery občania poznajú hlavné poslanie a úlohy prokuratúry a prokurátorov v spoločnosti, či bežní občania rozoznajú základné rozdiely práce advokátov, sudcov a prokurátorov.

Výsledky tohto výskumu sú zverejnené v článku Prokuratúra má vysvetľovať rozhodnutia a komunikovať s novinármi, myslí si verejnosť (21.9.2022).

Jedným z výstupov výskumu je poznatok, že: "Väčšina ľudí nevie, čo vlastne robí prokurátor". 

Veľká časť bežnej populácie nerozlišuje medzi sudcom a prokurátorom, a dokonca ani medzi prokurátorom a advokátom, pritom profesionálne východiská advokáta, ktoré sú z podstaty veci prirodzene zamerané na ochranu záujmov klienta sú zásadne odlišné od profesionálnych východísk prokurátora, ako si ukážeme aj nižšie.

Povinnosť prokurátora chrániť verejný záujem je vyjadrená v základných povinnostiach prokurátora v § 5 písm. c) zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre a je premietnutá aj do preambuly Etického kódexu prokurátora:

Poslaním advokácie a advokátov je chrániť práva a záujmy klienta podľa jeho príkazov, spravidla za odmenu

Hlavné spoločenské poslanie advokácie je definované v § 1 Zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

V celom texte Zákona o advokácii, ani v Advokátskom poriadku, ktorý je súborom pravidiel profesijnej etiky advokátov, sa spojenie „verejný záujem” neuvádza. 

Profesionálne východiská výkonu povolania advokáta sú postavené na “záujme klienta” a “záujme advokáta”, resp. “záujme dodržania cti a vážnosti advokátskeho stavu“.

Rovnako je aj zo základných povinností advokáta zrejmé, že prvoradou úlohou advokáta nie je hľadanie pravdy a spravodlivosti, či ochrana verejného záujmu, ale chrániť práva a záujmy klienta podľa príkazov klienta, ktoré sú v medziach právnych predpisov, … a to sústavne a za odmenu (§ 18 zákona o advokácii). 

Advokát je okrem toho viazaný aj povinnosťou mlčanlivosti a to o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s výkonom advokácie (§ 23 zákona o advokácii)

Obdobne upravuje základné východiská výkonu povolania advokáta aj Advokátsky poriadok schválený konferenciou advokátov 11. júna 2021, ktorý je zároveň súborom pravidiel profesijnej etiky, ktoré je advokát povinný dodržiavať, najmä jeho preambula a § 5.

Advokáti nie sú ochrancami verejného záujmu ale záujmov svojich klientov - preto nesmú dostať „legislatívnu moc”

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že základným poslaním advokácie a úlohou advokátov pri poskytovaní právnych služieb klientovi nie je hľadať pravdu, spravodlivosť, či verejný záujem, ale chrániť na najvyššej možnej profesionálnej úrovni záujmy klienta, ktorého advokát zastupuje, a ktorý mu za poskytnutie právnych služieb poskytuje odmenu. 

Toto konštatovanie nie je výtka voči kolegom, advokátom, ktorých prácu si vážime a jej význam v právnom štáte je nepochybný, ale ako objasnenie prirodzených profesijných východísk výkonu povolania advokáta, ktoré sú dané podstatou a cieľom jeho činnosti. Často ide o zastupovanie, právne poradenstvo a iné formy právnej pomoci klientom na ochranu ich základných práv a slobôd pred neoprávneným zásahom zo strany verejnej moci.

Na postupy a stanoviská advokátov sa spoločnosť preto musí pozerať aj cez prizmu prirodzenej podstaty výkonu ich povolania

Podstatou výkonu povolania advokáta je s odbornou starostlivosťou hájiť práva a záujmy svojho klienta podľa príkazov klienta (v súlade s právom), dokonca niekedy aj proti vôli klienta (§ 23 ods. 3 Zákona o advokácii), prípadne chrániť záujmy vlastné (§ 23 ods. 5 Zákona o advokácii).

A to advokáti robia dôsledne a budú to robiť v takom rozsahu, v akom im to pravidlá fungovania spoločnosti a ich uplatňovanie umožní, či už v rámci činnosti orgánov výkonnej moci, zákonodarnej moci alebo aj súdnej moci.

Vo férovom systéme trestnej spravodlivosti by prokurátor a advokát mali k spoločným témam sedieť za rokovacím stolom ako partneri

V rámci systému trestnej spravodlivosti pri vyvažovaní snahy advokátov prispôsobovať legislatívu ochrane práv a záujmov svojich klientov plní významnú úlohu (aj) prokuratúra, ktorá v súlade so svojim ústavným poslaním (čl. 149 Ústavy SR) vykonávaním zákonných kompetencií predovšetkým generálneho prokurátora vie poukázať v akomkoľvek štádiu legislatívneho procesu na nedostatky navrhovanej legislatívy.

V oblasti legislatívy má aj Rada prokurátorov SR (ako najvyšší výkonný orgánom samosprávy prokurátorov s celoštátnou pôsobnosťou, úlohou ktorého je iniciatívne zabezpečovať a chrániť práva a oprávnené záujmy prokurátorov a koordinovať činnosť prokurátorských rád) zákonom výslovne ustanovenú kompetenciu zaujímať stanoviská k návrhom zákonov, ktoré súvisia s pôsobnosťou, organizáciou a plnením úloh prokuratúry [§ 224 ods. 1 písm. c) zákona č. 154/2001 Z.z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry], hoci v právnom systéme chýbajú praktické mechanizmy na účinnejšie uplatňovanie tejto kompetencie.

Vychádzajúc zo základných povinností prokurátora (aj sľubu prokurátora) je možno túto kompetenciu vnímať nielen ako oprávnenie, ktoré Rada prokurátorov SR "môže" uplatniť ale aj ako povinnosť prokurátorov pôsobiacih v Rade prokurátorov SR, aby v prípadoch, keď sa navrhujú zmeny zákonov, ktoré majú vplyv na plnenie úloh prokuratúry a teda aj na prácu prokurátorov, ktorých zastupujú, ak identifikovali zásadné vecné nedostatky alebo zásadné nedostatky legislatívneho procesu, v záujme ochrany všeobecného záujmu na tieto nedostatky kvalifikovane poukázali a konštruktívne sa snažili o ich odstránenie.

V tej súvislosti je však potrebné uviesť, že medzi prokurátormi sa vyskytuje nejednotnosť výkladu uplatňovania tejto kompetencie, pričom bol aj verejne prezentovaný právny názor, ktorého podstata spočíva v tom, že Rada prokurátorov SR, môže v oblasti legislatívy vykonávať kompetenciu podľa § 224 ods. 1 písm. c) zákona č. 154/2001 Z.z. iba v rozsahu podľa legislatívnych pravidiel vlády SR, t.j. uplatnením pripomienok v rámci medzirezortného pripomienkového konania (MPK) a to:

1. zaslaním pripomienok Rady prokurátorov SR odboru legislatívy, stratégie a ústavného práva Generálnej prokuratúry SR na ich zapracovanie do pripomienok Generálnej prokuratúry SR (pri postupe podľa čl. 13 ods. 2 legislatívnych pravidiel vlády SR) alebo
2. zaslaním pripomienok Rady prokurátorov SR priamo predkladateľovi návrhu zákona cez portál Slov-lex (pri postupe podľa čl. 13 ods. 4 legislatívnych pravidiel vlády SR).

Iná možnosť uplatnenia kompetencie Rady prokurátorov SR podľa § 224 ods. 1 písm. c) zákona č. 154/2001 Z.z. podľa autorky príspevku nie je prípustná. To znamená, že ak ide o návrh zákona predložený bez MPK (návrh zákona predložený priamo do vlády s návrhom na skrátené legislatívne konanie alebo návrh zákona, ktorý predložil poslanec alebo výbor NR SR), podľa názoru autorky príspevku Rada prokurátorov SR kompetenciu podľa § 224 ods. 1 písm. c) zákona č. 154/2001 Z.z. nie je oprávnená uplatniť. K tomu pozri bližšie článok prokurátorky JUDr. Lindy Wáclavovej PhD. dostupný na stránke www.pravnelisty.sk s názvom: K stanovisku Rady prokurátorov SR ohľadne zrušenia Úradu špeciálnej prokuratúry.

Takéto zúženie kompetencií Rady prokurátorov SR je však viac ako diskutabilné a mnohí prokurátori s ním nesúhlasia, jednak s ohľadom na samosprávnu povahu Rady prokurátorov SR, ako aj na základný zákonný rámec poslania/účelu zriadenia orgánov samosprávy prokurátorov, ktoré sa "zriaďujú na ochranu práv a oprávnených záujmov prokurátorov" (§ 218 ods. 1 zákona č. 154/2001 Z.z.).

Ak by mal byť rozsah kompetencií orgánov samosprávy prokurátorov zúžený len iba na tých niekoľko v zákone č. 154/2001 Z.z. výslovne vymenovaných kompetencií, nebola by to už zrejme ani samospráva a najmä v zákone by zrejme nebol vyjadrený všeobecný rámec pre činnosť orgánov samosprávy (iniciatívne zabezpečovať a chrániť práva a oprávnené záujmy prokurátorov) s tým, že spôsob výkonu samosprávy prokurátorov, vrátane komunikácie navonok a zastupovanie prokurátorského stavu podlieha interným predpisom a rozhodnutiam orgánov samosprávy (ak ich schvália) a najmä priebežnému kritickému hodnoteniu zo strany členov 9 prokurátorských rád (8 krajov a GP) i 9 zhromaždení prokurátorov. Prokurátori sa môžu pýtať cez svoje prokurátorské rady i priamo, môžu žiadať svojich zástupcov v prokurátorskej rade i Rade prokurátorov SR o predchádzajúce, priebežné či dodatočné informovanie prokurátorov alebo o predchádzajúce odsúhlasenie mandátu na schvaľovanie zásadných stanovísk v nižších orgánoch samosprávy a až následne v Rade prokurátorov SR, môžu členov orgánov samosprávy brať na zodpovednosť a prípadne aj odvolať svojich zástupcov v Rade prokurátorov SR či prokurátorskej rade a zvoliť si nových.

To všetko je však vecou autonómneho nastavenia procesov a zodpovednostných vzťahov v orgánoch samosprávy prokurátorov.

V tej súvislosti je vhodné pripomenúť si aj dôvodovú správu k zriadeniu orgánov samosprávy prokurátorov? ako aj Štandardy profesionálnej zodpovednosti a prehlásenie základných povinností a práv prokurátorov prijaté Medzinárodnou asociáciou prokurátorov 23.4.1999 (slovenský preklad: TU)

Znenie bodu 6 písm. h) Štandardov profesionálnej zodpovednosti, práv a povinností prokurátorov:

„Aby bolo zaistené, že prokurátori môžu vykonávať svoje profesionálne záväzky nezávisle a v súlade s týmito štandardami, musia byť chránení proti svojvoľnému jednaniu štátu. Všeobecne musia mať prokurátori právo

a) ...

h) na vytváranie profesijných združení alebo iných organizácií určených na zastupovanie ich záujmov a na členstvo v nich, na podporu odborného vzdelávania a ochranu svojho postavenia, ako i …”

V aktuálnom vydaní Štandardov z roku 2018 je to bod 6.8.: 

„6.8. to form and join professional associations or other organisations to represent their interests, to promote their professional training and to protect their status; and to relief from compliance with an unlawful order or an order which is contrary to professional standards or ethics.”

Pozri tiež IAP Human Rights Manual for Prosecutors, 2nd edition, 2009; Štandardy profesionálnej zodpovednosti práv a povinností prokurátoro (na stiahnutie - formát rtf, veľkosť 213 kB) prijaté Medzinárodnou asociáciou prokurátorov 23. apríla 1999, Odporúčanie Rec (2000)19 (na stiahnutie vo formáte rtf, veľkosť 175 kB) prijaté Výborom ministrov Rady Európy 6. októbra 2000, Pravidlá o úlohe prokurátorov (len v anglickej verzii) schválené na 8. kongrese OSN o prevencii zločinnosti a zaobchádzaní s páchateľmi prijaté v Havane 27. augusta až 7. septembra 1990 :

9. Prosecutors shall be free to form and join professional associations or other organizations to represent their interests, to promote their professional training and to protect their status.

24. Prosecutors who have reason to believe that a violation of the present Guidelines has occurred or is about to occur shall report the matter to their superior authorities and, where necessary, to other appropriate authorities or organs vested with reviewing or remedial power.

Zákonné kompetencie a vplyv generálneho prokurátora v oblasti legislatívy sú podstatne širšie a silnejšie ako Rady prokurátorov SR

Zákonné možnosti a prirodzený vplyv a rešpekt generálneho prokurátora sú oproti Rade prokurátorov SR podstatne silnejšie o tak v rovine všeobecnej - napríklad pri vypracovaní návrhov na zmenu zákonov (napr. pravidiel trestného konania), či pri pozmeňovacích návrhoch často „prelobovaných” rôznymi jednotlivcami alebo neformálnymi záujmovými skupinkami skrytých za poslancami Národnej rady SR alebo až v druhom čítaní v parlamente, kde generálny prokurátor okrem práva účasti na schôdzi národnej rady (§ 20 ods. 1 zákona SNR č. 350/1996 Z.z.), môže v rozprave požiadať o slovo a so súhlasom národnej rady vystúpiť (§ 28 ods. 2 zákona SNR č. 350/1996 Z.z.). Rovnako je generálny prokurátor oprávnený zúčastniť sa na rokovaniach výborov národnej rady s právom udelenia slova, kedykoľvek o to požiada (§ 53 ods. 1 zákona SNR č. 350/1996 Z.z.) a s právom pribrať si na schôdzu výboru odborníkov a požiadať predsedu výboru, aby im bolo udelené slovo.

Významným oprávnením generálneho prokurátora je aj oprávnenie predkladať predsedovi národnej rady podnety na prijatie zákonov, ich zmeny alebo doplnenia. (§ 13 ods. 2 Zákona o prokuratúre).

Pri lobingu (nielen) pri tvorbe a presadzovaní pozmeňujúcich návrhov poslancov sú nezriedka aktívni aj advokáti alebo aj iní právnici, niektorí sú aj priamo poslancami.

Podotýkam, že vo väčšine prípadov nejde o aktivity advokátskej komory, ale ide o lobing niekedy osôb známych (často aj priamo poslancov - advokátov) a niekedy presne nezistených osôb s právnickým vzdelaním (pritom však z podstaty návrhu sa javí byť často zrejmé/logické, hoci nepreukázané a zámerne držané v diskrétnosti, že ide o materiál pripravený osobou z radov advokátov, či advokátskou kanceláriou, ktorá "anonymne" cez poslancov národnej rady pomáha uskutočniť zámery rôznych záujmových skupín, vplyvných ľudí, či niekedy dokonca aj záujmy trestne stíhaných osôb (cieľ je vyhnúť sa kritickému expertnému posúdeniu/zhodnoteniu návrhu a presadiť zmenu pravidiel z pozície prístupu k nositeľom moci). Nejde o tých etických právnikov/advokátov, ktorí zastupujú prevažne poškodených, štát alebo iné verejné inštitúcie (a teda vidia pravdu a "veci" aj zo strany verejného záujmu, či z pohľadu záujmov poškodených), lebo táto časť advokátov má na problémové otázky tvorby legislatívy a uplatňovania práva veľmi podobný názor ako majú prokurátori, sudcovia, vysokoškolskí pedagógovia práva, ale aj iní právnici, ktorí sa snažia o zistenie pravdy a dosiahnutie materiálnej spravodlivosti.

Ak by advokát zastupujúci vplyvných obvinených dostal príležitosť navrhnúť legislatívne zmeny, celkom prirodzene by sa snažil konať v záujme svojich klientov, veď to je jeho "džob", za ktorý dostáva odmenu.

Aj preto majú byť zmeny právnej úpravy vždy výsledkom kompromisov dotknutých záujmových skupín dosiahnutým participatívnym procesom aj za účasti zástupcov občianskej spoločnosti.

Advokáti určite nemajú byť vylúčení z procesov, v ktorých štát pripravuje úpravu pravidiel dotýkajúcich sa ich činnosti, už veľa krát boli prínosom ako členovia pracovných skupín, odborných komisií na rekodifikáciu alebo na riešenie aplikačných problémov implementácie práva.

Advokáti by však nikdy nemali byť určujúcimi tvorcami zmien pravidiel upravujúcich trestnú zodpovednosť, trestanie či trestné konanie, … a obzvlášť vtedy, ak sú zainteresovaní príkazmi a odmenami svojich trestne stíhaných klientov alebo by sa to tak mohlo javiť. Trestná politika je kľúčová hodnotová agenda právneho štátu, ktorou má štát vytvárať právne, inštitucionálne, organizačno-technické, personálne podmienky pre účinnú ochranu spoločnosti, občanov a inštitúcií pred trestnou činnosťou, jej účinné odhaľovanie, vyšetrovanie a postih, vrátane odstraňovania škodlivých následkov trestných činov, či prevencie trestnej činnosti - pre nastolenie a udržiavanie spravodlivosti.

Ak by im to výkonná moc a zákonodárna moc umožnila a súdna moc, prokuratúra ani akademická obec „nebila na poplach”, zainteresovaní advokáti by boli schopní v záujme svojich klientov pripraviť a presadiť také legislatívne návrhy, ktoré nie sú hľadaním všeobecnej vôle ale presadením záujmov skupinovej vôle … skupiny trestne stíhaných významných klientov.

Že Vám/nám to pripomína prípad novely Trestného zákona č. 40/2024 Z.z., ktorej ideoví tvorcovia sú stále neznámi, resp. predkladateľ návrhu zákona (minister spravodlivosti Boris Susko, zhodou okolností do roku 2023 bol tiež aj advokátom) ich doposiaľ nepredstavil spoločnosti … ?

V tej súvislosti sa ponúka otázka, či podľa obsahu a dôsledkov tejto novely Trestného zákona sa to javí tak, že tento návrh vytvoril vo verejnom záujme prokurátor, sudca, vyšetrovateľ alebo advokát, ktorého klientom je štát, alebo ho skôr napísal advokát, prípadne politik v prospech záujmov dotknutej skupiny obvinených a obžalovaných osôb ?

V konečnom dôsledku by ani nebolo podstatné, kto návrh novely Trestného zákona napísal, ak by k návrhu prebehlo riadne medzirezortné pripomienkové konanie aj s rozporovými konaniami k uplatneným pripomienkam, čo sa však žiaľ nestalo a dnes je tento legislatívny proces už len (ďalšou) jazvou rozdeľujúcou slovenskú spoločnosť, vrátane právnickej obce, hoci sa stretávame a tvárime sa, že všetko je v poriadku.

Návrh novely Trestného zákona - dôležitého zákona kódexového typu, ktorý obsahoval zásadné zmeny v pravidlách trestnosti a trestania na Slovensku (najväčšie od roku 2005), bol prvý raz zverejnený 6.12.2023 v deň jeho schválenia vo vláde, pričom navrhovaná účinnosť novely, ktorá okrem iného rušila Úrad špeciálnej prokuratúry a presúvala agendy na iné zložky prokuratúry bola od 1.1.2024, resp. 15.1.2024, t.j. o 25 dní.

Každý (najmä) právnik, nech si odpovie sám na otázky:

Či sa takto má vykonávať "právnické remeslo" v právnom štáte, vrátane skráteného legislatívneho procesu ?

Či má právnik prepožičať svoje právnické umenie na takéto postupy, ktoré účelovo krivia hodnotové nastavenie spravodlivosti v spoločnosti, vážne narušujú dôveryhodnosť štátu, jeho predstaviteľov i legislatívneho procesu a v neposlednom rade vytvárajú nielen názorový ale aj hodnotový konflikt medzi právnikmi ?

Či má právnik, ktorý rozumie tomu, aké zmeny a akým spôsobom sa v spoločnosti "pripravujú" a aké budú ich dôsledky, mlčať a nepoukázať v mene tých všetkých, ktorí nemajú právnickú fakultu, pre ktorých majú právnici zabezpečovať spravodlivosť, na to, že sa v spoločnsoti deje niečo hrubo vybočujúce z rámca zákona a štandardných postupov ?

Cítite sa dôstojne, ako občania, ako právnici, keď od Vás predstavitelia štátu dočasne spravujúci štátnu moc očakávajú, že budete "ako poddaní" rešpektovať / akceptovať revolučné zmeny trestnej legislatívy (a ich praktické dopady), ktoré ostali v mnohých zásadných bodoch bez akceptovateľného vecného odôvodnenia, keď aj ústavný súd potvrdil, že boli presadené v skrátenom legislatívnom procese nezákonným spôsobom, ktorí vylúčil zapojenie odborníkov štátnych rezortov i občianskej spoločnosti ?

Úcta k pravidlám legislatívneho procesu, ich podstate a zmyslu, osobitne, ak ide o zásadné zmeny kódexov (trestnej politiky), ale aj úcta ku profesionálom (sudcom, prokurátorom, policajtom, pracovníkom ZVJS a ich administratívnemu aparátu), ktorých úlohou je (akékoľvek) zmeny právnej úpravy zaviesť do praxe popri priebežnom vybavovaní bežnej agendy dostala novú bezprecedentnú podobu.

K dopadom novely Tretsného zákona predpokladaným v čase jej schvaľovania v národnej rade si môžete prečítať viac v článku s názvom: Praktické dopady novely Trestných kódexov na procesy - desiatky tisíce úkonov navyše ... a ďalších 20 článkoch, ktoré nájdete na kartách na vrchu tohto článku.

Každý občan nech si svojim kritickým zhodnotením faktov a argumentov, vrátane rozhodnutia Ústavneho súdu SR číslo PL. ÚS 3/2024, (nález na viacerých miestach odôvodnenia konštatuje porušenie zákona, nie však nesúlad s Ústavou SR), sám poskladá mozaiku poznania a vytvorí si vlastný názor a závery o tom, ako súčasní držitelia štátnej mocí vykonávajú jej dočasnú správu.

Spoločné východisko pre využívanie majstrovstva právnikov spočívajúce v dodržiavaní promočného sľubu i následných profesionálnych sľubov rôznych právnických povolaní, ale aj verejných funkcionárov, neskôr v mnohých prípadoch prekonáva túžba po "úspechu" - vplyve, moci, postavení, peniazoch …, pri rôznych morálnych dilemách, ktoré profesionálnu cestu právnikov k týmto cieľom môžu zdanlivo významne "skrátiť" avšak z pohľadu ich dopadov na život spoločnosti, či právnickej komunity, nie sú prospešné, ba niekedy sú až rozkladajúce ... hodnoty ako dôstojnosť či dôveryhodnosť i vzťahy právne, profesionálne i medziľudské.

Podľa promočného sľubu máme všetci právnici rovnaké všeobecné poslanie, keď okrem iného sľubujeme, že „ … budeme po celý život šíriť myšlienky humanizmu a demokracie, budeme si ctiť slobodu, pravdu a spravodlivosť, riadiť sa svedomím a pocitom zodpovednosti za svoje skutky.”

Keď sa však rozhodneme pre konkrétne právnické remeslo, plnenie tohto sľubu je významne ovplyvnené až (de)formované nielen všeobecným vymedzením poslania jednotlivých právnických povolaní (obsah sľubu a základných povinností), najmä pri advokátoch, ale aj spôsobom ich výkonu, … za odmenu podľa príkazov klienta, kde sa nevyhnutne právnik dostane do situácií, ktoré predstavujú morálnu dilemu z pohľadu dodržania hodnôt promočného sľubu, či všeobecnej morálky.

„Bude si advokát môcť dovoliť ctiť pravdu a spravodlivosť (podľa promočného sľubu) alebo bude chrániť práva a záujmy klienta a dodržiavať príkazy klienta (podľa zákona o advokácii je povinný tak činiť ... za odmenu), kde často nejde o hľadanie pravdy a nastolenie spravodlivosti ale o dosiahnutie záujmov klienta ? 

Niekedy to skutočne musí byť obrovská dilema, ktorú advokátom "nezávidíme" a zaslúžia si rešpekt, ak ju zvládajú vyriešiť v súlade s pravidlami profesionálnej etiky, ale aj všeobecnej morálky založenej na úcte k pravde a spravodlivosti. Bez ohľadu na to, ako svoju dilemu advokát vyrieši, musí s týmto riešením vo svojom vedomí a svedomí žiť po celý život a zodpovedať sa pred sebou, svojou rodinou, svojou komunitou, a nikdy nevie, či sa raz nebude musieť zodpovedať aj pred zákonom.

Udalosti spoločenského diania, morálne dilemy advokátov, ale aj sudcov, prokurátor, notárov, exekútorov, legislatívcov či iných právnikov a ich zvládnutie, nám na tieto otázky priebežne dávajú odpovede, ktoré nás opakovanie zas a a zas nútia k zamysleniu nad sebou i nad celým systémom služieb zabezpečenia spravodlivosti, ktorého sme súčasťou ako jeho garant alebo ako jeho klient ...

Keď sme v tichu samoty, len sami so sebou, sami pred sebou,
na prechádzke, v prírode, počas behu, v saune alebo keď sa prebudíme nad ránom
a naše myšlienky nám už nedajú spať,

 vtedy si uvedomujeme, či sú naše myšlienky a skutky
vedené snahou o dobro, hľadanie pravdy a spravodlivosti,
alebo si len sami pred sebou racionalizujeme, prečo sme z tejto cesty odbočili, … 

lebo sme chceli, museli alebo sme nemali dosť poznania a/alebo vnútornej sily
vystúpiť (možno) z komfortnej zóny a ísť ťažšou cestou,

… aj za iných, ktorí to za nás, právnikov, urobiť nemôžu.

(Peter Sepeši)