Predporozumenie k poslaniu a spoločenskej zodpovednosti právnikov … za život podľa pravidiel
Od prirodzených práv k morálke, zvykovému právu až k písanému právu
V období, keď ľudia ešte žili v kmeňových spoločenstvách, ochrana ich existencie tak vo vnútri spoločenstva, ako aj navonok voči iným spoločenstvám, bola závislá predovšetkým od fyzickej sily a schopnosti chrániť/brániť seba, svojich blízkych, svoj príbytok, svoj úlovok, svoju úrodu, svoje nástroje, svoju osobnú slobodu, slobodu pohybu, či slobodu myslenia - svoje prirodzené práva založené samotnou existenciou ľudskej bytosti.
V priebehu tisícročí sa v ľudskej spoločnosti formovali a vyvíjali zvyky, tradície, právne obyčaje (tzv. zvykové/obyčajové právo) ako aj pravidlá morálky.
Morálka spoločnosti predstavuje sústavu regulátorov správania človeka (spoločnosťou uznané hodnoty, princípy, normy správania, ciele, idey), čiže to, čo daná spoločnosť vo vedomí svojich členov (v prevažujúcej uznanej verejnej mienke) považuje v príslušnom období vývoja za správne a čo naopak nie, sa v neskoršom období vývoja spoločnosti prirodzene stala hodnotovým základom aj pre písané pravidlá - pre právo ako systém právnych noriem garantovaných verejnou mocou, ktorý ľuďom priznáva možnosť správať sa určitým spôsobom alebo ich núti k určitému správaniu (konaniu alebo nekonaniu).
Písanými pravidlami spoločnosť vyjadruje, reguluje, garantuje a vynucuje také správanie, ktorého dodržiavanie považuje za významné do takej miery, že pre poriadok v spoločnosti nepostačuje len jeho morálne odsúdenie, ale v záujme nápravy a prevencie (individuálnej j generálnej) je treba primerane zasiahnuť vopred stanoveným spôsobom voči tomu, kto také pravidlo porušil.
Za každým pravidlom je jeho morálna podstata - rovnováha dotknutých vzťahov, záujmov a hodnôt / spravodlivosť
V každom pravidle sa skrýva určitá morálka (prečo je to správne, vyvážené práve „tak”, ako to reguluje príslušné pravidlo), čiže jeho morálna podstata, ku ktorej sa vieme myšlienkovo dopracovať morálnou logikou, ktorá nám zároveň slúži aj ako výkladová metóda pri overení správnosti výkladu a uplatnenia pravidla v konkrétnych životných situáciách, na ktoré sa pravidlo vzťahuje.
Morálna logika je spôsob usudzovania hľadajúci morálnu podstatu a rovnováhu dotknutých vzťahov, záujmov a hodnôt. Je opakom špekulatívnej, či účelovej logiky, ktorej cieľom je vykladať a uplatňovať pravidlo spôsobom, ktorý bezohľadne sleduje nemorálny skupinový, či individuálny zámer a popiera morálnu podstatu príslušného pravidla.
Nestranné hľadanie a vysvetľovanie morálnej podstaty písaných pravidiel je súčasťou „remesla“ a zároveň prejavom profesionálneho majstrovstva právnikov, ktorých poslaním je (vo všeobecnosti) poskytovať právne služby a pomáhať ľuďom - členom spoločnosti, nachádzať/zabezpečovať spravodlivosť, uplatňovať pravidlá v duchu ich morálnej podstaty a udržiavať tým v spoločnosti poriadok a zmier medzi jej členmi.
V rámci fungovania spoločnosti sa postupne na základe potrieb obyvateľstva (vrátane potrieb panovníkov) vyvinuli pre rôzne druhy/typy služieb zabezpečenia spravodlivosti rôzne špecializované právnické povolania.
Študenti práva vedia postupne priniesť viac morálky do práva
V dnešnej dobe pripravujú budúcich právnikov na výkon ich budúceho povolania najskôr právnické fakulty univerzít. Následne sa absolventi práva špecializujú absolvovaním prípravy, vzdelávania a profesijnej skúšky podľa nimi zvoleného právnického povolania (sudca, prokurátor, advokát, exekútor, notár).
Spoločenská zodpovednosť právnikov nie je len o poskytnutí právnej služby, ale jej súčasťou je aj usmerňovať a viesť členov spoločnosti, ktorým poskytujú právne služby, k tomu, čo je správne (podľa morálky, t.j. aj podľa práva a jeho morálnej podstaty), v neposlednom rade aj vlastným príkladom.
Povinnosťou právnikov v ideálnom svete je vykladať a uplatňovať právo spôsobom, ktorý zodpovedá morálnej podstate jeho ustanovení a rešpektuje morálnu logiku nielen jednotlivého ustanovenia, ale aj celého systému uznaných princípov a pravidiel.
V ideálnom svete sa snaží každý právnik zistiť/poznať pravdu a právnu službu poskytnúť spravodlivo na pravdivom skutkovom základe.
Ak právnici rezignujú na túto najdôležitejšiu úlohu, spôsobujú hodnotový zmätok, úpadok práva a spravodlivosti v spoločnosti, pričom takýto prístup možno charakterizovať ako „morálne ľahostajné uplatňovanie pravidiel/práva”, kde na konci ich služby ostáva človek, ktorý sa cíti nedôstojne, lebo pociťuje krivdu, popretie pravdy a/alebo spravodlivosti.
Ak spoločnosť (účastníci právnych, ekonomických i medziľudských vzťahov) tento prístup nerozpozná, neodmietne a nezastaví, postupne to prinesie jej úpadok do podoby „morálne ľahostajnej spoločnosti”, kde si budeme vzájomne ubližovať, popierať pravdu, spravodlivosť, pravidlá, lebo sa to stane normou. A právnici, hoci poznajú dôsledky, budú k tomu prepožičiavať svoje remeslo, ... lebo odmena za (akúkoľvek aj nemorálnu) službu klientovi...
Pozrime sa okolo seba a posúďme každý sám, kde vlastne práve "sme", najprv vo svojej rodine, potom vo svojej komunite, na ktorú máme myšlienkový dosah a nakoniec aj za hranicou nášho priameho vplyvu....
Právnické povolania poskytujú spoločnosti rôzne právne služby
Právnici poskytujú služby zabezpečenia spravodlivosti pre spoločnosť v rámci rôznych právnických povolaní v rozsahu a spôsobom, ktorý je im určený zákonom.
Naši rodičia, priatelia, známi, bežní občania nemôžu mať, a ani nemajú také znalosti či skúsenosti v oblasti práva, aby sa mohli zapojiť do odbornej diskusie o zmenách pravidiel/zákonov upravujúcich fungovanie slovenskej spoločnosti, aby mohli posúdiť, čo je správne, morálne, spravodlivé, a čo naopak nie. Môžu však do tejto diskusie prinášať podnety, cenné občianske, najmä hodnotové pohľady na riešené problémy a predstavu o (ne)želanom stave, ktorý by (ne)mal byť cieľom/výsledkom zmien vo fungovaní systému a jeho pravidlách.
My, právnici, sme skončili (väčšinou za štátne prostriedky) právnické fakulty univerzít na to, aby sme sa aj za ostatných - za naše rodiny, komunity, v ktorých žijeme, za našich spoluobčanov "neprávnikov" riadne starali o agendu zabezpečenia spravodlivosti v našej krajine. Aby sme im vedeli vysvetliť (sedliackou morálnou logikou) čo a prečo sa deje tak ako sa deje a mohli byť hrdí na plnenie našej úlohy v spoločnosti.
Ale pozor, nie je právnik ako právnik …
Sudcovia rozhodujú spory medzi občanmi, rozhodujú o vine a treste, správnych žalobách a o mnohých ďalších vážnych právnych veciach sporového či mimosporového charakteru v oblastiach pôsobnosti jednotlivých súdov, ktoré určuje zákon. Ůstava SR garantuje ľuďom na Slovensku právo na súdnu ochranu (čl. 46 ods. 1) poskytovanú súdom alebo iným orgánom určeným zákonom.
Exekútori uskutočňujú nútený výkon súdnych rozhodnutí a iných exekučných titulov, ktoré povinné osoby (dlžníci) nesplnili dobrovoľne, a to na základe návrhu oprávnených osôb (veriteľov).
Notári uskutočňujú notársku činnosť vymedzenú zákonom, najmä spisujú a vydávajú listiny o právnych úkonoch (notárske zápisnice), osvedčujú právne významné skutočnosti, vedú notárske centrálne registre (dražieb, listín, závetov, záložných práv), starajú notárske úschovy (listiny, peniaze, veci), plnia úlohy v dedičskom konaní, zastupujú v katastrálnom konaní, vykonávajú správu majetku a poskytujú právne rady súvisiace s notárskou činnosťou.
Advokáti poskytujú právne služby ľuďom a organizáciám za odmenu. Ich prvoradým cieľom a úlohou je chrániť záujmy klienta, nie verejný záujem (aj keď zastupujú štát, je to ich klient). Poskytujú právne rady, spisujú listiny o právnych úkonoch, spracúvajú právne rozbory, vykonávajú správu majetku klientov a ďalšie formy právneho poradenstva a právnej pomoci sústavne a za odmenu. Zastupujú subjekty v civilnom, správnom a trestnom konaní. V trestnom konaní pomáhajú podozrivým a obvineným uplatňovať ich právo na obhajobu, často zastupujú aj práva a záujmy poškodených.
Ochranu verejného záujmu majú výslovne vo svojej pôsobnosti vyjadrenú iba prokurátori
Osobitné poslanie z pohľadu ochrany verejného záujmu, práv a zákonom chránených záujmov ľudí, organizácií, a štátu (čl. 149 Ústavy SR) plní v slovenskej spoločnosti prokuratúra. Tá svoje poslanie plní prostredníctvom vykonávania pôsobnosti prokurátorov. Každý prokurátor skladá do rúk generálneho prokurátora sľub, ktorý znie:
„Sľubujem na svoju česť a svedomie, že budem dodržiavať Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy, že pri výkone svojej funkcie ich budem uplatňovať podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia a že v súlade s nimi budem vykonávať funkciu prokurátora nestranne a spravodlivo. Budem zachovávať vernosť Slovenskej republike a chrániť dôstojnosť funkcie prokurátora.“.
Postavenie a úlohy prokurátora v slovenskej spoločnosti, rozdiely vo východiskách výkonu funkcie prokurátora oproti advokátom, ktorí zastupujú záujmy svojho klienta, si detailnejšie priblížime v ďalšom článku.
Pre všetkých právnikov, ktorý k výkonu svojho právnického remesla pristupujú zodpovedne a čestne, by však malo byť "sväté" pravidlo uvedené v článku 152 ods. 4 Ústavy SR, podľa ktorého:
"(4) Výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto Ústavou."
