Právne hrdinstvá: 12 príbehov odvážných ľudí v talároch - predslov Pavla Žilinčíka k dielu Hansa Petra Gravera

Dielo nórskeho autora Hansa Petra Gravera “Právne hrdinstvá” je možné zakúpiť ako knižnú publikáciu na stránke: https://sokratovinstitut.sk/pravne-hrdinstva-2/ alebo na stránke: https://www.artforum.sk/katalog/179452/pravne-hrdinstva, či na stránke predajcu Martinus.sk, prípadne si nájdite najlepšiu cenu knihy na stránkach: Heureka.sk

Základné informácie o diele:

• Názov diela: Právne hrdinstvá: 12 príbehov odvážnych ľudí v talároch
• Autor originálu: Hans Peter Graver - informácie na Wikipédii
• Z nórskeho originálu Jussens helter preložili Eva Lavríková a Miroslav Zumrík.
• Autor slovenského úvodu a odborné konzultácie: Pavol Žilinčík
• Redakcia a jazyková korektúra: Nataša Holinová
• Dizajn, obálka a sadzba: Svetozár Šomšák, svetozarsomsak.sk
• Vydavateľ: Centrum environmentálnej a etickej výchovy Živica
• Vydanie: prvé
• Počet strán: 222
• Rok vydania: 2022
• www.sokratovinstitut.sk

Publikácia vyšla v rámci projektu Právo a etika podporeného z programu ACF – Slovakia, ktorý je financovaný z Finančného mechanizmu EHP 2014-2021. Správcom programu je Nadácia Ekopolis v partnerstve s Nadáciou otvorenej spoločnosti Bratislava a Karpatskou nadáciou.

Medzi zničujúcim charakterom totality a nedoknalosťami demokracie

Predslov k slovenskému vydaniu 

Keď som sa koncom roka 2019 dozvedel o príprave tejto knihy, bol som presvedčený, že môže Slovensku veľa povedať. Práve v tomto období sme u nás sledovali až priveľa príbehov prokurátorov, policajtov, sudkýň a sudcov, ktorí svoju rolu nezvládli. Príklady právnikov a právničiek schopných odolať tlaku, hrozbám i ponukám som preto považoval za mimoriadne prínosné. 

Z hľadiska príbehov opísaných v tejto knihe je dôležité aj to, že Slovensko má za sebou aj etapu budovania socialistického zriadenia, počas ktorej sa aj od sudcov vyžadovala lojalita k vedúcej úlohe komunistickej strany, a nie lojalita k princípom právneho štátu. Mnohí zo sudcov, ktorí očakávania politického vedenia plnili až priveľmi aktívne, zostali vo funkciách aj po zmene v roku 1989. Dokonca zastávali aj dôležité riadiace funkcie a podieľali sa na názorovom formovaní nových sudcov. Navyše, len pred desiatimi rokmi sme na Slovensku zažili systematické zneužívanie moci v súdnictve, aké sa dovtedy neobjavilo v žiadnej inej krajine Európskej únie. Systém „našich ľudí“ zabezpečoval lojálnym sudcom kariérny postup, štedré finančné odmeny aj mierne alebo žiadne tresty pri prehreškoch. Na druhej strane boli sudcovia, ktorí sa správali nezávisle, nešli v ústrety vysloveným či nevysloveným prianiam vtedajšieho vedenia justície a zaplatili za to daň v podobe kariérnej stagnácie, ostrakizácie. Niektorí čelili prísnym sankciám len za to, že sa dokázali ozvať. 

Slovenskí sudcovia a sudkyne čelia už roky výčitke, že sa hromadne a nahlas nepostavili proti zneužívaniu moci v súdnictve. Respektíve, že tých, čo sa postavili, bolo veľmi málo. Pokusy zistiť, prečo sa to stalo, a prečo práve na Slovensku nenarazil tento jav na masívny odpor samotných sudcov, sa väčšinou končia bez odpovede. „Neviem vysvetliť, prečo sa to dialo,“ zaznieva najčastejšie ako odpoveď na otázku, prečo sa nespravodlivo stíhaných sudcov zastalo len zopár odvážnych. 

Ani ako spoločnosť sme sa nikdy nevyrovnali s týmto obdobím. Nepomenovali sme jasne, čo sa stalo, v čom to bolo zlé, aké kroky k tomu viedli a kto za to nesie zodpovednosť. Preto nám stále hrozí, že sa podobná situácia môže zopakovať. A sú časne platí, že je aj preto dôležité premýšľať o sudcoch a sudkyniach v iných krajinách a historických obdobiach. Takých, ktorí sa mocenskému tlaku na nezákonné či nespravodlivé rozhodovanie nepodvolili. 

Pôvodne by sa môj úvod k slovenskému prekladu tejto knihy skončil na tomto mieste. Za posledný rok však kniha získala ešte jeden aktuálny rozmer. Je ním pandémia a otázky legitimity a ústavnosti prijímaných obmedzení. Celú krajinu zamestnáva neustále hľadanie rovnováhy medzi ochranou zdravia na jednej strane a potrebou chrániť základné práva a slobody aj v čase krízy na strane druhej. Táto situácia prináša aj pre ženy a mužov zákona nové dilemy. 

Počas pandémie zažila väčšina krajín podobný scenár. S narastajúcim počtom ochorení a úmrtí prijímali vlády — väčšinou v skrátenom konaní — obmedzenia, ktoré boli niekedy priveľkým zásahom do základných práv. Ústavné súdy ich potom nasmerovali do patričných medzí a toto vyvažovanie záujmu na ochrane zdravia a potreby chrániť ústavné práva a slobody pokračuje doteraz. 

V súvislosti s pandemickými opatreniami sa však v rôznej intenzite hovorí aj o postupnej deštrukcii právneho štátu. Skloňujú sa dokonca termíny ako mučenie, apartheid či totalita. Aj medzi právničkami a právnikmi rezonuje tento radikálny slovník a pre časť spoločnosti sa hrdinom stáva ten, kto sa „systému“ a jeho právnym normám vzprieči. 

Do popredia sa tak dostávajú otázky, s ktorými sa niekoľkokrát stretnete aj v tejto knihe: Môže sudca odmietnuť právnu úpravu, ak si myslí, že proces jej prijatia alebo jej výsledná podoba nespĺňa požiadavky právneho štátu? Kedy sa môže od takého predpisu odchýliť, prípadne rozhodnúť v rozpore s ním? A môže vôbec? Alebo, naopak, musí tak urobiť vždy, keď sa text zákona nestretáva so spravodlivosťou alebo ochranou základných práv? Aké veľké musí byť napätie medzi právom a spravodlivosťou, aby bol taký postup odôvodnený? Akou mierou deštrukcie musia byť zasiahnuté mechanizmy právneho štátu, aby sudca mohol takpovediac zobrať spravodlivosť do svojich vlastných rúk? 

Dalo by sa povedať, že v dnešných časoch a na Slovensku je situácia jednoduchá. O ústavnosti zákonov a iných právnych predpisov rozhoduje Ústavný súd. Aj sudca, keď pochybuje o ústavnosti predpisu, podľa ktorého má rozhodnúť, sa môže obrátiť na Ústavný súd. Pokiaľ Ústavný súd nerozhodne, považujú sa napadnuté právne predpisy za súladné s ústavou. Tieto otázky však majú aj všeobecnejší rozmer a má zmysel o nich premýšľať v rôznych časových a geografických súradniciach. Právo totiž nie je statické a život prináša nové situácie, na ktoré musí reagovať. Preto sa vždy budú nanovo objavovať prípady zrážky, v ktorej na jednej strane budeme čeliť negatívam striktnej aplikácie „zlého“ zákona a na druhej strane riziku, že sa vzťah medzi zákonom a rozhodnutím súdu až príliš uvoľní. V takom prípade sa stanú iluzórnymi také dôležité hodnoty, ako je predvídateľnosť pravidiel a právna istota. 

V knihe nájdete príbehy z obdobia stredoveku či expanzie hitlerovského Nemecka v Európe. Príbehy poznačené érou rasovej segregácie aj obdobím boja za nezávislosť súdov v súčasnom Poľsku. Môžu nás inšpirovať k odvahe a k budovaniu schopnosti odolať tlaku, ako aj k umeniu vyvažovať záujmy stojace proti sebe, hľadať primeranú mieru ich obmedzenia a skúmať, či je zásah do práv a slobôd naozaj nevyhnutný. 

Ukotvenie príbehov v časoch diktatúr a systematického potláčania práv nám súčasne môže pomôcť rozlišovať medzi zničujúcim charakterom totality a nedokonalosťami demokracie. Zdá sa, ako keby s každým rokom postupného zabúdania na realitu totalitného režimu a každou ďalšou chybou demokracie bolo toto rozlišovanie ťažšie. Pritom je tak veľmi dôležité, že môže byť rozhodujúce aj pre existenciu právneho štátu, ako ho poznáme. 

Ponická Huta, júl 2021

Pavol Žilinčík