Trestné činy KORUPCIE - aktualizované tabuľky po schválení novely TZ
22.5.2025
Legislatívny zásah do pravidiel fungovania slovenskej spoločnosti, ktorý bol vykonaný schválením ústavného zákona alebo obyčajného zákona v skrátenom legislatívnom konaní !!!, prípadne formou tzv. prílepku !!! (čo je návrh zmeny zákona priamo vecne nesúvisiaceho s prejednávaným legislatívnym návrhom, ktorý bol iba dodatočne prilepený/doplnený k pôvodnému legislatívnemu návrhu vo výbore NR SR alebo cez pozmeňujúci návrh poslanca v pléne NR SR v druhom čítaní) bez pripomienkového konania a bez rozporových konaní (bez zapojenia odborného aparátu štátu, inštitúcií a zástupcov akademickej obce, právnických povolaní a občianskej spoločnosti) a to aj napriek tomu, že pre takýto postup neboli splnené zákonné podmienky si zaslúži, aby sme pre historickú pamäť s cieľom poučenia sa i prevencie (generálnej i individuálnej) zaznamenali jednotlivé významné fakty - udalosti, okolnosti, vyjadrenia, stanoviská, hodnotové postoje a ich protagonistov … aby sa na to nezabudlo.
Len 15 dní po vyslovení dôvery vláde - dňa 6.12.2023 predložil minister spravodlivosti Boris Susko priamo do vlády rozsiahlu novelu Trestného zákona (bez pripomienkového konania) aj s návrhom na jej prerokovanie v skrátenom legislatívnom konaní bez splnenia zákonných podmienok pre takýto postup (čo neskôr potvrdil Ústavný súd SR v rozhodnutí PL. ÚS 3/2024).
Tento legislatívny proces, vrátane obsahu legislatívnych zmien bude navždy súčasťou a vizitkou (nielen) právnej (ne)kultúry našej krajiny.
Na časovej osi sme spoločne - praktizujúci právnici aj študenti práva zaznamenali významné udalosti súvisiace s prípravou a presadením tejto novely Trestného zákona
Cieľom tohto materiálu nie je hodnotiť jednotlivé udalosti, ale predložiť pred občiansku spoločnosť fakty, zverejnené informácie a odborné stanoviská (najmä právnikov) tak, aby si každý čitateľ mohol kritickým myslením urobiť logické závery a hodnotenie celej udalosti sám.
A tiež, aby každý protagonista jednotlivých udalostí, najmä právnik, keď sa pozrie na to, ako zvládol svoj diel spoločenskej zodpovednosti v jednotlivých štádiách priebehu zaznamenanej udalosti (problematického návrhu alebo procesu) mohol byť na seba hrdý alebo sa postaviť k svojmu konaniu kriticky a prijať rozhodnutie, že v budúcnosti v podobnej situácii bude konať inak.
Faktografia bude zároveň slúžiť ako skúška správnosti a zdroj poučenia (učebné a diskusné pomôcky) pre budúcich adeptov nielen výkonu právnických povolaní, ale najmä pre právnikov, ktorí sa stanú verejnými funkcionármi, nositeľmi výkonnej moci, zákonodárnej moci alebo súdnej moci alebo budú súčasťou orgánov kontroly ústavnosti, zákonnosti, hospodárnosti postupu a rozhodnutí orgánov verejnej moci.
Ktokoľvek má link na významné písomné alebo ústne vyjadrenie - príspevok/článok/podanie, vyjadrenie/výrok vo videu alebo rozhovore, ktorý na časovej osi ešte chýba, pošlite nám ho, prosím, na email: spol.zodp.pravnikov@gmail.com a my ju doplníme. Pri dlhších videách/rozhovoroch nám identifikujte, prosím, podstatnú časť.
Nech máme čo najvernenjší obraz o histórii a aktéroch prípravy, schválenia ale aj dopadoch tzv. Suskovej novely Trestného zákona a tento obraz nech je mementom nielen pre právnikov (aktívnych i pasívnych v tomto procese), ale aj politikov, média a najmä pre občanov - pre celú slovenskú spoločnosť do budúcnosti.
A takto prebiehala príprava návrhu novely Trestného zákona a legislatívny proces počas výkonu funkcie ministra spravodlivosti Borisa Suska:
Vypracovanie návrhu: autor návrhu doposiaľ neuvedený (predkladateľom návrhu bolo síce MS SR avšak mimo štandardného procesu prípravy návrhov zásadnej povahy upraveného interným riadiacim aktom ministra spravodlivosti - Inštrukcia Ministerstva spravodlivosti SR č. 4/2023 ktorou sa upravujú niektoré postupy pri príprave návrhov právnych predpisov zásadnej povahy. (inštrukciu vydal minister spravodlivosti Viliam Karas a doposiaľ nebola zrušená, je dostupná aj na portáli Slov-Lex - TU).
Vymenovaná nová vláda SR; ministrom spravodlivosti sa stal Boris Susko; ostatní členovia vlády: TU, vláda SR vymenovala aj nových štátnych tajomníkov ministerstva spravodlivosti (Pavol Gašpar a Milan Hodás).
Vláda SR schválila Programové vyhlásenie vlády na roky 2023 - 2027.
Nové zloženie kolégia - len z médií vyplynuli informácie, že minister spravodlivosti Boris Susko z kolégia ministra spravodlivosti vytvoreného k novele Trestného zákona ministrom Viliamom Karasom v kolégiu ponechal týchto členov: Martin Puchalla - predseda SAK (advokát), František Mozner - predseda trestnoprávneho kolégia NS SR, prof. Eduard Burda - Praf UK, Jozef Kandera - GP SR a k nim pribudli noví členovia kolégia - štátni tajomníci Milan Hodás a Pavel Gašpar; prof. Lucia Kurilovská - MV SR a Peter Erdos - SAK (advokát).
Minister spravodlivosti z kolégia odvolal týchto členov: prof. Jozef Čentéš Dr.Sc. (vedúci katedry trestného práva PraF UK, prokurátor), doc. Ondrej Laciak (advokát, ad hoc sudca ESĽP), Andrej Popovec (tajomník SAK), Peter Sepeši (odvolaný štátny tajomník MS SR, prokurátor), Ľubomír Daňko (bývalý riaditeľ NAKA).
Podľa správy TASR z 21.11.2023: "Kabinet Roberta Fica (Smer-SD) získal dôveru Národnej rady (NR) SR. Poslanci odsúhlasili programové vyhlásenie vlády (PVV). Za hlasovalo 78 poslancov zo 143 prítomných, proti bolo 65."
Na stretnutí kolégia, ktoré sa podľa dostupných informácií z médií stretlo iba raz pred predložením návrhu novely TZ do vlády, sa nezúčastnil zástupca GP SR - Jozef Kandera, ktorý si podľa vyjadrenia hovorkyne GP SR plnil iné pracovné povinnosti (zdroj informácie: TU).
Minister spravodlivosti Boris Susko predložil návrh novely Trestného zákona (bod 16) spolu s návrhom na jeho prerokovanie v skrátenom legislatívnom konaní (bod 17) priamo na 8. rokovanie vlády SR (bez MPK, bez prerokovania v Legislatívnej rade vlády SR, bez posúdenia vybraných vplyvov podľa Jednotnej metodiky MH SR).
Správy o rokovaní vlády SR o novele TZ a iných súvisiacich bodoch (Archív Rádiožurnálu - čas 03:30 až 06:30 epizódy).
Vláda SR schválila návrh novely Trestného zákona aj s návrhom na jeho prerokovanie v skrátenom legislatívnom konaní predložený ministrom spravodlivosti priamo na rokovanie vlády SR 6.12.2023 bez medzirezortného pripomienkového konania, bez prerokovania v legislatívnej rade vlády SR.
„Rada prokurátorov v tejto súvislosti dôrazne odmieta, aby k zásadným zmenám právnej úpravy v oblasti trestného práva dochádzalo takýmto skrytým spôsobom (vynechaním štandardného legislatívneho procesu) a bez aktívnej participácie oprávnených a dotknutých subjektov vrátane zástupcov prokuratúry, pretože zvolený postup by v riadne fungujúcom právnom štáte nemal byť akceptovaný. Práve legislatívny proces vytvára priestor na náležité posúdenie a vyhodnotenie prípadných zmien a pomáha vytvoriť predpoklady na to, aby došlo k minimalizácii možných negatívnych dopadov.” Správa o vyjadrení - TU alebo TU.
„Čo sa týka samotného návrhu, ide o pomerne rozsiahly legislatívny materiál, ktorý si bude vyžadovať pozorné preštudovanie. V tejto súvislosti na jednej strane oceňujeme, že Ministerstvo spravodlivosti SR, podobne ako v minulosti aj teraz, prizvalo ku konzultáciám k niektorým častiam novely aj zástupcov Slovenskej advokátskej komory. Na druhej strane však konštatujeme, že návrh prerokovať tak zásadné zmeny základného kódexu trestného práva v skrátenom legislatívnom konaní nepovažujeme za najšťastnejší. Rozumieme, že väčšina tém už bola opakovane predmetom odborných diskusií v rozličných komisiách aj na pôde MS SR, a to aj pri tvorbe nedávneho návrhu novely predstaveného na konci minulého volebného obdobia. Napriek tomu SAK dlhodobo presadzuje názor, že zásadné zmeny v kódexoch by sa mali vždy riešiť štandardnou formou.”
Správa na stránke SAK - TU.
Moderovaná diskusia s Máriou Kolíkovou a Tiborom Gašparom (argumentuje 30 rozhodnutiami Ústavného súdu a ESĽP).
Minister spravodlivosti Boris Susko rešpektuje vyjadrenie prezidentky Zuzany Čaputovej v súvislosti s novelou Trestného zákona. Dôvody na skrátené legislatívne konanie však podľa neho sú. Hovorí o porušovaní základných práv a slobôd v trestných konaniach. Tvrdí, že o obsahu novelizácie rokovali aj s odborníkmi. Správa na stránka HN - TU.
Správa na stránka HN - TU.
Z celkovo 720 členov hlasovalo 496 poslancov za rezolúciu, ktorá vyjadruje obavy pri novelách trestných kódexov v Slovenskej republike, o potieranie a stíhanie korupcie, ochranu finančných zdrojov Európskej únie a ochranu whistleblowerov.
Videozáznam zo zasadnutia Európskeho parlamentu zo dňa 13.12.2023: TU.
Účastníci stretnutia „debatovali najmä o aktuálnych právnych výzvach, súčasných trendoch vývoja trestnej politiky štátu - spočívajúcich v posilňovaní prvkov restoratívnej justície, ale aj o postavení slovenskej advokácie v spoločnosti.” a zhodli na nevyhnutnosti odborných diskusií v rámci pracovných skupín, ako aj na pokračovaní širších okrúhlych stolov najvyšších predstaviteľov justície, prokuratúry a advokácie”. Správa o stretnutí - TU.
Peter Pellegrini sa v diskusii RTVS pri otázke o zrušení špeciálnej prokuratúry odvoláva na stanovisko dekana „najprestížnejšej právnickej fakulty“ Eduarda Burdu, ktorý odporučil zrušiť ÚŠP.
Ministerstvo spravodlivosti túto spoluprácu trestne stíhaných osôb pri novele trestných kódexov označilo ako prirodzenú: TU.
Počas trvania legislatívneho procesu v Národnej rade SR vypracoval Peter Sepeši (prokurátor GP SR a bývalý štátny tajomník, ktorý spolumanažoval proces prípravy návrhu tzv. Karasovej novely Trestného zákona) analytické kritické články poukazujúce na fakty a súvislosti, zásadné zmeny, deformácie a nedostatky návrhu novely Trestného zákona.
Minister spravodlivosti Boris Susko v mene vlády predniesol návrh na skrátené legislatívne konanie v pléne Národnej rady SR a následne bolo rokovanie prerušené až do 8. januára 2024.
Rozprava k návrhu na skrátené legislatívne konanie pokračovala od 8. januára 2024 od 9.00 h. Vedená bola v pondelky až štvrtky.
Generálny prokurátor SR poslal predsedovi NR SR list, v ktorom vyjadril názor k návrhu Trestného zákona v časti týkajúcej sa trestných činov korupcie (list nebol zverejnený) - TU.
Predstavitelia hlavných inštitúcií slovenskej justície sa na pozvanie Slovenskej advokátskej komory opäť stretli v rámci tradičného formátu okrúhleho stola, aby rokovali o aktuálnych otázkach spojených s trestným právom. Správa GP SR zo stretnutia - TU.
Obávam sa, že ak prejde novela, zvýši sa počet majetkových trestných činov (rozhovor na stránke postoj.sk - TU.
„Zhodli sme sa na tom, že v aktuálnom znení novely je ešte priestor na jej vylepšenie. Ku konkrétnym návrhom sa vzhľadom na parlamentný proces vieme dopracovať medzi prvým a druhým čítaním. Nijako sa tým nemení politický zámer vládnej koalície prísť so zásadnou zmenou filozofie trestného práva, ktoré sa musí priblížiť vyspelým štátom a klásť dôraz na vyššiu náhradu spôsobenej škody. Ak je však možnosť zvýšiť kvalitu prijímaných zákonov, aby neboli žiadne pochybnosti o zachovaní bezpečnosti slovenských občanov, mali by sme ju využiť,“ uviedol po stretnutí Peter Pellegrini. Celý text správy - TU.
Eduard Burda, dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave bol zvolený za predsedu Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán (Markíza: TU).
Prezidentka reaguje na zmeny v trestnej politike štátu. Stretla sa so zástupcami justície aj právnymi expertmi (zdroj TA3: TU)
Na stretnutie s prezidentkou prijali pozvanie:
prof. Ladislav Orosz (ústavný právnik, emeritný sudca ÚS SR a VŠ pedagóg)
doc. Lucia Žitňanská (exministerka spravodlivosti, advokátka a VŠ pedagóg)
Rastislav Stieranka (sudca Špecializovaného trestného súdu)
Stanislav Jakubčík (predseda Rady prokurátorov SR, prokurátor KP Žilina)
Lucia Bizoňová (prokurátorka Úradu špeciálnej prokuratúry)
Peter Sepeši (prokurátor GP SR, bývalý štátny tajomník MS SR i bývalý člen Rady prokurátorov SR)
Viliam Karas (exminister spravodlivosti; expert KDH na oblasti práva, spravodlivosti a bezpečnosti, advokát a bývalý predseda SAK).
„Európsky parlament dnes (17.01.2024) prijal uznesenie o plánovanom zrušení kľúčových protikorupčných štruktúr na Slovensku a jeho dôsledkoch pre právny štát (2023/3021(RSP]. Sme bohužiaľ nútení konštatovať, že toto uznesenie Európskeho parlamentu je dôkazom o kríze právneho štátu, ale nie v Slovenskej republike, ale v niektorých inštitúciách Európskej únie. Je dôkazom neprofesionálneho prístupu poslancov Európskeho parlamentu a dôkazom politického lobingu slovenskej opozície a niektorých slovenských europoslancov podkopávajúceho legitímne záujmy občanov Slovenskej republiky. ..” Celý text reakcie MS SR nájdete TU.
„Šéf rady prokurátorov: Kolegovia nie sú žiadne Lipšicove ikry, dám za nich ruku do ohňa” - TU.
„Predseda rady prokurátorov. Na slobode sa ocitne oveľa viac recidivistov, ktorí budú zas páchať trestné činy”. Rozhovor so Stanislavom Jakubčíkom o tom, čo sa stane so spravodlivosťou, ak parlament schváli novelu Trestného zákona a zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry. - TU.
Podpredseda národnej rady otvoril prvé čítanie. Na základe procedurálneho návrhu koaličného poslanca (Mariána Saloňa, ktorý podal návrh v mene troch poslaneckých klubov SMER-slovenská sociálna demokracia, HLAS a Slovenská národná strana) bola rozprava obmedzená na 20 hodín pre všetkých poslancov, a to v zmysle § 29a ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, podľa ktorého sa národná rada môže na návrh aspoň dvoch poslaneckých klubov uzniesť na určení dĺžky času na rozpravu k bodu zaradenému na program schôdze národnej rady. zákon bol prerokovaný v prvom čítaní na 6. schôdzi národnej rady (uznesenie č. 95 z 26. januára 2024) a národná rada rozhodla, že ho prerokuje v druhom čítaní, ktoré prebehlo na 9. schôdzi národnej rady.
Poslanec Tibor Gašpar predložil na rokovanie ústavnoprávneho výboru pozmeňovací návrh, ktorý bol členom výboru doručený 29. januára 2024 o 20.03 h (teda bezprostredne večer pred začatím rozpravy).
Debaty sa zúčastnili Daniel Lipšic, Peter Šamko, Matúš Harkabus, Marcela Kosová, Ján Hrubala, Tomáš Strémy a Peter Erdös.
Videozáznam debaty: TU.
Druhé čítanie v príslušných výboroch národnej rady.
Spoločná správa s 88 bodmi pozmeňujúcich návrhov bola schválená gestorským výborom (ÚPV) za 5:44 min (6 hlasmi - Čellár/predseda, Gašpar/spravodajca, Gašparovič, Eliáš, Gluck, Plevíková).
Spoločná správa Ústavnoprávneho výboru NR SR č. 106a z 31.1.2024 s pozmeňovacími návrhmi (88 bodov) - TU
Videozáznam zo zasadnutia ÚPV dňa 31.1.2024: TU.
Návrh zákona bol prerokovaný aj v ďalších výboroch tak, že 31. januára 2024 zasadol ústavnoprávny výbor už ako gestorský výbor.
Prvý deň 9. schôdze národnej rady sa začalo druhé čítanie o návrhu zákona. Na základe procedurálneho návrhu poslanca Mariána Saloňa bola aj táto rozprava skrátená podľa § 29a ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, a to na 62 hodín pre všetkých poslancov.
Vzhľadom na uplynutie prideleného času neboli všetky pozmeňujúce návrhy prednesené v rozprave, tieto však neboli ani rozdané poslancom a neboli prečítané ani spoločným spravodajcom pred hlasovaním. Spoločný spravodajca vo vzťahu k pozmeňujúcim návrhom predloženým poslancami z klubu Progresívneho Slovenska uviedol, že o nich nemožno dať hlasovať, pretože boli schválené body spoločnej správy, s ktorými sa vzájomne vylučujú. Druhé čítanie bolo ukončené uskutočnením hlasovania o všetkých pozmeňujúcich návrhoch. Po uplynutí rečníckeho času určeného pre opozičné poslanecké kluby národná rada pokračovala v rokovaní o novele v treťom čítaní.
Generálny prokurátor Maroš Žilinka odmieta, že by mlčal pri novele Trestného zákona i to, že by sa zúčastnil nejakých tajných stretnutí. Uviedol to počas Hodiny otázok v pléne Národnej rady.
Hlasovanie č. 414 o návrhu zákona ako o celku: TU
Na návrh predsedu národnej rady bolo približne o 17.44 h odhlasované, že plénum bude rokovať v treťom čítaní nepretržite až do konca diskusie v rozprave. Počas tejto rozpravy vystúpili dvaja poslanci opozície (Juraj Krúpa a Alojz Hlina) a spravodajca Tibor Gašpar (z celkového počtu 54 prihlásených poslancov). Následne predseda národnej rady podal návrh na uzavretie rozpravy podľa § 35 ods. 7 zákona o rokovacom poriadku. Rozprava bola ukončená bezprostredne po prijatí rozhodnutia národnej rady o 20.24 h a následne národná rada schválila zákon hlasovaním o 20.26 h.
Odvoláva sa na odbornú debatu s Pellegrinim“ Nie som ticho, nezúčastňujem sa však marketingových aktivít," vyhlásil Žilinka a ohradil sa voči zaťahovaniu Generálnej prokuratúry SR a prokurátorov do politického boja. Viac v článku na webe SME.sk: https://domov.sme.sk/c/23280045/zilinka-odmieta-kritiku-odvolava-sa-na-odbornu-debatu-s-pellegrinim.html?ref=av-center.
Podané 2 návrhy 36 poslancov resp. 39 poslancov NR SR na ÚS SR na posúdenie súladu novely TZ s Ústavou
Verejná výzva UčPS za poškodených za bezpečnejšie a slušnejšie Slovensko: TU
Apolitická občianska výzva občianskeho združenia Učená právnická spoločnosť (UčPS), verejné vyjadrenie názoru členov UčPS na schválenú novelu Trestného zákona a apel na občiansku spoločnosť, právnickú obec i poslancov NR SR, aby návrh vrátili k rokovacím stolom expertov.
Podaný návrh prezidentkou SR na ÚS SR na posúdenie súladu novely TZ s Ústavou
Podané 2 návrhy 36 resp. 39 poslancov na ÚS SR na posúdenie súladu novely TZ s Ústavou
ÚS SR uznesením PL. ÚS 2/2024-115 spojil návrhy prezidentky a 2 návrhy poslancov NR SR na posúdenie súladu novely TZ s Ústavou na spoločné konanie
ÚS SR prijal spojené návrhy na konanie a pozastavil účinnosť PL. ÚS 3/2024-112
Zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry v dôsledku nadobudnutia účinnosti zákona č. 40/2024 Z.z. (okrem čl. I a dvoch bodov čl. II)
Kritické vystúpenie prof. Čentéša proti novele Trestného zákona na prednáške na PraF UK, ktorá sa stretla s obrovským záujmom zástupcov aplikačnej praxe (sudcovia, prokurátori, advokáti, policajti) a najmä študentov. Tiež boli zástupcovia MS SR, Súdnej rady SR a bývalý minister Viliam Karas.
Otvorený list 11 prokurátorov, ktorí pôsobili na ÚŠP: dostupný v úplnom znení TU
Vyhlásenie krajských prokurátorov - zverejnené na portáli SITA: TU
Prijaté rozhodnutie ÚS SR PL. ÚS 3/2024 a odlišné stanovisko sudcu Straku (leg. proces nezákonný, nie však protiústavný). Je na mieste sa pýtať, ako by to celé dopadlo, ak by sa Ústavný súd pred 22 rokmi rozhodol inak a nastavil by prísnejšie a striktnejšie mantinely pre Národnú radu SR alebo by pri rozhodovacej činnosti vystúpil z modality sebaobmedzenia a zdržanlivosti.
Ústavný súd zverejnil nález PL. ÚS 3/2024 a odlišné stanovisko sudcu Straku vo veci „novely Trestného zákona": TU
Zriadenie oddelenia závažnej kriminality novelizáciou zákona o prokuratúre zákonom č. 353/2024 Z.z.
Debaty sa zúčastnili Ľubomír Daňko, Marek Para, Peter Sepeši a Tomáš Strémy. Moderátor Peter Hanák.
Videozáznam debaty: TU
Môže sa história opakovať ? Link na tlačovú správu: TU. Diskusia bola rozdelená na viacero blokov, pričom jeden z nich mal názov “Právne aspekty procesu s Miladou Horákovou a paralely súčasnosti”. Diskusia sa snažila navodiť dojem, že práve v období rokov 2020-2023, kedy boli začaté mnohé trestné stíhania ľudí zastávajúcich vrcholné pozície v orgánoch verejnej moci v Slovenskej republike sú alebo mohli byť akousi paralelou k trestným stíhaniam z konca 40. rokov a začiatku 50. rokov minulého storočia v Československu. Veľmi dôležité je zdôrazniť, že mnohé z trestných stíhaní v rokoch 2020-2023 boli právoplatne skončené a nešlo iba o priznania a z toho prameniace dohody o vine a treste. Hovoriť o systémových zlyhaniach a paralelách s 50. rokmi je absolútne neprimerané, nakoľko nemožno porovnávať ľudí väznených a poslaných na trest smrti za svoj odlišný politický názor so súčasnými trestnými stíhaniami za korupčné trestné činy, kde boli mnoho razy uložené “iba” peňažné tresty. Takéto porovnanie odmietol aj profesor Čentéš vo vyjadrení pre televíziu 360tka.
Link na reportáž internetovej televízie 360tka o vyššie uvedenej diskusii TU. Reportáž obsahuje vyjadrenia ministra spravodlivosti Borisa Suska, ale aj vystúpenia viacerých členov Súdnej rady priamo na zasadnutiach Súdnej rady - Martin Bezák, Peter Šamko, ktorí svoju rétoriku (nevedno prečo) na diskusii zmiernili. Dekan Právnickej fakulty sa na túto tému opakovane odmietol vyjadriť.
Na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave sa zavádza do výučby nový predmet pre študentov s názvom “Spôsoby zneužitia trestného práva a možnosti, ako na ne reagovať”. Garantom predmetu však nebude Katedra trestného práva, kriminológie a kriminalistiky pod vedením profesora Jozefa Čentéša, ale Ústav klinického právneho vzdelávania. Bližšie k predmetu TU a TU.
3.2.2026
1.2.2026
1.12.2025
Včera
12.7.2025
7.5.2025
30.11.2025
23.4.2025
20.7.2025
14.7.2025
15.8.2024
23.4.2025
23.4.2025
22.5.2025
23.4.2025

