Odborná verejnosť pred Ústavným súdom - ochrana oznamovateľov je otázkou právneho štátu, nie technickej zmeny

Odborná verejnosť pred Ústavným súdom - ochrana oznamovateľov je otázkou právneho štátu, nie technickej zmeny

Bratislava [2. február 2026] – Skupina viac ako 100 právničiek a právnikov spolu s viac než 40 zástupcami občianskej spoločnosti predložila Ústavnému súdu Slovenskej republiky stanovisko v konaní o súlade zákona o Úrade na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti.

Stanovisko poukazuje na to, že zákon formálne ruší existujúci Úrad na ochranu oznamovateľov a zároveň vytvára nový orgán s takmer identickými kompetenciami. Podľa odborníkov takýto postup vyvoláva vážne ústavnoprávne otázky, najmä pokiaľ ide o ochranu inštitucionálnej nezávislosti a stabilitu orgánov verejnej moci.

Ako sa uvádza v stanovisku: „Napadnutý zákon formálne ruší doterajší Úrad na ochranu oznamovateľov a zriaďuje nový úrad s prakticky identickou agendou. Ide o účelový ‚reštart‘ inštitúcie.“  Autori upozorňujú na vznik precedensu, ktorý by do budúcna oslaboval ochranu nezávislých kontrolných inštitúcií ako takých.

Skrátené legislatívne konanie bez mimoriadnych okolností

Autori stanoviska kriticky poukazujú aj spôsob prijatia zákona. Použitie skráteného legislatívneho konania podľa nich nebolo odôvodnené existenciou mimoriadnych okolností, ale viedlo k obmedzeniu odbornej diskusie a účasti verejnosti.

„Politická urgencia nie je ústavným dôvodom na obchádzanie demokratickej diskusie a participácie verejnosti.“ uvádzajú odborníci.

Podľa odborníkov kvalita legislatívneho procesu nie je formálnou otázkou, ale súčasťou materiálneho právneho štátu. Ak sa výnimočné procesné postupy používajú ako bežný nástroj vládnutia, oslabuje sa demokratická legitimita práva.

Riziko odstrašujúceho účinku na oznamovateľov

Stanovisko upozorňuje aj na možné praktické dôsledky zákona pre oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Destabilizácia ochranného systému a zavedenie spätnej preskúmateľnosti už priznaného statusu ochrany môže podľa odborníkov vyvolať právnu neistotu a znížiť ochotu ľudí upozorňovať na porušovanie práva.

Takýto „chilling effect“ nie je podľa autorov v súlade s ústavnými garanciami slobody prejavu ani s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky v oblasti ochrany whistleblowerov.

Európsky rozmer - účinnosť ochrany musí byť reálna, nielen formálna

Z pohľadu práva Európskej únie stanovisko zdôrazňuje, že ochrana oznamovateľov má byť účinná aj v praxi. Ak vnútroštátna úprava oslabuje dôveru v nezávislosť ochranného mechanizmu, môže tým narušiť praktický účinok smernice EÚ o ochrane osôb, ktoré nahlasujú porušenia práva Únie. Európska komisia medzičasom začala konanie o porušení práva EÚ kvôli prijatým zmenám.

Právo na dobrú správu a princíp „dobrého hospodára“

Stanovisko sa osobitne venuje aj právu na dobrú správu vecí verejných (good governance), ktoré je neoddeliteľnou súčasťou materiálneho právneho štátu. Odborníci upozorňujú, že zásadné inštitucionálne zmeny vo verejnej správe musia byť nielen formálne zákonné, ale aj racionálne, predvídateľné a transparentné. Postup zvolený vládou a Národnou radou totiž nebol sprevádzaný riadnym vyhodnotením finančných, personálnych a organizačných dopadov, hoci ide o zmenu s nepochybne významnými transakčnými nákladmi pre štát.

Náhle a nedostatočne odôvodnené reorganizácie podľa autorov oslabujú právnu istotu a môžu negatívne zasiahnuť práva osôb, ktoré sa na ochranu štátu spoliehajú, vrátane oznamovateľov protispoločenskej činnosti a obetí trestných činov.

Autori preto vyzývajú Ústavný súd, aby pri posudzovaní zákona zohľadnil nielen jeho text, ale aj jeho reálne dopady na fungovanie ochranného systému a na právny štát.

Stanovisko amicus curiae (lat. „priateľ súdu“) je osobitná forma odborného vstupu do konania pred Ústavným súdom. Nejde o zastupovanie ktorejkoľvek zo strán sporu, ale o nezávislý príspevok odbornej verejnosti, ktorého cieľom je pomôcť súdu pri posudzovaní širších súvislostí.