Týmto článkom Vám prinášame ďalšie pokračovanie pripomienok z oblasti Financovanie športu, sponzorská zmluva a superodpočet pri dani z príjmov.
V tejto 3. časti sa venujeme pripomienkam podaným k zmenám zákona o športe navrhovaným v rámci inštitútu sponzorského a návrhu doplnenia zákona o dani z príjmov týkajúci sa odpočtu výdavkov na podporu športu.
Pripomienky boli podané ako zásadné.
V súčasnej právnej úprave sponzorského v § 50 ods. 1 zákona o športe je z účelov sponzorského vylúčená mzda športovca a športového odborníka alebo ich odmena za vykonávanie športu alebo inej športovej činnosti.
Novela navrhuje z vylúčených (zakázaných) účelov sponzorského vypustiť túto mzdu a odmenu športovca a športového odborníka.
Spochybňujeme opodstatnenosť navrhovanej úpravy, ktorá umožňuje mzdu alebo odmenu za vykonávanie športu alebo inej športovej činnosti uhrádzať zo sponzorského poskytnutého priamo športovcovi (nie prostredníctvom klubu).
Pokiaľ by účelom sponzorského mohla byť mzda alebo odmena, tak sa míňa základný účel sponzorského, ktoré má predovšetkým slúžiť na financovanie účelu súvisiaceho so športovou činnosťou.
Umožnenie úhrady mzdy a odmeny a bez žiadnej limitácie, by po prvé mohlo viesť k zdecimovaniu súčasného účelu sponzorského, ďalej k disimulácii právneho vzťahu, v ktorom by sponzorovaný - fyzická osoba vystupoval ako zamestnanec alebo fyzická osoba podnikateľ, pričom sa predkladateľ novely zákona vôbec nevysporiadal s otázkami zdaňovania takejto mzdy, odmeny, splnenia si odvodových povinností súvisiacich s takýmto príjmom fyzickej osoby a najmä toho, z akých zdrojov by tieto povinnosti sponzorovaný plniť. V takomto prípade, by paradoxne sponzorské na strane sponzorovaného vyvolávalo potrebu ďalších finančných prostriedkov.
Za súčasného stavu platí, že pokiaľ si sponzor sumu sponzorského uplatní v rámci nákladov, tak rovnaký objem finančných prostriedkov si sponzorovaný eviduje na strane príjmov avšak súčasne pri minutí týchto prostriedkov na účel sponzorského si ich potom sponzorovaný rovnakej výške uplatní v rámci nákladov a tak je suma sponzorského z pohľadu sponzorovaného daňovo neutrálna.
Naproti tomu pri mzde a odmene na druhej strane, nie je aké výdavky možno uplatniť.
Na základe uvedeného považujeme navrhovanú úpravu za nedomyslenú, bez zohľadnenia praktických súvislostí a navrhujeme ju prepracovať.
Ďalej novela zavádza zvýšenie nákladov na uvádzanie sponzora zo súčasných iba 10% na 20%.
Pri pôvodnom koncipovaní a presadení nového zmluvného typu - zmluvy o sponzorstve v športe s novým režimom zameraným na maximalizáciu príjmu pre šport, bolo nevyhnutné odlíšiť túto zmluvu, ako aj jej daňový režim, od existujúcich zmluvných typov.
Preto sa predkladatelia návrhu zákona o športe v roku 2015 zámerne vyhýbali pojmu „reklama” a našli pojem „propagácia” sponzora (má slúžiť na zviditeľnenie spojenia dobrého mena a „značky” sponzora s dobrým menom a “značkou” podporovaného subjektu - nemá ísť o nástroj reklamy), aby sa vyhli posudzovaniu nákladov na propagáciu sponzora cez prizmu definície reklamy.
Zároveň bolo cieľom maximalizovať použitie poskytnutých prostriedkov - sponzorského pre šport na športovú činnosť a vylúčiť rôznych sprostredkovateľov ale aj reklamné agentúry, ktorých priestor je najmä naplniť plnenia podľa zmluvy o reklame, pri ktorých veľkú časť prostriedkov smerujúcich do športu získajú sprostredkovatelia, reklamnné agentúry a média (a netvrdíme, že neodvádzajú poctivú dobrú robotu).
Podstata reklamy je však určená jej definíciou v zákone o reklame. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. § 147/2001 Z.z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov: „reklama je predvedenie, prezentácia alebo iné oznámenie v každej podobe súvisiace s obchodnou, podnikateľskou alebo inou zárobkovou činnosťou 1b) s cieľom uplatniť produkty na trhu, ak osobitný predpis neustanovuje inak,1c)”.
Keďže ide o nástroj podnikania, pri ktorom je výdavok v plnej výške uplatniteľný ako daňový náklad znižujúci daňový základ a to bez ohľadu na to, či je podnikateľ v zisku alebo strate, pri reklame nie je možné očakávať, že 90% plnenia pre športovú organizáciu pôjde na športovú činnosť.
Na šport sa na konci po odrataní oprávnených nákladov na výrobu a prezentáciu reklamných plnení nezriedka dostane aj menej ako 50% poskytnutého plnenia zo zmluvy o reklame a ešte je tento príjem predmetom dane a zo strany kontrolných orgánov hrozí posudzovanie primeranosti hodnoty reklamnej zmluvy a účelnosti nákladov z pohľadu definície reklamy.
Máme za to, že zvyšovaním percenta, ktoré je možné použiť z 10% na 20% sa inštitút sponzorského odvracia od svojej podstaty a to smerom ku vzťahom bežne plynúcim zo zmlúv o reklame, pritom práve zrejmé vyhranenie sa a odlíšenie inštitútu sponzorského od reklamy bolo zámerom zákona o športe v čase jeho prijatia a aj podmienkou pre akceptovanie tohto inštitútu.
Dokonca aj v dôvodovej správe prekladateľ navrhovanú zmenu viac menej aj zdôvodňuje tak, že akcentuje atraktívne prvky pre sponzora (rozšírenie materiálnych možností marketingovej a mediálnej prezentácie; atraktívny produkt prezentácie, moderné nosiče reklamy a iné formy prezentácie v prospech sponzora, ktoré otvárajú možnosti prílivu moderných metód reklamy do športu).
Celý princíp sponzorského by sa mal zásadne prejednať, najmä jeho účel, a spôsob realizácie, nakoľko okrem otázok k výške a spôsobu realizácie propagácie sponzora a finálnej hodnoty sponzorského je nevyriešená (podľa názoru daňových poradcov oveľa vážnejšia) otázka DPH.
Ak malo byť účelom jednoduche poskytnutie financií pre šport, pričom by to bol daňový výdavok sponzora, nie sú potrebné žiadne obmedzenia ani podmienky. Postačuje len použitie na stanovený účel.
"Poďakovanie" vo forme propagácie (vnímanej ako reklama) ako je to dnes v zákone uvedené ako možnosť, zvádza sponzorov k tlaku na sponzorovaných, aby tú „reklamu” robili a tým sa dostávajú do problémov s realizáciou, nižším čistým príjmom a problémom s DPH.
Ak by sponzorské nebolo viazané na žiadnu „protislužbu" bolo by to čisté a bezproblémové.
Na základe uvedeného považujeme navrhovanú úpravu za nedomyslenú, bez zohľadnenia praktických súvislostí a navrhujeme ju prepracovať.
Zákon o dani z príjmov sa navrhuje doplniť o nové ustanovenie (§30ca), ktorým by sa právnickým osobám a fyzickým osobám umožnil tzv. superodpočet.
Zásadne požadujeme, aby poskytnutie podpory na šport, pri ktorej bude možný superodpočet podľa navrhovaného znenia § 30ca zákona o dani z príjmov bolo naviazané výlučne na zmluvu o sponzorstve v športe podľa § 50 Zákona o športe tak, ako to bolo navrhované (zatiaľ neúspešne) už od roku 2015 opakovane niekoľkokrát.
Aby aj táto forma podpory športu mala podmienky ustanovené v Zákone o športe a aby bola podriadená kontrolným mechanizmom viažúcim sa na tento typ zmluvy povinne zverejňovanej v IS športu. A tým pádom, v súlade so záujmom na správnosti využívania a ochrany tohto inštitútu (benefitu pre šport), aby bola táto forma podpory športu aj v pôsobnosti hlavného kontrolóra športu ako špecializovaného orgánu nielen kontroly, ale aj garanta metodiky a správnosti postupov/procesov/vzťahov v oblasti športu s dopadmi na štátne prostriedky.
