A JE TO ! … NOVELA ZÁKONA O ŠPORTE VRÁTILA ZÁVISLÚ PRÁCU ŠPORTOVCOV DO OBLASTI PRACOVNÉHO PRÁVA …

Zadanie stanoviska: 

Posúdiť vplyv novely zákona o športe - zákona č. 104/2025 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, na zmluvné vzťahy profesionálnych športovcov s klubmi pri vykonávaní športu pre športovú organizáciu s naplnením znakov závislej práce 

Relevantná právna úprava pre stanovisko: 

• zákon č. 440/2015 Z.z. o športe v znení neskorších predpisov (znenie účinné do 30.6.2025) 
• zákon č. 6/2020 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2015 Z.z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Novela z roku 2020“) 
• návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2015 Z.z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Novela z roku 2025“ alebo aj „Novela“) schválený Národnou radou SR dňa 8.4.2025 - dostupný TU 
• zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov 
• zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov
• zákon č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov

Ďalšie pracovné dokumenty:

2025 - novela Zákona o športe č. 104/2025 Z. z.:

• Legislatívny proces (tlač 519)
• Návrh novely Zákona o športe
• Dôvodová správa k Novele 
• Spoločná správa výboru k Novele
• Prvý pozmeňujúci návrh poslanca Malatinca s odôvodnením
• Druhý pozmeňujúci návrh poslanca Malatinca s odôvodnením 
• Hlasovanie poslancov o spoločnej správy a pozmeňujúcich návrhoch
• Schválené znenie novely Zákona o športe na stránke NR SR
• Novela podpísaná prezidentom SR dňa 23.4.2025.
• Znenie vyhlásené v Zbierke zákonov SR (účinnosť od 1.7.2025, resp. 1.1.2026, viď čl. III): 
• Pripomienky UčPS k návrhu novely Zákona o športe z roku 2025 na webovej stránke UčPS: TU
• Pripomienky UčPS k legislatívnemu materiálu (návrh novely Zákona o športe) vedenému na portáli Slov-Lex pod číslom LP/2024/362: TU

2020 - novela Zákona o športe č. 6/2020 Z.z.

• Návrh novely Zákona o športe z roku 2020 - TU
• Dôvodová správa k novele z r. 2020 - TU 
• Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Smolíkovej k novele z r. 2020 s odôvodnením - TU 
• Podnet a opakovaný podnet UčPS na podanie návrhu na Ústavný súd SR pre nesúlad ustanovení novely Zákona o športe z roku 2020 s Ústavou SR - TU

Iné:

• rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-415/93 
• rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-265/03

Pre vysvetlenie súčasných zmien právnej úpravy schválených v roku 2025 sa pozrieme (aj) na minulosť

Aby sme mohli komplexne posúdiť prítomnosť, vrátime sa krátko aj do minulosti k novele zákona o športe, ktorá s účinnosťou od 1.2.2020 zaviedla tzv. duálny zmluvný režim pre profesionálnych športovcov v kolektívnych športoch vykonávajúcich šport pre klub spôsobom naplňajúcim znaky závislej práce a to v pracovnoprávom vzťahu (na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu) alebo obchodnoprávnom vzťahu (na základe “inej zmluvy” ako SZČO).

V roku 2019 bola prijatá kontroverzná novela Zákona o športe, ktorá bola publikovaná pod č. 6/2020 Z.z. Išlo o návrh poslancov Národnej rady SR Dušana TITTELA a Tibora JANČULU na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov - tlač 1716).

Pôvodný návrh zákona predložený poslancami mal iba 2 body a v dôvodovej správe sa okrem iného uvádzalo, že:

„Aplikačná prax ukázala, že nemožnosť vykonávať šport v kolektívnych športoch profesionálnym športovcom, ako samostatne zárobkovo činnou osobou nie je žiadúca, nakoľko neprimerane obmedzuje zmluvnú voľnosť športovcov v kolektívnych športoch. Profesionálny športovec bude môcť vykonávať športovú činnosť v prospech konkrétnej športovej organizácie na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu alebo ako samostatne zárobkovo činná osoba na základe zmluvy podľa Občianskeho zákonníka, alebo zmluvy podľa Obchodného zákonníka.

Je paradoxné, že návrh zákona predložili dvaja bývalí futbalisti, hoci národný športový zväz futbalu (SFZ) bol proti navrhovanému zavedeniu duálneho režimu a SFZ sa dlhodobo v súlade s odporúčaniami UEFA snažil o dosiahnutie pracovnoprávnych vzťahov pri zohľadnení osobitostí športu v systéme sociálneho zabezpečenia športovcov, vrátane základu a výšky odvodov športovcov a športových klubov.

Schválená novela Zákona o športe mala nakoniec až 14 bodov a bola publikovaná pod č. 6/2020 Z.z.

Ako je to už po roku 2015 viacmenej tradičné „na chodbách” Národnej rady SR vznikol (bol prelobovaný) zásadný pozmeňujúci návrh, ktorý predložila v II. čítaní (27.11.2019) poslankyňa Eva Smolíková. 

V tomto smere boli výnimkou, ktorá si zaslúži spomenúť z úcty k pamiatke, práci a odkazu neb. poslanca Petráka, prípady, keď pán Petrák ako predseda „školského výboru” štandardne zvolával k rokovaciemu stolu poslancov a expertov (štátu i športovej obce) pre oblasť športu, aby prerokovali zmeny navrhované v športovej legislatíve poslancami vo výboroch NR SR alebo aj v druhom čítaní cez pozmeňujúce návrhy. Tieto časy žiaľ odišli s pánom poslancom, ktorý sa snažil hľadať udržateľné riešenia po zapojení/vypočutí odborníkov pre našu krajinu, nie pre politickú stranu, či záujmovú skupinu alebo vplyvného jednotlivca.

Schválením pozmeňujúcého a doplňujúceho návrhu poslankyne Smolíkovej predloženým v II. čítaní (27.11.2019) sa tento stal súčasťou schváleného zákona č. 6/2020 Z.z. a priniesol nasledovné zmeny: 

1. nabúral/rozbil doktrínu „závislej práce” v slovenskom práve, ktorú dovtedy jednotne upravoval Zákonník práce pre celý právny poriadok.
   Zákonník práce z dôvodu dlhodobej snahy obchádzať pracovnoprávne vzťahy pri závislej práci v § 1 ods. 3 Zákonníka práce výslovne vylúčil možnosť vykonávať závislú prácu v inom ako pracovnoprávnom vzťahu. 
   Poznámka:
   Podľa § 1 ods. 3 Zákonníka práce:
   „(3) Závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov.”.
2. zaviedol duálny režim na možnosť uzavretia zmluvného vzťahu medzi profesionálnym športovcom a športovým klubom pri vykonávaní športu s naplnením znakov závislej práce, ako
3. pracovno-právneho vzťahu (zmluvou o profesionálnom vykonávaní športu)
4. obchodnoprávneho vzťahu (na základe “inej zmluvy”), čím vlastne zákonodarca "zlegalizoval" tzv. "bogus self employment" alebo pojem "false self-employment".
   [Často sa to označuje ako „falošná samostatná zárobková činnosť” alebo „závislá samostatná zárobková činnosť” a bežne sa ňou rozumejú osoby/pracovníci registrovaní ako samostatne zárobkovo činné osoby, ktorých podmienky zamestnania sú de facto závislým zamestnaním. Toto postavenie zamestnanca sa využíva na obchádzanie daňových povinností a/alebo povinností v oblasti sociálneho poistenia alebo povinností zamestnávateľa. (zdroj: OECD (2014), Výhľad zamestnanosti OECD na rok 2014, OECD Publishing, Paríž, https://doi.org/10.1787/empl_outlook-2014-en)] 
5. priniesol nespravodlivú retroaktívnu (časovo spätne, t.j. aj na zmluvné vzťahy, ktoré boli založené ešte pred účinnosťou zákona) „amnestiu” vo vzťahu k niekoľko ročnému porušovaniu zákona o športe športovými klubmi (najmä hokejovými klubmi s výnimkou VSŽ Košice a HC Slovan Bratislava), keď v prechodnom ustanovení § 106d k úpravám účinným od 1. februára 2020 bolo schválené pravidlo, podľa ktorého:
   „Zmluvný vzťah športovca a športovej organizácie, ktorý vznikol pred 1. februárom 2020, ak športovec vykonáva šport pre športovú organizáciu ako samostatne zárobkovo činná osoba, a to aj spôsobom, ktorý spĺňa znaky závislej práce, sa považuje za zmluvný vzťah založený inou zmluvou podľa tohto zákona ako zmluvou o profesionálnom vykonávaní športu. Ustanovenie § 102 ods. 4 sa nepoužije.“

Poznámka:
Prechodné ustanovenie § 102 ods. 4 (odkazuje naň § 106d tak, že sa nepoužije) znie:
„(4) Športové kluby, v ktorých športovci do 31. decembra 2015 vykonávajú šport spôsobom, ktorý spĺňa znaky závislej práce, upravia svoje zmluvné vzťahy so športovcami v súlade s týmto zákonom do 31. decembra 2018. Po uplynutí tejto lehoty sa zmluva medzi športovcom a športovým klubom vykonávajúcim šport spôsobom, ktorý spĺňa znaky závislej práce bude považovať za zmluvu o profesionálnom vykonávaní športu podľa tohto zákona.”

Citované prechodné ustanovenie (§ 102 ods. 4) teda od účinnosti zákona č. 440/2015 Z.z. o športe zaviedlo pravidlo, že ak si vo veľkorysej 3-ročnej lehote od účinnosti zákona o športe (od 1.1.2016 do 31.12,2018) športový klub s profesionálnym športovcom vykonávajúcim šport spôsobom, ktorý spĺňa znaky závislej práce, neuzavrie zmluvu o profesionálnom vykonávaní športu, ich „iná zmluva” sa od 1.1.2019 bude zo zákona považovať za zmluvu o profesionálnom vykonávaní športu podľa Zákona o športe.

Futbalové kluby, vyššie uvedené dva hokejové kluby a ďalšie kluby (hádzaná, basketbal, volejbal), ktoré po schválení zákona o športe v roku 2015 riadne dodržiavali zákon a uzavreli so športovcami zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu, svojich športovcov viedli ako zamestnancov a okrem iného odvádzali za svojich športovcov - zamestnancov, zrážkovú daň z príjmov (odvody sa neplatili, nakoľko na účely zákona o sociálnom poistení sa športovci dočasne nepovažovali za zamestnancov) boli ekonomicky znevýhodnené nepochybne aj s negatívnymi dopadmi na integritu súťaženia (rozdielne náklady na hráčov s rovnakým čistým príjmom - keďže ten je pre športovca rozhodujúci).

Náklady športového klubu na športovca - zamestnanca, ktorý má v tomto postavení dosiahnuť čistý príjem 2.000 eur predstavujú 2.000 eur + 19% daň z príjmu zo závislej činnosti, t.j. náklad športového klubu je cca. 2.470 eur (bez zohľadnenia nezdaniteľných častí základu dane a povinných odvodov). 

Pri vyššom príjme, kedy má športovec v tomto postaven dosiahnuť čistý príjem viac ako 4.000 eur mesačne sa náklad športového klubu výrazne zvýši, nakoľko je sadzba dane z príjmov nad túto sumu predstavuje 25% (viď poznámka nižšie).

Náklady športového klubu na športovca - SZČO, ktorý má v tomto postavení dosiahnúť čistý príjem 2.000 eur, predstavujú 2.000 eur (bez zohľadnenia nákladov športovca - SZČO súvisiacich s dosahovaním tohto príjmu a bez zohľadnenia nezdaniteľných častí základu dane, dane z príjmov a povinných odvodov, ktoré je povinný športovec - SZČO samostatne odvádzať). 

Poznámka:
Hranica, od ktorej sa za rok 2025 bude platiť vyššia - 25 % daň, sa začne uplatňovať pri daňovom základe nad 48.441,43 eura ročne (pri tejto sume sa už neuplatňuje nezdaniteľná časť základu dane), čo zodpovedá 176,8-násobku životného minima, ktoré je od 1.7.2024 ustanovené vo výške 273,99 eur (opatrenie MPSVaR SR č. 149/2024 Z.z.).

Z uvedeného vyplýva, že 25% daň z príjmov platí športovec z príjmu presahujúceho 4.036,80 eur mesačne (12 mesiacov x 4.036,80 eur = 48.441 eur), čo náklady športového klubu vo vzťahu k očakávanému/dohodnutému čistému príjmu profesionálneho športovca podstatne zvyšuje. 

Odôvodnenie stanoviska

Národná rada SR schválila dňa 8.4.2025 vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 

Novela okrem iného mení a dopĺňa § 4 ods. 3 zákona o športe, ktorý upravuje spôsoby vykonávania športu profesionálnym športovcom. 

Predložený vládny návrh Novely sa v rámci § 4 ods. 3 písm. a) zákona o športe vrátil k zneniu, ktoré bolo účinné do 31.1.2020 a ktoré neumožňovalo vykonávať šport v kolektívnych športoch športovcovi ako SZČO. 

§ 4 ods. 3 písm. a) zákona o športe účinné do 31.1.2020 a ust. 4 § ods. 3 písm. a) vládneho návrhu Novely predloženého do NR SR je totožné a znie nasledovne: 

„(3) Profesionálny športovec vykonáva šport
a) na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu, ak činnosť športovca spĺňa znaky závislej práce,³⁾“ 

Z dôvodovej správy k vládnemu návrhu Novely vyplýva:
„K bodu 5 [§ 4 ods. 3]:
Zákon sa vracia k pracovnoprávnemu vzťahu športu vykonávaného ako závislá práca, čo vyplýva z Ústavy Slovenskej republiky, medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky, ako aj zo zahraničných úprav. Závislá práca v športe sa zásadne týka iba úzkej množiny profesionálnych športovcov primárne v kolektívnych športoch, čo sa podľa doterajších zistení odhaduje na dve alebo tri stovky osôb v Slovenskej republike. Tieto by mali uzatvárať zmluvu o profesionálnom vykonávaní športu, ktorá zabezpečuje potrebnú sociálnu ochranu takýmto športovcom. V písmene c) príslušného ustanovenia sa upresňuje, že aj športovci, ktorí sú samostatne zárobkovo činnými osobami, najmä v individuálnych športoch, môžu uzatvárať osobitné zmluvné vzťahy vzťahujúce sa na výkon ich športovej činnosti, a to napríklad podľa Obchodného zákonníka, ak ich výkon športu nepredstavuje závislú prácu a nenapĺňa znaky závislej práce upravené v Zákonníku práce.”

Východiská k tvrdeniam v dôvodovej správe sú v súlade so závermi vyplývajúcimi z rozsudku Súdneho dvora vo veci C-415/93 (Bosman), v ktorom Súdny dvor jednoznačne považuje profesionálneho hráča za zamestnanca klubu a v tomto duchu aj odpovedá na predložené prejudiciálne otázky týkajúce sa výkladu článkov 48, 85 a 86 Zmluvy EHS. Súdny dvor vo veci C-265/03 (Simutenkov) obdobne vychádza z premisy, že profesionálny futbalový hráč je zamestnancom klubu. 

Je zrejmé, že predkladateľ Novely návratom k úprave platnej pred účinnosťou zákona č. 6/2020 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Novela z roku 2020“), chcel odstrániť možnosť vykonávať šport v kolektívnych športoch profesionálnym športovcom ako SZČO, ktorú práve táto Novela z roku 2020 zaviedla.

V schválenom znení Novely je znenie § 4 ods. 3 písm. a) mierne odlišné od znenia v predloženom vládnom návrhu Novely, nakoľko pôvodné znenie bolo pozmenené druhým pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom poslanca Malatinca, ktorý zmenu spočívajúcu vo vypustení textu „ak činnosť športovca spĺňa znaky závislej práce3)“ odôvodnil nadbytočnosťou tejto úpravy, keďže to, či činnosť športovca spĺňa alebo nespĺňa znaky závislej práce upravuje Zákonník práce.1 Ani z odôvodnenia pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu teda nevyplýva, že by bolo jeho cieľom zmeniť zámer predkladateľa Novely vrátiť sa k pracovnoprávnemu vzťahu športovcov s klubmi pri naplnení znakov závislej práce a odstrániť možnosť vykonávať šport v kolektívnych športoch profesionálnym športovcom ako SZČO. 

Novelou sa zavádza nasledovné znenie § 4 ods. 3 zákona o športe: 
„(3) Profesionálny športovec vykonáva šport
a) na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu,
b) na základe pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu podľa osobitného predpisu4) v rezortnom športovom stredisku alebo
c) na základe inej zmluvy, ako samostatne zárobkovo činná osoba.“ 

V súlade s Novelou profesionálny športovec vykonáva šport (aj) na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu. Podľa ust. § 35 ods. 1 zákona o športe, ktoré Novela nijakým spôsobom neupravuje: „Zmluvou o profesionálnom vykonávaní športu sa športovec zaväzuje odplatne vykonávať šport za športovú organizáciu.“ Z uvedeného vyplýva, že zmluva o profesionálnom vykonávaní športu sa primárne vzťahuje na kolektívne športy, nakoľko v týchto športovci vykonávajú odplatne šport za športovú organizáciu. 

Aktuálne znenie § 46 ods. 1 zákona o športe, ktoré Novela nijakým spôsobom nenovelizuje, ustanovuje nasledovné: „ (1) Zmluvný vzťah založený zmluvou o profesionálnom vykonávaní športu sa považuje za iný pracovnoprávny vzťah.²⁵⁾”. 

Citované ustanovenie odkazuje na § 1 ods. 3 Zákonníka práce, ktorý znie nasledovne: „Závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov.“ 

Podľa § 1 ods. 2 Zákonníka práce: „Závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom.“

Nakoľko športovci v kolektívnych športoch vykonávajú šport podľa pokynov a v mene športového klubu v čase určenom športovým klubom je nepochybné, že spĺňajú znaky závislej práce definovanej Zákonníkom práce. 

Z vyššie uvedeného vyplýva, že odstránením textu „ak činnosť športovca spĺňa znaky závislej práce³⁾“ z ust. § 4 ods. 3 písm. a) predloženého vládneho návrhu Novely sa nič nemení na tom, že z ostatných ustanovení zákona o športe a Zákonníka práce vyplýva, že športovci vykonávajúci šport za športovú organizáciu podľa jej pokynov, v jej mene, atď. spĺňajú znaky závislej práce a ich vzťah musí byť upravený zmluvou o profesionálnom vykonávaní športu. 

Doterajšia právna úprava v § 46 ods. 10 Zákona o športe, ktorá je účinná od účinnosti Novely z roku 2020 (zákon č. 6/2020 Z.z. účinný od 1.2.2020), umožňuje aj v prípade splnenia znakov závislej práce vykonávať šport zo strany športovca za športovú organizáciu ako SZČO v obchodnoprávnom vzťahu. 

Znenie ust. § 46 ods. 10 zákona o športe je nasledovné: „Zmluvný vzťah športovca a športovej organizácie založený inou zmluvou, ak športovec vykonáva šport pre športovú organizáciu ako samostatne zárobkovo činná osoba, a to aj spôsobom, ktorý spĺňa znaky závislej práce, sa považuje za obchodnoprávny vzťah.“

Práve toto ustanovenie vytváralo právny základ na prelomenie doktríny závislej práce formulovanej v § 1 ods. 3 Zákonníka práce, ktorá bola vymedzená pre celý slovenský právny poriadok tak, že závislá práca sa vykonáva výlučne v pracovnoprávnom vzťahu a nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu.

Novelou z roku 2025 sa však § 46 ods. 10 zákona o športe vypúšťa zo zákona, a teda už nebude možné uplatniť túto výnimku na zmluvné vzťahy športovcov s klubmi pri vykonávaní športu spôsobom spĺňajúcim znaky závislej práce. 

Novela ponechala § 46 ods. 9 Zákona o športe (tiež zavedený Novelou z roku 2020) po účinnosti Novely označený ako § 46 ods. 5, ktorý znie: „Na právne vzťahy športovca a športovej organizácie založené inou zmluvou, ak športovec vykonáva šport pre športovú organizáciu ako samostatne zárobkovo činná osoba, sa primerane vzťahujú ustanovenia § 32 až 34, 38, 39, § 40 ods. 1, § 41 ods. 1 až 3, § 42 a 43.“

V danom prípade je potrebné zdôrazniť, že uvedené ustanovenie neoprávňuje subjekty na aplikáciu “inej zmluvy” v prípade vzťahov, ktoré spĺňajú znaky závislej práce. Ako vyplýva z pozmeňovacieho a doplňujúceho návrhu poslankyne Smolíkovej, ktorý predložila v rámci legislatívneho procesu k Novele zákona z roku 2020, doplnením ust. § 46 ods. 9 a 10 zákona o športe sa sledovalo splnenie hlavného zámeru predkladateľov Novely z roku 2020, a to zabezpečiť možnosť vykonávať šport v kolektívnych športoch profesionálnym športovcom ako SZČO, čo je v rozpore so zámermi predkladateľa Novely.

Znenie Zákona o športe po Novele umožňuje športovcovi vykonávať šport za športovú organizáciu ako inú zárobkovú činnosť, ale len v prípade, ak ide o amatérskeho športovca a výška jeho odmeny nepresiahne výšku minimálnej mzdy. Uvedené vyplýva z § 47 ods. 6 v spojení s ods. 1 tohto ustanovenia zákona o športe (aktuálneho znenia aj znenia účinnom po Novele) alebo ak ide o profesionálneho športovca vykonávajúceho šport v individuálnom športe (lyžiar, tenista, cyklista, biatlonista). 

To, že športovci vykonávajúci kolektívny šport za športovú organizáciu majú po účinnosti Novely uzatvárať zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu podporuje dôvodová správa aj v časti k ust. § 4 ods. 3 písm. c), ku ktorému uvádza že aj športovci, ktorí sú samostatne zárobkovo činnými osobami, najmä v individuálnych športoch, môžu uzatvárať osobitné zmluvné vzťahy vzťahujúce sa na výkon ich športovej činnosti, a to napríklad podľa Obchodného zákonníka, ak ich výkon športu nepredstavuje závislú prácu a nenapĺňa znaky závislej práce upravené v Zákonníku práce. Napriek tomu, že predložený vládny návrh Novely bol pozmenený v § 4 ods. 3 písm. c) prvým pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom poslanca Malatinca, opäť išlo o úpravu vypustenia textu z dôvodu nadbytočnosti, bez zámeru meniť definíciu závislej práce resp. zaviesť výnimku aplikácie tejto definície na športovcov vykonávajúcich šport za športovú organizáciu vo vzťahu nadriadenosti a podriadenosti. 

Prechodné ustanovenia k Novele v § 106i ods. 2 zaväzujú športovú organizáciu (športový klub), v ktorej profesionálny športovec do 30. júna 2025 vykonáva šport spôsobom, ktorý spĺňa znaky závislej práce, upraviť svoj zmluvný vzťah s profesionálnym športovcom v súlade s týmto zákonom v znení účinnom od 1. júla 2025 a to najneskôr do 31. decembra 2025. 

To znamená, že futbalové kluby, za ktoré vykonáva profesionálny športovec šport ako SZČO na základe inej zmluvy, sú povinné upraviť tento vzťah považovaný do účinnosti Novely za obchodnoprávny vzťah na zmluvu o profesionálnom vykonávaní športu. 

Podľa § 106i ods. 4 zákona o športe v znení Novely športová organizácia, ktorá má uzatvorenú zmluvu o profesionálnom vykonávaní športu so športovcom podľa § 35 v znení účinnom do 30. júna 2025, je povinná upraviť tento zmluvný vzťah v súlade s týmto zákonom v znení účinnom od 1. júla 2025 najneskôr do 31. decembra 2025.

Závery:

1. Podľa § 46 ods. 1 zákona o športe zmluvný vzťah založený zmluvou o profesionálnom vykonávaní športu sa považuje za iný pracovnoprávny vzťah. Podľa § 35 ods. 1 zákona o športe zmluvou o profesionálnom vykonávaní športu sa športovec zaväzuje odplatne vykonávať šport za športovú organizáciu. 
2. Ak vzťah medzi športovým klubom najvyššej národnej súťaže - ligy (futbal, hokej, basketbal, hádzaná, futsal) a profesionálnym športovcom spĺňa znaky závislej práce definovanej v § 1 ods. 2 Zákonníka práce, ide o pracovnoprávny vzťah. Uvedené vyplýva aj z ustálenej rozhodovacej praxe Súdneho dvora EÚ. 
3. Športové kluby, v ktorých športovec vykonáva šport spôsobom spĺňajúcim znaky závislej práce a ktoré majú so športovcom uzatvorenú inú zmluvu ako zmluvu o profesionálnom vykonávaní športu, sú podľa § 106i ods. 2 zákona o športe v znení účinnom od 1.7.2025 povinné upraviť svoj zmluvný vzťah so športovcom v súlade so zákonom o športe najneskôr do 31.12.2025. 
4. Športové kluby, ktoré majú uzatvorené so športovcami zmluvu o profesionálnom vykonávaní športu, sú povinné upraviť tento zmluvný vzťah v súlade so zákonom o športe účinnom od 1.7.2025 najneskôr do 31.12.2025. 
5. Zákon o športe umožňuje športovcovi vykonávať šport za športovú organizáciu ako inú zárobkovú činnosť len do výšky minimálnej mzdy v zmysle § 47 ods. 6 v spojení s ods. 1 tohto ustanovenia zákona o športe, prípadne športovcovi v individuálnom športe, keď pri vykonávaní športu nie sú naplnené znaky závislej práce (napr. tenista, lyžiar, biatlonista, strelec, kanoista mimo vzťahu so strediskom vrcholového športu). 
6. Profesionálny športovec, ktorý ma so športovým klubom uzatvorenú zmluvu o profesionálnom vykonávaní športu sa na účely odvodov považuje za bežného zamestnanca, pričom na povinnosť uhrádzať poistné a výšku povinných odvodov neexistuje žiadna osobitná úprava. 

Ak niekto tvrdí, že Zákon o športe po Novele v roku 2025 umožňuje v kolektívnych športoch tzv. duálny režim (aby popri sebe v jednom tíme/jednej kabíne sedeli vedľa seba športovci zamestnanci so športovcami podnikateľmi - UčPS v roku 2021 podala podnet na GP SR na podanie návrhu na Ústavný súd SR), máme za to, že pre takéto tvrdenie nedáva schválené znenie zákona právny základ, práve naopak.

Podľa § 15 zákona č. 575/2001 Z.z o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy vymedzuje pôsobnosť Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, ktoré je okrem iného ústredným štátnym orgánom pre pracovnoprávne vzťahy a inšpekciu práce.

Ak by sa snáď ktokoľvek (právnik alebo laik) snažil presvedčiť “svet” o tom, že to je inak, bude potrebné požiadať o písomné stanovisko Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR ako gestorský rezort pre pracovnoprávne vzťahy a inšpekciu práce k tomu, či je možné na základe platnej právnej úpravy (po Novele z roku 2025) nájsť právny základ pre názor/záver, že závislá práca vykonávaná športovcom pre športový klub môže byť vykonávaná v inom ako pracovnoprávnom vzťahu.

Predstava o práve nie vždy zodpovedá aktuálnemu právnemu stavu. A keď sa vydáme cestou nesprávneho právneho názoru, je dobré čo najskôr to zistiť, priznať a vrátiť sa z „kratšej cesty”.

A poďme pomenovať a riešiť skutočný problém, ktorým je významné zvýšenie nákladov slovenských športových klubov (ktoré sú až na vzácne výnimky každý rok v strate a vyžadujú si dotácie od svojich majiteľov na krytie nákladov na mládež i na dospelých) v súvislosti s výškou odvodových povinností profesionálnych športovcov, ktorí v kolektívnych športoch vykonávajú šport so znakmi závislej práce, pričom na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu ide o „iný pracovnoprávny vzťah”.

Evolúcii našej mladej krajiny, ktorá má v základných ustanoveniach Ústavy SR (čl. 1 ods. 1) vyjadrenú víziu Slovenska ako právneho štátu, ktorú majú štátne orgány pre obyvateľov Slovenska garantovať a uskutočňovať, by veľmi prospelo (nielen v oblasti športu), ak by sme pred týmto problémom nezatvárali oči a neklamali sa spornými až účelovými výkladmi bez jednoznačnej opory v právnom poriadku, ale riešili ho zmenou právnej úpravy zohľadňujúcou osobitnú povahu športu, ako aj situáciu slovenských športových klubov, ktoré majú aj bez odvodových povinností problém pri vytváraní podmienok pre športovcov a následne aj športovo konkurovať športovým klubom v iných európskych krajinách v našom regióne.

Dodržujme prosím zákon !

A ak pri jeho riadnom uplatňovaní zistíme, že zákon - pravidlo života našej komunity/spoločnosti, nie je vyhovujúce, neprestaňme ho, prosím, dodržiavať. Ak sa dokážeme po zhodnotení faktov a vecnej diskusii zhodnúť na tom, že ho treba zmeniť, tak ho zmeňme po starostlivej príprave štandardným legislatívnym postupom, na ktorom sme sa dohodli a tiež má podobu zákona.

A potom znovu dodržiavajme zákon !

To je prístup / cesta, ktorú od roku 2009 konzistentne ponúka slovenskej spoločnosti Učená právnická spoločnosť - jej členovia a spolupracovníci.

Peter Sepeši a UčPS tím (Žaneta Surmajová, Róbert Jano ml. a ďalší experti spolupracujúci s UčPS)