Pripomienky UčPS k novele Zákona o športe - Zmluvné vzťahy športovcov s klubmi

V rámci navrhovaných zmien v návrhu novely Zákona o športe je z pohľadu amatérskeho športu, vrátane mládežnického športu profesionálnych klubov, významnou zmenou navrhované vypustenie pravidla o možnosti vykonávania športu "bez zmluvy", čo je dnes riešené v § 4 ods. 4 písm. d) platného Zákona o športe a v § 49 Zákona o športe s nadpisom "Vykonávanie športu bez zmluvy", podľa ktorého:

"(1) Športovec môže vykonávať za športovú organizáciu šport aj bez uzatvorenia písomnej zmluvy.

(2) Športovec podľa odseku 1 nemá za vykonávanie športu za športovú organizáciu nárok na odplatu. Za odplatu sa nepovažuje

a) náhrada preukázateľných účelne vynaložených nákladov spojených s prípravou a súťažou športovca a s tým súvisiace vecné plnenia,

b) nepeňažná odmena za športový výkon, najmä pohár, medaila alebo iná vecná cena."

V odseku 1 je zvýraznené, že ide o vykonávanie športu bez dojednanej „písomnej“ zmluvy, spravidla len na základe registračného vzťahu športovca ku klubu, kde však platia určité pravidlá a podmienky vykonávania športovej činnosti na základe vnútorných predpisov a rozhodnutí športového klubu a jeho športových odborníkov (trénerov a funkcionárov). Tu je veľmi dôležitá súčasná úprava § 49 ods. 2 Zákona o športe, ktorá vytvára jednoznačný právny/daňový režim pre rôzne vecné plnenia klubu (výdavky klubu na športový výstroj, regeneráciu, sústredenie, fyziopterapeuta, individuálny tréning, stravu, cestovné, ubytovanie, pitný režim a iné), ktorých odôvodnenosť vyplýva z podstaty vykonávania športu športovcom za klub a prípravy na súťaž, ktoré výdavky by bez tejto úpravy mohli byť vnímané ako príjem na strane amatérskeho športovca (vrátrane mládeže), čo by vo vzťahu k amatérskym športovcom nebolo primerané. Preto je dôležité, aby úprava v odseku 2 ostala aj naďalej zachovaná.

Z pohľadu profesionálneho športu bude veľmi dôležité, ako sa podarí zaviesť vykonávanie športu s naplnením znakov závislej práce do pracovnoprávneho režimu, t.j. zrušenie súčasného duálneho režimu s možnosťou výberu pre zmluvné strany a to buď obchodnoprávneho alebo pracovnoprávneho vzťahu. A ako bude táto zmena premietnutá do právnej úpravy sociálneho poistenia a zdravotného poistenia profesionálnych športovcov kolektívnych športov, kde sa vykonáva šport za klub so znakmi závislej práce. Rôznymi modelmi zavedenia sociálneho a zdravotného poistenia športovcov ako zamestnancov športových klubov sme sa v minulosti venovali argumentačne i analyticky a výsledkom bola okrem iného aj táto prezentácia expertov a spolupracovníkov UčPS aj s odhadom ekonomických dopadov jednotlivých modelov: ODVODY PROFESIONÁLNYCH ŠPORTOVCOV Fámy, kľúčové fakty a východiská

Pripomienky k legislatívnemu materiálu LP/2024/362 (návrh novely Zákona o športe):
https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/SK/LP/2024/362 

Sprievodné materiály, vrátane konsolidovaného znenia zákonov so zvýraznením zmien: https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/-/SK/dokumenty/LP-2024-362 

Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Vysvetlivky k označeniu pripomienok:

O - obyčajná pripomienka (predkladateľa návrhu má upozorniť na nedostatok menšej závažnosti alebo alternatívne riešenie k otázke, ktorú autor pripomienky nepovažuje za zásadnú; predkladateľ ju môže ale nemusí prerokovať na rozporovom konaní; je povinný sa k nej vyjadriť v tabuľke vyhodnotenia pripomienok z MPK, ktorú predkladá do vlády)

Z - zásadná pripomienka (upozorňuje predkladateľa na zásadný problém/otázku, o ktorej má záujem autor pripomienky rokovať s predkladateľom; ak predkladateľ pripomienke nevyhovie, mal by pozvať autora pripomienky na rozporové konanie najprv na expertnej úrovni a ak nedôjde k vyriešeniu následne aj na úrovni štatutárov predkladateľa a pripomienkujúceho subjektu; pri povinne pripomienkujúcich subjektoch, ako sú napr. ministerstvá, GP SR a pod., predkladateľ vykonáva rozporové konanie povinne)

1. K čl. I bodom 6, 14 a 70 [§ 4 ods. 4 písm. d) a § 6 ods. 3 písm. e)] - Z:

Navrhujeme ponechať v § 4 ods. 4 písm. d) a § 6 ods. 3 písm. e) aj upravené pôvodné znenie: „bez písomnej zmluvy” s doplnením slov “na základe príslušnosti k športovej organizácii” z dôvodu, že veľké množstvo amatérskych športovcov v mládežníckych kategóriách, ale aj v kategórii dospelých, či v kategóriách „masters” a rovnako aj športových odborníkov v amatérskom športe bude aj naďalej vykonávať športovú činnosť pre športový klub len na základe registračného vzťahu ku športovému klubu napr. podľa inštrukcií trénera, prípadne aj vedúceho družstva a ďalších osôb (najmä pri kolektívnych športoch) bezodplatne a bez osobitných dojednaní, ktoré by mali povahu (ústnej) zmluvy. Iba na základe faktických úkonov riadenia a vedenia klubu/tímu, realizačného tímu, športovca.

Táto pripomienka je zásadná.

2. K bodu 5 [§ 4 ods. 3] - Z

Žiadame zvážiť preformulovať ustanovenie § 4 ods. 3 v nasledovnom znení:
„(3) Profesionálny športovec vykonáva súťažný šport ako zárobkovú činnosť. Profesionálny športovec vykonáva súťažný šport  

1. na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu pre športovú organizáciu v
2. súťažných športoch v športovom odvetví futbal a ľadový hokej v najvyššej úrovni súťaženia v kategórii dospelých muži a v ďalších kategóriách a úrovniach súťaženia určenej predpismi národného športového zväzu,
3. ostatných kolektívnych športových odvetviach súťažných športov v úrovni súťaženia určenej predpismi národného športového zväzu,
4. na základe pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu podľa osobitného predpisu v rezortnom športovom stredisku alebo
5. ako samostatne zárobkovo činná osoba v individuálnom športe a v kolektívnom športovom odvetví, na ktoré sa nevzťahuje písmeno a).”

Odôvodnenie: Pod definíciu závislej práce podľa Zákonníka práce spadá podstatne viac športovcov, ako je uvedené v dôvodovej správe. Najmä v kolektívnych športoch sa navrhovaná zmena týka profesionálnych, ale aj mnohých amatérskych športovcov, keďže ich športová činnosť rovnako vykazuje znaky závislej práce. Podľa navrhovaného znenia by bolo možné, na rozdiel od súčasného stavu, uzavrieť iba profesionálnu zmluvu, ktorá zahŕňa odvody a s tým spojené zvýšené ekonomické náklady. Pre množstvo športových klubov by išlo o likvidačné ustanovenie.

Možnosť uzatvárať zmluvy ako SZČO by bola podľa návrhu výrazne obmedzená, nakoľko podľa § 4 ods. 3 písm. c) by bolo možné ju uzatvoriť len v prípade, ak výkon športovej činnosti nespĺňa znaky závislej práce.

Táto pripomienka je zásadná.

3. K bodu 6, 14 a 70 [§ 4 ods. 4 písm. d) a § 6 ods. 3 písm. e)] - Z

Žiadame ponechať účinné znenie zákona. Nie je možné povinne vyžadovať od amatérskych športových klubov a amatérskych športovcov uzatváranie akýchkoľvek zmlúv. Množstvo klubov, najmä kolektívnych športov z nižších súťaží (ako napr. futbal) funguje skôr na kamarátskych vzťahoch a zábave, a to aj v rámci organizácie športovej činnosti. Tieto kluby fungujú často vďaka jednotlivcom. Uvedené ustanovenie by kluby neúmerne administratívne zaťažilo, zároveň by bolo možné predpokladať, že takáto úprava by nebola v plnom rozsahu dodržiavaná.

Táto pripomienka je zásadná.

4. čl. I - [§ 8 ods. 6 ] - Z: (nad rámec)

Odporúčame doplniť novú povinnosť športovej organizácie v znení: 
“zabezpečiť, že výkon práv a povinností vyplývajúcich z právnych vzťahov medzi športovou organizáciou a osobami s jej príslušnosťou musí byť v súlade s dobrými mravmi; nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka právneho vzťahu alebo ostatných osôb s príslušnosťou k športovej organizácii a každý je povinný dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzaniax) (odkaz na poznámku pod čiarou s odkazom na zákon č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon)”.

Táto pripomienka je zásadná.

5. K čl. I - § 35 ods. 2, § 47 ods. 2, § 48 ods. 2 - Z:

Zákon dopĺňa následok neplatnosti zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu (§ 35 ods. 2), zmluvy o amatérskom vykonávaní športu (§ 47 ods. 2) a zmluvy o príprave talentovaného športovca (§ 48 ods. 2), ak neobsahujú zákonné náležitosti (podľa § 35 ods. 3 písm. a) až j); § 47 ods. 4, resp. § 48 ods. 4) a zároveň zavádza povinnosť národného športového zväzu nezaevidovať zmluvu podľa § 17 ods. 2 písm. c) Zákona o športe, ak neobsahuje predpísané podstatné náležitosti zmluvy. To vytvorí požiadavku na odborné právne posudzovanie predkladaných zmlúv na matrikách národných športových zväzoch so zvýšenými časovými a výkonovými nárokmi (v prestupových obdobiach pôjde o stovky zmlúv, pričom matrikári, ktorí evidenciu zmluv vykonávali nie sú právnici, hoci sú to mimoriadne šikovní a výkonní ľudia, nie sú pripravení na posudzovanie zmlúv a ani to nemá byť náplňou ich práce) a zároveň sa tým faktickýy zavádza istá (spolu)zodpovednosť národných športových zväzov za obsah zmluv uzavretých medzi dvomi subjektmi súkromného práva, často zastúpenými právnikmi, agentmi, rodičmi. Konštatovanie nedostatku v zmluve s následkom jej neplatnosti je vážny zásah do zmluvného vzťahu. Je potrebné tiež uviesť, že zmluvy predkladané na zaevidovanie národným športovým zväzom nie sú štandardizované a každá zmluva môže mať náležitosti upravené na inom mieste a iným spôsobom. 

Pri zmluve o príprave talentovaného športovca by mal pracovník matriky resp. právnik zväzu, skúmať okrem podstatných náležitostí podľa § 35 ods. 3 písm. a) až d), f), h) až j) aj to, či zmluva obsahuje záväzok:
“a) uhrádzať náklady na prípravu talentovaného športovca na vykonávanie športu v športovej organizácii, 
 b) zabezpečiť zdravotnú starostlivosť a regeneráciu talentovaného športovca, 
c) rešpektovať voľbu talentovaného športovca pri výbere strednej školy alebo vysokej školy a prípravu na povolanie, 
d) organizovať športovú prípravu talentovaného športovca tak, aby bol zabezpečený výchovno-vzdelávací proces talentovaného športovca, 
e) monitorovať individuálne športové zručnosti a schopnosti talentovaného športovca, 
f) zostaviť individuálny plán prípravy zameraný na rozvoj športových zručností a schopností talentovaného športovca v nadväznosti na monitorovanie podľa písmena e), 
g) zabezpečiť výchovu talentovaného športovca v oblasti boja proti negatívnym javom v športe.“

Uvedené vytvára viacero otázok, ktoré nás vedú k odmietnutiu navrhovaného pravidla (povinnosti zväzu posudzovať a nezaevidovať zmluvu bez podstatných náležitostí), ktoré by vytvorilo nejasné zodpovednostné vzťahy a spory v prípade pochybenia matriky národného športového zväzu.

Ak matrika zle vyhodnotí prítomnosť podstatných náležitostí a zmluvu zaregistruje, bude zmluva platná? Bude niesť národný športový zväz a jeho zamestnanec na matrike zodpovednosť za nesprávne posúdenie náležitostí zmluvy a zaevidovanie neplatnej zmluvy?

Ak bude nejaké dojednanie zmluvy v rozpore so zákonom, bude zamestnanec NŠZ upozorňovať aj na túto skutočnosť?

V praxi sa nezriedka stáva, že niektoré dojednania posudzovaných zmlúv, boli v rozpore s kogentnými ustanoveniami Zákona o športe. Bola to však záležitosť zmluvných strán a ich právnych zástupcov. A tak by to malo aj ostať a neprenášať zodpovednosť na národné športové zväzy, kde to spôsobí nevyhnutne zvýšenie nákladov na právnika, ktorého bude treba na matrike, ktorý bude v prestupovom období preťažený, z čoho môžu prameniť chyby.

V dôvodovej správe s k navrhovanej zemné uvádza iba jedna veta „Dopĺňa sa sankcia neplatnosti zmluvy nespĺňajúcej základné náležitosti.” Obdobne pri všetkých troch zmluvách.

Na základe uvedeného považujeme navrhovanú úpravu za nedomyslenú, odporujúcu zámeru novely zákona odbremeniť športové organizácie a najmä národné športové zväzy, bez zohľadnenia praktických súvislostí a navrhujeme ju prepracovať.

Táto pripomienka je zásadná.

6. K čl. I (§ 36 ods. 2) - O: (nad rámec)

Navrhované znenie § 36 ods. 2 druhá veta: „Nepretržitý odpočinok športovca staršieho ako 18 rokov nesmie byť kratší ako 8 po sebe nasledujúcich hodín za časový úsek 24 hodín."

Navrhované znenie § 36 ods. 2 tretia veta: 
„Nepretržitý odpočinok športovca mladšieho ako 18 rokov nesmie byť kratší ako 12 po sebe nasledujúcich hodín za časový úsek 24 hodín."

Východiská:

• Článok 31 ods. 2 Charty základných práv EÚ: „Každý pracovník má právo na stanovenie najvyššej prípustnej dĺžky pracovného času, denný a týždenný odpočinok, ako aj každoročnú platenú dovolenku."
• článok 3 smernice 2003/88/ES zo 4.11.2003 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času: „Členské štáty prijmú opatrenia nevyhnutné na zabezpečenie toho, aby každý pracovník mal nárok na minimálny denný odpočinok trvajúci 11 po sebe nasledujúcich hodín v priebehu 24 hodín."

Porovnanie s bežným zamestnancom:
§ 96 ods. 1 Zákonníka práce:
„Zamestnávateľ je povinný rozvrhnúť pracovný čas tak, aby zamestnanec mal medzi koncom jednej a začiatkom druhej zmeny minimálny odpočinok v trvaní 12 po sebe nasledujúcich hodín v priebehu 24 hodín a mladistvý zamestnanec aspoň 14 hodín v priebehu 24 hodín."

Referenčné výnimky:
1. § 96 ods. 2 Zákonníka práce: „Tento odpočinok možno skrátiť až na osem hodín zamestnancovi staršiemu ako 18 rokov v nepretržitých prevádzkach a pri turnusovej práci, pri naliehavých poľnohospodárskych prácach, pri poskytovaní univerzálnej poštovej služby, pri naliehavých opravárskych prácach, ak ide o odvrátenie nebezpečenstva ohrozujúceho život alebo zdravie zamestnancov, a pri mimoriadnych udalostiach. Ak zamestnávateľ skráti minimálny odpočinok je povinný dodatočne poskytnúť zamestnancovi do 30 dní rovnocenný nepretržitý náhradný odpočinok."

2. § 97 ods. 5 Zákonníka práce: „Prácu nadčas môže zamestnávateľ nariadiť alebo dohodnúť so zamestnancom len v prípadoch prechodnej a naliehavej zvýšenej potreby práce, alebo ak ide o verejný záujem, a to aj na čas nepretržitého odpočinku medzi dvoma zmenami, prípadne za podmienok ustanovených v § 94 ods. 2 až 4 aj na dni pracovného pokoja. Nepretržitý odpočinok medzi dvoma zmenami sa nesmie pritom skrátiť na menej ako osem hodín."

7. K čl. I [§ 42 ods. 2 písm. a)] - Z:

Navrhujeme ustanovenie § 42 ods. 2 písm. a) preformulovať tak, aby športovcom poskytovalo obdobný štandard ochrany ich práv ako zamestnancom podľa Zákonníka práce (viď. § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce).

“ak zamestnávateľ mu nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady, náhradu za pracovnú pohotovosť, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo ich časť do 15 dní po uplynutí ich splatnosti,”.

Pri odkaze na “predpisy športového zväzu” je nevyhnutné zabezpečiť, že ich úprava musí byť priaznivejšia pre slabšiu stranu pracovnoprávneho vzťahu. Aktuálne navrhované znenie nevylučuje, že táto úprava môže byť aj nevýhodnejšie ako je zákonom ustanovený štandard.

Táto pripomienka je zásadná. 

8. K § 46 ods. 2 - Z: (nad rámec)

Navrhujeme v § 46 ods. 2 Zákona o športe doplniť výpočet ustanovení Zákonníka práce, ktoré sa primerane vzťahujú na zmluvné vzťahy pri vykonávaní športu na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu o odkaz na „§ 13 ods. 5 a § 43 ods. 4 a 5 Zákonníka práce”.

Podľa § 13 ods. 5 Zákonníka práce: „Zamestnávateľ nesmie zamestnancovi uložiť povinnosť zachovávať mlčanlivosť o jeho pracovných podmienkach vrátane mzdových podmienok a podmienkach zamestnávania“.

Podľa § 43 ods. 4 Zákonníka práce: „Ustanovenia pracovnej zmluvy alebo inej dohody, ktorými sa zamestnanec zaväzuje zachovávať mlčanlivosť o svojich pracovných podmienkach vrátane mzdových podmienok a o podmienkach zamestnávania, sú neplatné.“

Podľa § 43 ods. 5 Zákonníka práce: „Nikto nesmie byť na pracovisku prenasledovaný ani inak postihovaný za to, že nezachová mlčanlivosť o svojich pracovných podmienkach vrátane mzdových podmienok a o podmienkach zamestnávania“.

Aplikačná prax v minulosti ukázala veľmi nebezpečný "modus operandi" niektorých klubov, ktorý končil sporom a zhoršením vzťahov. Ak niektorí športovci verejne (v mediách) priznali, že klub je voči nim v omeškaní so zaplatením mzdy, v niektorých prípadoch ich kluby za tieto vyhlásenia sankcionovali (spravidla vo výške dlžnej sumy). Povedzme si pravdu - je to väčšinou „verejné tajomstvo”, ak je klub vo finančných problémoch. Cieľom nie je stav, že by športovci mali verejne rozprávať o výške ich miezd. Nemožno im však upierať, aby mali mať možnosť/právo pravdivo opísať svoje pracovné podmienky.

V niektorých zmluvách sú stanovené neprimerane vysoké zmluvné pokuty za porušenie mlčanlivosti zo strany športovcov. Pritom Zákonník práce takéto ustanovenia v pracovných zmluvách vyhlasuje za neplatné ( jedná sa o absolútnu neplatnosť). 

Zamestnávateľ (klub) teda nebude môcť sankcionovať zamestnancov (športovcov) za to, že hovoria (hoci aj verejne) o svojich pracovných podmienkach.

Navrhujeme preto doplniť odkaz na ustanovenia § 13 ods. 5 a § 43 ods. 4 a 5 Zákonníka práce do § 46 ods. 2 Zákona o športe.

Táto pripomienka je zásadná.