Pripomienky UčPS k novele Zákona o športe - Národný športový zväz - orgány všeobecne

Prinášame Vám ďalší článok, v ktorom prezentujeme ďalšiu sériu pripomienok k legislatívnemu procesu novelizácie zákona č. 440/2015 Z.z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

Materiál ku MPK LP/2024/362 je zverejnený tu: https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/SK/LP/2024/362 

V článku uvádzame pripomienky k navrhovaným všeobecným zmenám v rámci orgánov národných športových zväzov.

Všetky nižšie uvedené pripomienky boli podané ako zásadné.

Pozn.: pripomienky k § 19 sa textovo prekrývajú a sú zdanlivo uvedené duplicitne, ide však o výsledok práce viacerých pripomienkujúcich kolegov v prázdninovom - dovolenkovom období, na diaľku a pod istým časovým tlakom, kedy sa viacerí kolegovia venovali tej istej téme s cieľom je vyvolať odbornú diskusiu pri pracovnom stole, pri ktorej by sa prebrali všetky argumenty a hľadalo riešenie ktoré vyhovuje požiadavke dosiahnutia rovnováhy dotknutých hodnot, záujmov a vzťahov.

K zmene navrhovanej pod bodom č. 38 v § 19 ods. 1 písm. e) a f) predkladateľ navrhuje nové znenie písmena e) § 19 ods. 1 so stručným zdôvodnenim, resp. poznámkou v osobitnej časti dôvodovej správy, že „Upresňuje sa doterajšia nejednoznačná úprava zastúpenia športovcov v najvyšších orgánoch zväzu.” 

Predkladateľ neuvádza, v čom bolo doterajšie znenie písmena e) nejednoznačné a aké problémy prinieslo. Toto pravidlo obsahovalo jednoznačne vyjadrenú záruku, že člen najvyššieho orgánu a člen najvyššieho výkonného orgánu musia byť „navrhnutí” záujmovou organizáciou športovcov alebo 50 športovcami, nie inou osobou. Oproti tomu novo navrhované znenie písmena e) zavádza pravidlo, že najvyšší orgán volí „sám svojho člena” zastupujúceho športovcov a bez vecného vysvetlenia vylučuje z okruhu navrhovateľov záujmovú organizáciu hráčov, čo sa vecne javí ako nelogické.

Navrhovaná úprava písmena f) § 19 ods. 1 znižuje doterajší štandard kreovania najvýznamnejších pozícií v národnom športovom zväze formou „voľby” v najvyššom orgáne na možnosť „ustanovenia” bez bližšieho definovania pravidiel tohto procesu, ktorého výsledkom majú byť osoby, ktoré budú vykonávať najvyššie funkcie v národnom športovom zväze.

Voľba v najvyššom orgáne dáva zvoleným funkcionárom najsilnejší mandát na výkon ich funkcie vo vzťahu k celému športovému priestoru, ktorý najvyšší orgán reprezentuje a zodpovedá zaň voči svojim členom, voči spoločnosti i voči štátu. Forma „ustanovenia” bez ďalších pravidiel a podmienok umožňuje voľnú úvahu funkcionárov národného športového zväzu o výbere predsedov a podpredsedov odborných orgánov a spôsobe ich ustanovenia, t.j. predtým uvedená požiadavka voľby najvyšším orgánom je zbytočná, keď je možné predsedov a podpredsedov ustanoviť priamo (aj bez voľby). Takáto úprava je v rozpore s požiadavkou, aby pravidlá kreovania predsedov a podpredsedov odborných orgánov národného športového zväzu a priebeh voľby vytvárali predpoklady pre to, aby úspešní kandidáti vykonávali svoje funkcie s odbornou spôsobilosťou, nestranne a nezávisle. Práve stav do roku 2015, keď funkcionárov odborných orgánov v mnohých zväzoch ustanovovala a odvoilávala „exekutíva zväzov”, bol vnímaný ako nevhodný a preto sa v Zákone o športe zaviedol štandard voľby predsedov a podpredsedov najdôležitejších odborných orgánov národného športového zväzu jeho najvyšším orgánom, ktorému sa aj zodpovedajú.

Na základe uvedeného navrhujeme súčasné znenie písmena f) rozšíriť o podmienku, že pravidlá voľby v najvyššom orgáne upravia podmienky pre navrhovanie kandidátov na predsedov a podpredsedov disciplinárnych orgánov, orgánov na riešenie sporov, licenčných orgánov a kontrolných orgánov tak, aby bola zaručená ich nestrannosť, nezávislosť, integrita a odborná spôsobilosť na výkon príslušnej funkcie.

K zmene v rámci § 19 ods. 1 v časti písmen e) až g), ktoré po zmene majú znieť:

„e) členom najvyššieho orgánu a najvyššieho výkonného orgánu je jeden zástupca športovcov zvolený najvyšším orgánom zo zástupcov športovcov, ktorých navrhne najmenej 50 športovcov, 

f) predsedov a podpredsedov licenčných orgánov, kontrolných orgánov, disciplinárnych orgánov a orgánov na riešenie sporov, ak ich národný športový zväz vytvára, a členov najvyšších výkonných orgánov volí najvyšší orgán; to neplatí, ak sú ustanovení do funkcie členmi národného športového zväzu priamo

g) spory, ktoré vznikajú pri športovej činnosti národného športového zväzu a osôb s jeho príslušnosťou, vrátane sporov medzi národným športovým zväzom a osobami s jeho príslušnosťou, riešia orgány na riešenie sporov vytvorené národným športovým zväzom, alebo iné orgány na riešenie sporov, ktoré sú na tieto účely určené v zakladajúcom dokumente národného športového zväzu,“.

sme tiež uviedli, že § 19 ods. 1 písmeno f) posledná veta za bodkočiarkou v znení "to neplatí, ak sú ustanovení do funkcie členmi národného športového zväzu priamo", že v porovnaní s pôvodným znením zákona došlo ku gramatickej zmene, kedy slovo "volení" bolo nahradené slovom "ustanovení". V danom prípade máme za to, že nejde len o gramatickú zmenu spôsobu obsadzovania vymenovaných pozícií, ale aj o zmenu, ktorá zásadným spôsobom môže ovplyvniť fungovanie národného športového zväzu ako takého. 

V prvom rade uvádzame, že v kontexte znenia zákona ide o vágne znenie ustanovenia, ktoré v praxi môže priniesť nežiaduce aplikačné problémy. Uvedeným ustanovením sa zároveň oslabuje princíp demokratického rozhodovania vo vnútri národného športového zväzu a to tým, že sa formálne neupraveným spôsobom poskytuje bližšie neurčenému subjektu možnosť, aby najvyšší predstavitelia výkonných a odborných orgánov, boli obsadení do funkcií bližšie neurčeným spôsobom. 

Zároveň sa tým narúša pôvodný zákonný koncept, kedy legitimita týchto vrcholných "funkcionárov" národného športového zväzu je odvodená od vôle väčšiny reprezentovanej na najvyššom orgáne toho - ktorého zväzu. Doterajší spôsob ustanovenia predstaviteľov vyššie zmienených orgánov bol založený na riadnej voľbe, s presne stanovenými pravidlami, kvórom a pod., kdežto z navrhovaného znenia nevyplýva spôsob ustanovenia (či voľba, menovanie a pod.) a ani kto konkrétne by ustanovenie mal realizovať, napr. ak vychádzame zo skutočnosti, že niektoré národné športové zväzy môžu mať až niekoľko stoviek tisíc členov. 

S poukazom na uvedené teda nemožno navrhovaný (alternatívny) spôsob ustanovenia vedúcich najvyšších výkonných či odborných orgánov národného športového zväzu považovať za dostatočný a najmä z aplikačného hľadiska za určitý, jasný a zrejmý. 

S poukazom na uvedené preto navrhujeme, aby uvedená veta bola (i) z navrhovaného textu vypustená prípadne, (ii) aby bolo aspoň zachované pôvodné znenie zákona, kedy vedenie uvedených vrcholných orgánov národného športového zväzu mohlo byť alternatívne obsadené vôľou jeho členov, avšak na základe voľby a nie na základe ustanovenia akýmkoľvek spôsobom.

Predkladateľ navrhuje nové znenie písmena e) § 19 ods. 1 so stručným zdôvodnením, resp. poznámkou v osobitnej časti dôvodovej správy, že: „Upresňuje sa doterajšia nejednoznačná úprava zastúpenia športovcov v najvyšších orgánoch zväzu.”. Predkladateľ neuvádza, v čom bolo doterajšie znenie písmena e) nejednoznačné a aké problémy prinieslo. Toto pravidlo obsahovalo jednoznačne vyjadrenú záruku, že člen najvyššieho orgánu a člen najvyššieho výkonného orgánu musia byť „navrhnutí” záujmovou organizáciou športovcov alebo 50 športovcami, nie inou osobou. V praxi toto ustanovenie po celý čas účinnosti zákona od jeho prijatia nevykazovalo žiadne aplikačné problémy.

Oproti tomu novo navrhované znenie písmena e) zavádza pravidlo, že najvyšší orgán volí „sám svojho člena” zastupujúceho športovcov a bez vecného vysvetlenia vylučuje z okruhu navrhovateľov záujmovú organizáciu hráčov, čo sa vecne javí ako nelogické až nepochopiteľné, že čo sa sleduje vylúčením bežných záujmových združení a spolkov obhajujúcich práva športovcov. 

Navrhovaná úprava písmena f) znižuje doterajší štandard kreovania najvýznamnejších pozícií v národnom športovom zväze formou „voľby” v najvyššom orgáne na možnosť „ustanovenia” bez bližšieho definovania pravidiel tohto procesu, ktorého výsledkom majú byť osoby, ktoré budú vykonávať najvyššie funkcie v národnom športovom zväze rozhodujúce často o právach a povinnostiach fyzických osôb (športovcov a športových odborníkov).

Voľba v najvyššom orgáne dáva zvoleným funkcionárom najsilnejší mandát na výkon ich funkcie vo vzťahu k celému športovému priestoru, ktorý najvyšší orgán reprezentuje a zodpovedá zaň voči svojim členom, voči spoločnosti i voči štátu. 

Forma „ustanovenia” bez ďalších pravidiel a podmienok umožňuje voľnú úvahu funkcionárov národného športového zväzu o výbere predsedov a podpredsedov odborných orgánov a spôsobe ich ustanovenia, t.j. predtým uvedená požiadavka voľby najvyšším orgánom je zbytočná, keď je možné predsedov a podpredsedov ustanoviť priamo (aj bez voľby) čím sa popierajú princípy samosprávy a kreovania orgánov “zdola”.

Takáto úprava je v rozpore s požiadavkou, aby pravidlá kreovania predsedov a podpredsedov odborných orgánov národného športového zväzu a priebeh voľby vytvárali predpoklady pre to, aby úspešní kandidáti vykonávali svoje funkcie s odbornou spôsobilosťou, nestranne a nezávisle. 

Práve stav do roku 2015, pred prijatím Zákona o športe, keď funkcionárov odborných orgánov v mnohých zväzoch ustanovovala a odvoilávala „exekutíva zväzov”, bol vnímaný ako nevhodný a preto sa v Zákone o športe zaviedol štandard voľby minimálne predsedov a podpredsedov najdôležitejších odborných orgánov národného športového zväzu jeho najvyšším orgánom, ktorému sa aj zodpovedajú.

Na základe uvedeného navrhujeme súčasné znenie písmena f) rozšíriť o podmienku, že pravidlá voľby v najvyššom orgáne upravia podmienky pre navrhovanie kandidátov na predsedov a podpredsedov disciplinárnych orgánov, orgánov na riešenie sporov, licenčných orgánov a kontrolných orgánov tak, aby bola zaručená ich nestrannosť, nezávislosť.

K zmene navrhovanej v § 16 ods. 1 písm. c) sme uviedli:

Ak sa odstraňuje povinnosť zverejniť zoznam, vyvstáva otázka ako sa športovec ako subjekt práva (napr. na príjem sponzorského) dozvie, preukáže, overí si, že je talentovaným športovcom ? 

Zverejňovanie zoznamu talentovaných športovcov podľa súčasného právneho stavu nepredstavuje pre zväzy nejakú veľkú administratívnu záťaž a súčasne zverejňovanie predstavuje aj prvok transparentnosti zaradenia a splnenia podmienok pre zaradenie na zoznam. Okrem toho, s týmito športovcami môžu kluby uzatvárať zmluvu o príprave talentovaného športovca avšak nemajú si ako verejne bez nutnosti nejakých administratívnych úkonov - žiadostí overiť, či športovec je alebo nie je talentovaný.

V súvislosti s prijímaním športovcov na stredné športové školy poukazujeme na to, že podľa § 63 ods. 9 zákona č. 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov: „Ak uchádzač podáva prihlášku na štúdium v strednej športovej škole, pripojí k prihláške potvrdenie národného športového zväzu, že je uvedený v zozname talentovaných športovcov podľa osobitného predpisu,34a) a vyjadrenie lekára so špecializáciou v špecializačnom odbore telovýchovné lekárstvo.”. Uvedené súvislosti predkladateľ návrhu vôbec nerieši.

K zmene navrhovanej v § 17 ods. 1 písm. a) sme uviedli:

Predkladateľom navrhovaná zmena § 17 ods. 1 písm. a) znamená ničím nepodložené a nezdôvodnené vypustenie zverejňovania predpisov národných športových zväzov, ktoré sú schválené výkonnými orgánmi národných športových zväzov, respektíve inými orgánmi národných športových zväzov. 

Navrhované znenie totiž ukladá povinnosť zverejňovať len predpisy národných športových zväzov vrátane stanov, ktoré schvaľuje najvyšší orgán národných športových zväzov.

V prípade zverejnenia už schválených predpisov, u ktorých sa pochopiteľne predpokladá, že sa už schválilo konečné znenie predpisu a teda je obsah predpisu známy už v deň zasadnutia orgánu národného športového zväzu sa javí predĺženie lehoty ako úpravou, ktorá smeruje proti účelu pokiaľ možno čo najskoršieho publikovania predpisu národného športového zväzu smerom k jeho členskej základni. 

Zjednocovanie lehoty na zverejnenie zápisníc z rokovaní, ktoré je nutné však ešte len po zasadnutí orgánov tvoriť podľa priebehu a výsledku rokovania, nie je možné stotožňovať so zverejnením predpisu národného športového zväzu, ktorý sa schvaľuje ako hotový text predpis a aj keď sa niekedy (zriedka) schváli s pripomienkami, ktoré je potrebné do textu zapracovať, nikdy to nie sú veľké zmeny. Skorá publikácia textu, ktorý má spravidla platnosť a účinnosť ihneď od jeho schválenia by mala byť práve naopak záujmom národného športového zväzu. 

Súčasná lehota 15 dní vzhľadom na uvedené je plne postačujúca, resp. na základe uvedeného by bolo skôr dôvodné uvažovať o jej skrátení. Prístupnosť predpisov národného športového zväzu pre jeho členov ale aj pre športovú verejnosť a vrátane orgánov verejnej moci je jedným z dôležitých prvkov transparentnosti fungovania národného športového zväzu.

K zmene navrhovanej pod bodom č. 42 v § 20 ods. 1 písm. b) sme uviedli:

V § 20 ods. 1 písm. b) navrhujeme upraviť konflikt záujmov tak, aby sa nezlučiteľnosť výkonu funkcií z navrhovaných osôb týkala iba člena národného športového zväzu, ak by vykonával činnosť v štatutárnom orgáne, kontrolnom orgáne alebo vo výkonnom orgáne dodávateľa tovarov alebo služieb pre národný športový zväz alebo jeho člena. Napriek skutočnostiam uvedeným v dôvodovej správe nepovažujeme za vhodné upraviť konflikt záujmov v navrhovanej rozšírenej podobe. Odstránenie celého § 20 ods. 1 písmena b) by mohlo mať negatívny vplyv na transparentnosť financovania športu, čo by zároveň viedlo k poškodzovaniu dobrého mena športu.

K zmene navrhovanej v § 20 ods. 3 sme uviedli: 

Vo vzťahu ku konfliktu záujmov nesúhlasíme s jeho obmedzovaním a rovnako tak aj s jeho obchádzaním vydávaním usmernení ministerstva, ktoré obsahom obchádzali znenie zákona o športe. Okrem uvedeného upozorňujeme, že v ustanovení o konflikte záujmov absentuje úprava konfliktu záujmov v prípade členov uvedených orgánov národného športového zväzu a zamestnanca národného športového zväzu, ktorý je v podriadenom vzťahu k národného športového zväzu, ako aj jeho vnútorných orgánov: Pokiaľ je zamestnanec národného športového zväzu členom výkonného orgánu alebo v akomkoľvek inom orgáne s rozhodovacou právomocou, nie je zabezpečená jeho nezávislosť a je v konflikte záujmov.