Jednou z noviniek v rámci vládneho konsolidačného balíčka, ktorá však bude mať zatiaľ nikým nepotrehnuté a nekomunikované dôsledky, je aj nová daň, a to daň z finančných transakcií.
Aká bude sadzba dane, čoho a koho sa bude týkať?
Táto daň sa má týkať finančných transakcií a to konkrétne, odchádzajúcich bankových platieb – úhrad z účtov, výberov hotovosti aj používania platobnej karty. Sadzby tejto dane vyzerajú nasledovne:
- 0,40 % zo sumy finančnej transakcie, pričom maximálna výška dane bola stanovená vo výške 40 eur za transakciu
- 0,80% pre výber hotovosti z transakčného účtu (z bankomatu aj na pobočke) bez stanovenia maximálnej výšky dane za transakciu,
- 2 eurá pre použitie platobnej karty minimálne jedenkrát za kalendárny rok bez ohľadu na to, koľkokrát bola platobná karta počas roka použitá.
Zároveň sa zavádza aj nový pojem a to tzv. transakčný účet
Pri právnických osobách alebo organizačných zložkách zahraničných osôb sa za transakčný účet považujú všetky firemné bankové účty.
V prípade fyzických osôb – podnikateľov sa za transakčný účet považujú platobné účty, na ktorých sú vykonávané finančné transakcie súvisiace s ich podnikaním.
Ak daňovník nemá zriadený platobný účet, na ktorom vykonáva finančné transakcie súvisiace s jeho podnikaním, je povinný zriadiť si transakčný účet do 31. marca 2025.
Platiteľom tejto dane budú banky, daň bude teda automaticky strhávaná daňovníkom zo strany banky.
Iná situácia by nastala, ak by daňovník mal účty súvisiace s podnikaním zriadené v zahraničí. V takejto situácii sa platiteľom dane stáva daňovník, to znamená, že sám podnikateľ alebo organizácia si musí splniť povinnosti týkajúce sa dani z finančných transakcií rovnako, ako by túto povinnosť za neho vykonala banka.
V návrhu existujú aj výnimky, v podobe transakcií, ktorých sa táto daň týkať nebude. Výnimka sa bude týkať úhrad daní, odvodov, alebo príspevkov, ktoré sú príjmami štátneho rozpočtu, či prevodov medzi vlastnými účtami.
Túto daň by mali dotknutí daňovníci začať platiť od 1.4.2025 a túto daň bude možné považovať za daňový výdavok daňovníka.
Týka sa táto daň aj organizácií tretieho sektora a teda aj športových organizácií?
V návrhu paragrafového znenia zákona, konkrétne v § 3, ods. 1 sa uvádza, že daňovníkom je:
„Daňovníkom je fyzická osoba – podnikateľ, právnická osoba alebo organizačná zložka zahraničnej osoby, ktorá je klientom poskytovateľa platobných služieb vykonávajúceho finančné transakcie (ďalej len „poskytovateľ“).“
Teda daňovníkmi tejto dane budú aj právnické osoby a športové organizácie, športové kluby sú právnické osoby v právnej forme, prevažne v podobe občianskych združení, ďalej vo forme obchodných spoločností založených podľa Obchodného zákonníka.
Zákon zároveň vyníma z okruhu daňovníkov (právnických osôb, či fyzických osôb podnikateľov) len určité typy právnických osôb, a to konkrétne v spomenutom § 3, ods. 2, kde sa uvádza:
„(2) Daňovníkom nie je
1. Sociálna poisťovňa,
2. rozpočtová organizácia a príspevková organizácia,
3. obec a vyšší územný celok.“
Aj vy darmo hľadáte medzi subjektami, ktorých sa nová daň z finančných transakcií týkať nebude organizácie tretieho sektora - OBČIANSKE ZDRUŽENIA - Športové kluby ?
Čo z návrhu zákona z vládneho konsolidačného balíčka teda vyplýva?
To že vláda vôbec nezohľadnila postavenie a potreby organizácii tretieho sektora a jednoducho to, že nová daň sa bude týkať aj VŠETKÝCH neziskových organizácií, občianskych združení, športových klubov, nakoľko sú právnickými osobami a zároveň nie sú zaradené do výnimiek v § 3, odsek 2 navrhovaného textu predmetného zákona.
Vo svete športu to znamená, že by sa mala citeľne finančne dotknúť 77 národných športových zväzov, športových zväzov, národných športových organizácií (Slovenský olympijský a športový výbor, Slovenský paralympijský výbor) , športových klubov, oddielov a ďalších športových organizácií.
Keďže sa daň z finančných transakcií bude vyberať z odchádzajúcich transakcií, pozrime sa spoločne napríklad len na takú situáciu v národnom športovom zväze, ktorý dostane z Ministerstva cestovného ruchu a športu príspevok uznanému športu.
Národný športový zväz je povinný tento príspevok uznaného športu pre daný kalendárny rok použiť (minúť) v presne stanovenom časovom rozmedzí a k stanovenému dátumu aj vyúčtovať, pričom časť z neho musí podľa platného znenia zákona o športe národný športový zväz poukázať športovým klubom na podporu športu mládeže s príslušnosťou (min. 15%), použiť na účel rozvoja talentovaných športovcov (min. 20%) a na športovú reprezentáciu (min. 25%) no zvyšných 40% tiež použije na úhradu výdavkov - nákladov na športovú činnosť.
Každé poukázanie príspevku uznaného športu športovým klubom, každá jedna úhrada výdavku - nákladu na športovú činnosť národným športovým zväzom predstavuje prvé zaplatenie dane.
Druhé zaplatenie dane z toho istého príspevku uznaného športu zaplatia prijímatelia poukázanej časti príspevku uznanému športu, teda športové kluby.
Z posledných zverejnených čísiel o poukázanom príspevku uznanému športu sa dá hrubým odhadom spočítať o koľko menej peňazí šport nakoniec dostane a ako a v akej výške sa verejné prostriedky sa vrátia štátu. Štát teda na jednej strane dáva, no na druhej si časť z toho podľa tohto návrhu rovno (aj násobne) berie späť .
Koľko teda tento návrh uberie športu?
Z príspevkov uznaným športom na rok 2024, ktorý je vo výške cca 64 mil. Eur a z príspevkov pre Slovenský olympijský a športový výbor, Slovenský paralympijský výbor (a ďalšie NŠO a NŠZ, ktoré zabezpečujú prípravu pre zdravotne postihnutých športovcov na rok 2024) vo výške cca 4,4 mil Eur, čo je celkom približne 68,5 mil. Eur, by daň z finančných transakcií v sadzbe 0,4% (nerátame s výbermi hotovosti), o ktorú by prišli len národné športové zväzy a národné športové organizácie predstavovala sumu vo výške okolo 274 tis. Eur.
Ďalších minimálne 15% z príspevkov uznaným športom na rok 2024 dostanú od zväzov športové kluby (suma okolo 9,6 mil. Eur), z nich by prišli športové kluby o ďalších 0,4%, t.j. o sumu okolo 38,5 tis. Eur.
Spolu tak návrh za kalendárny rok ukráti národné športové zväzy, národné športové organizácie a športové kluby približne o 312 tis. Eur ročne, pričom v tejto sume nie je zahrnutá ďalšia úroveň subjektov, ktoré tiež predstavujú daňovníkov dane z finančných transakcií, ktorými sú napr. športoví odborníci podnikatelia, ktorí prídu rovnako (tretíkrát zaplatená daň) o 0,4% svojich príjmov a nie je zahrnutá ani daň z finančných transakcií z iných vlastných príjmov týchto subjektov. V roku 2025 pôjde len o minimálne 3/4 z vypočítanej sumy dane (pozn. v závislosti koľko prostriedkov z roka 2025 bude tým ktorým subjektom minutých v prvom kvartáli).
Tikajúca krabica s vybuchujúcim (vládnym) darčekom
Poznáte tú nemenovanú televíznu súťaž, v ktorej si súťažiaci medzi sebou podávajú tikajúcu krabicu s darčekom, odpovedajú na otázky a pri uplynutí časového limitu tá krabica niektorému z nich vybuchne v rukách?
Mám pocit, že za posledných pár dní od zverejnenia návrhu nevidím a nepočujem, že by ktokoľvek v športe, v neziskovom sektore vôbec počul tú spomínanú krabicu, darček vlády pre neziskový sektor (bombu) čo i len tikať, kde ešte to, že by si ju niekto už začal podávať a hľadal - pýtal odpovede alebo.
Čaká neziskový sektor, šport, športová obec, jej národné športové zväzy či strešná športová organizácia na to, až im po 1.4.2025 pri prvých úhradách z bankových účtov vybuchne táto bomba v rukách v podobe dane z finančných transakcií?
