Riešenie sporov v športe - koncepčne

NR SR návrh zakona o športe:
https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=8&ID=1554 

Hlavné problémy agendy športových sporov - fakty a východiská pre možné riešenia

Prečo nemajú NŠZ vytvorené ADR orgány ?

Mnohé národné športové zväzy (NŠZ) si doposiaľ nezriadili funkčný orgán (v stanovách ho možno majú ale reálne neexistuje) na alternatívne riešenie sporov v športe (ďalej „ADR orgán”) v zmysle Zákona o športe z rôznych dôvodov:

• nedostatok ľudských zdrojov (malé zväzy)
• nedostatok vhodných športových odborníkov - právnikov
• malý počet sporov, ktorý nenútil/nemotivoval NŠZ zriadiť ADR orgán a starať sa o jeho obsadenie, agendu; preto mnohé NŠZ priradili túto právomoc (rozhodovať spory) k inému už existujúcemu orgánu, ktorý bol de facto aj ex contractu (stanovy) zriadený pre iné účely (napr. disciplinárna komisia, či dokonca výkonné orgány, čo je v rozpore so zákonom o športe atď).
• iné priority NŠZ
• nebol tlak zo strany štátu na preukázanie plnenia povinnosti podľa § 52 ods. 1 Zákona o športe - vykonávať zákonom zverenú pôsobnosť - zabezpečiť riešenie sporov nad osobami s príslušnosťou k športovej organizácii 
• Pozn. ADR orgán SZĽH na riešenie sporov sa dokonca vzdal pôsobnosti riešiť spor v rámci športovej autonómie a odstúpil vec do sústavy všeobecných súdov z dôvodu svojej nepríslušnosti - vyvolal kompetenčný spor (SZĽH, arbitrážna komisia, Prípad Ručkay, neskôr Komptenčný senát NS SR a NSS SR sp. zn. 1 Skomp/38/2022)
• porušovanie povinnosti mať zriadený orgán ADR na riešenie sporov: NŠZ (pri striktnom dodržiavaní zákona) by mal stratiť spôsobilosť prijímateľa verejných prostriedkov (neaplikovalo sa)
• všeobecne: šport sa sám oberá o možnosť riešiť si autonómne svoje vnútorné spory, prichádza o príležitosť nebyť odkázaný na súdne riešenie sporov, ktorú mu dal zákonodarca v ustanovení § 52 zákona o športe

Existujúce ADR orgány v NŠZ

Východisko zákonodarcu, ako aj ESĽP pri rešpektovaní takýchto orgánov je to, aby pri týchto pred súdne orgány “predsadených orgánoch” alternatívneho riešenia sporov existovali (i) inštitucionálne, ako aj (ii) procesné záruky ich existencie.

Preto aj pri tých NŠZ, ktoré si ADR orgány zriadili je potrebné skúmať či spĺňa kritéria podľa čl. 46 Ústavy a súvisiaceho čl. 6 ods. 1 EDĽP, aby jeho finálne rozhodnutia obstáli pri následnom teste súladu ich vytvorenia, kreovania jeho členov, procesných pravidiel postupu ADR orgánu (dodržanie zásad spravodlivého procesu) s týmto článkom. V koncepčnom hľadisku možno konštatovať, že ide o akékoľvek orgány, ktoré sú vybavené decíznou právomocou v zmysle ZoŠ, a ktoré následne ako takéto decízne orgány konajú alebo majú konať v zmysle športových predpisov (zakladateľských dokumentov a na ich základe prijímaných predpisov). Za takýto decízny orgán sa orgán zväzu bude považovať v prípade, ak na vyššie opísanej právomoci bude aj skutočne konať a rozhodovať o akýchkoľvek právach členov národných športových zväzov.

Ide o tieto typy orgánov NŠZ, ktoré sú svojou povahou decíznymi ADR orgánmi:

• Disciplinárne orgány
• Komora na riešenie sporov (SFZ)
• Zmierovacie orgány
• Licenčné orgány
• Odvolacie orgány

V niektorých zväzoch sú tieto orgány kreované samostatne a niekde majú ADR orgán, ktorý má kumulovanú pôsobnosť viacerých z uvedených typov ADR orgánov. Je potrebné upozorniť, že zväzy majú možnosť riešiť spory dvoma spôsobmi, a to:

1. ADR orgánmi na riešenie sporov v zmysle ZoŠ → ZoŠ vyžaduje ich existenciu ako súčasť povinností NŠZ, ktorých neplnenie je právne spojené so stratou spôsobilosti na prijímanie verejných prostriedkov
2. rozhodcovskými súdmi v zmysle zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ZoRK)

Zdá sa, že voľba by mala byť na zväzoch, čo ale neplatí, pretože ZoŠ vyžaduje od NŠZ zriaďovať práve ADR podľa ZoŠ, čo čiastočne vylučuje motiváciu NŠZ zriaďovať rozhodcovské súdy v zmysle ZoRK. Zriaďovať rozhodcovský súd môže aj SOŠV, rovnako ako by SOŠV mohol zriadiť aj orgán na riešenie sporov v zmysle ZoŠ. 

Spoločný ADR orgán zatiaľ nemáme

Nebol (zatiaľ) zriadený ani zo strany NŠZ ani zo strany SOŠV spoločný orgán na riešenie sporov - rozhodcovský súd v zmysle § 12 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní: https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/244/20200101#paragraf-12 

• pre skupinu zväzov (nevyhnutná iniciatíva a rokovanie zväzov, napr. kolektívnych športov ako bola v minulosti iniciatíva na vytvorenie spoločného RS pre futbal a hokej) a ani
• pre všetky zväzy pod gesciou SOŠV (nevyhnutná spoločná iniciatíva NŠZ a SOŠV podporená štátom)

Dôsledky platného právneho i skutkového stavu

Možnosti športových subjektov v závislosti od situácie konkrétneho NŠZ 

• športové subjekty nemajú vytvorenú možnosť riešiť problém/spor súvisiaci so športovou činnosťou pred ADR orgánom NŠZ prípadne SOŠV, preto sa obracajú na všeobecné súdy (civilné alebo správne súdy)
• športové subjekty majú vytvorenú možnosť riešiť problém/spor súvisiaci so športovou činnosťou pred ADR orgánom NŠZ, tento orgán však pre nich nepredstavuje nezávislý a nestranný tribunál konajúci v súlade so zásadami spravodlivého procesu (požiadavky podľa čl. 6 ods. 1 EDĽP), preto sa obracajú na všeobecné súdy (civilné alebo správne súdy)
• športové subjekty majú vytvorenú možnosť riešiť problém/spor súvisiaci so športovou činnosťou pred ADR orgánom NŠZ, tento orgán síce spĺňa atribúty nezávislého a nestranného tribunálu konajúceho v súlade so zásadami spravodlivého procesu (požiadavky podľa čl. 6 ods. 1 EDĽP), nie sú však spokojné s ich rozhodnutím a preto sa obracajú na všeobecné súdy (civilné alebo správne súdy), aby zvrátili rozhodnutie ADR orgánu

Dôsledok nejednoznačné úpravy pôsobnosti súdov vo vzťahu k rozhodnutiam ADR orgánov v športových veciach

• roztrieštená judikatúra / nejednotný postup súdov v športových veciach pri výklade § 52 ods. 1 ZoŠ 
• kompetenčné spory medzi civilnými a správnymi súdmi vyplývajúci z otázok
• Je môže no považovať NŠZ za orgány verejnej správy s ohľadom na skutočnosť, že vykonávajú (aj) zákonom zverenú právomoc/povinnosť rozhodovať spory osôb s príslušnosťou k NŠZ a tiež plnia zákonom zverené úlohy za účelom plnenia verejného záujmu v športe ?
• Je možné NŠZ považovať za záujmovú samosprávu vykonávanú pre jednotlivé druhy športov ? 
• spochybňovanie výsledkov riešenia sporov (rozhodnutí ADR orgánov NŠZ) vo zväzových štruktúrach - niekde nie sú riešené vôbec alebo ich riešia rôzne orgány, ktoré nie sú kreované/obsadené v súlade s čl. 6 ods. 1 EDĽP ako nezávislý tribunál, a ani preskúmateľné takto kreovaným/obsadeným orgánom a konanie často tiež nie je v súlade so zásadami spravodlivého procesu, keďže ich často vedú športoví odborníci bez právnického vzdelania
• športové subjekty sa so spormi zo športovej činnosti obracajú na sústavu všeobecných súdov (civilných aj správnych súdov) s tým, aby ich spory posúdili a riešili aj hmotnoprávne (nedôvera k orgánom NŠZ; snaha o zvrátenie ich rozhodnutia
• z pohľadu športu neprijateľné dĺžky konania o športových sporoch pred všeobecnými súdmi 
• z pohľadu športu neprijateľné vedenie konaní v rozpore so základnou požiadavkou - dodržiavať zásady spravodlivého procesu v športových sporoch, aj v disciplinárnych veciach 
• často úplne nedostatočné odborné predpoklady členov ADR orgánov NŠZ, kedy dokonca ani len právnické vzdelanie nie je zárukou správneho hmotnoprávneho posúdenia veci ani dodržania zásad spravodlivého procesu, keď sa šport posudzuje v uzavretej športovej/zväzovej komunite, kde existujú dlhoročné osobné vzťahy 
• rozhodnutia orgánov NŠZ nie sú vykonateľné exekučne a v prípade ich neplnenia je nutné sa tak či tak obrátiť na súdy, čím etapa riešenia pred ADR orgánom NŠZ (ašak pozor nielen, ZoŠ povinnosť ukladá športovým organizáciám všeobecne, t.j. aj bežnému klubu) stráca svoj zmysel, resp. sa vytráca naplnenie požiadavky rýchlosti konania

Východiská pri hľadaní funkčného riešenia spĺňajúceho požiadavky pre moderný/pružný systém ADR pre oblasť športu

Svet organizovaného športu je regulovaný systémom 

1. medzinárodných zmlúv (OSN, Rada Európy), 
2. medzinárodných športových predpisov (MOV, MPV, Special olympics, športové federácie), 
3. národnej legislatívy (Zákon o športe, zákon o organizovaní verejných športových podujatí a ďalšie predpisy upravujúce/zohľadňujúce osobitosť športu) a 
4. národných športových predpisov asociácií/organizácií (SOŠV a iné uznané NŠO, NŠZ) 
5. rozhodnutí príslušných orgánov športových organizácií na základe právnych dokumentov uvedených v bode 1 až 4. 

A j vzhľadom k tomu NIE JE SPRÁVNE/OPODSTATNENÉ svet organizovaného športu vnímať rovnako/analogicky ako bežné združenia občanov súkromnoprávnej povahy, kde verejnoprávny „vstup” do pravidiel a fungovania združení - výkonu združovacieho práva, je minimálny, kde neexistuje monopolné postavenie žiadnej národnej organizácie (NŠZ alebo NŠO), ktorá plní úlohy záujmovej organizácie pre príslušný druh športu nielen podľa stanov príslušného NŠZ ale aj podľa zákona o športe. Podľa § 16 ods. 2 Zákona o športe:
„(2) Národný športový zväz tiež 
a) zastupuje, chráni a presadzuje záujmy príslušného športu vo vzťahu k orgánom verejnej správy, medzinárodným športovým organizáciám a iným športovým organizáciám, ktorých je členom, …”.

Pri bežných občianskych združeniach neexistujú ani štátom zverené povinnosti, ktorých cieľom je zabezpečiť plnenie zákonom ustanoveného verejného záujmu, ako tomu je v oblasti športu, kde takéto úlohy prostredníctvom štátom uznaných NŠZ a NŠO (monopolov vo svojej oblasti činnosti/druhu športu).

Čl. 165 Zmluvy o fungovaní EÚ - osobitná povaha športu

Je európskym trendom akceptovaným aj v SR, že pre špecializované agendy, ktorých rozsah a povaha neodôvodňuje vytváranie a udržiavanie špecializácie v rámci sústavy všeobecných/správnych súdov, európske štáty vytvárajú podmienky pre fungovanie systému ADR.

Cieľom reformy súdnej mapy je špecializácia sudcov na jednotlivé hlavné súdne agendy, t.j. aby sudca nevybavoval 2 alebo viac súdnych agiend.

Faktom, nie výtkou, je nepripravenosť súdov/sudcov (a to nielen na Slovensku) na problematiku športu (ďalší systém predpisov športových + nevyhnutná rýchlosť kvôli dynamike súťaži a vzťahov v športe), nemajú sa ako pripraviť, a vzhľadom na malý počet sporov ani nie je vhodné/primerané pripravenosť sudcov na športovú agendu očakávať/vyžadovať.

Bolo by účelné sudcov pripravovať/špecializovať na agendu športových sporov ?

Alebo posilníme postavenie ADR v oblasti športu a lepšie/jednoznačnejšie upravíme pravidlá podľa ktorých majú postupovať subjekty v športe i súdy ?

Ak nemajú všeobecné a správne súdy hmotnoprávne posudzovať a rozhodovať spory vyplývajúce zo športovej činnosti, musí existovať systém ADR, na ktorý súdy odkážu športový subjekt s jeho problémom/sporom.

ESĽP - pri posudzovaní rozhodnutí prijatých v rámci systémov ADR skúma naplnenie podmienok podľa čl. 6 ods. 1 EDĽP: 
https://beta.ucps.sk/nezavislost-sportoveho-tribunalu-2 

1. in abstracto cez prizmu demokratickej spoločnosti, 

• cez pravidlá kreovania a zloženie orgánu na riešenie sporov, ktoré musia vyhovovať kritériám pre nezávislý tribunál 
• cez pravidlá, ktoré majú zabezpečiť právo na spravodlivý proces

2. in concreto

• ako sa v konkrétnom prípade dodržali pravidlá kreovania a zloženie orgánu na riešenie sporov
• ako sa v konkrétnom prípade dodržali pravidlá, ktoré majú zabezpečiť spravodlivý proces

Ak je záujem na podpore ADR v oblasti športu, zákon o športe by mal určiť/ponúknuť pre športové subjekty, ale aj pre všeobecné a správne súdy, jednoznačné pravidlá ako riešiť športovú agendu a za akých podmienok a v akom rozsahu majú byť rozhodnutia orgánov ADR preskúmavané v sústave všeobecných a/alebo správnych súdov. 

Je potrebné pravidlami upravenými v Zákone o športe upraviť nasledovné:

1. Prvoradé je určiť pravidlá, ktoré musí spĺňať akýkoľvek ADR orgán
2. Kreovanie a zloženie ADR orgánu, vrátane zabezpečenia expertnej zložky (in abstracto - pravidlá určí/aprobuje štát)
3. Pravidlá postupu ADR orgánu v súlade so zásadami spravodlivého procesu (in abstracto - pravidlá procesného postupu určí/aprobuje štát)
4. Pokryť riešením všetky situácie športových subjektov v súvislosti s riešením sporu, ktoré existujú alebo môžu vzniknúť: 
5. NŠZ alebo NŠO už má ADR orgán na riešenie sporov
6. Aprobovaný (štátom)
7. Neaprobovaný - možnosť postupu podľa bodu 3
8. NŠZ alebo NŠO nemá ADR orgán na riešenie sporov 
9. Vytvorí si vlastný orgán na riešenie sporov (aprobovaný) - možnosť postupu podľa bodu 3, kým si ho vytvorí 
10. Podriadi sa orgánu na riešenie sporov iného NŠZ (neaprobovanému) - ostáva možnosť postupu podľa bodu 3
11. Podriadi sa orgánu na riešenie sporov iného NŠZ (aprobovanému) - možnosť postupu podľa bodu 3, kým sa podriadi
12. Podriadi sa orgánu na riešenie sporov (Rozhodcovský súd) zriadenému pri SOŠV (aprobovaný)
13. Náhradné/podporné riešenie pre prípady, ak 
14. neexistuje možnosť predložiť vec ADR orgánu podľa bodov 1 a 2 alebo 
15. strana sporu uplatní výhradu, že ADR orgán nie je aprobovaný s tým, že môžu nastať dve situácie, 
16. ADR orgán nerozhodol a športový subjekt chce riešiť spor mimo komunity NŠZ
17. ADR orgán rozhodol a cieľom sporu je opravné konanie alebo revízia existujúceho rozhodnutia orgánu ADR

V takom prípade príslušný NŠZ alebo NŠO na podnet člena (strany sporu) povinne bezodkladne iniciuje vytvorenie ad hoc „rozhodcovského senátu” podľa týchto pravidiel:

• spor posúdia rozhodne 3 (alebo 5) členný rozhodcovský senát,
• každá strana sporu určí 1 osobu/rozhodcu zo „zoznamu športových rozhodcov”,
• určení rozhodcovia sa dohodnú na predsedovi senátu; 
• všetci traja rozhodcovia sa vyberajú zo zoznamu športových odborníkov/právnikov vedeného štátom alebo pri SOŠV) na posúdenie veci a rozhodnutie sporu
• proces prebieha v režime zákona o rozhodcovskom konaní - český model riešenia sporov v spolkovej agende všeobecne, t.j. nielen pre športové spolky

Možné schémy sporov v športe

1. Horizontálne spory - dva subjekty s príslušnosťou k športovej organizácii sú v spore, ktorý rozhoduje príslušný ADR orgán športovej organizácie
2. Hybridný spor - subjekt s príslušnosťou k športovej organizácii je v spore so športovou organizáciou (namieta rozhodnutie/postup komisie/orgánu športovej organizácie mimo rozhodnutí ADR orgánov, ktoré preskúmava ADR orgán mimo športovej organizácie alebo všeobecný súd)
3. rozhoduje najprv ADR orgán športovej organizácie
4. rozhoduje ADR orgán mimo športovej organizácie
5. ak športová organizácia nemá ADR orgán 
6. opravný prostriedok voči rozhodnutia ADR orgánu športovej organizácie, ak ADR orgán nebol aprobovaný (najprv sa vyčerpajú existujúce opravné prostriedky v rámci športovej organizácie) 
7. Vertikálne spory - orgán športovej organizácie (DK, LicK) vedie iniciatívne spor o dodržaní/porušení predpisov/pravidiel športovej organizácie 

Možné schémy postupu pri súdnom prieskume

1. Strana sporu spadajúceho do pôsobnosti ADR orgánu podá žalobu na všeobecný súd bez prejednania veci pred ADR orgánom
2. všeobecný súd žalobu odmietne s tým, že o spore je príslušný najprv rozhodnúť ADR orgán na riešenie športových sporov a poučí žalobcu o možnosti následného obmedzeného súdneho prieskumu rozhodnutia ADR
3. Nespokojná strana sporu vedeného pred ADR podá žalobu
4. Proti druhej strane sporu a bude sa snažiť iniciovať NOVÉ vecné prejednanie sporu s tým, že rozhodnutie orgánu ADR je len jeden z podkladov - NEVHODNÉ
5. Proti ADR orgánu, ak bude mať vlastnú subjektivitu alebo proti subjektu, ktorý vytvoril ADR orgán s cieľom zrušiť a vrátiť vec na nové rozhodnutie. Prieskum rozhodnutia obmedzený na
6. Zásady spravodlivého procesu (čl. 6 ods. 1 EDĽP)
7. hmotnoprávny prieskum limitovaný na “do očí bijúce” pochybenia, rozpory so základnými princípmi logického myslenia a arbitrárnosť - ak je zo športového hľadiska vyšší záujem na stabilite a ochrane dobromyseľne nadobudnutých práv tretích osôb ako na náprave/zrušení rozhodnutria ADR, rieši sa už len materiálne zadosťučinenie)

Možná/potrebná úprava v Zákone o športe 

Zákon o športeo ponúkne ADR riešenia pre NŠZ, NŠO, SOŠV a ŠO:

1. NŠZ a NŠO môžu zriadiť vlastný ADR orgán 
2. NŠZ a NŠO môžu zriadiť spoločný orgán alebo sa podriadiť vytvorenému orgánu na riešenie sporov
3. SOŠV, NŠZ alebo NŠO môžu vytvoriť Rozhodcovský súd
4. Ad hoc komisia (rozhodcovský senát) na riešenie konkrétneho sporu podľa pravidiel pre rozhodcovské konanie (predseda senátu - právnik zo zoznamu SOŠV), ak neexistuje ADR orgán (aprobovaný)
5. Inak SOŠV alebo orgán na riešenie sporov iného NŠZ alebo NŠO
6. Ak má byť rozhodovanie ADR orgánov ex lege exekučným titulom (ako v ČR) 
7. štát zabezpečí atribúty nestrannosti, nezávislosti orgánu a tiež princípy spravodlivého procesu (in abstracto),
8. overí procesný predpis ADR orgánu, či vyhovuje požiadavkám a/alebo
9. určí, že na ADR orgán postupuje primerane podľa predpisu štátu (zákon o rozhodcovskom konaní + CSP)
10. súd overí atribúty podľa písmena a) v konkrétnej veci, ak by bolo namietané ich porušenie
11. Súdy nemajú právomoc na rozhodovanie športových sporov (hmotnoprávne) 

Garancia základných atribútov objektivity štátom

Štátna autorita zverejní a aktualizuje (športový portál): 

1. Zoznam ADR orgánov na riešenie sporov spĺňajúcich in abstracto požiadavky nestranného a nezávislého tribunálu a zásad spravodlivého procesu (osvedčuje štát - MŠVVaŠ SR)
2. Zoznam športových odborníkov/právnikov praktizujúcich športové právo a podmienky pre zaradenie do tohto zoznamu

Formy posilnenia športovej autonómie:

1. Povinnosť riešiť športové spory v ADR systéme, ktorý ponúka a jeho základné vlastnosti/prvky garantuje zákon/štát
2. Ak bolo vydané rozhodnutie orgánu ADR 
3. Obmedzený prieskum (vecne i časovo) všeobecnými / správnymi súdmi
4. Dodržanie článku 6 ods. 1 EDĽP in concreto
5. Hmotnoprávne iba ak ide o zásadné nedostatky/pochybenia tzv. „do oči bijúce”, rozpor so zásadami logického myslenia, popretie/ignorovanie zásadných faktov 
6. Kasačný princíp pri prieskume rozhodnutí (neplatnosť/zrušenie a vrátenie späť na rozhodnutie ADR orgánu) 
7. Ak súd zistí porušenia práv (do oči bijúce) - finančné zadosťučinenie namiesto nevhodného zásahu do práv tretích osôb a činnosti ŠO (šport je dynamický, každé rozhodnutie implikuje nezvratné športové dôsledky a procesy) - zabezpečiť väčšiu mieru možnosti aplikácie neodkladných opatrení v prípadoch vecí prípadne riešených v rámci správneho súdnictva (žaloba má ex lege odkladný účinok)
8. Konanie pred orgánom ADR znamená zachovanie lehôt z pohľadu právneho poriadku SR
9. Rozhodnutie ADR je ex lege exekučným titulom

Mechanizmus podriadenia sa univerzálnemu športovému tribunálu SOŠV alebo inému ADR orgánu:

• dobrovoľný, t.j. štát by zákonom nemal nútiť podriadiť sa všetky subjekty v športe (subjekty spolkovej sféry), ak sa nepodriadia dobrovoľne (ak si neodhlasujú zmenu stanov) 

Ak by ale štát chcel ustanoviť pravidlo, ktorým určí, že spory v oblasti organizovaného športu bude povinne riešiť ADR orgán s obmedzeným súdnym prieskumom všeobecných súdov, musel by to v Zákone o športe výslovne ustanoviť. 

Spolkové spory v Česku - inšpirácia v OZ ČR pre obmedzenie hmotnoprávneho prieskumu rozhodnutí spolkov a pre kreovanie ad hoc komisie (rozhodcovského senátu), ktorý postupuje podľa zákona o rozhodcovskom konaní a jeho rozhodnutie je exekučným titulomom:
OZ: https://www.zakonyprolidi.cz/cs/2012-89#f4579664
OSŘ: https://www.zakonyprolidi.cz/cs/1963-99#cast5-hlava1

https://nsoud.cz/Judikatura/ns_web.nsf/web/Proverejnostamedia~TiskovezpravyNejvyssihosoudu~Rozhodci_rizeni_pred_Sborem_rozhodcu_Fotbalove_asociace_Ceske_republiky_je_jednim_z__druhu__rozhodciho_rizeni~?open&lng=CZ

Aktuálne navrhovaný text v návrhu zákona o športe:

Riešenie sporov orgánmi športovej organizácie

§ 9

1. Národný športový zväz a národná športová organizácia vykonáva v súlade s jej predpismi pôsobnosť na riešenie sporov podľa odseku 2 nad osobami s jej príslušnosťou. 
   - neriešime už spory riešené v rámci “ŠO” (regionálne/oblastné zväzy, kluby, resp. športové zväzy, ktoré nie sú štátom uznané za NŠZ alebo NŠO - tieto majú tiež minimálne DK) 
2. Orgány na riešenie sporov sú orgány, ktoré majú zakladajúcim dokumentom športovej organizácie určenú pôsobnosť 
3. rozhodovať o právach a povinnostiach osôb s príslušnosťou k športovej organizácii v súvislosti so športovou činnosťou,
4. rozhodovať spory vzniknuté v súvislosti so športovou činnosťou športovej organizácie a osôb s jej príslušnosťou,
5. ukladať sankcie a opatrenia za porušenie pravidiel súťaže, predpisov športovej organizácie alebo rozhodnutí orgánov športovej organizácie,
6. preskúmavať rozhodnutia orgánov športových organizácií s jej príslušnosťou,e)preskúmavať súlad predpisov športových organizácií s jej príslušnosťou s jej zakladajúcim dokumentom v časti, ktorá je pre tieto športové organizácie záväzná. 
   TU JE UŽ LEN “ŠO”
7. Orgány na riešenie sporov vykonávajú pôsobnosť podľa odseku 2 v súlade s pravidlami súťaže, predpismi a rozhodnutiami medzinárodnej športovej organizácie, národného športového zväzu alebo národnej športovej organizácie pri dodržiavaní zásad spravodlivého procesu. 
   - v súlade s právnym poriadkom??? (To môžme vnímať tak, že musia aj bez toho, aby to bolo uvedené v zákone …) 
8. Orgány národného športového zväzu a orgány národnej športovej organizácie, ktoré rozhodujú spory podľa odseku 2 dbajú na to, aby v rozhodovaní o skutkovo a právne zhodných prípadoch alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
9. Ak národný športový zväz alebo národná športová organizácia nemá podmienky na zriadenie orgánu na riešenie sporov s pôsobnosťou podľa odseku 2, môže v zakladajúcom dokumente upraviť, že spory osôb s príslušnosťou k nej rozhoduje spoločný orgán na riešenie sporov zriadený v súčinnosti s inou športovou organizáciou alebo rozhodcovský súd, ak predpisy medzinárodnej športovej organizácie neupravujú inak.
10. Spor, ktorý vznikol v priebehu konkrétnej hry alebo konkrétneho športového výkonu, a jeho predmetom je posúdenie porušenia konkrétneho pravidla súťaže, rozhoduje športový rozhodca vedený v zdrojovej evidencii príslušného národného športového zväzu podľa pravidiel súťaže a predpisov národného športového zväzu alebo športový rozhodca vedený v zdrojovej evidencii príslušnej národnej športovej organizácie podľa pravidiel súťaže a predpisov národnej športovej organizácie

§ 10

Disciplinárne konanie

(1) Disciplinárne konanie môže viesť disciplinárny orgán športovej organizácie voči športovcovi, športovému odborníkovi, športovej organizácii alebo voči inej osobe, ktorá má príslušnosť k športovej organizácii, za porušenie pravidiel súťaže, predpisov alebo rozhodnutia národného športového zväzu alebo národnej športovej organizácie, ktorého sa dopustila v čase, keď mala príslušnosť k športovej organizácii. 

(2) V disciplinárnom konaní možno uložiť iba takú sankciu a také opatrenie, ktoré umožňujú uložiť predpisy národného športového zväzu alebo národnej športovej organizácie. 

(3) Rozhodnutie disciplinárneho orgánu o závažnom porušení pravidiel súťaže, predpisov alebo rozhodnutia národného športového zväzu alebo národnej športovej organizácie, rozhodnutie, proti ktorému bol podaný opravný prostriedok, a rozhodnutie o opravnom prostriedku musí byť odôvodnené. 

(4) Predpisy národného športového zväzu a národnej športovej organizácie určia, ktoré porušenie pravidiel súťaže, predpisov alebo rozhodnutia národného športového zväzu alebo národnej športovej organizácie sa považuje za závažné. 

§ 11

(1) Osoba s príslušnosťou k športovej organizácii môže podať návrh na súd, aby rozhodol o neplatnosti rozhodnutia orgánu na riešenie sporov pre jeho rozpor s právnymi predpismi alebo zakladajúcim dokumentom športovej organizácie. To neplatí, ak sa neplatnosti rozhodnutia možno dovolať na príslušnom orgáne na riešenie sporov národného športového zväzu alebo národnej športovej organizácie, ktorý spĺňa požiadavky nezávislého a nestranného orgánu na zabezpečenie spravodlivosti. 

(2) Osoba s príslušnosťou k športovej organizácii môže podať návrh na súd podľa odseku 1 po vyčerpaní všetkých prostriedkov na zabezpečenie spravodlivosti v pôsobnosti orgánov na riešenie sporov podľa predpisov národného športového zväzu alebo národnej športovej organizácie.  

(3) Právo na prejednanie sporu súdom zaniká po uplynutí troch mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, ktorým boli vyčerpané všetky prostriedky na zabezpečenie spravodlivosti v pôsobnosti orgánov na riešenie sporov podľa predpisov národného športového zväzu alebo národnej športovej organizácie.

• ak orgán na riešenie sporov podľa …nemá vlastný predpis upravujúci postup pri riešení sporov použije sa primerane zákon o RK 
• Predpis upravujúci postup orgánu na riešenie sporov musí byť byť schválený štátom 

Poznámka:

Disciplinárny orgán je tiež ADR orgánom na riešenie sporov. Predmetom sporu je porušenie pravidla NŠZ, pričom sporovými stranami sú NŠZ ako autor a garant dodržiavania prednisov/pravidiel a športový subjekt, ktorý mal pravidlo porušiť. 

Licenčný orgán je tiež ADR orgánom na riešenie sporov. Predmetom sporu je dodržanie licenčných pravidiel NŠZ ustanovených pre účasť v súťaži, pričom sporovými stranami sú NŠZ ako autor a garant dodržiavania licenčných predpisov/pravidiel a športový subjekt, ktorý má preukázať splnenie licenčných podmienok.