Stanovisko UšPS k zlučovaniu športových zväzov do národného športového zväzu

Ako postupovať pri zlučovaní viacerých športových zväzov vytvorených na Slovensku pre viaceré športy, ktoré sú na medzinárodnej úrovni zastrešené jedinou medzinárodnou športovou federáciou do národného športového zväzu ?

Stanovisko UčPS:

Prvé podstatné východisko všeobecnej povahy je, že právny poriadok SR nezakazuje a teda umožňuje zlúčenie občianskych združení (OZ). Zlučované subjekty prinášajú do zlúčeného subjektu so sebou aj svoju činnosť, históriu, vrátane kreditu, ale aj zmluvných vzťahov pohľadávok a záväzkov, ktoré sa vysporiadavajú v súlade s právnym poriadkom podľa rozhodnutí najvyšších orgánov zlučovaných subjektov.

Ak máme situáciu, keď sa z nejakého dôvodu chcú zlúčiť dve OZ, tieto sa môžu zlúčiť viacerými spôsobmi a to napríklad tak, že:

1. jedno OZ (IČO) z týchto dvoch zanikne - A a B sa zlúčia do B za dohodnutých podmienok schválených v zápisniciach svojich najvyšších orgánov, čo sa premietne aj do zmeny stanov B, pričom A zanikne a v činnosti pokračuje B pod pôvodným IČO. 
2. obe OZ sa zlúčia do nového OZ a zaniknú - A a B sa zlúčia do nového C za dohodnutých podmienok schválených v zápisniciach najvyšších orgánov A a B, čo sa premietne aj do stanov C; v pôvodnej činnosti zrušených A a B pokračuje C pod novým IČO, ktoré preberie úlohy A a B ako zastrešujúci NŠZ tak voči štátu, ako aj voči medzinárodnej športovej federácii alebo SOŠV. 
3. obe OZ ostanú existovať ale vytvoria nové OZ - A a B vytvoria nové C za dohodnutých podmienok schválených v zápisniciach najvyšších orgánov A a B, čo sa premietne aj do stanov C; A a B pokračujú v činnosti aj naďalej v rozsahu organizovania a riadenia svojej časti športov) a zároveň sú aj členmi nového C (nové IČO), ktoré preberie ich úlohy ako zastrešujúci NŠZ tak voči štátu, ako aj voči medzinárodnej športovej federácii alebo SOŠV.

Ak máme tri OZ: A, B, C, tak po zlúčení zaniká napr. B a C s tým, že ich právnym nástupcom bude A. Tomu IČO ostáva, ale v rámci transformácie stanov sa do nich zapracujú aj B a C (napr. ako sekcie, alebo len prvotným obsadením počtu členov v jednotlivých orgánoch a pod.), prípadne sa zmení názov. Tým sa nikde nič nemení z hľadiska kontinuity existencie Ačka - stále sú NŠZ, plnia svoje existujúce záväzky ako aj záväzky prevzaté za B a C. A nemusíme riešiť nič ďalšie... A tá podmienka:"organizuje celoštátnu súťaž dospelých a celoštátnu súťaž mládeže najmenej dva po sebe nasledujúce roky" sa dá splniť aj tak, že 31.12.2024 organizujem celoštátnu súťaž s názvom „Súťaž 2024” a 1.1.2025 organizujem súťaž s názvom „Súťaž 2025”. Na základe tohto postupu už bol v minulosti na MŠVVaŠ akceptovaný jeden NŠZ, keďže to nakoniec v rámci argumentácie ministerstvo akceptovalo. 
Argumentáciu pripájame nižšie:

_____________________

Zovšeobecnená praktická skúsenosť praktizujúceho právnika: 

Podľa nášho názoru je v prípade zlúčenia športových zväzov za účelom vytvorenia NŠZ a s cieľom splnenie podmienky podľa § 16 ods. 1 písm. d) ZoŠ splnená. Cieľom právnej úpravy bolo, aby sa NŠZ mohol stať len taký subjekt, ktorý má určitú kontinuitu trvania z hľadiska organizácie celoštátnej súťaže. Aký by bol rozdiel medzi tým, keby sa:

• 1. ročník súťaže konal napr. 10.01.2017, 2. ročník súťaže by sa konal 10.02.2018 a 3. ročník by sa mal konať 10.12.2019, pričom žiadosť by ste podali 11.02.2019 a situáciou
• keď ste 1. ročník zrealizovali napr. 30.09.2018, 2. ročník ste zrealizovali 30.04.2019 a žiadosť ste podali po zorganizovaní druhej súťaže?

Z hľadiska počtu zorganizovaných súťaží žiaden, v oboch prípadoch by do podania žiadosti boli zorganizované dve celoštátne súťaže. V prvom prípade by bol síce naplnený aspekt dvojročného obdobia z hľadiska plynutia času, avšak predmetné písmeno d) sa podľa nášho názoru nevzťahuje k časovému aspektu, ale k počtu zorganizovaných súťaží počas dvoch po sebe nasledujúcich rokov (každý rok jedna súťaž). Ak bol v súlade s pravidlami súťaže ukončený druhý ročník, uplynutie zvyšného času do naplnenia dvoch rokov tak, ako to vníma ministerstvo, nedáva žiadny význam, nakoľko do ich uplynutia by sa ani v prvom (ani vo Vašom) prípade ďalší ročník súťaže nezorganizoval a zákon nevyžaduje, aby bol za NŠZ uznaný subjekt existujúci minimálne dva roky. 

Ak by zákonodarca kládol dôraz na počet súťaží a zároveň aj na časový aspekt, zákon by znel pravdepodobne: „počas predchádzajúcich, dvoch po sebe nasledujúcich rokov organizoval celoštátnu súťaž dospelých a celoštátnu súťaž mládeže“. Napokon, samotná celoštátna súťaž môže v niektorých športoch trvať týždne/mesiace, v niektorých športoch však môže trvať napr. deň, dva. Ak by sme mali ísť doslovne, mala by sa celoštátna súťaž organizovať nonstop dva roky? Určite nie, a ak v danom (druhom) roku bola súťaž podľa pravidiel ukončená, podľa nášho názoru je podmienka splnená.

Keď sa nad tým zamyslíme cez vecnú podstatu, tak to vychádza tak, že nová organizácia preberá od zlučujúcich sa organizácií (podľa schválených rozhodnutí najvyšších orgánov a zakladajúceho dokumentu) aj celú ich históriu, vrátane zorganizovaných podujatí mládeže a dospelých, čiže nová organizácia obsahuje v sebe zlučené organizácie, ktoré povinnosť organizovania celoštátnych súťaží mládeže a dospelých x rokov plnili a bude sa v nich aj pokračovať, len (po zlúčení) ich budú pod hlavičkou nového NŠZ organizovať už sekcie/úseky pre jednotlivé združené športy.

Čiže štátny orgán rozhodujúci o uznaní statusu “národný športový zväz” by mal v súlade s pôvodným účelom zákonného pravidla, brať do úvahy aj celoštátne športové súťaže mládeže a dospelých, ktoré zorganizovali jednotlivé športové zväzy pred ich zlúčením a nevyžadovať, aby nový NŠZ vytvorený len preto, aby mal štát pre združené športy jedného partnera (zastrešeného jednou medzinárodnou športovou federáciou), musel čakať na to, kým nezorganizuje celoštátne športové súťaže mládeže a dospelých vo dvoch rokoch. Takáto požiadavka by bola nad rámec sledovaného účelu tohto pravidla, ktorého podstata bola v plnom rozsahu viac rokov po sebe naplnená v rámci športovej činnosti zlučovaných športových zväzov za minulé roky. 

____________________

Súčasne ale aj prikladáme aj ďalší pohľad právnika praktika na reálnu životnú situáciu, ktorú aktuálne riešia letecké športy (ďalší do úvahy prichádzajúci, okrem zlučovania občianskych združení), ktorú je rovnako možné zovšeobecniť na športové zväzy A, B, C a D s tým, že:

• organizácia A - Slovenský národný aeroklub generála M.R. Štefánika (SNA) 
  (združuje Motorové lietanie, Bezmotorové lietanie, Leteckú akrobaciu, Parašutizmus, Balónové lietanie)
• organizácia B - Letecko - raketomodelárska asociácia Slovenska (LERMAS) 
  (združuje leteckých a raketových modelárov)
• organizácia C - Letecká Amatérska Asociácia SR (LAA SR)
  (združuje paraglidingové a rogalové lietanie)
• organizácia D - nové založené občianske združenie (SNA2)

Na situáciu leteckých športov sa pozrel z pohľadu naplnenia cieľa vytvoriť zastrešujúci NŠZ pre všetky letecké športy so súčasným zohľadnením predpokladu, že je zámerom zachovať existenciu dvoch organizácií ako samostatných právnických osôb (organizácia B a organizácia C) a vyhnúť sa zbytočnej teoreticko-právnej polemike so štátnymi orgánmi a podľa možností čo možno najskôr dosiahnuť cieľ so zachovaním účinkov uznania organizácie A ako národného športového zväzu, ako aj odstránenia prípadných problémov s riešením nástupníctva v svetových federáciách, a to či už v prípade organizácie D alebo organizáciá B a C v ich nadradených medzinárodných organizáciách.

Východisko bolo, že zakladanie nového subjektu D stráca zmysel pokiaľ sa v popise problému, ku ktorému sa hľadajú efektívne riešenie, uvádza, že vlastne všetky kvázi 3 športové zložky (A, B a C) sú vlastne uzrozumené na tom, že si nanovo usporiadajú vzájomné vzťahy a súčasne, že tieto 3 športové zložky (A, B a C) sú viac menej súčasťou personálneho substrátu organizácie A, ktorej obsahom personálneho substrátu (celkovej základne) sú v rámci organizácie A až 3 základne A, B a C, a teda sa zdá, že by si v tom zmysle, ako si tieto 3 základne - zložky A, B a C upravili vzájomné vzťahy v organizácii D, mohli upraviť vzťahy aj organizácii A bez potreby založenia novej organizácie D.

Z uvedeného by potom do úvahy prichádzalo nasledovné riešenie:

Prepracovať - zmeniť stanovy organizácie A tak ako je navrhnuté v novej organizácii D a na tom základe následne členské vzťahy a príslušnosti upraviť nanovo ako majú dohodnuté v novej organizácii D.

Členovia z 3 organizácií (A, B a C), právnické osoby (z ktorých chápeme, že členovia z dvoch, a to B a C sú takpovediac nútení byť aj členmi jestvujúcej organizácie A ako národného športového zväzu) by si v stanovách organizácie A upravili vzťahy tak, že by sa vytvorili zodpovedajúce zložky - sekcie reprezentujúce rovnoprávne personálny substrát - základne 1) organizácie A, 2) organizácie B a 3) organizácie C a tomu zodpovedajúc, by si upravili (alebo aj nie) názov organizácie A (nedochádza k zmene organizácie A = subjektu národného športového zväzu, IČO stále zostáva rovnaké).

No pokiaľ by však bola silná požiadavka (ako je ju možné badať v popise situácie a exkurzu do historie všetkých 3 organizácii), že v novej organizácii D musia byť, bolo by žiadúce, aby boli 3 športové zložky (A, B a C) rovnako zastúpené prostredníctvom právnických osôb (ktoré by si potom ďalej smerom dole k jednotlivým organizáciám - sekciám a súčasne vytvorili putá príslušnosti - registrácie fyzických osôb a aj klubov k vyššej takejto kvázi novej organizácie A pre účely "členskej" základne národného športového zväzu vo vzťahu k štátu a vzorcu), tak by sa odporúčalo riešenie cestou takpovediac ísť na to opačne. 

V takom prípade potom existencia novej organizácie D, ako nového občianskeho združenia, síce stráca zmysel, ale v rámci tohto navrhovaného riešenia (“cesta opačne”) by sa už založená nová organizácia D stala súčasťou riešenia, len iným spôsobom, tak ako je uvedené nižšie.

“Cesta opačne” predstavuje riešenie, a síce, že práve personálny substrát - základňa čisto v minulosti (pred núteným začlenením základní B a C pod krídla organizácie A, kde sa museli za podmienok Zákona o športe pridať organizácie B a C) patriaca pod organizáciu A, by si založila nový subjekt - občianske združenie - organizácia D a toto nové občianske združenie, by sa stalo spoločne s organizáciami B a C členmi kvázi novej organizácie A, ktorá by bez problémov zostávala stále tým istým národným športovým zväzom a nie je potrebné nič riešiť s nástupníctvom v rámci podmienok daných zákonom o športe, MCRaŠ a i medzinárodných organizácií. Pre účely založenia organizácie pre členskú základňu A, by sa potom práve len iba zmenou stanov, už medzičasom založeného občianskeho združenia, využila existencia novej organizácie D.

Z pôvodnej organizácie A sa takto vlastne stane kvázi nová organizácia A (so zmeneným názvom odrážajúcim fakt v podstate takej už konfederácie 3 rovnocenných právnych subjektov: organizácie D, B a C, ktorá by každá z nich zastrešovala svojich členov zo základní D=A, B a C) s nanovo, rovnocenne a rovnoprávne upravenými vzájomnými vzťahmi. 

Uvedené by umožnilo nezavislé postavenie kvázi novej organizácie A , ktorá by riešila záležitosti národného športového zväzu, ktorý by na princípoch “konfederácie” mal vlastné orgány, na ktorých kreovaní by sa podielali v podstate tri rovnocenné subjekty (organizácie D, B a C). 

Takto by existovali 4 nezávislé právne subjekty organizácie D, B a C a kvázi nová organizácia A, pričom tá by predstavovala “konfederáciu” a reprezentovala by spoločné záujmy 3 subjektov (organizácie D, B a C) a ich základní.   

No a tieto 3 subjekty organizácie D, B a C by si smerom do ich vnútra zachovali nezávislosť a mali by vlastné členské základne, vlastné orgány. 

Na tom základe je potom potrebné pamätať na najzásadnejší aspekt celého navrhovaného riešenia, a síce, že pre účely národného športového zväzu (pre účely počtov členskej základne ako údaju vstupujúceho do vzorca pre výpočet príspevku uznanému športu) sa jednotlivé členské základne 3 subjektov (organizácie D, B a C) budú evidovať (budú členmi) aj v kvázi novej organizácie A.