Zákon o športe ustanovuje povinnosť pre štátom podporované NŠZ a NŠO, aby vo svojich dvoch najvyšších orgánoch (najvyšší orgán = konferencia/kongres/snem/valné zhromaždenie a pod. a najvyšší výkonný orgán = výkonný výbor/predsedníctvo/rada a pod.) vytvorili pozície pre zástupcov športovcov, do ktorých ich môže navrhnúť výlučne záujmová organizácia športovcov alebo najmenej 50 športovcov (§ 19 ods. 1 písm e) ZoŠ).
Musia byť upravené v stanovách NŠZ a NŠO, pričom ich obsadenie je už na športovcoch, či dokážu do tejto pozície navrhnúť kandidáta a obsadiť ju.
Uvedené pravidlo zabezpečí, že v najvyšších orgánoch NŠZ a NŠO, kde sa rozhoduje o najzávažnejších otázkach/veciach príslušného športu ("pri stole"), má možnosť sedieť, vnímať a ovplyvniť proces rozhodovania aj zástupca športovcov, ktorý má možnosť formulovať na pôde najvyšších orgánov NŠZ a NŠO stanoviská, pripomienky, výhrady, návrhy z pohľadu záujmov športovcov. Zástupcom športovcov môže byť napr. významná športová osobnosť alebo aj iná osoba, ktorú si športovci vyberú na zastupovanie ich záujmovej skupiny v najvyššom orgáne.
Konkrétne oprávnenia a povinnosti = agenda zástupcu športovcov, vyplývajú z predpisov jednotlivých NŠZ a NŠO. Spravidla má úplne rovnaké oprávnenia a povinnosti ako majú ostatní členovia týchto najvyšších orgánov s tým, že v rámci týchto oprávnení prináša do diskusie názor športovcov a predkladá na prerokovanie návrhy záujmovej skupiny športovcov, prípadne vysvetlí pohľad športovcov na návrhy, ktoré predložil na prerokovanie iní členovia orgánu.