Rada Európy 1976 - O ZÁSADÁCH POLITIKY ŠPORTU PRE VŠETKÝCH

Dostupné v anglickom originále na stránke Rady Európy: 
https://rm.coe.int/09000016804de707

RADA EURÓPY
VÝBOR MINISTROV

UZNESENIE (76) 41 O ZÁSADÁCH POLITIKY ŠPORTU PRE VŠETKÝCH
(prijaté Výborom ministrov 24.9.1976 na 260. zasadnutí zástupcov ministrov) 

Výbor ministrov,

1. Uznávajúc, že cieľom Rady Európy je dosiahnutie väčšej jednoty medzi jej členmi s cieľom chrániť a realizovať ideály a princípy, ktoré sú ich spoločným dedičstvom, a napomáhať ich hospodárskemu a sociálnemu pokroku, najmä sledovaním spoločného ciele určené na ochranu a podporu európskej kultúry;

2. Pripomínajúc Odporúčanie 588 (1970) Poradného zhromaždenia o rozvoji športu pre všetkých a vytvorení koordinačných štruktúr a Odporúčanie 682 (1972) o Európskej charte športu pre všetkých;

3. uvedomujúc si rozmanitý prínos, ktorý môže mať šport k osobnému a sociálnemu rozvoju prostredníctvom tvorivých činností a rekreačných činností, a potrebu človeka po telesnom cvičení pre jeho telesnú a duševnú pohodu;

4. uznávajúc univerzálnu príťažlivosť športu a jeho osobitnú hodnotu v rýchlo sa meniacom svete, ktorý je na jednej strane charakterizovaný rastúcou mierou voľného času a na druhej strane urbanizáciou a technologickým rozvojom, ktoré majú tendenciu izolovať človeka od jeho prirodzeného prostredia;

5. zdôrazňujúc, že koncepcia športu pre všetkých, ktorú prvýkrát sformulovala Rada Európy v roku 1966 na podporu kultúrneho rozvoja, sa týka politík, ktorých cieľom je rozšíriť výhody športu na čo najväčší počet ľudí;

6. zdôrazňujúc komplexný charakter tohto konceptu, ktorý zahŕňa šport v mnohých rôznych formách, od rekreačnej fyzickej aktivity až po súťaže na vysokej úrovni;

7. uvedomujúc si, že šport pre všetkých vyvoláva problémy, ktoré nemožno uspokojivo vyriešiť v rámci čisto vnútroštátneho rámca;

8. zachovávajúc v tejto súvislosti, že formulácia spoločných zásad by umožnila postupnú harmonizáciu vnútroštátnych politík;

9. vítajúc prácu, ktorú už vykonala Rada pre kultúrnu spoluprácu a rôzne iné medzinárodné orgány pri stanovovaní spoločných zásad;

10. pripomínajúc konferenciu európskych ministrov zodpovedných za šport, ktorá sa konala v Bruseli (1975);

11. Berúc do úvahy, že text definujúci tieto princípy, ktorý zachovala Konferencia európskych ministrov zodpovedných za šport pod názvom „Európska charta športu pre všetkých“, by mohol poskytnúť spoločný základ pre činnosť vlád a iných dotknutých orgánov, 

Odporúča pre členské vlády:

a. založiť svoje vnútroštátne politiky čo najviac na zásadách obsiahnutých v „Európskej charte športu pre všetkých“ pripojenej k tomuto uzneseniu;

b. čo najširšie distribuovať „chartu“ medzi zainteresované osoby a orgány na svojom území. 

Dodatok k rezolúcii (76) 41 
PRINCÍPY POLITIKY ŠPORTU PRE VŠETKÝCH 
(definované Konferenciou európskych ministrov zodpovedných za šport v Bruseli (1975) pod názvom „Európska charta športu pre všetkých“)

Článok I
Každý jednotlivec má právo zúčastniť sa športu.

Článok II
Šport sa bude podporovať ako dôležitý faktor ľudského rozvoja a z verejných prostriedkov sa poskytne primeraná podpora.

Článok III
Šport ako aspekt sociálno-kultúrneho rozvoja sa na miestnej, regionálnej a národnej úrovni spája s inými oblasťami tvorby politiky a plánovania, ako je vzdelávanie, zdravotníctvo, sociálne služby, plánovanie miest a krajiny, ochrana prírody, umenie a voľný čas. služby.

Článok IV
Každá vláda bude podporovať trvalú a efektívnu spoluprácu medzi verejnými orgánmi a dobrovoľníckymi organizáciami a bude podporovať vytvorenie národného mechanizmu na rozvoj a koordináciu športu pre všetkých.

Článok V
Je potrebné hľadať metódy na ochranu športu a športovcov pred zneužívaním na politický, komerčný alebo finančný zisk a pred praktikami, ktoré sú zneužívajúce a ponižujúce, vrátane nečestného užívania drog.

Článok VI
Keďže rozsah účasti na športe závisí okrem iného od rozsahu, rozmanitosti a dostupnosti zariadení, celkové plánovanie zariadení sa musí akceptovať ako záležitosť verejných orgánov, pričom sa zohľadnia miestne, regionálne a celoštátne a zahŕňa opatrenia určené na zabezpečenie plného využitia nových aj existujúcich zariadení.

Článok VII
Zavedú sa opatrenia vrátane prípadnej legislatívy na zabezpečenie prístupu do voľnej krajiny a vody na účely rekreácie.

Článok VIII
V každom programe rozvoja športu je potrebná kvalifikovaná osoba

Dostupné v anglickom originále na stránke Rady Európy: https://search.coe.int/cm/Pages/result_details.aspx?ObjectId=09000016804cb92d 

RADA EURÓPY
VÝBOR MINISTROV

ODPORÚČANIE Č. R (86) 18 VÝBORU MINISTROV ČLENSKÝM ŠTÁTOM O EURÓPSKEJ CHARTE ŠPORTU PRE VŠETKÝCH: POSTIHNUTÉ OSOBY
(prijaté Výborom ministrov 4. decembra 1986 na 402. zasadnutí zástupcov ministrov)

Výbor ministrov v súlade s podmienkami článku 15.b Štatútu Rady Európy,

berúc do úvahy, že cieľom Rady Európy je dosiahnuť väčšiu jednotu medzi jej členmi, najmä prostredníctvom spoločného postupu v sociálnych a kultúrnych záležitostiach;

berúc do úvahy, že v členských štátoch takmer každý desiaty človek trpí rôznymi poruchami, postihnutím alebo postihnutím;

majúc na zreteli svoje uznesenie (76) 41 o zásadách politiky športu pre všetkých a najmä článok I jeho dodatku, v ktorom sa uvádza, že „každý jednotlivec má právo zúčastňovať sa na športe“;

so zreteľom na rezolúciu č. 5 a rezolúciu č. 7 o športe pre zdravotne postihnuté osoby, prijaté na 3. (Palma de Mallorca, 1981) a 4. (Malta, 1984) konferencie európskych ministrov zodpovedných za šport;

majúc na pamäti svoju rezolúciu AP (84) 3 prijatú v rámci Čiastočnej dohody v sociálnej oblasti a oblasti verejného zdravia o koherentnej politike integrácie ľudí so zdravotným postihnutím, v ktorej sa v odseku 2.4 dodatku uvádza, že „účasť na šport by sa mal podporovať“, že „šport je životne dôležitým faktorom pri rehabilitácii a integrácii“ a že „športové aktivity by sa mali zintenzívniť a ich ďalší rozvoj by sa mal podporovať vhodnými metódami styku s verejnosťou, školením personálu, plánovaním športových centier a propagáciou združení“;

berúc do úvahy, že je potrebné vytvoriť priaznivé prostredie pre ľudí so zdravotným postihnutím, uznať ich právo na pomoc a zlepšiť ich postavenie v spoločnosti;

berúc do úvahy, že v súlade s týmito etickými princípmi a rešpektovaním každej ľudskej bytosti je podpora a rozvoj športu a telesnej rekreácie pre všetky osoby so zdravotným postihnutím dôležitým prostriedkom na zlepšenie kvality ich života, ako aj prispením k ich rehabilitácii a integrácia do spoločnosti;

berúc do úvahy, že európski ministri zodpovední za šport na svojom 5. konferencii v Dubline (1986) prijali uznesenie, ktoré definuje tieto princípy pod názvom „Európska charta športu pre všetkých: osoby so zdravotným postihnutím“,

I. Odporúča vládam členských štátov:

1. prijať opatrenie uvedené v časti A dodatku k tomuto odporúčaniu;

2. povzbudzovať a úzko spolupracovať s príslušnými športovými organizáciami, aby podnikli kroky uvedené v časti B dodatku k tomuto odporúčaniu;

3. široko distribuovať toto odporúčanie medzi všetky športové organizácie a iné orgány a organizácie zaoberajúce sa osobami so zdravotným postihnutím;

II. poveruje generálneho tajomníka, aby zaslal toto odporúčanie:

a. vládam štátov, ktoré sú zmluvnými stranami Európskeho kultúrneho dohovoru, ktoré nie sú členmi Rady Európy;

b. príslušným medzinárodným športovým organizáciam a iným organizáciam zaoberajúcim sa potrebami osôb so zdravotným postihnutím.

Dodatok k Odporúčaniu č. R (86) 18
Európska charta športu pre všetkých: osoby so zdravotným postihnutím

Časť A
Vlády členských štátov by mali:

1. podniknúť potrebné kroky na zabezpečenie toho, aby si všetky príslušné verejné orgány a súkromné organizácie boli vedomé športových a rekreačných potrieb a potrieb, a to aj v oblasti vzdelávania, všetkých zdravotne postihnutých osôb – nielen tých, ktorí sú telesne alebo zmyslovo postihnutí a mentálne postihnutí, ale aj tí, ktorí trpia organickou alebo psychosomatickou poruchou;

2. orientovať svoje politiky pre takéto osoby tak, aby mali primerané príležitosti zúčastniť sa rekreačných pohybových aktivít, ktoré: - podporia ich pocit pohody a/alebo zlepšia ich fyzickú kondíciu; - poskytovať sebarealizujúce sa voľnočasové povolania; - podporovať sociálnu komunikáciu medzi nimi a medzi nimi a telesne zdatnými osobami;

3. nabádať príslušné orgány, aby sa snažili zabezpečiť, aby verejné športové zariadenia boli prístupné a použiteľné pre osoby so zdravotným postihnutím, a podnecovať tieto orgány:

a. zvážiť potrebu vyčleniť verejné peniaze na pomoc pri premene existujúcich zariadení tak, aby spĺňali stavebné usmernenia uvedené v dodatku k dôvodovej správe k tomuto odporúčaniu alebo ekvivalentným vnútroštátnym normám;

b. zabezpečiť, pokiaľ je to možné, že budúce športové zariadenia budú spĺňať tieto usmernenia alebo ekvivalentné vnútroštátne normy;

c. podniknúť kroky na oboznámenie architektov a manažérov športových zariadení s požiadavkami zdravotne postihnutých osôb;

4. podporovať spoluprácu medzi rôznymi verejnými orgánmi zapojenými do športu pre osoby so zdravotným postihnutím, ako sú ministerstvom zdravotníctva, sociálnej starostlivosti, vzdelávania a športu, a ich politikami a činnosťami;

5. v prípade potreby podporovať zriadenie zastrešujúceho orgánu pre rozvoj športu pre všetky osoby so zdravotným postihnutím, ktorý by spájal všetky vhodné a relevantné záujmy a odborné znalosti;

6. podporovať tých, ktorí financujú športové aktivity pre všetky osoby so zdravotným postihnutím, aby zohľadňovali ich osobitné potreby a požiadavky;

7. podporovať rozvoj športu a rekreácie pre osoby so zdravotným postihnutím ako neoddeliteľnú súčasť rehabilitácie a ako jej pokračovanie, ako aj pre jej širší všeobecný prospech;

8. podľa potreby podporovať výskum, ktorý vedecky určí fyziologické, psychologické, sociálne alebo iné výhody športu pre rôzne kategórie postihnutých ľudí, spolu s iným výskumom, ktorý možno považovať za vhodný;

9. povzbudzovať školské orgány, aby podnikli dostatočné kroky na poskytovanie primeranej a skutočnej telesnej výchovy pre postihnuté deti v školách a aby školili na požadovanú úroveň tých, ktorí môžu tieto deti učiť;

10. podporovať poskytovanie príležitostí pre osoby so zdravotným postihnutím, ktoré si želajú vzdelávať sa ako učitelia telesnej výchovy;

11. podporovať poskytovanie odbornej prípravy inštruktorov so zdravotným postihnutím a zdravých inštruktorov, aby spolupracovali s uznávanými kompetentnými športovými organizáciami;

12. zabezpečiť, aby sa pri rozhodovaní o športovej politike náležite zohľadňovali záujmy a názory osôb so zdravotným postihnutím;

13. zabezpečiť v rámci svojich ústavných limitov, aby toto odporúčanie dodržiavali aj príslušné regionálne a miestne orgány s právomocou v ktorejkoľvek z vyššie uvedených oblastí.

Časť B
Vlády členských štátov by mali podporovať príslušné športové organizácie a úzko s nimi spolupracovať s cieľom:

1. rozvíjať vhodné aktivity na všetkých úrovniach športu pre osoby so zdravotným postihnutím a najmä zabezpečiť, aby bola primerane zabezpečená rekreačná účasť na športe;

2. zvážiť spôsoby, akými môžu byť osobám so zdravotným postihnutím ponúknuté príležitosti na integráciu do tradičných športových klubov a organizácií;

3. povzbudzovať osoby so zdravotným postihnutím, aby priamo prispievali k rozvoju športových politík, ktoré sa ich týkajú;

4. zabezpečiť, aby sa pri tvorbe politiky a rozhodnutiach riadne zohľadňovali športové záujmy všetkých osôb so zdravotným postihnutím;

5. uznať, že osoby so zdravotným postihnutím môžu ašpirovať na vrcholový šport a zúčastňovať sa na ňom podľa svojich schopností a zabezpečiť, aby organizovanie takýchto súťaží žiadnym spôsobom neviedlo k vykorisťovaniu, či už fyzickému, psychickému alebo finančnému, možných účastníkov;

6. pokračovať v úsilí na národnej, regionálnej a miestnej úrovni a v rámci príslušných medzinárodných športových organizácií o harmonizáciu, zjednodušenie a tam, kde je to vhodné, o zníženie klasifikačných kategórií a kritérií oprávnenosti účasti na súťažiach medzi osobami so zdravotným postihnutím;

7. zintenzívniť úsilie s cieľom umožniť osobám so zdravotným postihnutím, pokiaľ si to želajú, súťažiť na rovnakých podujatiach ako telesne zdatní, pri zachovaní zásady spravodlivej a rovnakej súťaže;

8. zintenzívniť spoluprácu pri svojich činnostiach s cieľom prípadného zjednotenia tak na medzinárodnej úrovni, ako aj na národnej úrovni, v orgáne opísanom v článku 5 časti A;

9. vypracovať politiky navrhnuté tak, aby širokej verejnosti poskytli viac informácií o športe pre ľudí so zdravotným postihnutím.