1. Približne pred mesiacom sa skončilo medzirezortné pripomienkové konanie k návrhu nového zákona o športe. Ako hodnotíte tento návrh? Pripomienkovali ste ho? Navrhujete v ňom nejaké zmeny? Aké nedostatky mal predchádzajúci zákon o športe a aké boli jeho prínosy ?
Hodnotiť návrh, ktorý bol na poslednú možnú chvíľu iba v piatok 14.4.2023 doručený do NR SR, považujeme za veľmi predčasné. Ak ho totiž NR SR do konca tohto volebného obdobia i schváli, môže byť i pre blížiace sa predčasné parlamentné voľby poznamenaný ešte množstvom zmien.
Za najväčší prínos dnes platného zákona z roku 2015 považujeme participatívny spôsob jeho tvorby, ktorý výustil do jeho schválenia v NR SR až 132 hlasmi, keď nikto napokon nehlasoval proti. Za nedostatky považujeme opustenie takéhoto spôsobu pri kreovaní a schvaľovaní všetkých jeho noviel za uplynulých viac ako 7 rokov, ktoré často navyše charakterizovalo iba "rýchle prečíslenie súpera” poslaneckými pozmeňujúcimi návrhmi obsahujúcimi často zásadné zmeny až v 2. čítaní, t.j. tesne pred schválením (v ten istý deň ako plénum NR SR hlasuje o návrhu v poslednom 3. čítaní).
Rešpektujeme, že ministerstvo pripravilo nový návrh zákona o športe, nespochybňujeme úprimnú snahu štátneho tajomníka pre šport (aj jeho predchodcu) pomôcť športu.
Na druhej strane si však nemyslíme, že časté/neustále zmeny pravidiel (nielen v športe) a snahy o zmeny (aj tie neúspešné) sú pre spoločnosť prospešné. Potrebujeme sa zlepšiť v poznaní a dodržiavaní platných pravidel a zabezpečiť ich stabilitu, nie ich neustále meniť. Je to viac o ľuďoch, ktorí ich majú presadzovať do života ako o samotných pravidlách. Dodnes nie sú niektoré ustanovenia zákona o športe z roku 2015 riadne zavedené do života. Len si zoberme napríklad informačný systém športu, ako by mal fungovať podľa platného zákona.
A ak by aj malo dôjsť k podstatnej zmene pravidel, malo by to byť po čo najširšej zhode v prvom rade športovej obce, odbornej právnickej obce osobitne časti zaoberajúcej sa športovým právom na expertnej úrovni a tiež politických reprezentantov občanov vo vláde SR a Národnej rade SR. Ak bude nový zákon o športe presadený v Národnej rade SR bude to predovšetkým zhoda politická, resp. výsledok politických dohôd.
Tak ako pri návrhu zákona o Fonde na podporu športu pred 4 rokmi, aj tu musíme byť kritický k legislatívnemu procesu.
Návrh (pôvodne novely) zákona o športe sa spočiatku tvoril vzorne participatívnym procesom, no neskôr od tohto prístupu ministerstvo školstva upustilo. Návrh sa stal diskrétnym materiálom na obraz predstavy úzkeho okruhu osôb o podobe športu na Slovensku.
Návrh zákona o športe nebol daný na odbornú diskusiu na konferenciu Šport a právo 2021, kde bol preň v programe vyčlenený celý diskusný blok. Hoci bolo najskôr avizovné, že návrh bude predložený do diskusie, poskytnutý priestor však nakoniec nebol využitý, návrh nebol poskytnutý na expertnú diskusiu.
To, čo nakoniec vzniklo považujeme za návrh, ktorý nebol tvorený procesom aký sme zvolili my v minulosti, a ktorý by sme uvítali my, športová obec i celá občianska spoločnosť, aby bol aj prípade tohto návrhu. Sme to názoru, a vždy sme boli zástancom otvoreného procesu tvorby zákonov, ktorý potom môže byť lepším základom pre presvedčenie adresátov právnej normy o správnosti a prínose jednotlivých úprav, t.j. všetkých, ktorí potom lepšie zákon zavedú do života a budú ho dodržiavať v praxi.
Napriek tomu, že v návrhu zákona o športe sú aj niektoré pozitívne zmeny (zaradenie hokeja a futbalu späť do vzorca, pevné rozdelenie takmer 100% prostriedkov určených na šport, spresnenie definície aktívneho športovca, zavedenie zmluvy o náhrade za stratu času, oddelenie hlavného kontrolóra športu od ministerstva školstva), je možné, že práve spôsob prípravy návrhu zákona o športe, vrátane jeho presadenia cez vládu - na rýchlo bez dotiahnutia rozporových konaní s ministerstvami a inými subjektmi a bez prerokovania v legislatívnej rade vlády, bude príčinou toho, že si návrh zákona o športe bude podporu v parlamente hľadať podstatne ťažšie ako tomu bolo v roku 2015 (133 poslancov hlasovalo za zákon a 3 sa zdržali, nik nebol proti).
O to viac, že v návrhu zákona o športe ostali viaceré neuzavreté východiská, ktoré by mali byť ustálené v spoločnej diskusii rozhodujúcich subjektov v športe.
Prvým východiskom je, že či má byť zákon o športe „len” zákonom o „súťažnom športe” alebo by malo byť jeho ambíciou pokryť celú oblasť športu, t.j. vrátane “športu pre všetkých”, osobitne športu detí a mládeže, vrátane neorganizovaných zdraviu prospešných pohybových aktivít (HEPA), ktoré sú jednou z významných verejných politík Európskej únie. Tieto by mali byť premietnuté na národnej úrovni do strategických/koncepčných dokumentov, legislatívy a dotačných schém, hoci ich implementácia sa bude vykonávať na lokálnej úrovni regiónov, obcí a miest.
Rovnako doplnenie základných zásad do zákona o športe, ktoré by predstavovali výkladové pravidlá pre reguláciu oblasti športu a vyjadrením osobitnej povahy športu (k tomu pozri čl. 165 Zmluvy o fungovaní EÚ). Dlhší čas diskutovaná definícia “verejného záujmu v športe zdravotne znevýhodnených” by bola tiež pokrokom, ktorý nie je v návrhu zákona zahrnutý.
Zároveň zastávame názor, že niektoré navrhované úpravy budú zrejme pre šport až kritické. Konkrétne, ak vypustíme inštitút „straty spôsobilosti prijímateľa verejných prostriedkov”, ktorého účelom bolo iba dočasne pozastaviť „výplatu” štátnych prostriedkov dovtedy, kým športová organizácia (zväz, klub) neodstráni zistený nedostatok (vrátane porušenia zákona) a zavedieme sankcie za každé porušenie zákona o športe ako za správny delikt alebo priestupok, podľa navrhovaných pravidiel pre poskytovanie štátnych prostriedkov to bude znamenať 3-ročný zákaz poskytnutia štátnych prostriedkov (§ 47 ods. 2 písm. b) návrhu) zväzu, klubu, športovcovi, športovému odborníkovi.
Ak sa pozrieme na rozsah správnych deliktov a priestupkov (§ 78 a § 79 návrhu), pri riadnom prístupe kontrolných a správnych orgánov môže mať pomerne veľká časť subjektov v športe zastavené financovanie zo štátnych prostriedkov na 3 roky alebo sa nedostatky budú „prehliadať”, aby nemuselo zastaviť poskytovanie štátnych prostriedkov.
Pôvodný koncept straty spôsobilosti verejných prostriedkov bolo treba evolučne vylepšiť (problémom boli najmä ľudia, ktorí ho nevyužívali, nie samotný koncept) a nie zaviesť nový „sankčný koncept”, ktorý zrejme bude nútiť k neprimeranej tvrdosti alebo milosrdnému tolerovaniu porušovaniu zákona zo strany štátu, ak nebude chcieť štát odstaviť na tri roky!!! financovanie športu v podstate nevinných reprezentantov, talentovanej mládeže či amatérskeho športu.
Návrh obsahuje niektoré veľmi dobré pravidlá, ale aj také o ktorých sa dá a malo by sa ešte diskutovať. Ako je napríklad vypustenie pojmu “šport pre všetkých”, obmedzenie povinných telovýchovných prehliadok len na reprezentantov, ktorí majú zdravotnú starostlivosť aj bez právnej úpravy na top úrovni, ale aj riešenie sporov v športe, by si zaslúžili koncepčnejší prístup.
Zmluvy medzi športovcami a klubmi sú kapitolou samou o sebe. Nedokážeme prijateľne vyriešiť odvodový systém športovcov v kolektívnych športoch, tak to zase obchádzame cez hybridy a popieranie doktríny závislej práce v právnom poriadku SR a sociálne garancie pre športovcov sú nedostatočné. Zase z nich zákon robí “obchodných partnerov” klubu, pritom v športe všetci vieme, že športovec je v 90+% zmluvných vzťahov slabšou stranou zmluvného vzťahu.
Zákon je však vždy výsledkom dohody rozhodujúcich aktérov, vlády a parlamentu o podobe nových či zmenených pravidiel, takže, ak k takej dohode v parlamente dôjde, budeme ju musieť rešpektovať. Inak by sme popreli právny štát na Slovensku, hoci s obsahom nových pravidiel a spôsobom ich presadenia nebudeme spokojní. To má potom dopady na dlhodobú udržateľnosť a stabilitu nových pravidiel fungovania športu a vyvoláva to neustále snahy o zmenu pravidiel tými, ktorí sú s nimi nespokojní.
Čo sa týka pripomienkovania, opakovane sme od roku 2016 veľmi konštruktívne pripomienkovali návrhy noviel zákona o športe, napísali sme množstvo odborných príspevkov dostupných najmä na stránke UčPS a v odbornom časopise Magister Officiorum, vypracovali sme desiatky vzorových predpisov, zmlúv a iných formulárov, ktoré sú mimochodom stále aj po tých rokoch žiadané a cenené, vyše 600 odpovedí na otázky k zákonu o športe, ktoré sme dostali z terénu. Vytvorili sme slušný znalostný základ pre to, aby ho tvorcovia návrhu zákona o športe využili.
Zastávame dlhodobo názor, že v právnom štáte by mala výkonná moc podstatne viac pozornosti, práce i prostriedkov venovať dôslednému vykonávaniu platného zákona (nielen zákona o športe) v dennom živote, a nie neustále niečo “zachraňovať” novými zákonmi a prednostne investovať energiu, čas a kreativitu do riadneho výkonu správy verejných vecí podľa platných pravidiel.
Dodnes nevieme, ako by fungovala v praxi zákonná úprava (zákon o športe z roku 2015), ktorá je 8 rokov platná a účinná, keď ju dôsledne neuplatňuje sám štát a ani to dôsledne nevyžaduje od ostatných subjektov práva.
2. Je podľa vás súčasná legislatíva o športe dostatočná? Aké zákony alebo novely zákonov by mali byť v najbližších rokoch prijaté ?
Tak ako sa neustále vyvíja spoločnosť, reaguje na to aj legislatíva. Malo by sa tak diať s rozvahou evolučne na podklade poznania a skúsenosti.
Štátna legislatíva na Slovensku v roku 2015 významne vstúpila do športovej autonómie v záujme dosiahnuť vyššiu úroveň dodržiavania predpisov a pravidiel vo zväzoch. Zväzová demokracia bola v mnohých zväzoch deformovaná skupinami, ktoré cez pravidlá v stanovách, ktoré si postupne upravili na svoj obraz, fakticky na dlhé roky až desaťročia ovládali zväzy, ich príjmy, súťaže a iné aktivity.
Štát podmienil poskytnutie štátnych prostriedkov tým, že sa vo zväzoch zavedú (do stanov) a budú dodržiavať demokratické štandardy upravené v zákone, čo by zrejme vo férovom športe malo byť úplne prirodzene aj bez potreby regulácie zákonom.
Žiaľ viaceré pravidlá zo zákona o športe ostali len na papieri.
Za to zákon nemôže, ale ľudia, osobitne štátni úradníci, ktorí nezabezpečili jeho riadne uplatňovanie v praxi. Za všetky nedostatky spomenieme len informačný systém športu, ktorý mal byť chrbticou nového systému fungovania slovenského športu, jeho riadenia a správy, vrátane financovania, evidencie športových organizácií a ich štatutárov, športovcov, reprezentantov, športových odborníkov, dobrovoľníkov, zmlúv, zápisnic, rozhodnutí a tiež nástroj verejnej kontroly dôležitých procesov a vzťahov v športe.
