Divácke násilie, ako ho nazývame laicky, je negatívnym fenoménom sprevádzajúcim veľa druhov športových podujatí. Zásahy usporiadateľov alebo zložiek policajného zboru sú neskorou reakciou na konfliktnú situáciu, ktorej sa prevenciou dalo predísť. Slovenská republika nie je z hľadiska výtržností na športových podujatiach výnimkou. Divácke násilie vidíme aj na slovenských športoviskách, aj keď nie v rozsahu, v akom sa to deje napríklad v Poľsku alebo v minulosti vo Veľkej Británii. Je však všeobecný konsenzus na tom, že otázkou sa treba zaoberať.
V tomto článku sa nevenujeme len diváckemu násiliu. Pozornosť sme venovali aj násiliu páchanému na iných verejných podujatiach nespojených so športom, ako sú napríklad verejné politicky orientované zhromaždenia či protesty alebo verejné kultúrne podujatia (koncerty, festivaly a pod). Ako hlavný prínos článku vnímame návrhy riešení, ktoré obsahuje.
Kľúčom na riešenie problémov je nepúšťať tzv. problémové osoby na podujatie, pokiaľ je to možné a účasť na podujatí podlieha napríklad kúpe lístka. Samozrejme, pri protestoch takýto postup aplikovať nemožno, aj takáto situácia pri správnom nastavení môže mať riešenie rovnakými prostriedkami.
Možno zodpovedne vyhlásiť, že v súčasnosti ľudstvo disponuje technológiami, ktoré sme si len pár desiatok rokov späť nevedeli ani predstaviť. Jednou z nich je aj tvárová biometria, zobrazovacie zariadenia schopné identifikovať osobu cez jej tvárovú biometriu, drony, kamery s vysokým rozlíšením a tiež hardvérové a softvérove vybavenie schopné niesť obrovské množstvá dát bez ich poškodenia a s možnosťou ich okamžitého použitia. Všetko uvedené a tiež možnosti integrácie a exportov dát v rámci rôznych informačných systémov nám otvárajú dvere, ktoré nie len že sme nevedeli pred 15 rokmi otvoriť, my sme ani nevedeli, že takéto dvere niekde sú. Dnes nám stačí odhodlanie, politická vôľa a chuť dosiahnuť progres v oblasti bezpečnosti vo viacerých oblastiach.
V súlade s NARIADENÍM EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2019/1157 o posilnení zabezpečenia preukazov totožnosti občanov Únie a dokladov o pobyte vydávaných občanom Únie a ich rodinným príslušníkom vykonávajúcim svoje právo na voľný pohyb majú členské štáty do augusta 2031 zabezpečiť, že každý občan bude disponovať ID kartou [občianskym preukazom] obsahujúcou jeho biometrické údaje. Čo je biometrický údaj nám definuje zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v ust. § 5 písm. c), cit.: „biometrickými údajmi osobné údaje, ktoré sú výsledkom osobitného technického spracúvania osobných údajov týkajúcich sa fyzických charakteristických znakov fyzickej osoby, fyziologických charakteristických znakov fyzickej osoby alebo behaviorálnych charakteristických znakov fyzickej osoby a ktoré umožňujú jedinečnú identifikáciu alebo potvrdzujú jedinečnú identifikáciu tejto fyzickej osoby, ako najmä vyobrazenie tváre alebo daktyloskopické údaje,“.
Zariadenia na rozpoznávanie takýchto fyziologických a behaviorálnych znakov sú bežnou súčasťou medzinárodných letísk. Ide o integrovaný bezpečnostný systém, ktorý za použitia AI (artificial intelligence) prostriedkov nepretržite monitoruje pohyb osôb v jednotlivých bezpečnostných okruhoch letísk.
Možno dozrel čas, aby sme aj my začali uvažovať nad možnosťami zavedenia takéhoto systému na vstupy rizikových športovísk [v SR hlavne futbalové štadióny, špecificky podľa okresov BA, TT, DS, KE] alebo ako súčasť výbavy poriadkovej polície monitorujúcej verejné zhromaždenia, kde sa nie výnimočne v dave skrývajú osoby, ktorých jediný zámer je vyvolať roztržky, nepokoje a páchať výtržnosti alebo prezentovať extrémistické posolstvá. Treba začať od piky a vytvoriť ideálne jeden centrálny systém s viacerými funkcionalitami vytvorenými pre potreby zadávateľov. Predpokladáme, že MV SR bude ukladať údaje o FO a zhromažďovať ich v registratúre (dátových skladoch) – takouto registratúrou môže byť napríklad register fyzických osôb. Túto technickú otázku by malo vyriešiť MV SR. Jedným z modulov by mal byť tzv. register problémových/rizikových osôb, prípadne s akýmkoľvek iným názvom, ktorý by obsahoval údaje o osobách vedených ako problémových PZ alebo osobách, ktoré majú právoplatným rozhodnutím súdu uložený zákaz účasti na verejných podujatiach podľa ust. § 62a TZ alebo zákaz účasti na určených verejných športových podujatiach podľa § 25 ods. 12, § 26 ods. 4 a 5 a § 27 ods. 2 zákona č. 1/2014 Z. z. o organizovaní verejných športových podujatí alebo obmedzujúce opatrenie podľa § 17 zákona o priestupkoch. Prostriedok AI by mal mať následne na starosti to, aby vedel spoľahlivo tieto osoby identifikovať a správcu, ako aj bezpečnostné zložky na výskyt osoby včas upozorniť. Samozrejme nejde o akýkoľvek výskyt, ale výskyt na mieste a v čase, v ktorom má osoba uložený zákaz alebo na verejnom podujatí s vysokým rizikom vzniku konfliktných situácii. Na tento účel by PZ mohol pri protestoch a verejných podujatiach využívať drony vybavené kamerami na snímanie údajov tvárovej biometrie. Pri osobách so zákazom podľa ust. § 62a TZ by následne poverený príslušník mohol konať v zmysle ust. § 199 ods. 2 TP pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa ust. § 348 TZ, resp. ak dôjde k navrhovanej zmene v § 348 ods. 1 TZ [vypustenie písmena j)] a doplneniu mechanizmu náhradného trestu pri ukladaní trestu podľa § 62a pre prípad jeho nedodržania. V takom prípade by na základe správy PaMÚ bol zrejme súdom nariadený výkon náhradného trestu odňatia slobody. V rámci kooperácie s Policajným zborom, vedením Slovenského futbalového zväzu a manažérmi klubov by bolo možné v relatívne krátkom čase vybaviť športoviská potrebnou technikou. V súčasnosti nevieme osoby so zákazom držať mimo štadiónu.
Ukladanie zákazu účasti na verejných podujatiach je v aplikačnej praxi súdov sporadické, za roky 2018 až 2021 ho súdu uložili dokopy iba v 81 prípadoch. Z toho v 61 prípadoch išlo o zákaz účasti na športových podujatiach, zvyšok tvorili bližšie nešpecifikované verejné podujatia. Pri tomto zanedbateľnom počet je na mieste klásť si otázku efektívnosti z pohľadu investície za službu, ktorú investícia prinesie. Nesmieme sa však na investíciu pozerať iba ako na prostriedok riešenia diváckeho násilia na športoviskách. Takýto monitorovací systém prepojený s databázou, by bolo možné používať viac-účelovo. V boji proti prejavom extrémizmu na verejných podujatiach, zvýšeniu hraničnej bezpečnosti, leteckej bezpečnosti a v neposlednom rade bezpečnosti v zariadeniach na výkon väzby a výkon trestu odňatia slobody, konkrétne vo forme určenia rizík pri návštevách trestancov.
Na úvahu stojí, že keď sú bežné smartfóny vybavené inteligentnou kamerou na rozpoznávanie tvárovej biometrie, prečo týmito prostriedkami nedisponujeme na miestach, kde by to bolo najviac potrebné? Je jasné, že nejde o riešenie všetkých bezpečnostných problémov, s ktorými sa v súčasnosti pasujeme, ale je na čase, aby sme sa priblížili štandardom vyspelých európskych krajín. Mohli by sme uvažovať v tých intenciách, že už samotný súd, ukladajúci zákaz účasti, domáce väzenie, odsudzujúci osobu za extrémistický trestný čin a pod. by mohol nahrať do systému údaje, ktoré by ju na nejaký čas mohli viesť ako problémovú alebo rizikovú. Zároveň by bolo možné databázy hľadaných osôb integrovať do systému, všetko je to technicky možné, limitom sú iba zdroje a presvedčenie.
Zavedenie systémov by zvýšilo bezpečnosť vnútorných hraníc schengenského priestoru, hlavne v dobe, v ktorej zažívame jednu z najväčších migračných kríz v histórii a naši západní susedia obnovujú hraničné kontroly.
