Peňažná sankcia ukladaná v denných sadzbách ... alebo "Je spravodlivé, aby bol peňažný trest ukladaný podľa pravidiel, ktoré výšku trestu určia primerane k majetkovým pomerom páchateľa ?"

Jednou z hlavných myšlienok aktuálne (v rokoch 2021 až 2023; parlamentná tlač 1528)) pripravovanej tzv. restoratívnej novely Trestného zákona je, že by mala priniesť pravidlá umožňujúce ukladať “Sankcie na mieru”.

Keď sme si pozornejšie pozreli analýzu ukladania peňažných trestov na Slovensku za roky 2018 až 2022 vypracovanú Analytickým centrom MS SR - 0230109_PENAZNY_TREST_Datova_analyza.pdf, našli sme tam okrem iných aj tieto závery:

“Je možné, že v niektorých prípadoch dôsledná individualizácia trestu ustupuje symbolickej hodnote výšky peňažnej sankcie.

Prevažná väčšina peňažných trestov sa koncentruje na nízke hladiny. Približne polovica peňažných trestov sa uloží v sume do 500 eur a ďalšia viac ako tretina v sume od 500 do 1000 eur.

Celkovo sa viac ako 95% všetkých peňažných trestov ukladá v hladine do 2000 eur.”

Z analýzy ďalej vyplýva, že 86,4 % všetkých pokút je uložených do 1000 eur...

Napr. pri trestnom čine ohorzenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 Trestného zákona (ďalej aj skrátene "TZ") (zistený alkohol nad 1 promile) síce pokuty postupne rastú, oproti obdobným priestupkom (t. j. menej závažným deliktom) sa však javia mierne.

Viac ako 80% peňažných trestov bolo v sume 300 až 1000 eur (k tomu pozri aj ďalšiu analýzu vypracovanú Analytickým centrom MS SR - 20221103_OHROZENIE_pod_vplyvom_navykovej latky.pdf).

V tej súvislosti je potrebné uviesť, že pri priestupkoch proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 21 ods.1 písm. e) Priestupkového zákona (ďalej aj skrátene “PrZ”) (zistený alkohol od 0,3 do 1 promile) sa pokuty ukladajú v sadzbe od 150 eur do 800 eur a pri "odmietnutí podrobiť sa zisťovaniu požitia alkoholu" (§ 21 ods.1 písm. a) PrZ) sa pokuty ukladajú v sadzbe dokonca až od 300 eur do 1.300 eur. 

V trestnom konaní boli uložené za závažnejšie delikty (trestné činy ohorzenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 TZ) aj nižšie pokuty ako 300 eur (aj na spodnej hranici peňažného trestu = 160 eur podľa platnej právnej úpravy § 56 ods. 1 Tr. zákona).

Tieto a ďalšie poznatky a závery nás viedli k znovuotvoreniu problematiky denných sadzieb a vypracovaniu návrhu zmeny právnej úpravy určovania výmery peňažného trestu (uvedená nižšie).

V duchu cieľa návrhu veľkej novely Trestného zákona “Sankcie za mieru” by bolo veľmi vhodné zapracovať do nášho právneho poriadku koncept denných sadzieb, ktorých výsledkom by malo byť spravodlivejšie trestanie páchateľov trestných činov pri ukladaní peňažného trestu.

Tento koncept je upravený aj v nemeckom, rakúskom, lichtenštajnskom, švajčiarskom, švédskom, fínskom, maďarskom, poľskom, slovinskom, českom ako aj v ukrajinskom Trestnom zákone (viď linky nižšie).

Česko: https://www.zakonyprolidi.cz/cs/2009-40

Maďarsko: https://www.refworld.org/docid/4c358dd22.html

Poľsko: https://supertrans2014.files.wordpress.com/2014/06/the-criminal-code.pdf

Rakúsko: https://www.ris.bka.gv.at/GeltendeFassung.wxe?Abfrage=Bundesnormen&Gesetzesnummer=10002296

Ukrajina: https://zakon.rada.gov.ua/laws/show/2341-14?lang=en#n1209

Nemecko: https://www.gesetze-im-internet.de/stgb/

Slovinsko: https://www.ilo.org/dyn/natlex/natlex4.detail?p_lang=en&p_isn=92890&p_country=SVN&p_count=553&p_classification=01&p_classcount=74

Švajčiarsko: https://www.fedlex.admin.ch/eli/cc/54/757_781_799/de

Lichtenštajnsko: https://www.gesetze.li/konso/1988037000/?version=29

Švédsko: https://www.government.se/government-policy/judicial-system/the-swedish-criminal-code/

Fínsko: https://www.finlex.fi/en/laki/kaannokset/1889/en18890039.pdf

Nórsko: https://lovdata.no/dokument/NLE/lov/2005-05-20-28

Cieľom konceptu denných sadzieb je rovnako prísne a teda spravodlivejšie potrestať ľudí s rôznymi meačnými príjmami, či rôznym majetkovým pomerom. Na tento účel sa zisťuje mesačný alebo ročný príjem a všetky povinné výdavky - aspoň teoreticky kvalifikovaným odhadom - a vypočíta sa priemerný príjem páchateľa na jeden deň.

Ďalším pozitívom z pohľadu spravodlivosti ukladanej sankcie pre všetkých odsúdených je automatický prepočet neuhradených denných sadzieb peňažného trestu na náhradný trest odňatia slobody, čo by podstatne znížilo rozdiely vo výmerách ukladaných náhradných trestov odňatia slobody v rôznych okresoch SR, či dokonca až na úrovni jednotlivých sudcov. 

Napr. v Nemecku sa používa na určenie dennej sadzby čistý príjem v súlade s § 40 StGB (ktorý páchateľ má alebo by mohol mať v priemere za jeden deň). Právna úprava myslí aj na situácie, keď páchateľ/obžalovaný „skrýva“ svoje príjmové/majetkové pomery, hoci z informácií zistených o jeho osobe (aj vizuálne či výsluchom na pojednávaní súdu) je zrejmé, že obžalovaný žije po materiálnej stránke na vysokej životnej úrovni či dokonca v luxuse. Súd je v takom prípade oprávnený určiť výšku dennej sadzby odhadom. Rozsudok potom určuje počet a výšku denných sadzieb. V prípade potreby možno povoliť splátky alebo premenu peňažného trestu na verejnoprospešné práce, čo sa v Nemecku zvyčajne robí na základe žiadosti. Ak je dlh nevymožiteľný ani prostredníctvom súdneho exekútora, uloží sa náhradný trest odňatia slobody. Ak dotknutá osoba nemohla alebo nechcela zaplatiť vopred, ale rozhodla sa zaplatiť pomerný zvyšok počas tohto náhradného trestu odňatia slobody, alebo ak tento zvyšok prevzali príbuzní alebo priatelia, bude predčasne prepustená po tom, ako príslušný orgán dostane platbu.

Koncept určovania výmery peňažného trestu pomocou denných sadzieb je bližšie popísaný aj v komparačnej analýze GP SR k postihu deliktov jazdy pod vplyvom alkoholu v 14 štátoch EÚ vypracovanú v súčinnosti s Európskou justičnou sieťou (EJN) v roku 2021 (strany 5 a 6), pri ktorom trestnom čine je peňažný trest využívaný zrejme najviac nielen na Slovensku (podľa analýzy AC MS SR až 47% všetkých peňažných trestov je ukaldaných za trestný čin podľa § 289 TZ), ale aj v iných európskych štátoch.

Vzhľadom na to, že v čase napísania tohto príspevku (február 2023) práce na veľlkej novele TZ vrcholili, pričom koncepčný návrh zmeny pravidiel pre určovanie a ukladanie peňažného trestu nebol predmetom medzirezortného pripomienkového konania, preto bol tento koncept posunutý až do ďalšej novely Trestného zákona (kolegovia zo sekcie trestného práva, sekcie legislatívy MS SR, ale aj kolégia a expertných skupín by chceli k nemu viesť dlhšiu vecnú diskusiu … GP SR navrhovala zavedenie denných sadzieb v rámci pripomienok ulatňovaných nad rámec návrhov noviel Trestného zákona opakovane niekoľko krát a odborná diskusia sa mimo rozporových konaní zatiaľ k tejto téme neviedla, tak to bude potrebné dobehnúť aj na základe tohto príspevku.

Len na okraj podotýkam, že denné sadzby prijala v rámci diiskusie na rozporovom konaní veľmi pozitívne aj bývalá ministerka spravodlivosti, ktorej bol tento koncept bližšie prezentovaný na rozporovom konaní so zástupcami GP SR začiatkom roku 2022.

Nižšie nasleduje znenie návrhu novej právnej úpravy peňažného trestu (§ 56 a § 57) so zapracovaním požiadavky na určenie výmery trestov pomocou denných sadzieb vo dvoch alternatívach uvedených nižšie.

Považujem za potrebné uviesť, že podstatou navrhovanej zmeny je len úprava metódy akou sa má vypočítať “číslo” = výsledná suma peňažného trestu tak, aby bola bližšie k spravodlivejšej sankcii z pohľadu príjmových/majetkových pomerov konkrétneho páchateľa a tým aj k základnej myšlienke veľkej restoratívnej novely Trestného zákona - “Sankcie na mieru”.

Nenavrhuje sa úprava procesu, ako sa má peňažný trest vykonať (Trestný poriadok). V tomto smere boli identifikované viaceré nedostatky právnej úpravy a jej aplikácie v praxi, ktoré bude treba upraviť pri pripravovanej veľkej novele Trestného poriadku.

Peňažný trest; denné sadzby - Alternatíva 1: 

Predpokladá popri sebe dve metódy určovania celkovej výmery peňažných trestov a to: 

1) pomocou denných sadzieb ako súčinu počtu uložených denných sadzieb (za obdobný trestný čin bude tento počet rovnaký) a priemerného denného príjmu páchateľa (tento činiteľ zabezpečí individualizáciu sankcie podľa príjmových pomerov páchateľa) alebo 

2) tak ako doposiaľ, t. j. s využitím základných zásad pre ukladanie sankcií/trestov, ak by bolo zistenie dennej sadzby t. j. príjmových a majetkových pomerov spojené s neprimeraných ťažkosťami, nákladmi alebo prieťahmi napr. ak je odsúdený cudzinec, odmietne vypovedať k príjmovým pomerom alebo je jeho vyjadrenie nedostatočné, nevierohodné alebo existujú indície o príjmoch a majetku v cudzine a ich zisťovanie by bolo spojené s neprimeranými nákladmi a prieťahmi. (Poznámka: podobný systém má Švédsko, ktoré pozná dokonca až tri metódy na určenie výmery peňažného trestu)

Navrhované znenie:
Alternatíva 1:

Peňažný trest
§ 56

(1) Peňažný trest môže súd uložiť páchateľovi úmyselného trestného činu, ktorým získal alebo sa snažil získať majetkový prospech.

(2) Bez splnenia podmienok uvedených v odseku 1 môže súd peňažný trest uložiť aj popri treste odňatia slobody, ktorého výkon bol podmienečne odložený, ak si jeho uloženie vyžaduje účinná ochrana spoločnosti.

(3) Peňažný trest súd neuloží,
a) ak by sa tým zmarila možnosť náhrady škody spôsobenej trestným činom alebo
b) ak je zrejmé, že ho odsúdený nebude schopný zaplatiť.

(4) Peňažný trest sa ukladá v denných sadzbách a je najmenej 20 a najviac 730 celých denných sadzieb, ak nejde o prípad podľa odseku 5.

(5) Ak by bolo určenie dennej sadzby spojené s neprimeranými ťažkosťami, nákladmi alebo prieťahmi, peňažný trest sa ukladá vo výmere od 100 Eur do 5.000.000 Eur; odseky 7, 9 a 10 sa použijú primerane. V takom prípade súd určí aj náhradný trest odňatia slobody až na 3 roky.

(6) Denná sadzba je najmenej 5 Eur a najviac 7.000 Eur.

(7) Počet denných sadzieb súd určí s prihliadnutím na okolnosti, povahu a závažnosť spáchaného trestného činu.

(8) Počet denných sadzieb prepočítaných na náhradný trest odňatia slobody nesmie spolu s uloženým trestom odňatia slobody a náhradným trestom odňatia slobody za iné tresty presahovať hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby trestu odňatia slobody.

(9) Výšku jednej dennej sadzby peňažného trestu určí súd so zreteľom na osobné a majetkové pomery páchateľa zistené podľa údajov za posledný rok. Pritom vychádza spravidla z čistého príjmu, ktorý páchateľ má alebo by mohol mať priemerne za jeden deň.

(10) Príjmy páchateľa, jeho majetok a výnosy z neho, ako aj iné podklady na určenie výšky dennej sadzby sa môžu určiť odhadom súdu podľa životnej úrovne a každodenných potrieb páchateľa.

§ 57

(1) Súd v odsudzujúcom rozhodnutí uvedie počet, výšku denných sadzieb a celkovú výmeru peňažného trestu.

(2) Súd môže rozhodnúť, že peňažný trest zaplatí odsúdený v mesačných splátkach, ak to odôvodňuje výška uloženého peňažného trestu, osobné a majetkové pomery páchateľa, ak má za to, že tento spôsob výkonu peňažného trestu dosiahne účel trestu lepšie, ako jeho jednorazové zaplatenie. Súčasne určí výšku splátok a lehotu v dĺžke najviac dvoch rokov od nadobudnutia právoplatnosti odsudzujúceho rozhodnutia, do ktorej musí byť peňažný trest zaplatený.

(3) Súd môže rozhodnúť o zmene výšky dennej sadzby, ak počas výkonu peňažného trestu dôjde bez zavinenia odsúdeného k podstatnej zmene jeho príjmových alebo majetkových pomerov.

(4) Peňažný trest, ktorý odsúdený už vykonal, sa započítava do nového peňažného trestu, ktorý bol páchateľovi uložený pre ten istý skutok, alebo do tohto trestu, ak bol uložený ako súhrnný trest alebo úhrnný trest.

(5) Ak páchateľ nezaplatí peňažný trest na výzvu súdu alebo do uplynutia doby, na ktorú bol výkon trestu odložený alebo na ktorú boli povolené splátky, a pokiaľ je zrejmé, že by vymáhanie peňažného trestu mohlo byť zmarené alebo by bolo bezvýsledné, premení súd peňažný trest alebo jeho zvyšok na trest odňatia slobody a rozhodne zároveň o spôsobe jeho výkonu. Ak bola výmera peňažného trestu určená podľa § 56 ods. 4, každá úplne nezaplatená suma zodpovedajúca jednej dennej sadzbe sa počíta za jeden deň odňatia slobody.

(6) Zaplatená suma peňažného trestu pripadá štátu.

Peňažný trest; denné sadzby - Alternatíva 2: 

Umožňuje určovanie peňažného trestu iba pomocou denných sadzieb, ktorých výška sa určuje pomocou čistého príjmu a majetkových pomerov alebo kvalifikovaným odhadom podľa životnej úrovne a životných nákladov odsúdeného (napr. Česko, Maďarsko, Poľsko, Nemecko).

Navrhované znenie:  
Alternatíva 2:

Peňažný trest
§ 56

(1) Peňažný trest môže súd uložiť páchateľovi úmyselného trestného činu, ktorým získal alebo sa snažil získať majetkový prospech.

(2) Bez splnenia podmienok uvedených v odseku 1 môže súd peňažný trest uložiť aj popri treste odňatia slobody, ktorého výkon bol podmienečne odložený, ak si jeho uloženie vyžaduje účinná ochrana ochrana spoločnosti.

(3) Peňažný trest súd neuloží,
a) ak by sa tým zmarila možnosť náhrady škody spôsobenej trestným činom alebo
b) ak je zrejmé, že ho odsúdený nebude schopný zaplatiť.

(4) Peňažný trest sa ukladá v denných sadzbách a je najmenej 20 a najviac 730 celých denných sadzieb.

(5) Denná sadzba je najmenej 5 Eur a najviac 7.000 Eur.

(6) Počet denných sadzieb súd určí s prihliadnutím na okolnosti, povahu a závažnosť spáchaného trestného činu.

(7) Počet denných sadzieb prepočítaných na náhradný trest odňatia slobody nesmie spolu s uloženým trestom odňatia slobody a náhradným trestom odňatia slobody za iné tresty presahovať hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby trestu odňatia slobody.

(8) Výšku jednej dennej sadzby peňažného trestu určí súd so zreteľom na osobné a majetkové pomery páchateľa zistené podľa údajov za posledný rok. Pritom vychádza spravidla z čistého príjmu, ktorý páchateľ má alebo by mohol mať priemerne za jeden deň.

(9) Príjmy páchateľa, jeho majetok a výnosy z neho, ako aj iné podklady na určenie výšky dennej sadzby sa môžu určiť odhadom súdu podľa životnej úrovne a každodenných potrieb páchateľa.

§ 57

(1) Súd v odsudzujúcom rozhodnutí uvedie počet, výšku denných sadzieb a celkovú výmeru peňažného trestu.

(2) Súd môže rozhodnúť, že peňažný trest zaplatí odsúdený v mesačných splátkach, ak to odôvodňuje výška uloženého peňažného trestu, osobné a majetkové pomery páchateľa, ak má za to, že tento spôsob výkonu peňažného trestu dosiahne účel trestu lepšie, ako jeho jednorazové zaplatenie. Súčasne určí výšku splátok a lehotu v dĺžke najviac dvoch rokov od nadobudnutia právoplatnosti odsudzujúceho rozhodnutia, do ktorej musí byť peňažný trest zaplatený.

(3) Súd môže rozhodnúť o zmene výšky dennej sadzby, ak počas výkonu peňažného trestu dôjde bez zavinenia odsúdeného k podstatnej zmene jeho príjmových alebo majetkových pomerov.

(4) Peňažný trest, ktorý odsúdený už vykonal, sa započítava do nového peňažného trestu, ktorý bol páchateľovi uložený pre ten istý skutok, alebo do tohto trestu, ak bol uložený ako súhrnný trest alebo úhrnný trest.

(5) Ak páchateľ nezaplatí peňažný trest na výzvu súdu alebo do uplynutia doby, na ktorú bol výkon trestu odložený alebo na ktorú boli povolené splátky, a pokiaľ je zrejmé, že by vymáhanie peňažného trestu mohlo byť zmarené alebo by bolo bezvýsledné, premení súd peňažný trest alebo jeho zvyšok na trest odňatia slobody a rozhodne zároveň o spôsobe jeho výkonu. Každá úplne nezaplatená suma zodpovedajúca jednej dennej sadzbe sa počíta za jeden deň odňatia slobody.

(6) Zaplatená suma peňažného trestu pripadá štátu.

Pripomienky a diskusia ku návrhu vyššie uvedených pravidiel sú vítané.

Ďalšou nadstavbou tohto návrhu by mohli byť pravidlá pre konverziu rôznych druhov sankcií (podľa životných podmienok/okolností a aktuálnych možností odsúdeného), a to premena výmery denných dávok peňažného trestu na výmeru počtu hodín trestu povinnej/verejnoprospešnej práce a na výmeru počtu dní náhradného trestu odňatia slobody.

Prípadne aj premenu uvedených druhov trestov na trest zákazu činnosti (napr. viesť motorové vozidlá) vo výmere určenej matematickým pravidlom a naopak možnosť premeny trestu zákazu činnosti alebo jeho časti na peňažný trest alebo trest verejnoprospešnej práce (dnes trest povinnej práce), ktorého prínos pre spoločnosť, komunitu, ale aj z hľadiska prevýchovy páchateľa je nepochybne výšší ako uloženie trestu odňatia slobody.

Trest odňatia slobody pri prečinoch, ale aj menej závažných zločinoch (najmä ak nejde o recidívu v krátkom časovom slede) by mal byť opatrením spoločnosti voči páchateľovi ultima ratio.

Takéto pravidlá by umožnili, aby odsúdený mohol vykonať sankciu na mieru dôstojne podľa jeho aktuálnych schopností a možností. Ich filozofia by mohla byť nastavená tak, aby bolo pre odsúdených o niečo výhodnejšie uložený trest „odpracovať“ a priniesť spoločnosti či komunite verejnoprospešné hodnoty (napr. v podobe zberu odpadov v okolí korýt potokov, riek alebo v mestských parkoch či národných parkoch, chránených územiach, ochranných pásmach a pod.) ako „odsedieť“ a priniesť spoločnosti náklady spojené s výkonom trestu a dostať sa do zložitej životnej situácie (strata zamestnania a pracovných návykov, narušené sociálne väzby, sťažená starostlivosť o deti) a práve naopak rozširuje svoje kontakty s osobami v podobných životných problémoch.

Napríklad: 1 denná sadzba peňažného trestu = 4 hodiny verejnoprospešnej práce = 1 deň (zvyšku) trestu zákazu činnosti = 2 dni náhradného trestu odňatia slobody.