Návrh novely Trestného zákona a ďalších súvisiacich právnych predpisov pripravovaný Ministerstvom spravodlivosti SR, ktorý je v súčasnosti v legislatívnom procese v Národnej rade SR (číslo parlamentnej tlače 1528) je najväčším legislatívnym projektom v oblasti trestného práva na Slovensku od roku 2005, kedy bola prijatá rekodifikácia trestného práva hmotného v podobe zákona č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon i trestného práva procesného v podobe zákona č. 301/2005 Z.z. Trestný poriadok.
Poďme sa pozrieť na cestu, ktorou sme sa na Slovensku dopracovali k dnešnej podobe návrhu novely Trestného zákona, ktorá nesie prívlastok „restoratívna”, keďže jej hlavným cieľom je zavedenie nových a posilnenie existujúcich prvkov restoratívnej spravodlivosti, ktorej podstatou je obnovenie/náprava stavu (dotknutých práv, oprávnených záujmov, ale aj vzťahov a hodnôt) narušeného trestným činom (náhrada škody a/alebo odstránenie iného škodlivého následku) a dosiahnutie sociálneho zmieru medzi páchateľom a obeťou.
Na začiatku viac ako dvojročného procesu bola výzva a ochota Ministerstva spravodlivosti začiatkom roku 2021, aby rezorty, ktoré sa opakovane po niekoľko rokov domáhali koncepčnejších až systémových zmien Trestného zákona i Trestného poriadku (najmä uplatňovaním zásadných pripomienok nad rámec návrhov menších noviel Trestného zákona či Trestného poriadku predkladaných do medzirezortného pripomienkového konania Ministerstvom spravodlivosti), zaslali všetky dlhodobo zhromažďované podnety a návrhy na zmenu trestných kódexov Ministerstvu spravodlivosti. Išlo najmä o rezorty vnútra, životného prostredia a prokuratúru.
Ministerstvo spravodlivosti podnety a návrhy zaslané v prvom polroku 2021 spracovalo do legislatívneho návrhu novely Trestného zákona, ktorý predložilo do medzirezortného pripomienkového konania (MPK) v decembri 2021 (LP/2021/744) a neskôr aj do návrhu novely Trestného poriadku predloženej do MPK v septembri 2022 (LP/2022/513).
K prvému návrhu novely Trestného zákona bolo uplatnených 605 pripomienok z toho 398 zásadných. Po zapracovaní uplatnených pripomienok a po vykonaní rozporových konaní na expertnej a ministerskej úrovni však došlo k podstatnému prepracovaniu legislatívneho návrhu, čo bolo dôvodom na opätovné predloženie prepracovaného návrhu zákona do MPK.
V rámci slovenských legislatívnych procesov išlo o pomerne vzácny pozitívny počin.
7. septembra 2022 spustila, v tom čase ministerka spravodlivosti Mária Kolíková, už druhé medzirezortné pripomienkové konanie (MPK) k návrhu novely Trestného zákona. Na uplatnenie pripomienok bola určená až 60-dňová lehota (štandardná lehota je 15 dní, niekedy 30 dní). MPK bolo vedené pod číslom procesu: LP/2022/511.
Pomyselnú štafetu s návrhom novely Trestného zákona prevzal 13. septembra 2022 nový minister spravodlivosti Viliam Karas, ktorý nadviazal na prácu svojej predchodkyne.
Na účely dopracovania návrhu novely Trestného zákona minister spravodlivosti spoločne so štátnym tajomníkom JUDr. Petrom Sepešim zapojili do projektu, vecnej diskusie a legislatívnych prác expertov a to jednak prostredníctvom tematických expertných skupín, ako aj poradného kolégia ministra spravodlivosti.
Okrem toho boli aj riadne vykonané rozporové konania s jednotlivými pripomienkujúcimi subjektmi. K druhému návrhu bolo uplatnených 597 pripomienok z toho 197 zásadných. Za účelom ich prerokovania sa uskutočnilo spolu 34 rozporových konaní z toho:
- 23 expertných na úrovni generálnych riaditeľov, z toho 1 celodenné hromadné za účasti zástupcov GP SR, Prezídia PZ, NAKA, ÚŠP, SAK, MŽP SR a ďalších kolegov,
- 11 na úrovni ministrov, resp. štatutárnych orgánov pripomienkujúcich subjektov.
Ako bolo už vyššie spomenuté, popri rozporových konaniach paralelne pracovalo 119 expertov tvoriacich „Legislatívne fórum“ v 10 expertných skupinách, ktoré prinášali návrhy vecných riešení. Tie najzásadnejšie alebo sporné riešenia prerokovalo 10-členné kolégium ministra spravodlivosti.
Poradné kolégium ministra spravodlivosti:
- JUDr. Viliam Karas, PhD., minister spravodlivosti,
- JUDr. Andrej Popovec, zástupca zboru poradcov ministra,
- JUDr. Peter Sepeši, štátny tajomník,
- JUDr. František Mozner, zástupca Najvyššieho súdu SR, predseda trestnoprávneho kolégia NS SR a predseda Združenia sudcov Slovenska
- doc. JUDr. Eduard Burda, PhD., dekan Právnickej fakulty UK Bratislava,
- prof. JUDr. Jozef Čentéš, PhD., vedúci katedry trestného práva Právnickej fakulty UK Bratislava,
- JUDr. Jozef Kandera, prvý námestník generálneho prokurátora, GP SR,
- JUDr. Martin Puchalla, PhD., predseda SAK,
- doc. JUDr. Ondrej Laciak, PhD., ad hoc sudca ESĽP, podpredseda SAK a vysokoškolský pedagóg
- plk. Mgr. Ľubomír Daňko, riaditeľ NAKA / plk. Ing. Miroslav Chudý, zástupca NAKA
Čo je „Legislatívne fórum“ a ako funguje ?
- neformálna expertná platforma, ktorú tvoria experti zapojení do činnosti expertných skupín a členovia kolégia ministra spravodlivosti
- experti majú možnosť iniciatívne sa zapojiť do činnosti ktorejkoľvek expertnej skupiny
- experti majú prístup ku všetkým zdieľaným podkladom (dokumenty, záznamy) skupín
- experti môžu zasielať správcovi podkladov výstupy z ich výskumov a iné podklady z domácej alebo zahraničnej odbornej spisby, judikatúry či právnej úpravy
- experti môžu navrhnúť zadanie pre získanie dát a vypracovanie analýzy na podporu navrhovaných riešení
- experti môžu navrhnúť do skupiny ďalších expertov, ktorí sú nositeľmi znalosti a skúsenosti k príslušnej téme
- experti môžu navrhnúť vytvorenie novej/ďalšej tematickej podskupiny
Aké sú základné prvky identity legislatívneho fóra ?
- vzájomný rešpekt a úcta expertov k sebe vzájomne a tiež k občanovi - páchateľovi, obeti, svedkovi a osobitne k ich dôstojnosti
- vzájomná dôvera v dobrú vôľu expertov hľadať riešenia prinášajúce spravodlivosť a primeranosť (vyváženosť dotknutých hodnôt, vzťahov, práv a záujmov záujmových skupín, občanov a organizácií)
- koncentrácia na vecnú podstatu riešených otázok, problémov, návrhov
- vnášanie osobných a inštitucionálnych sporov do expertnej činnosti marí úsilie o hľadanie vyvážených vecných riešení, preto je neprípustné
- riešenie otázok, problémov a návrhov vo všeobecnej rovine, bez hodnotenia rozhodovacej činnosti OČTK a súdov v konkrétnych veciach
- slušnosť komunikácie, dôraz na rešpektovanie názorovej plurality
- odlišné vecné stanovisko má byť náležite písomne odôvodnené
- rešpektovanie prístupu, že po diskusiách v expertných skupinách ku koncepčným či sporným otázkam alebo k alternatívnym riešeniam prijme tzv. "informované rozhodnutie" minister spravodlivosti po ich prerokovaní v kolégiu ministra
- rešpektovanie vývoja trestného práva a právnych inštitútov občianskej spoločnosti európskeho priestoru a osobitne priestoru V4
- dôstojnosť komunikácie, rešpektovanie väčšinového názoru
- cieľom je poskytnutie lepšej služby - lepších pravidiel občanom a organizáciám dotknutým spáchaním deliktu (priestupku, správneho deliktu alebo trestného činu)
- vytvorenie znalostných knižníc a aplikačných pomôcok.
119 expertov podieľajúcich sa na príprave návrhu novely Trestného zákona zastupovalo:
- štátne inštitúcie - prokurátori GP SR vrátane ÚŠP, zástupcovia MV SR, NAKA, Prezídium PZ, SIŽP, MŽP SR, MPSVaR SR, právnici MS SR zo sekcie trestného práva, sekcie legislatívy i Analytického centra MS SR
- justičné autority - predseda TP kolégia NS SR, predseda ŠTS, sudca OS, prvý námestník GP SR, európsky prokurátor a európski delegovaní prokurátori za SR, profesori a docenti trestného práva, poverený generálny riaditeľ ZVJS, zástupca probačnej a mediačnej služby,
- záujmové právnické organizácie - SAK
- znalecké organizácie - KEÚ PZ
- akademické inštitúcie - pedagógovia PraF UK, PraF UPJŠ
- tretí sektor - Transparency International, Zastavme korupciu
- podnikateľský sektor - Klub 500, Slovenská asociácia zamestnávateľov
Legislatívny proces k novele Trestného zákona na časovej osi si môžete pozrieť na stránke MS SR - TU
