Považujeme za zodpovedné pomáhať športovým klubom a zväzom (rozhovor s Petrom Sepešim k projektu Séria seminárov 2019)

Športovci, športové kluby či zväzy mali nedávno možnosť navštíviť „Sériu seminárov 2019“, ktoré v tomto roku niesli názov “Zákon o športe - zmluvné vzťahy, dane, odvody a špecifiká účtovníctva v športe alebo Financovanie klubového športu na Slovensku - kde sú zdroje, kde sa dá ušetriť a ako na to ?" Sériu seminárov každoročne organizuje občianske združenie Učená právnická spoločnosť (UčPS).

O ich záslužnej práci, o Zákone o športe, ale aj o tom, čo by športovým klubom mohlo pomôcť, sme sa porozprávali s jej spoluzakladateľom a členom Petrom Sepešim, prokurátorom Generálnej prokuratúry SR, členom výkonného výboru SFZ a v neposlednom rade stále aktívnym športovcom.

Seminár mohli tento rok zástupcovia klubov navštíviť v Banskej Bystrici, Košiciach, Prešove, Piešťanoch, Žiline a v Nitre. Čo je ústrednou myšlienkou tohto projektu?

Ústrednou myšlienkou je podporiť zlepšovanie znalostného manažmentu v športe. Seminár organizuje pracovná skupina, ktorej viacerí členovia sa zároveň podieľali na príprave návrhu Zákona o športe a práve týmto seminárom vyjadrujeme aj prijatie zodpovednosti vo vzťahu k legislatíve, na ktorej sme sa podieľali, aj keď nie je úplne v tej podobe ako sme ju navrhovali a aj keď medzitým bol zákon zmenený dosť zásadne novelou, na ktorú sme dosah nemali. Napriek tomu považujeme za zodpovedné pomáhať športovým klubom a zväzom pri správnej aplikácii legislatívy a zároveň zisťujeme, čo v praxi zafungovalo a čo by bolo možno potrebné upraviť inak. Nová znalosť, nová skúsenosť posúva v poznaní nielen účastníkov našich seminárov ale aj nás.

Seminárom organizovaným v roku 2019 predchádzali podobné projekty už v minulých rokoch. Čo sa snažíte prostredníctvom týchto projektov klubom a zväzom odovzdať?

Áno, projekt implementácie Zákona o športe sme realizovali už v rokoch 2016, 2017, 2018 a aj v roku 2019. Jeho súčasťou sú jednodňové semináre, ktoré vďaka podpore partnerov projektu (SFZ a firmy Respect, Stengl, Relia a Becom) organizujeme bezplatne pre členov športovej komunity. Vytvárame systém vzorových zmlúv, predpisov, dokumentov, tematicky rozdelených odpovedí na často kladené otázky a inéých pomôcoky pre športové kluby a zväzy, ktoré im svojim spôsobom šetria nielen čas, ale aj peniaze, pretože nemusia vyhľadávať iné platené cesty.

Seminár je vždy rozdelený do viacerých blokov, pričom v nich dávate priestor aj samotným účastníkom, zaujímajú vás ich problémy priamo z praxe. Aká spätná väzba sa k vám dostáva a ako s ňou ďalej pracujete?

Zaujímajú nás problémy športových klubov a zväzov rovnako, ako keď sme pripravovali návrh Zákona o športe, kedy sme viedli veľa debát s klubmi a športovcami, pričom sme sa snažili získať množstvo užitočných poznatkov o fungovaní a problémoch športu vo všetkých jeho oblastiach a úrovniach a skúmali sme holisticky/celostne jeho fungovanie v čo najširších súvislostiach. Aj semináre toto pre nás slúžia ako spätná väzba, dozvedáme sa o tom ako zákon funguje v praxi, praktické poznatky o tom, s čím si ľudia nevedia dať rady, čo si nevedia vyložiť, či a ako medzi sebou (ne)komunikujú jednotlivé štátne inštitúcie alebo aj športové organizácie. Tieto poznatky sa potom snažíme prenášať do ďalších diskusií, pripomienok v rámci legislatívnych procesov, dov ktorých sa zapájame ako odborná komunita Učená právnická spoločnosť, ktorá spolupracuje s veľkým množstvom ďalších odborníkov.

Nechcem vyznieť ako váš kritik, ale bolo pri tvorbe a aplikácii Zákona o športe myslené aj na menšie športové kluby, kde sa často robia takéto administratívne úkony „svojpomocne“?

Bolo na ne myslené. Ako som už spomínal, veľa vecí z návrhu nebolo v Zákone o športe schválených a práve tie mali pomôcť aj malým klubom. Administratívne im mal pomáhať, podobne ako máme je to vo futbale ISSF systém, informačný systém športu, ktorý však dnes nie je vybudovaný ani do polovice v rozsahu, v akom ho už 3 a pol roka platný Zákon o športe predpokladá. Práve tento informačný systém mal pomáhať zväzom a malým klubom notifikáciami, upozorneniami na rôzne povinnosti, sprístupnením formulárov a informácií vrátane edukačných materiálov. Ak by ste si v Zákone o športe pozreli § 80 až 82, tam sú položky, čo všetko by sme o športe vedeli, ak by informačný systém športu riadne fungoval. Vedelo by to aj Ministerstvo financií SR, ktoré prideľuje finančné príspevky. Vznikol by komplexný prehľad o tom, koľko ľudí v športe pôsobí, v akej športovej oblasti, aké majú zmluvné vzťahy, koľko získali prostriedkov z verejných zdrojov, koľko majú podpísaných sponzorských zmlúv, v akom objeme a veľa ďalších informácií, ktorých zverejnenie by podstatne zvýšilo transparentnosť a tým aj dôveryhodnosť slovenského športu tak dovnútra ako aj voči slovenskej spoločnosti, ktorá naň významne prispieva. A to si treba vážiť a dôveru oplatiť formou športových úspechov a zvyšujúceho sa počtu nielen športujúcich detí ale aj ostatných vekových skupín obyvateľov Slovenska..

Pre niektorých to však môže vyznieť tak, že šport ako taký je potláčaný množstvom administratívy a povinností. Aký je váš názor?

Šport sa robil desiatky rokov ako záujmová aktivita s minimálnou dávkou administratívy. Výkazníctvo financií bolo veľmi jednoduché a treba povedať, že aj netransparentné. Kontrolovalo ho iba niekoľko ľudí námatkovo, ak nevznikol nejaký vážny problém alebo ak neprišiel oficiálny podnet. Transparentnosti v športe ako aj zníženiu nákladov na vykazovanie malo pomôcť to, že v informačnom systéme sa mali tieto informácie vykazovať verejne, v praxi to znamená, že klub, manažment klubu, tréneri, rodičia, športovci, by si dokázali pozrieť výdavkynáklady svojho zväzu, klubu ale i iného klubu. Toto je presne to, ako si my, Učená právnická spoločnosť, predstavujeme transparentnosť. Keď chceme, aby prišli väčšie peniaze do športu, tak ich musíme vedieť aj vykázať a vyhýbať sa nešťastným projektom ako bol napríklad Zimný štadión v Kežmarku po neuskutočnenej deaflympiáde v roku 2011 alebo prestavba Národného športového areálu Osrblie v roku 2012, predaj cyklistického štadiónu v Bratislave v roku 2006, či výstavba Paralympijského centra v Piešťanoch v roku 2006 až 2010. Práve transparentnosť môže vyvolať v spoločnosti dôveru v šport, vďaka ktorej budú mať ľudia menší problém dať do športu viacej peňazí nielen verejných ale aj súkromných. Transparentnosť a na nej vybudovaná dôvera a vierohodnosť je dobrou alternatívou cesty k prosperite športu. Bohužiaľ často počúvame výhrady voči zákonu o športe od ľudí, ktorí zo svojej pozície majú možnosť zákon zmeniť, ale neurobili tak. V minulom roku bola novela zákona o športe z legislatívneho procesu stiahnutá.

Pokúšate sa o právne úpravy Zákona o športe?

Áno, stále sa pokúšame navrhovať zmemnyrobiť právnej úpravy, pretože je cítiť, že v legislatíve sa veľmi málo tu akcentuje osobitosť športu. Keď si napríklad vezmeme verejné obstarávanie, ako môže niekto obstarávať letenku, keď ešte nevie, či postúpi do nejakej súťaže, pričom a v nadväznosti s tým sú však spojené aj lehoty, ktoré potom klub alebo zväz nevie dodržať. Rovnako pri nákupe výstrojae pre športovca nemôžu byť predsa kritériá kúpiť výstroj na základe najlacnejšej ponuky, keď ju športovec potrebuje vyrobiť na mieru.

Okrem toho od začiatku opakujeme návrhy na zlepšenie financovania zo súkromných zdrojov, na pomoc profesionálnemu športu, keďže štát má príjem zatiaľ z preddavkovej dane z príjmu profesionálnych športovcov, ktorí vykonávajú závislú prácu, ale športové organizácie nemajú možnosť si tieto dodatočné náklady kompenzovať inými príjmami. Navrhujeme tiež zníženie DPH na vstupné na športové podujatia a rôzne iné nástroje ako zlepšiť športové prostredie. Bohužiaľ ako subjekt tretieho sektora máme len možnosť navrhovať riešenia, ale na ich prijímanie už nemáme dosah.
Sú však rôzne oblasti, kde šport potrebuje právnikov, ktorí povedia, kde by šport s ohľadom na jeho osobitnú povahu dôvodne potreboval nejakú odchýlku alebo výnimku. Práve toto je našou úlohou ako organizácie pôsobiacej v rámci tretieho sektora, poukazovať na to, ako štát dodržiava zákony a prísľuby v oblasti športu a vytvárať pozitívny tlak, viesť verejné diskusie o aktuálnych témach športu. V občianskej spoločnosti momentálne plníme úlohu konštruktívneho oponenta a ponúkame alternatívy a riešenia.

Vaše občianske združenie Učená právnická spoločnosť nie je športovej komunite neznáme, kde všade sa s vami ľudia mohli a môžu stretnúť, prípadne sa na vás obrátiť s prosbou o radu či pomoc?

Ľudia nás už poznajú z verejných dišpút, ktoré sme robili v súvislosti so Zákonom o športe v Košiciach, Bratislave a Žiari nad Hronom, poznajú nás zo 7 ročníkov konferencie Šport a právo ako aj zo seminárov, pracovných stretnutí z úrovne národných zväzov či z úrovne klubov. Navštívili sme s bezplatnými odbornými seminármi všetkyviaceré krajské i iné mestá (cca 50 seminárov). Ľudia, s ktorými sme prišli do kontaktu, poznajú naše zámery, našu energiu, náš systematický štýl práce, naše myslenie. Poznajú našu webovú stránku aj stránku na facebooku. Prirovnal by som nás k bežcom na dlhé trate, ktorí sa snažia hľadať rozumné usporiadanie vecí a dlhodobo udržateľné riešenia. Nie sme tu na štyri roky, UčPS má v júni 10 rokov a mnohí z nás sa venujú športu od detstva. Šport je náš životný štýl, sme presvedčení, že je kľúčový pre šťastný život nás, našich detí a detí ich detí. Preto ho treba skúmať a riadiť na základe znalosti a výsledkov pluralitnej diskusie zdola, nie na základe mocenských ambícií ovládnuť priestor športu či už zo strany politických predstaviteľov alebo aj zo strany športových funkcionárov alebo manažérov.

Keďže budujeme znalosť pre slovenskúej športovúej obece, sme otvorení akýmkoľvek otázkam či prosbám o pomoc. Neustále sa snažíme zbierať odborné materiály, riešime emailové otázky, takto vznikli aj často kladené otázky, a keď sme si uvedomili, že rovnaký problém, ktorý aktuálne riešime s niekým, kto nám napísal alebo sme sa s ním stretli, môže mať hneď viacero zväzov, klubov, športových odborníkov alebo športovcov na Slovensku, začali sme odpovede na tieto otázky zovšeobecňovať (máme ich spracovaných už vyše 500). Problém sme vyriešili, zovšeobecnili a “zavesili” na príslušnú tematickú kartu na webe, kde si ju môžu všetci vyhľadať.
http://www.ucps.sk/keyword-1/%C4%8Casto+kladen%C3%A9+ot%C3%A1zky+%28FAQ%29

Zaujímavé tipy pre kluby

Dôležitá povinnosť občianskych združení (do 30.6.2019)

Táto povinnosť vzniká klubom a oddielom zriadeným vo forme občianskych združení a to na základe novelizácie Zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov. Ide o nové ustanovenia v § 20a ods. 1, ktoré občianskemu združeniu ukladáajú povinnosť ohlásiť písomne ministerstvu vnútra aktuálne údaje o štatutárnom orgáne alebo členoch štatutárneho orgánu združenia. Oznámenie údajov musí byť podpísané štatutárnym orgánom alebo takým počtom členov štatutárneho orgánu, aký je potrebný podľa zaregistrovaných stanov združenia a súčasne musí byť pravosť podpisov úradne osvedčená u notára alebo na matrike.

„Táto povinnosť vznikla v súvislosti s tým, že doteraz neexistoval žiadny verejný register, kde by bola informácia o štatutárnom orgáne občianskeho združenia overiteľná. Stalo sa veľa prípadov, že zmluvné vzťahy alebo prestupy športovcov podpísali ľudia, ktorí na to neboli oprávnení a v súvislosti s tým vznikali veľké problémy,“ upresnil dôvody Sepeši.

Čo sa stane, ak si kluby túto povinnosť nesplnia?
„Následok je ten, že zákonné ustanovenie § 6 ods. ods. 1 písm. a) Zákona č 346/2018 Z.z. o registri mimovládnych neziskových organizácií zakazuje poskytnúť združeniam, ktoré túto povinnosť nebudú mať splnenú do 30. 6. 2019, financie z verejných zdrojov, to znamená, že financie im neposkytne obec, samosprávny kraj ani štát. Tí, ktorí si túto povinnosť splnia budú úspešnejší pri získavaní dotácií. Občianskym združeniam by som chcel zároveň poradiť, aby poslali oznámenie ministerstvu vnútra na doručenku alebo aby si vyhotovili a dali podpísať kópiu oznámenia pri jeho osobnom podaní, pretože proces spracovania údajov do registra bude na ministerstve vnútra trvať pár mesiacov. Kluby tak budú mať v rukách doklad, že si túto povinnosť splnili v stanovenej lehote a budú vedieť to dokázať aj pri uchádzaní sa o dotácie po dobu, kým nebudú ich údaje spracované a zaevidované v registri,“ pokračoval Sepeši.

Charitatívna reklama

Ak je predmetom nášho záujmu šport, pPrijímateľom prostriedkov z charitatívnej reklamy môže byť len športová organizácia, ktorá je neziskovou účtovnou jednotkou. Takýto klub môže prijať od všetkých poskytovateľov maximálne 20 000 eur ročne, ktoré sú a zároveň je oslobodenéý od dane z príjmov za podmienky, že ich klub použije na verejnoprospešný účel uvedený v § 50 ods. 5 zákona o dani z príjmov, kde jedným z takýchto účelov je aj šport, ale aj dobrovoľníctvo, vzdelávanie, veda, výskum či zachovanie kultúrnych hodnôt. U poskytovateľa nie je zákonom určený limit na to, koľko subjektov a v akej celkovej výške môže ročne podporiť. U poskytovateľa sa prostriedky vynaložené a poskytnuté v rámci charitatívnej reklamy považujú za daňové výdavky, o ktoré je možné znížiť základ dane.

„Ide o nový inštitút, ktorý bol zavedený v roku 2018 a nevieme, ako budú prvé prípady posudzované zo strany daňových úradov a či sa budú zaoberať primeranosťou protiplnenia vo forme reklamy a jej hodnoty. Charitatívna reklama má v názve stále slovo reklama, ktoré znamená predvedenie, prezentácia alebo iné oznámenie v každej podobe súvisiace s obchodnou, podnikateľskou alebo inou zárobkovou činnosťou s cieľom uplatniť produkty na trhu. V tomto smere sme zatiaľ opatrnejší, pretože je to aj o zodpovednosti, čo ľuďom povieme, aby niečomu slepo neuverili,“ dodal k charitatívnej reklame Sepeši.

Spájanie klubov do asociácií

Výborným modelom sú AŠK Piešťany, kde si viacero klubov vytvorilo asociáciu, ktorá sa im stará o účtovníctvo, dane, web, vzdelávanie a všetky tieto činnosti, ktoré medzi sebou môžu navzájom zdielať a jednotlivé kluby sa môžu viac sústrediť na športovú činnosť. Zároveň kluby vedia týmto spôsobom ušetriť aj finančné prostriedky. Okrem toho asociácia pomáha klubom v poskytovaní pridanej hodnoty formou plánovania a organizovania seminárov pre trénerov, pre rodičov, pre športovcov, ktoré prinášajú odlišný pohľad na svet športu. Trénerom pomáha lepšie viesť športovcov, rodičom dáva návod ako efektívne podporovať svoje deti.

Pripravované športové poukazy a príspevok na športovanie detí

Tu je potrebné rozlíšiť dva druhy príspevkov. Príspevok na športovanie deti podľa navrhovanej novely Zákonníka práce má byť dobrovoľný, na jednej strane nebude nútiť zamestnávateľov k povinným príspevkompoukazom, na druhej strane zas od zamestnávateľa nie je možné automaticky netreba očakávať takýto príspevok. Podľa poslaneckého návrhu zákona pôjde maximálne o sumu 275 eur za kalendárny rok (55% z 500 eur, 45% je spoluúčasť zamestnanca). Tento príspevok však nové deti zrejme nerozhýbe, pretože podmienkou poskytnutia príspevku je, že musí ísť o dieťa, ktoré je osobou s príslušnosťou k športovej organizácii podľa osobitného predpisu po dobu najmenej 6 mesiacov pred podaním žiadosti o príspevok - čiže ide o už existujúceho registrovaného športovca. Ale treba sa snažiť využiť každý inštitút na podporu športu, ak bude schválený vo forme zákona a stane sa súčasťou nášho právneho poriadku.

Pokiaľ ide o športové poukazy, ktoré by mal poskytovať štát v zmysle zákona o fonde na podporu športue, žiadnae sumay, ktorá by bola vyčlenená výlučne na športové poukazy sa zatiaľ v zákone nikde neuvádzajú. V návrhu zákona sa predpokladá ročný príspevok pre fond od štátu najmenej vo výške 20 mil. eur, ktoré môžu byť fondom poskytnuté na rôzne typy projektov podpory športu mládeže, vrcholového športu, športovej reprezentácie Slovenskej republiky, športu pre všetkých alebo športu zdravotne postihnutých. V návrhu zákona nie sú určené ani kritériá, na základe ktorých sa prostriedky z fondu na podporu športu budú rozdeľovať, ak tento návrh bude schválený v predloženom znení.

„Učená právnická spoločnosť návrh zákona podrobuje analýze a v nadväznosti na to uverejní vecné stanovisko k predloženému návrhu z hľadiska jeho obsahovej stránky, ako aj z hľadiska uplatneného legislatívneho procesu,“ uzavrel Peter Sepeši.