A teraz si povieme rozprávku, kde, ako sa píše v dobrých aj nevydarených trileroch, podobnosť postáv a dejov s realitou je skutočne len veľmi náhodná.
Bolo teda raz jedno kráľovstvo, ktorému vládol kráľ, ktorého veľmi radi citovali po krčmách a baroch, lebo raz povedal, že keby mal tú moc, tak tu spraví také harakiri, len by sa tak prášilo. Na Pelleho!, zvykla sa okamžite objednávať ďalšia runda, a tak bol tento kráľ jedným z najobľúbenejších kráľov v strednej Európe. Sčasti aj preto, že opitosť spôsobená prípitkami na kráľa sa ani nepovažovala za trestný čin.
A ten kráľ mal - podobne ako ten v tej českej rozprávke – troch poradcov; teda poradcov bolo viac, ale v tomto príbehu sú nepodstatní a nemám toľko miesta na všetkých, možno nabudúce. I jedného dňa sa poradca pre guľôčkové počítadlá dohodol so šéfom organizácie ranných rozcvičiek, že mu na tie rozcvičky pošle na budúci rok 35 melónov a na ten ďalší znova 35 melónov, a on si ich rozdelí podľa ľubovôle, komu bude chcieť. A že to bude len predohra k tomu, aby v budúcnosti mohol prideľovať ročne všetkých sto melónov, ak sa tento prvý pokus vydarí.
Nato však vyhlásil poradca pre prasiatkové pokladničky, spolu s poradcom na správne zaokrúhlenie paragrafov, že takéto prideľovanie melónov znemožňuje súťaž a znižuje kontrolu kráľovstva nad prideľovaním melónov, a dokonca že organizácii ranných rozcvičiek neprináleží rozhodovacia právomoc na melóny; táto je v kompetencii poradkyne pre šlabikáre. Poradkyňa pre šlabikáre sa však od rozdeľovania týchto melónov dištancovala, lebo mala dosť starostí so svojimi šlabikármi, a kým sa nesiahalo na jej melóny, hrala sa na mŕtvu lienku.
I rozhodli sa podriadení poradcu pre guľôčkové počítadlá – každý poradca mal totiž svoj úrad, to len v tej českej rozprávke si Dědek, Effa a Kopecký vystačili sami – že sa pokúsia presvedčiť poradcu pre správne zaokrúhlenie paragrafov, lebo hoci aj oni dobre vedia, že takéto pridelenie melónov významne kriví jeho paragrafy, takéto pridelenie melónov je v záujme samotného kráľa, a tak by na to drobné pokrivenie nemal prihliadať. Napokon, nie je to prvý pokrivený paragraf, tak čo sa štorcuje. Že kráľ o ničom nevedel, je len bezvýznamný detail s veľkou výpovednou hodnotou.
Poradca pre to, aby boli paragrafy také okrúhle, ako bolo dohodnuté, to však odmietol, lebo sa mu zdalo, že „v predloženom materiáli nie je uvedené konkrétne ustanovenie niektorého zo zákonov uvedených vo vlastnom materiáli, ktoré by dávalo vláde SR oprávnenie na schválenie poskytnutia štátnych prostriedkov vo výške 70 mil. eur subjektu súkromno-právnej povahy bez bližšej zákonnej úpravy takého postupu (teda SOŠV), bez právnej garancie pravidiel a transparentnosti ďalšieho použitia týchto štátnych prostriedkov“.
Sorry, tu som trošku uletel, ale zdalo sa mi to ako potrebné, lebo rozprávke je už koniec.
