Vyjadrenia členov pracovnej skupiny k aktuálnym témam v súvislosti s prípravou návrhu nového zákona o športe (úryvok z rozhovoru)
23.10.2019
Prebratie nových smerníc do zákona o elektronických komunikáciách, vzhľadom na rozsah zmien, ktoré je potrebné začleniť do tejto právnej úpravy, by mohlo neúmerne sťažiť jeho aplikáciu v praxi zo strany všetkých účastníkov trhu, podnikov, spotrebiteľov i verejnej správy. Z toho dôvodu bolo navrhnuté prijatie nového zákona pre elektronické komunikačné siete a služby.
Návrh zohľadňuje aj poznatky Telekomunikačného úradu, podnikov a zainteresovanej verejnosti, získané pri aplikácii zákona v praxi. Okrem upresnenia výkladovo sporných častí zákona a úpravy procesných otázok, správnych deliktov, by mal predkladaný návrh riešiť aj otázky súvisiace s cenovou reguláciou.
Základné pravidlá podnikania v sektore elektronických komunikácií, v rátane štátnej regulácie, sú na Slovensku uplatňované od roku 2004, kedy nadobudol účinnosť zákon č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „zákon“), ktorý nahradil dovtedajší telekomunikácií regulačný rámec.
Základným poslaním zákona bola transpozícia regulačného rámca elektronických komunikácií Európskej únie z roku 2002 do právneho poriadku Slovenskej republiky, ktorý obsahuje súbor piatich smerníc Európskeho parlamentu a Rady (1).
Zákon priniesol do sektora elektronických komunikácií významné zmeny. Regulácia v sektore elektronických komunikácií sa stala technologicky neutrálna, začali sa uplatňovať zhodné regulačné pravidlá jednotným spôsobom na všetky elektronické komunikačné siete a služby a odstránili sa všetky prekážky podnikania pri poskytovaní elektronických komunikačných sietí a služieb, ktoré bránili novým subjektom vstupu na národný trh. Regulácia zabezpečila všetkým účastníkom elektronického komunikačného trhu, že môžu byť regulovaní len v prípade, ak je to potrebné na zabezpečenie efektívnej hospodárskej súťaže, pričom všetci účastníci trhu sú regulovaní rovnakým spôsobom.
Z regulácie sa vylúčila obsahová stránka poskytovaných služieb, napr. v podobe textu, obrazu alebo zvuku, v súlade s právom Európskej únie. Tento zákon teda vylučuje služby, ktoré poskytujú obsah. (2)
V popredí všetkých zmien bol posun v chápaní sektora telekomunikácií k novému sektoru elektronických komunikácií. Elektronické komunikácie sa stali novým pojmov v slovenskom práve, ktorý sa prevzal z asquis. Išlo o formálne uznanie dopadu technologického a trhového vývoja v predtým oddelených „klasických“ telekomunikačných sieťach, v sieťach pre rozhlasové a televízne vysielanie a informačných technológiách.
Zákon nadobudol účinnosť 1.1.2004 a do roku 2010 bol niekoľkokrát novelizovaný:
Podstatnou črtou regulačného rámca elektronických komunikácií Európskej únie z roku 2002 sú pravidelné kontroly a revízie smerujúce k efektívnejšej regulácii elektronických komunikačných sietí a elektronických komunikačných služieb s cieľom posilniť motiváciu podnikov na investovanie do infraštruktúry elektronických komunikácií, podporiť inovácie otvorenosťou pravidiel pre nové technológie, integrovať spoločný trh aplikáciou rovnakých pravidiel vo všetkých členských štátoch EÚ a podporovať cezhraničné služby.
Základným princípom regulácie elektronických komunikácií je postupný prechod od sektorovo zameranej regulácie k pravidlám hospodárskej súťaže, teda postupným prechodom od regulácie trhu ex ante k regulácii ex post, keď bude význam regulačných činností postupne ustupovať, zasahovať sa bude len minimálne v prípadoch, kedy jednotlivé trhy elektronických komunikácií nebudú dostatočne konkurenčné.
V tomto duchu sa pripravila revízia právnych predpisov regulačného rámca elektronických komunikácií Európskej únie z roku 2002, ktorá začala publikáciou návrhov v roku 2007. Predstavovala hlavný krok k dosiahnutiu jednotného európskeho informačného priestoru a široko dostupnej informačnej spoločnosti.
Reforma, ktorá vstúpila do platnosti v novembri 2009, sa premietla do dvoch (3) smerníc:
Obsah reformy, ktorý sa premietol do vyššie uvedených smerníc, má umožniť občanom členských štátov Európskej únie využívať výhody kvalitnejších a lacnejších elektronických komunikačných služieb, posilniť práva spotrebiteľov, aby mali možnosť výberu služieb od viacerých poskytovateľov služieb, podporiť investície do nových komunikačných infraštruktúr, najmä uvoľnením frekvenčného spektra pre mobilné širokopásmové služby, vytvoriť podmienky na spoľahlivejšie a bezpečnejšie elektronické komunikácie, hlavne z hľadiska ich odolnosti proti vírusom a kybernetickým útokom.
Jednou z priorít je ochrana súkromia občana. Mená, e-mailové adresy, informácie o bankových účtoch zákazníkov elektronických komunikačných služieb a zákazníkov poskytovateľov pripojenia na internet, najmä údaje o každom volaní a prístupe na internet sa musia udržiavať tak, aby sa nemohli dostať náhodou alebo úmyselne do nepovolaných rúk. Prevádzkovatelia elektronických komunikačných sietí musia reagovať na povinnosti, ktoré sa týkajú spracúvania a ukladania týchto údajov. Nové pravidlá zavádzajú povinné oznamovanie narušenia osobných údajov. Znamená to, že prevádzkovatelia sú povinní informovať príslušné úrady a svojich zákazníkov o tých bezpečnostných incidentoch, ktoré ovplyvňujú ich osobné údaje. Takto sa vytvára lepší predpoklad na vyššiu ochranu osobných údajov u prevádzkovateľov elektronických komunikačných sietí. Okrem toho sa sprísňujú pravidlá týkajúce sa ochrany súkromia a osobných údajov, napr. používanie „cookies“ a podobných zariadení. Užívatelia internetu budú lepšie informovaní o „cookies“ a o tom, čo sa deje s ich osobnými údajmi a zároveň budú môcť ľahšie vykonávať kontrolu svojich osobných údajov.
Z hľadiska reformy má význam aj vydanie nového odporúčania o relevantných trhoch zo 17.12.2007, ktoré nahradilo odporúčania Európskej komisie z 11.2.2003 č. 2003/311/ES. Novým odporúčaním sa znižuje počet pôvodných 18 relevantných trhov na sedem (jeden maloobchodný a šesť veľkoobchodných), ktoré sú predmetom pravidelných analýz národného regulátora, ktorým je Telekomunikačný úrad Slovenskej republiky (ďalej len „úrad“), na ktorých sa uplatňuje regulácia ex ante.
Prebratie nových smerníc do zákona o elektronických komunikáciách, vzhľadom na rozsah zmien, ktoré je potrebné začleniť do tejto právnej úpravy, by neúmerne sťažilo jeho aplikáciu v praxi zo strany všetkých účastníkov trhu, podnikov, spotrebiteľov i verejnej správy. Z toho dôvodu sa navrhuje prijatie nového zákona pre elektronické komunikačné siete a služby (ďalej len „návrh zákona“).
V súlade s reformou regulačného rámca z roku 2009 návrh zákona v porovnaní s existujúcim právnym rámcom dopĺňa prípadne upravuje najmä:
Okrem implementácie revidovaného regulačného rámca pre elektronické komunikácie návrh zákona zohľadňuje aj zistenia a skúsenosti úradu, podnikov a zainteresovanej verejnosti, získané pri aplikácii zákona v praxi. Okrem upresnenia niektorých výkladovo sporných častí zákona a úpravy procesných otázok, správnych deliktov, by mal predkladaný návrh vyriešiť aj otázky súvisiace s cenovou reguláciou.
Zákon č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov sa týmto zákonom ruší.
(1) Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2002/21/EC zo 7.3.2002 o spoločnom regulačnom rámci elektronických komunikačných sietí a služieb (Rámcová smernica), Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2002/20/EC zo 7.3.2002 o oprávnení na elektronické komunikačné siete a služby (Smernica o oprávnení), Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2002/19/EC zo 7.3.2002 o prístupe k elektronickým komunikačným sieťam a pridruženým prostriedkom a o ich prepojení (Prístupová smernica ), Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2002/22/EC zo 7.3.2002 o univerzálnej službe a právach užívateľov súvisiacich s elektronickými komunikačnými sieťami a službami (Smernica o univerzálnej službe), Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2002/58/EC z 12.7.2002 o spracovaní osobných údajov a ochrane súkromia v sektore elektronických komunikácií (Smernica o súkromí a elektronických komunikáciách).
(2) V tejto súvislosti je potrebné rozlišovať medzi obsahom ako prenášanou informáciou prostredníctvom elektronických komunikačných sietí ku koncovému užívateľovi a obsahom, ktorý niekto vytvorí a šíri prostredníctvom sietí elektronických komunikácií. Z definície elektronických komunikácií (§ 1 ods. 4) jasne vyplýva, že ide o prenos informácií bez ohľadu na druh prenášaného obsahu, či už ide napríklad o text, obraz alebo zvuk.
(3) Tretím dokumentom je Nariadenie EP a Rady (ES) č. 1211/2009 z 25.11.2009, ktorým sa zriaďuje Orgán európskych regulátorov pre elektronické komunikácie (BEREC) a jeho úrad.
3.5.2020
19.10.2019
25.3.2022
19.10.2019
23.10.2019
23.10.2019
23.10.2019
23.10.2019
19.10.2019
23.10.2019
23.10.2019
23.10.2019