AKO MÔŽU MÉDIÁ PRISPIEŤ K DOBRÉMU ZÁKONU – NAPRÍKLAD O ŠPORTE

RÓBERT KOTIAN
PUBLICISTA, SPOLUPRACOVNÍK DENNÍKA ŠPORT
E-MAIL: ROBO.BA.58@GMAIL.COM

KĽÚČOVÉ SLOVÁ:
zákon, šport, médiá, komunikácia, proces prípravy, záujmy, politici

KEY WORDS:
an Act of Parliament, sports, media, communication, preparation process, interests, politicians

ABSTRAKT:
Autor sa vo svojom príspevku venuje spôsobom, akými sa môžu médiá podieľať na príprave kvalitného zákona o športe. Autor sa bližšie venuje efektívnym spôsobom komunikácie predstaviteľov športovej a mediálnej obce, zdôrazňuje jej otvorenosť, neutajovanie sporných či konfliktných bodov pripravovanej legislatívnej normy. Mimoriadny dôraz kladie na komunikáciu lídrov športovej obce a autorov zákona s majiteľmi médií a predstaviteľmi súčasnej politickej moci, bez podpory ktorých je kvalitný zákon o športe nemožný.

ABSTRACT/SUMMARY:
In the presented article, the author focuses on the issue of how media can assist the process of law-making with the aim to improve the laws produced by the legislative body. He focuses of the Act on Sports and describes some efficient modes of communication between the media and the members of the sports communities. He deals with the importance of openness, the principle of unlimited disclosure of matters having a disputable nature etc Eventually, the author declares the importance of communication between the main players: the leaders of the sports communities, the law-makers, the owners of the media and the representatives of the current political power. The author is convinced that without the cooperation of the above persons, it is almost impossible to make an Act of Sports that would have the necessary quality elements.

Určite poznáte ten bonmot – Ten, kto miluje klobásy a ctí si zákony, by nikdy nemal byť pri tom, keď vznikajú. A určite poznáte aj zákony, ktoré tento bonmot opodstatňujú, hoci ste jedli aj také klobásy, pri ktorých na tento bonmot radi zabudnete.

Ak zažijete pri pozorovaní a analyzovaní slovenskej vrcholovej politiky situácie, keď sa účelovo novelizuje zákon – mám na mysli nepriame novely, napríklad tú účelovú zmenu zákona o horskej službe, aby sa doň dostala pasáž o cestnej komunikácii; alebo keď sa cez zákon o starobnom dôchodkovom sporení zasahuje do Rady riaditeľov Slovenskej poisťovne; alebo keď sa cez zákon o tripartite mení kompetenčný zákon, aby sa uzákonili neverejné rokovania vlády; alebo keď sa cez zákon o reklame novelizuje zákon o verejnom obstarávaní, budete zrazu celkom nečakane naklonení slovám predsedu vlády, že (vraj) nie sme právnym štátom...

Preto som sa začal cítiť ako Alenka v ríši divov, keď som sa v roku 2013 mohol zblízka prizerať tomu, ako sa na pôde pracovnej skupiny pripravuje zákon o organizovaní verejných športových podujatí, teda zákon proti násiliu na futbalových štadiónoch predovšetkým. Mohol som byť dokonca prítomný aj na rokovaní zainteresovaných subjektov na tomto zákone na pôde ministerstva školstva a všetkého ostatného, ako aj športu – kde sa v priamej konfrontácii predkladateľov zákona a zástupcov viacerých športových zväzov vylepšoval zákon tak, aby naň nedoplatili napríklad organizátori malých atletických alebo gymnastických podujatí. Lebo sa skutočne nedalo očakávať, že by na tieto podujatia prišli agresívni fanúšikovia a násilne požadovali lepšie ohodnotenie cvičenia na kladine napríklad. Proste predkladatelia zákona sa pýtali tých, ktorých sa zákon týka, na ich názor, a tento názor v prípade vecných argumentov brali do úvahy.

Zaujímavé to bolo pre mňa aj z iného dôvodu – keď sme s Jurom Hrabkom, ešte v čase, keď sme mali pod palcom reláciu Slovenského rozhlasu Z prvej ruky, vyhoveli požiadavkám niekoľkých inštitúcií a zorganizovali okrúhle stoly o druhom pilieri či o problémoch zdravotníctva, bolo vždy zaujímavé pozorovať, ako sa správajú politickí účastníci takýchto rokovaní, ak na nich nesvietia televízne kamery a okolo sú len tí, ktorí danej veci rozumejú. Ľudovít Kaník načúval názorom Jána Počiatka a naopak a dokonca sa na viacerých postojoch aj zhodli. Samozrejme, v národnej rade to už bolo inak, ale vybrané médiá, ktoré mali prístup na takéto okrúhle stoly, videli do problematiky oveľa viac a mohli toto poznanie sprostredkovať svojim čitateľom, poslucháčom či divákom – teda potenciálnym voličom.

Toto považujem – vzhľadom na tému príspevku – za kľúčové. Umožniť médiám, prinajmenej vybraným predstaviteľom médií, aby mohli nahliadnuť vo väčšej či menšej miere do procesu prípravy zákona a poskytnúť im v predstihu dostatočné penzum informácií. Takýto ústretový krok však predpokladá niekoľko skutočností

Za splnenia týchto predpokladov môžu robiť médiá to, čo je ich podstatou – informovať verejnosť, argumentovať za a proti jednotlivým predstavám, ako by mal či mohol zákon o športe vyzerať, ponúkať analýzy či narábať s analýzami think-tankov, prinášať rozhovory s tými, ktorí danej veci rozumejú, aj s tými, ktorí o danej veci rozhodujú, poukazovať na riziká jednotlivých rozhodnutí. Úlohou médií je vnímať a prezentovať problém v súvislostiach, v procese vývoja, ukázať, kde problém vznikol, ako sa doteraz (ne)riešil, ako ho riešia tam, kde sa športu darí – najlepšie je urobiť tak príkladmi v porovnateľných krajinách, či už veľkosťou, počtom obyvateľov, podobným historickým vývojom či podobnou orientáciou v súčasnosti...

Toto všetko doteraz povedané však bude len bzukotom múch, ak súčasná politická moc nepochopí dôležitosť pripravovaného zákona o športe, ak neprijme alebo aspoň sa nebude vážne zamýšľať nad predkladanými riešeniami, ak na ne nevyčlení potrebné financie, alebo aspoň nevytvorí priestor na to, aby športová obec tie financie získala, ak nebude vidieť za roh a nebude venovať primeranú pozornosť témam, aké pripravovaný zákon o športe otvára a vnáša do spoločenskej diskusie.

Držme si pri tom palce!