Sumarizácia priebehu a záverov konferencie Šport a právo 2019

Sumarizácia priebehu a záverov konferencie Šport a právo 2019

Štvrtok - 03. októbra 2019

10:00 - 11:30
Okrúhly stôl s titulom: “Ako ovplyvňujú paragrafy fungovanie športových zväzov a ich členov ?”
Videozáznam: https://youtu.be/jcEqI-CYVHs?t=1051
Diskutujúci:

• Miloš Drgoň – prezident, Slovenská basketbalová asociácia
• Pavel Ižarik – prezident, Slovenská asociácia Taekwondo WT
• Ján Kováčik – prezident, Slovenský futbalový zväz
• Peter Sepeši – stály člen Rady UčPS, ktorý sa podieľal na príprave návrhu Zákona o športe
• Žaneta Surmajová - generálna riaditeľka, sekcia legislatívno-právna Ministerstva, školstva, vedy výskumu a športu SR, člen Rady UčPS, dočasne poverená podpredsedníčka Komory SFZ pre riešenie sporov

Na úvod diskusie zhrnul Peter Sepeši volebný cyklus 2016-2020 z pohľadu (s)plnenia Programového vyhlásenie Vlády SR v oblasti športu (ďalej iba „PV VSR 2016-2020“). Hlavný záver z následnej diskusie ukázal vzácnu zhodu. V radoch diskutujúcich z športového hnutia i verejnej správy vládne presvedčenie, že nie všetko je u nás v športe v poriadku. Veľkosť a charakter problémov v našej celej spoločnosti sa tak prejavuje i tu a limituje i šport a jeho ďalší rozvoj.

V ňom bude najväčšou výzvou hľadanie rovnováhy medzi slobodou, prostou radosťou z hry, pohybu a športu na jednej strane a počtom a mierou podrobnosti ich limitujúcich pravidiel na druhej strane. Únavu a skepsu z byrokracie z nich plynúcich má (mať) pomôcť znížiť IKT. Deje sa tak? 

EU Work Plan for Sport (1 July 2017 - 31 December 2020) ako základný koncepčný dokument pre oblasť športu na úrovni EÚ, ako aj základný strategický dokument SR v oblasti športu - Koncepcia štátnej politiky v oblasti športu - Slovenský šport 2020, ktorú prijala vláda SR dňa 19. decembra 2012, sa v roku 2020 stanú neaktuálnymi. Otázky- v akom stave je vyhodnocovanie (s)plnenia Koncepcie? Bude vôbec vyhodnocovaná? Ak nie, prečo? Ak áno, pomocou akých indikátorov? V akom stave je príprava nových strategických dokumentov v oblasti športu?- nepriniesli dostatočne podrobné odpovede.

Nový plán- PV VSR 2020-2024- pre oblasť športu by toto všetko mal reflektovať.

Mal by obsahovať argumentačne zrozumiteľné pomenovanie jeho problémov. Dôveryhodný náčrt jeho jasnej perspektívy. Zjednotenie športu po roku 2019 pri množstvo výziev, ktorým čelí, je možné iba cez spoločnú udržateľnú víziu. Víziu dlhodobú a realizovateľnú, ktorá nebude mať ambíciu vyriešiť všetky problémy a to hneď, ale dosť z nich aspoň výrazne, ale i dôveryhodne do roku 2024 zmenšiť. Víziu, s ktorou sa ľudia stotožnia. Nie pre formálnu autoritu jeho tvorcu, ale kvalitu jej obsahu.

11:50 - 13:10
Okrúhly stôl s titulom: “Šport na úrovni samosprávnych krajov, miest a obcí; kde sme a kde by sme chceli/mohli byť ?”
Videozáznam: https://youtu.be/jcEqI-CYVHs?t=9157
Diskutujúci:

• Daniel Jendrichovský – športový manažér basketbalového klubu Young Angels Košice a člen výkonného výboru SBA
• Miroslav Kollár – výkonný viceprezident Únie miest Slovenska a primátor Mesta Hlohovec
• Jozef Turčány – výkonný podpredseda Združenia miest a obcí Slovenska

Úvod vynikajúcej diskusie vyzretých, komplexných osobností so silným ľudským príbehmi, ukázal vzácne synergie. Išlo pritom o ľudí z povahy veci z iných barikád.

V rokoch 1993-1998 prednosta Mestského úradu v Turčianskych Tepliciach, od roku 1998-2006 jeho primátor, od roku 2006 výkonný podpredseda ZMOS, Jozef Turčány zaspomínal na prvé roky vzniku SR a 90-roky z pohľadu podpory športu samosprávou. Zlomom bol rok 2001 po fiškálnej decentralizácii prijatím zákona č. 416/2001 Z.z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a VÚC, ktorým na ňu boli prenesené aj pôsobnosti na úseku telesnej kultúry. Samosprávy skôr nemali silu, ľudí a zdroje starať sa okrem iného o podporu športu. Ten z hľadiska priorít a mandatórnych výdavkov samosprávy logicky musel ostať nevyhnutne na druhej koľaji. Či to mohlo byť pre historický vývoj po roku 1989 resp. 1993 inak, sú skôr dnes rečnícke otázky, najmä pred dokončením reformy verejnej správy. Malá obec, okresné mesto a krajské mesto má v konkrétnom čase a priestore vlastné, často veľmi rozdielne problémy i potreby, preto určenie minimálneho podielu z ich rozpočtu na šport nemusí byť vždy tým najlepším riešením.

Miroslav Kollár, od roku 2014 primátor Hlohovca 2. funkčné obdobie, začínajúci i v strane Za ľudí exprezidenta Andreja Kisku a zároveň zakladateľ, člen správnej rady a predseda tenisového klubu HTC Hlohovec existujúceho od roku 2007, ktorého dcéra vyštudovala vďaka tenisu a športovému štipendiu univerzitu v USA, popísal filozofiu podpory športu a pohybových aktivít v ním riadenom meste. Celková výška finančnej podpory postupne väčšieho počtu športových organizácii prostredníctvom dotácií prideľovaných cez VZN nie je jediná forma ich podpory. Po zrušení “povestného 1 euro nájomného ročne za mestom vlastnenú športovú infraštruktúru” ako de facto “skrytej subvencie” za netrhové ceny prenájmu, ktorá sa neobjaví v účtovníctve samosprávy, sú to napr. investície do športovej infraštruktúry škôl. Ako dôležitá je v celom procese podpory športu súhra primátora/ starostu a poslancov popísal cez vlastnú skúsenosť s projektom “plavárne” resp. nedávnym nesúhlasom s výstavbou multifunkčnej ľadovej plochy cez projekt SZĽH.

Z vystúpenia Daniela Jendrichovského priam sršala skepsa a pocit ukradnutej histórie basketbalovej extraligy vrátane mládeže v Košiciach. Domovskú športovú halu košických basketbalistiek – Angels arénu, ktorá má byť od 9. júla 2019 v správe Bytového podniku mesta Košice, basketbalistky nemohli a nemôžu používať. Aký konkrétny typ podpory potrebuje športový klub od VÚC a obce/ mesta, kde sídli a ako mu tie môžu najefektívnejšie pomôcť, popísal Daniel Jendrichovský jasne, zrozumiteľne a presvedčivo.

Rozhodujúci pre rozvoj športu tak ostávajú osobnosti primátora/ starostu a poslancov. Pozitívnym príkladmi sú už i konkrétne uskutočnené investície iba z vlastných zdrojov obcí bez štátnych dotácií. V obci Lehnice s približne 2500 obyvateľmi v okrese Dunajská Streda otvorili nedávno “sparťansky jednoduchú“, no funkčnú športovú halu 14. septembra 2018. Športová hala v Cíferi, ktorá bola tiež pred cca rokom slávnostne otvorená, je i architektonicky krásna a bola dokonca drevostavbou roka 2018. Starosta Cífera Maroš Sagan uviedol: „Obec Cífer investovala do haly doteraz 1,6 milióna eur, zatiaľ bez akejkoľvek štátnej dotácie, všetko to boli obecné peniaze. Napriek tomu, že je to taká veľká čiastka, myslím si, že ide o dobre investované peniaze, pretože ide o deti, o mládež, o šport. A keď investujeme do športu, o to menej iných starostí budeme mať v budúcnosti,“

Lepšiu a vyššiu podporu športu samosprávami by podporili i strategické písomné dokumenty pre oblasť športu ZMOSu a nedávno reštartovanej Únie miest Slovenska. Kľúčovým problémom pri úvahách o zlepšovaní športu v SR, ale i vzorca pre NPRŠ, je totiž podpora športu samosprávou vrátane športovej infraštruktúry. Až na malé výnimky štát ani žiadny NŠZ pritom nie sú vlastníkmi žiadnej športovej infraštruktúry. Naopak kľúčovými aktérmi z hľadiska vlastníckych práv, resp. stavu, prevádzky, rekonštrukcie a jej výstavby pri spolufinancovaní z rozpočtu verejnej správy sú najmä samosprávy. Rozhodnutia štátu o tom, v ktorom VÚC, meste alebo obci, koľko finančných zdrojov a pri akej spoluúčasti samosprávy a/alebo súkromných zdrojov, sa poskytne zo štátneho rozpočtu na rekonštrukciu existujúcej alebo na výstavbu novej športovej infraštruktúry a pre aké športy a úroveň ich tréningu a súťaženia, sa doposiaľ neuskutočňujú na základe analýz a dát. V roku 2020 a ďalších rokoch je možné predpokladať, že tieto rozhodnutia budú naďalej veľmi rozdeľujúcou témou aj pre stav a opotrebenie podstatnej časti športovej infraštruktúry.

Miliónová dotácia štátu obci Štrba na spätnú! kúpu skokanských mostíkov v roku 2008 či vlečúca sa rekonštrukcia zimáku v Starej Ľubovni sú výstrahou.

Roky 2016 až 2019 ukázali tiež, že výjazdové rokovania vlády SR, činnosť MF SR pri posielaní zdrojov z Všeobecnej pokladničnej správy i do športu či ambície SOŠV rozdeľovať zdroje nemusia byť bez predvídateľných a vopred známych pravidiel najlepším riešením.

Od vzniku SR až do súčasnosti nie je spracovaný žiadny komplexný vládny materiál týkajúci športu na úrovni územnej samosprávy vrátane športovej infraštruktúry. Nie je otázka, či by mal existovať, ale aké priority na najbližšie obdobie by mal obsahovať. Pripravovaná Politika súdržnosti EÚ po roku 2020 a príprava programového obdobia 2021 - 2027 či úprava podmienok pre čerpanie eurofondov 2021 - 2027 môže byť kľúčová. Najmä vtedy, ak by umožnila obciam a mestám konečne z európskych peňazí financovať reálny rozvoj obcí a miest i v oblasti športu i v SR, najmä čo sa týka infraštruktúry doobeda využívanej na školskú telesnú výchovu a poobede na činnosť športových klubov.

14:10 - 16:20
Okrúhly stôl s titulom: “Čím sa pokúsia politické strany zaujať voliča v oblasti športu pred blížiacimi sa voľbami do NRSR ?”
Videozáznam: https://youtu.be/4WywOP0mikU?t=411

Diskutujúci:

• Jozef Burian - zástupca strany SMER - sociálna demokracia, poslanec Národnej rady SR
• Jozef Mihál - podpredseda strany SPOLU - občianska demokracia, zástupca koalície PS - Spolu, poslanec Národnej rady SR
• Richard Sulík - predseda strany Sloboda a Solidarita, do 1.7.2019 poslanec Európskeho parlamentu
• Dušan Tittel - zástupca strany Slovenská národná strana, poslanec Národnej rady SR
• Roman Vajaš - okresný predseda hnutia Sme rodina

V histórii samostatnej Slovenskej republiky išlo o prvú verejnú, viac dvojhodinovú diskusiu vrcholových slovenských politikov iba o športe, navyše prenášanú naživo cez web. 

Oplatí sa ju si preto pozrieť si ju ex post v HD zázname na webe. Aj s cieľom čokoľvek z nej neznepresniť, lebo výkon moderátora a výstupy diskutujúcich politikov sú ich osobnou vizitkou.

Diskusia ukázala zásadne rozdiely vo vnímaní aktuálnych legislatívnych iniciatív :

• už prijatých v NR SR na jeseň 2019
• Fond na podporu športu,
• Príspevok na športovú činnosť dieťaťa,
• Nový zmluvný typ podľa § 49a zákona o športe medzi športovou organizáciou a športovým odborníkom a všetkými v športe v ňom prijaté pozitívne vnímané zmeny v NR SR v septembri 2019,
• ešte iba navrhovaných legislatívnych iniciatív aktuálne v NR SR
• Ministerstvo cestovného ruchu a športu
• Zvýšenie zmluvnej slobody pri uzatváraní zmlúv športovcov s športovými organizáciami, ktorý zároveň otvára následné otázky, čo sa udeje, ak sa vážne počas súťaženia či tréningu profesionálny športovec v statuse SZČO zraní a ostane dlhodobo PN.

Úspech v akomkoľvek športe je dnes podmienený dobrým rozsiahlym tímom. Úspech pri riadení športu na úrovni športovej organizácie i štátu je daný nielen lídrom, ale najmä tímom jeho spolupracovníkov. Z tohto hľadiska by mali byť kľúčové otázky nasledujúcich mesiacov nasledovné: Kto je v tej ktorej konkrétnej politickej strane/ hnutí líder pre oblasť športu? Aké ďalšie osoby sú v jeho tíme a sú jeho najbližšími spolupracovníkmi pre šport?

Neexistencia resp. stručnosť obsahu zverejnených politických programov (ak vôbec existovali v roku 2016 či dnes pre 2020) kandidujúcich politických strán pred dátumom volieb v oblasti športu negatívne vplývala i na tvorbu obsahu PV VSR 2016-2020.

Vzájomný́ vzťah politických programov do NR SR kandidujúcich politických strán zverejnených pred voľbami s finálne schváleným programovým vyhlásením Vlády SR vznikajúcim skoro vždy pri parlamentnej väčšine zloženej z viacerých politických strán a hnutí (vrátane roku 2016) nie je tesný́. Jasne nastavené a merateľné ukazovatele v ich textoch skôr absentujú.

Prvým aktívnym návrhom môže byť vytvorenie bezplatného online nástroja, ktorý́ by v sebe obsahoval konkrétne, merateľné a medzinárodne porovnateľné indikátory v konkrétnych verejných politikách v oblasti športu. Cieľ má byť zvýšiť tlak na ich vôbec existenciu a stanovenie cieľových hodnôt vrátane možnosti ich vzájomného porovnania 1. v politických programov do NR SR kandidujúcich politických strán (sľuby), 2. v programovom vyhlásení Vlády SR ( plány) a 3. dosiahnutých výsledkoch počas/po príslušnom volebnom období (výsledky).

Tento nástroj by takto zároveň mal umožniť “merať a porovnávať” obsah zverejnených politických programov kandidujúcich politických strán a hnutí, PV VSR a reálne podaný politický výkon v (po 1., 2. a 3. roku) a po volebnom cykle (po 4.roku), a to i voči zahraničiu. Pri ústavnom zákone č. 493/2011 Z.z. o rozpočtovej zodpovednosti, účinnom od marca 2012, by to umožnilo lepšie rozlíšenie kandidujúcich politických strán a hnutí do NR SR v roku 2020 podľa merateľných a navzájom medzi nimi porovnateľných priorít z pohľadu konkrétnych individuálnych preferencií voličov. To by vytváralo zároveň možnosť vyššej participácie občanov na verejných politikách cez možnosť ich kvalifikovanejších rozhodnutia vo voľbách pre možnosť ich zvýšenej informovanosti i v oblasti športu.

16:45 - 18:00
Prednáška Vladimíra Synka, zakladateľa Ministerstva šťastia na tému “Šport, srdce a rozum”

• Exkluzívna interaktívna prednáška ušitá na mieru pre konferenciu Šport a právo 2019. Aj s cieľom čokoľvek z nej neznepresniť je možné si treba pozrieť ju celú ex post v HD zázname na webe a nájsť vlastné, subjektívne odpovede na nasledujúce otázky: Ako sa tvorí identita štátu a športu? Čo má spoločné anatómia hrdinstva so športom? Je dobré robiť šport len pre peniaze? Sú v športe úspešnejší “srdciari”? Prečo šport potrebuje pravidlá? Ako reprezentovať na medzinárodnej úrovni? Existuje anatómia lásky k športu?

Videozáznam: https://youtu.be/4WywOP0mikU?t=8999

21:00 - 22:15
Slávnostný galavečer UčPS

Pripomenutie míľnikov a osobností, ktoré prispeli k napísaniu histórie 10 rokov UčPS. Predstavenie platformy „Šport pre Slovensko” ... to všetko bolo premostené príjemným ľahkým hudobným vystúpením.

Piatok - 04. októbra 2019

8:45 - 10:45
Nové projekty v slovenskom športe - prezentácie športových projektov
Videozáznam: https://youtu.be/fGyLCN-rUV8?t=47
Prezentujúci:

• Ján Letko - vedúci projektu "Sportnet online - online služby pre šport"
• Richard Pavlikovský - poradca prezidenta SZĽH pre strategický rozvoj a verejnú správu - "Hokejová akadémia Trenčín"
• Andrej Petrovaj - manažér IT firmy pôsobiacej v športe stengl. a. s. - projekt "Monitorovací systém ako súčasť komplexnej platformy pre zabezpečenie rozvoja tréningového procesu mládeže v slovenskom hokeji"
• Ľuboš Sarnovský - riaditeľ pre obchod, marketing a PR ženskej floorball extraligy - "10 vecí, ktoré menia floorball na Slovensku"
• Jaroslav Šišolák - leader projektu Sportlabs "Si pripravený na vstup na nové ihrisko?"
• Miroslav Mackulin - mentálny tréner a športový kouč (spoluprezentujúci Erik Makó) - projekt "Chcem byť reprezentantkou Slovenska"

Po neformálnych diskusiách do neskorých nočných hodín v štvrtok pri pohári vína nasledovalo v piatok doobeda predstavenie viacerých nových projektov a iniciatív v rámci slovenského športu.

Andrej Petrovaj z firmy stengl, a.s., ktorá je zároveň aj dodávateľom Informačného systému športu Ministerstvu školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, sprostredkoval aj v praktických videách možné výstupy pre zlepšenie tréningového procesu v slovenskom ľadovom hokeji za pomoci veľmi rozsiahlych investícii do IKT.

Ján Letko, CIO SFZ, priblížil nový projekt sportnet.online. Ten ponúka jednoduché a veľmi účelné riadenie základných služieb nielen pre segment športových organizácií, ktoré im majú pomôcť umožniť viac sa venovať športu v jeho užšom slova zmysle a menej času tráviť nad byrokraciou a papiermi. Je využiteľný každým športovým odvetvím na každej úrovni.

Miroslav Mackulín predstavil spolu s Erikom Makóm projekt "Chcem byť reprezentantkou Slovenska" fungujúci v rámci východného Slovenska. Je určený pre dievčatá vo veku 12-14 rokov s cieľom ich adaptácie na nové prostredie. Prezentoval, že chyba je skúsenosť a nič kritické a desivé, práve naopak- slúži ako nástroj na zlepšovanie sa vrátane práce s vlastnou vnútornou motiváciou.

Luboš Sarnovský, veľmi známa tvár z televíznej obrazovky a zároveň i riaditeľ pre obchod, marketing a PR ženskej floorball extraligy, vo svojom rétoricky excelentne zvládnutom vystúpení prakticky ukázal ako možno reálne pomôcť prudko sa rozvíjajúcemu športovému odvetviu žien a dievčať u nás. I v jeho vystúpení však sám prizvukoval neexistenciu primerane veľkých a cenovo dostupných športových hál v každom okresnom meste a využiteľných pre potreby nielen floorbalu, ale i volejbalu, basketbalu, hádzanej či futsalu, ktoré vníma ako jeden z limitujúcich faktorov. Príbeh floorbalu nielen u nás, ale i v Českej republike, v posledných rokoch ukazuje, že súčasná generácia mladých dievčat môže byť motivovaná sa dobrovoľne hýbať a mať v spoločnosti iných zo športu radosť a zažívať pocity spolupatričnosti a zážitky nielen na sociálnych sieťach. 

Vystúpenie Jaroslava Šišoláka bolo na dreň otvorené a úprimné. Keď hovoril o problematike dvojitých kariér v slovenských reáliách, nedávno dostatočne medializovaný smutný príbeh Ivana Hodúra nebol tým hlavným. Ním bol profesionálny športovec ako človek a jeho život, zdravie a šťastie počas, no najmä po športovej kariére. Keď iní študovali, pracovali a budovali si v neľútostnej konkurencii kariéru, on vrcholovo športoval. Po dovŕšení v lepšom prípade 35 rokov začína takýto človek prakticky odznova. Finančná gramotnosť je potom len jedným z predpokladov, že z „pomyselnej športovej smrti“ sa zrodí nový človek.

Richard Pavlikovský po roku informoval o ďalšom vývoji v unikátnom príbehu projektu strednej športovej školy v Trenčíne, ktorá je vzácnou synergiou v spolupráci štátu, národného športového zväzu, vyššieho územného celku, mesta a v ňom sídliacich športových organizácii. Myšlienka, že nie každý mladý športovec raz bude i profesionálom, ktorý sa bude i športom ako svojim povolaním živiť, no každý môže i vďaka výchove a vzdelávaniu prostredníctvom športu v živote vďaka získanému líderstvu, uspieť, vskutku zarezonovala medzi prítomnými. Získať schopnosť byť výborným rodičom či pracovníkom môže byť pre takéhoto mladého človeka celoživotná výhra. Najlepším odporúčaním pre tento projekt a účasť na ňom je ten, že mnohí prítomní si ako rodičia zrazu vedeli predstaviť zveriť budúcnosť ich vlastných detí z rozdielnych športov, tímu ľudí s hodnotami, ktoré už dlhodobejšie verejne prezentuje Richard Pavlikovský.

11:15 - 12:45
Okrúhly stôl s titulom: “Vymožiteľnosť práva v športe - štátne nástroje vs. nástroje športovej komunity.”
Videozáznam: https://youtu.be/fGyLCN-rUV8?t=9133

Diskutujúci:

• Jaroslav Čollák - dočasne poverený predseda Komory SFZ pre riešenie sporov, člen legislatívnoprávnej a etickej komisie SFZ, advokát, stály člen Rady UčPS, PRF UPJŠ v Košiciach - Katedra občianskeho práva - odborný asistent
• Alica Fisterová - hlavný kontrolór športu, Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky
• Peter Mihál - podpredseda Disciplinárnej komisie SFZ, prokurátor, kontrolór UčPS
• Zuzana Zajíčková - advokát, člen UčPS, dlhoročný expert na športovú legislatívu a riešenie sporov v športe
• Ján Svák - podpredseda Odvolacej komisie SFZ, generálny riaditeľ Sekcie edičných činností Ministerstva spravodlivosti SR

Záverečný okrúhly stôl, do ktorého sa ako neskôr ako diskutujúci zapojili i Richard Lintner, riaditeľa spoločnosti Pro-Hokej, či Alexandra Macúchová z prostredia volejbalu, bol vysoko odborný a interaktívny. Viac ako čokoľvek iné z neho rezonovala kľúčová idea, že nestačí mať akékoľvek pravidlá v rámci športovej legislatívy (angl. rules), aby v prostredí slovenského športu i následne zavládlo panstvo práva a spravodlivosť (angl. rule of law).

Vystúpenia oboch prítomných žien, hlavnej kontrolórky športu Alice Fisterovej i advokátky Zuzany Zajíčkovej s viac ako 15 ročnou praxou v rámci slovenského športového hnutia ukázali, že slovenskému športu v súčasnej dobe môže iba pomôcť práve vyššia účasť žien na jeho vrcholovej správe a riadení. Ženy s vzdelaním, odbornosťou, integritou, no i ľudskou skúsenosťou ako napr. matky, môžu byť väčšou zárukou, že pohybové aktivity detí a mládeže nebudú prioritou iba na papieri rečníckych prejavov, ale i pri skutočnom rozhodovaní o veľkých verejných investíciách do športu u nás.

Kľúčové filozofické úvahy:
Črtou biznisu je súboj, eliminácia až “úplné vyhladenie” obchodného konkurenta na trhu jeho zánikom.

Črtou športu je spolčovanie sa individualít. Cieľom preto nie je eliminácia či “úplné vyhladenie“ súpera - športovca/ športovej organizácie, ktorým je však často zároveň i obchodným konkurentom na trhu. Komerčnú hodnotu profesionálnej súťaže v športe totiž určuje nie jej najlepší, ale najslabší účastník. Spoločným cieľom je neistota športového výsledku budiaca záujem.

Podstatou demokracie je uznanie práva na existenciu svojho názorového oponenta, nie jeho eliminácia. Podstatou športu nemá byť preto snaha zvíťaziť pokorením súpera, ale snaha byť lepší. Ako súper dnes, ako ja sám včera. Slovensko je krajina nás všetkých. Môžeme sa vybíjať v sporoch alebo sa ju môžeme pokúsiť zmeniť k lepšiemu návrhom konkrétnych riešení.

Slovensko musí byť nie len demokratickým, ale aj právnym štátom. Nestačí mať akékoľvek pravidlá v rámci športovej legislatívy (angl. rules), aby v prostredí slovenského športu i následne zavládlo panstvo práva a spravodlivosť (angl. rule of law).

Rečnícka otázka - podporovalo obdobie od roku 2016 v oblasti športu u nás rozvoj demokracie, slobody a polemickej diskusie alebo naopak podporovali sa prvky autoritárstva, ktoré začína ako padajúci súmrak a končí sa ako čiernočierna tma? Tomáš Garrigue Masaryk mal preto vysloviť nadčasovú myšlienku, ktorá platí i pre slovenský šport na záver roka 2019: “Ak má naša demokracia nedostatky, musíme prekonávať tie nedostatky, ale nie prekonávať demokraciu.”