Analýza efektivity vynakladania výdavkov na znalcov, tlmočníkov, prekladateľov a činnosť niektorých právnických profesií

Analýza efektivityvynakladania výdavkov na znalcov, tlmočníkov, prekladateľov a činnosti niektorýchprávnických profesií

Analýzaje vypracovaná na základe úlohy B.23. uznesenia vlády SR zo 17. novembra 2010 č. 805 uloženej ministerke spravodlivosti Slovenskejrepubliky „prehodnotiť výšku poplatkov,resp. náhrad vyplácaných podľa vyhlášky č. 491/2004 Z. z. o odmenách, náhradáchvýdavkov a náhradách za stratu času pre znalcov, tlmočníkov a prekladateľov vznení neskorších predpisov, vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradáchadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov,vyhlášky č. 31/1993 Z. z. o odmenách a náhradách notárov v znení neskoršíchpredpisov a vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnychexekútorov v znení neskorších predpisov“.

A1) Všeobecná analýza čerpania vybraných výdavkov štátnehorozpočtu v rokoch 2006 – 2010

Čerpanievybraných výdavkov štátneho rozpočtu v rokoch 2006 – 2010 v obvodochjednotlivých krajských súdov

• Čerpanie v kategórii 640 Bežné transfery 6 557 337 Eur

• Z toho Nálezy Ústavného súdu 1 127 941 Eur

• % podiel 17,20 %

Čerpanie výdavkov na vybraných podpoložkách„súdne konanie“ bolo všeobecne za roky 2006 - 2010 ovplyvnené najmä:

a) nízkym objemompridelených rozpočtových prostriedkov v zákone o štátnom rozpočte v rokoch 2006 - 2010,

b) neuhradenýmiplatbami výdavkov na súdne konanie z titulu nedostatku rozpočtovýchprostriedkov

c) viazaním rozpočtových prostriedkov Ministerstvom financií SR nazáklade uznesenia vlády SR č. 93z 28.1.2009 a č. 460 zo17.6.2009.

Rok2006

Ø Čerpanie v kategórii 630 Tovarya služby 29 700 550 Eur

Ø Z toho náklady na súdne konanie 5 630 546 Eur

Ø % podiel 18,96 %

Rok 2007

Ø Čerpanie v kategórii 630 Tovarya služby 40 835 722 Eur

Ø Z toho náklady na súdne konanie 10 128 282Eur

Ø % podiel 24,88 %

V celkovom objeme výdavkov40 835 722 Eur v kategórii 630 v roku 2007 sú obsiahnuté:

*Osobitným rozpočtovým opatrením Ministerstvafinancií SR v novembri 2007 pridelené rozpočtové prostriedky vo výške 405 673 Eur, ktoréboli určené ako prvotné výdavky súvisiace so zriadením deviatich okresnýchsúdov od 1.1.2008,

*Osobitným rozpočtovým opatrenímMinisterstva financií SR v decembri 2007 boli pridelené rozpočtovéprostriedky vo výške 16 298 214 Eur. Prostriedky boli určené nadoplatenie 14. platu sudcom na základe rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskejrepubliky za roky 2003 - 2006 (7 818 927 Eur) a zvyšok 8 479 287 Eurbol vyčerpaný na súdne konanie, nálezy Ústavného súdu SR, odškodnenie.

Rok 2008

Ø Čerpanie v kategórii 630 Tovarya služby 27 790 381 Eur

Ø Z toho náklady na súdne konanie 4 630 061 Eur

Ø % podiel 16,66 %

Z celkového objemu výdavkov27 790 381 Eur bola zabezpečená aj prevádzka a činnosť deviatichzriadených okresných súdova od 1.4.2008 aj vzdelávacia činnosť Justičnej akadémiev rekonštruovanom objekte v Omšení.

Rok 2009

Ø Čerpanie v kategórii 630 Tovarya služby 25 607 653 Eur

Ø Z toho náklady na súdne konanie 3 891458 Eur

Ø % podiel 15,20 %

Každoročné znižovanie výdavkov rozpočtuna tieto účely spôsobilo, že súdy a ostatné organizácie rezortu koncomroka 2009 už nemali rozpočtové prostriedky na zabezpečenie základnej prevádzkovej činnosti. Okrem iných neuhradenýchvýdavkov neboli v niektorýchprípadoch zaplatené faktúry za poštové a iné služby. Tieto výdavky boliuhradené na úkor rozpočtových prostriedkov roka 2010. Okrem toho súdya ostatné organizácie rezortu museli uhradiť v jednotlivých prípadochdodávateľom úroky z omeškania, čo si vyžiadalo ďalšie peňažnéprostriedky. Nedostatok rozpočtových prostriedkov od roku 2008 spôsobil,že dochádzalo k celkovému narušeniu financovania súdnych konanía rozhodovania vo veciach. Na Ministerstve spravodlivosti SR, na krajských a okresných súdochsa hromadili písomné sťažnosti advokátov, znalcov, tlmočníkov,notárov, prekladateľov.Čiastočne k nepriaznivej situácii prispieva prax súdov priplatení odmienznalcom,keď od účastníkov nie sú vopred vyžadované primerané preddavky na trovyznaleckého dokazovania. V konečnom dôsledku pri rozhodnutí vo veci samej(čo je častokrát o niekoľko rokov) bývajú síce účastníci zaviazaní uhradiťnáhradu trov, ktoré štát platil. Tieto prostriedky však plynú do príjmovej časti rozpočtu.

Civilná časť kapitoly vykazovala kukoncu roka 2009 v kategórii 630 Tovary a služby neuhradené platbya záväzky v celkovej výške 10 935 995 Eur,ktoré prešli na ťarchu roku 2010. Išlo o  neuhradené platby za:

- znalecképosudky..............................................................1522 546 Eur,

- právneslužby advokátov...................................................6 479725 Eur,

- právneslužby notárov...........................................................452847 Eur,

- právneslužby exekútorov......................................................383 954Eur,

- svedočné.................................................................................11 434 Eur,

- tlmočnícku a prekladateľskú činnosť...................................362 898 Eur,

- ostatné(poštové poplatky, energie)......................................886 583 Eur,

- odškodneniea ostatné na MS SR ........................................ 836 008 Eur.

Rok 2010

Ø Čerpaniev kategórii 630 Tovary a služby 43 385 453Eur

Ø Z tohonáklady na súdne konanie 17 482 560 Eur

Ø %podiel 40,30%

Čerpanie výdavkov v roku 2010bolo ovplyvnené najmä osobitnými rozpočtovými opatreniami Ministerstva financiíSR v druhom polroku 2010, ktorými boli pridelené rozpočtové prostriedky na zaplatenie neuhradených platieba faktúr k 31.7.2010 a ďalej za obdobie august až december 2010.Tým ministerstvo spravodlivosti v roku 2010 zabezpečilo splnenie záväzkuvyplývajúceho z  programového vyhlásenia vlády SR t.j. uhradiť dlhy štátuvoči advokátom, znalcom, notárom, tlmočníkom, prekladateľom za ich službyposkytnuté v rezorte spravodlivosti a k 31.12.2010 nie súvykázané žiadne záväzky.

Ministerstvošpecificky analyzovalo podrobnejšie štruktúru výdavkov vybraných súdov (Okresnýsúd Trnava, Okresný súd Košice I, Okresný súd Prešov) vo vzťahuk vyplácaniu odmien, náhrad a poplatkov advokátom, notárom,tlmočníkom, prekladateľom a znalcom. Cieľom bolo podrobnejšie preskúmanieštruktúry výdavkov a ich percentuálne vyjadrenie vo vzťahu k sumárnymúdajom, ktoré plynú zo všeobecnej časti analýzy.

Trestné konania - advokáti

Civilné konania - advokáti

Znalci

Tlmočníci a prekladatelia

Notári

Zošpecifickej časti analýzy vo všeobecnosti vyplynulo, že pri výdavkoch naadvokátov v trestnom konaní je zrejmá tendencia ustanovovaťv prípadoch nutnej obhajoby najmä tzv. miestnych advokátov, čo je danévšak možno špecifickým zameraním sa na súdy, kde sa v blízkosti nachádzaústav na výkon väzby. Z hľadiska štruktúry výdavkov teda vždy viac ako 90%tvorí odmena advokáta. V civilných konaniach je tendencia podobná, aj keďje možné vidieť už menší pomer odmeny na celkových výdavkoch, ktorý odhadujeme,že sa pohybuje spravidla okolo 70% - 90%. Pri znalcoch odhadujeme, že odmenaznalca sa na celkových výdavkoch podieľa 80% - 90%, čo je zrejme tiež spôsobenétendenciou poverovať vypracovávaním znaleckých posudkov najmä znalcovv obvode súdu. Pri prekladateľoch a tlmočníkoch sa ich odmena nacelkových výdavkoch podieľa približne 90%. Po špecifickej analýze výdavkov nanotárov je možné postrehnúť tendenciu medziročného znižovania podielu odmeny nacelkových výdavkoch, čo je zrejmé spôsobené stagnáciou výšky odmeny a zvyšovanímsumy hotových výdavkov notárov.

B)Analýza opatrení

Všeobecne je možné uviesť, že cieľom prípadnýchopatrení by mala byť optimalizácia výdavkov štátu súvisiacich so súdnymikonaniami a zameranie sa na tie výdavky, ktoré sú vynakladané neefektívneresp. nie je dôvodné, aby ich znášal štát. Vzhľadom na zadanie úlohy je vhodnérozčleniť analýzu do viacerých samostatných častí, v ktorých jeopodstatnené samostatne analyzovať možnosti zefektívnenia výdavkov vo vzťahuk do úvahy prichádzajúcim opatreniam.

1./Notári

1.1)Právna úprava - vyhláška č. 31/1993 Z. z. (NT), občianskysúdny poriadok (OSP), zákon o súdnych poplatkoch (ZoSUP)

1.2) Všeobecné zhodnotenie – malý priestor na zlepšenie stavuverejných financií, nízky podiel na výdavkoch rozpočtu

1.3) Priame opatrenia

1.3.1) Príjmy

O prehodnotení výšky súdnychpoplatkov vzťahujúcich sa na prejednanie dedičstva je možné uvažovaťs poukazom na položku 18a ZoSUP najmä pokiaľ ide o spoplatnenienávrhu na prejednanie dedičstva o novoobjavenom majetku, kde minimálnasadzba súdneho poplatku predstavuje v súčasnosti 6,50 EUR. Zvýšenie sadzbymôže prispieť aj k procesnej disciplíne účastníkov a ochrane veriteľov,ktorí mali pohľadávky voči poručiteľovi a z dôvodu nedostatku majetkuporučiteľa zistenému v (základnom) dedičskom konaní neboli uspokojené.

Ďalej je možné uvažovaťo prehodnotení základu pre vyberanie súdneho poplatku za konanieo dedičstve vo vzťahu k zmene základu pre vyrubovanie súdnehopoplatku z „čistej hodnoty dedičstva“ na „všeobecnú hodnotu aktív dedičstva“ s prípadnýmznížením sadzby. V súčasnom stave sa ako základ pre vyrubovanie súdnehopoplatku uvažuje s čistou hodnotou majetku dedičstva, čo zodpovedáv pomeroch súkromného práva pojmu imanie (aktíva mínus pasíva). Podstatounesporového dedičského konania nie je primárne riešenie pasív dedičstva, alezabezpečenie prechodu aktív dedičstva na dedičov. Vzhľadom na nesporovýcharakter konania je aj problematické s definitívnou záväznosťou určiť(deklarovať), či určitý záväzok má byť uspokojený s majetku patriaceho dodedičstva a či sa tak v budúcnosti naozaj stane. To vytvára neistotuv určení základu pre vyberanie poplatku. Je teda odôvodniteľné, aby sa základ pre vyrubenie súdneho poplatkupredstavovali „aktíva“ dedičstva. Pomer, v akom by sa dedičia podieľali naúhrade súdneho poplatku, by sa určoval podľa čistej hodnoty nadobudnutéhodedičstva resp. je možné uvažovať o zavedení spoločnej a nerozdielnejpovinnosti dedičov na zaplatenie súdneho poplatku za dedičské konanie (t.j.vonkajší vzťah dedičia - štát). Vo vnútornom vzťahu by sa dedičia vysporiadalipodľa veľkosti podielov na čistej hodnote dedičstva, čo by mohlo priniesťzníženie administratívnej záťaže pri vymáhaní súdnych pohľadávok a čiastočné zvýšeniepríjmov.

1.3.2) Výdavky

V zmysle §140 ods. 3 OSP hotové výdavky a odmenu notára v niektorých prípadochplatí štát. Priamy priestor na úsporuposkytuje prehodnotenie ustanovenia § 11NT, v zmysle ktorého odmena za úkony vykonané v konaní o dedičstve, ktorébolo zastavené, je 13 eur. Vzhľadom na „monopol“ postavenia notárov priprejednávaní dedičstva je možné uvažovať o zrušení tejto položky vo vzťahuk povinnosti štátu platiť notárovi odmenu v týchto prípadoch.V konaniach o dedičstve, kde konanie bude zastavené z dôvodu, žeporučiteľ nezanechal majetok (§ 175h OSP) bude mať notár nárok len na náhraduhotových výdavkov, ktoré by vzhľadom na tendenciu nárastu v poslednomobdobí bolo dôvodné podrobnejšie upraviť.

1.4) Nepriameopatrenia

V rámci nepriamych opatrení jemožné uvažovať o naviazaní odmeny notárov na „všeobecnú hodnotu aktívdedičstva“ v spojení s adekvátnym znížením sadzieb aj z inéhopohľadu. (V súčasnom znení § 11a 13 NT nie je úplne zrejmé, či sa odmena má vypočítavať z čistejhodnoty dedičstva, alebo majetku t.j. aktív dedičstva. V praxi savypočítava z čistej hodnoty dedičstva). V súčasnom stave naviazania odmenynotára len na čistú hodnotu dedičstva (aj s poukazom na § 175k ods. 3 OSP)nie je notár motivovaný viesť účastníkov dedičského konania v k vyporiadaniupasív dedičstva v rámci tohto konania, keďže to má zjavne vplyv na výškujeho odmeny, čo je spôsobilé odraziť sa následne určitou mierou na počte vecíprejednávaných súdmi v sporových konaniach a aj na právnej neistotededičov. Je vhodné uvažovať s motiváciou notára na vyporiadanie aj pasívdedičstva už v rámci dedičského konania, pričom do úvahy by prichádzalazmena právnej úpravy umožňujúca riešiť pasívadedičstva v rámci konania o dedičstve mediačnými postupmi.

2./ Znalci,tlmočníci a prekladatelia

2.1) Právnaúprava – z č.382/2004 Z.z. (ZZTP), vyhl. č. 491/2004 Z.z. (ZT), Občiansky súdny poriadok(OSP), Trestný poriadok (TP)

2.2) Všeobecné zhodnotenie – malý priestor na zlepšenie stavuverejných financií priamymi opatreniami. Čiastočný priestor na zlepšenie efektívnostivynakladaných prostriedkov nepriamymi opatreniami. Odmenaza znaleckú, tlmočnícku a prekladateľskú činnosť bola stanovená ZT od1.9.2004, pričom odvtedy nebola valorizovaná. Už v tom čase aplikačnáprax signalizovala, že odmena dostatočne nezohľadňuje potrebu rozsiahlycha náročných vedomostí znalca pri výkone jeho činnosti v spojenís potrebou primeraného, avšak finančne náročného prístrojového vybaveniav niektorých odvetviach. Táto skutočnosť sa spolu so značne vysokýminárokmi kladenými na výkon znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskejčinnosti javí ako značnou prekážkou toho, aby štát garantoval vysokú kvalitu týchtoslužieb. Najmä v prípade znalcov je potrebné uvažovať skôrs primeraným zvýšením sadzieb tarifných odmien. V opačnom prípadehrozí nebezpečenstvo, že postupne značná časť kvalitných nebude mať záujem navýkone tejto činnosti. V súčasnosti Ministerstvo spravodlivosti SRzaznamenáva značný pokles znalcov v menej lukratívnych odboroch (napr.geodézia a kartografia) , a zároveň značný nárast v niektorýchodboroch (napr. stavebníctvo). Účelom by však malo byť udržanie prijateľnéhostavu znalcov vo všetkých odboroch.

2.3) Priame opatrenia

2.3.1)Príjmy

Priamym príjmom štátu je správny poplatok za zápisdo zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov v sume 165,50 eura (položka 5 prílohy zákona NRSR č.145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch). Akékoľvek zvyšovanie tohto poplatkuby prinieslo len zanedbateľný príjem štátnemu rozpočtu a preto takétoopatrenie nie je možné odporučiť.

2.3.2)Výdavky

2.3.2.1)Znalci

Ako optimálne riešenie v súčasnom stavesa nejaví priamo a plošne znižovať sadzby odmien za znalecké úkony.V najkrajnejšom prípade je možnú uvažovať s čiastkovým zníženímvybraných položiek tarifnej odmeny – napr. v § 5b ZT (prevzatie a prvotnéoboznámenie sa so spisom – 19,92 EUR), s určitými úsporami vo vzťahuk mandatórnym výdavkom orgánov verejnej moci, či prípadne znížením sadzbyodmeny pre znalcov z v odbore zdravotníctvo a farmácia a odboruprávne vzťahy k cudzine zo súčasnej výšky 19,92 EUR/hod. na štandardnúodmenu 13,28 EUR/hod, ktorá sa uplatňuje vo všetkých ostatných odboroch.Ďalej je možné uvažovať o čiastočnom znížení podielovej odmeny (§ 4 ZT),ktorou sú odmeňované znalecké úkony týkajúce sa ohodnocovania nehnuteľností a stavieb(vzhľadom na náročnosť výkonu znaleckej činnosti, počet znalcov a výškuodmien sa jedná zrejme na o najoptimálnejšie priame opatrenie).

Nákladom štátu v občianskomsúdnom konaní sú trovy znaleckého dokazovania najmä vtedy, ak

a) účastníknezložil preddavok na trovy znaleckého dokazovania (§ 141 OSP), na ktorý ho súdzaviazal uznesením pod následkom jeho vymáhania. Náklady na vymáhanie častokrátpresahujú sumu trov zaplatených štátom.

b) účastníkovibolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov, v dôsledku čoho platítrovy ním navrhnutých dôkazov v konaní štát (§ 148 ods. 1 OSP) bez toho,aby mohol vyžadovať od neho ich náhradu

Ad a) Je pozostatkom určitejnekoncepčnosti socialistickej právnej úpravy (náuky) vedúcej k zlúčeniusporových a nesporových súdnych konaní do jedného procesného predpisu, žeje možnosťou, aby súd uložil účastníkovi povinnosť zložiť preddavok na trovydôkazu, ktorý navrhol alebo ktorý nariadil súd o skutočnostiach ním uvedenýchalebo v jeho záujme. V sporových súdnych konaniach by malo byť vyjadrenímprejednacej zásady, že tá strana, ktorá vykonanie dôkazu navrhne, zároveň platítrovy tohto dôkazu. Rozloženie dôkazného bremena medzi strany v súdnomkonaní sa spravidla podáva z medzi účastníkmi sporných skutočnostís ohľadom na normy hmotného práva. Je preto potrebné, aby sav sporových konaniach presadila zásada, že ten účastník, ktorý navrhnevykonanie dôkazu na preukázanie sporných skutočností, vo vzťahu ku ktorýmv konaní nesie dôkazné bremeno, povinne zložil preddavok na trovy konaniaa bez zloženia preddavku súd dôkaz nevykoná a na návrh na vykonaniedôkazu sa neprihliada. Za tým účelom sa javí ako vhodné novelizovať príslušnéustanovenia OSP.

V rámci vyhlášky o spravovacoma kancelárskom poriadku pre súdy a ZZTP sa javí ako vhodné podrobnejšie(metodicky) upraviť postup priberania znalca do konania s ohľadom naprekonzultovanie zadania, jeho rozsahu a s ohľadom na stanovenieodhadovaných nákladov znaleckého dokazovania. Znalec ešte pred začatímvykonávania znaleckého skúmania by mal byť povinný orgánu verejnej moci uviesťodhadovanú výšku nákladov znaleckého dokazovania s tým, že vo výsledkumôže byť prekročená maximálne o 10%. Orgán, ktorý znalca do konaniapribral potom bude vedieť určiť v zásade presne výšku preddavku na trovydokazovania znalcom a nemusí byť „zaskočený“ tou skutočnosťou, že nákladyznaleckého dokazovania značne prevyšujú výšku preddavkov zložených účastníkomkonania (z čoho potom pramení aj to, že náklady sa hradia z rozpočtu).

S ohľadom na zvýšenietransparentnosti vzťahov medzi orgánmi verejnej moci a znalcami by malorgán verejnej moci pri ustanovovaní znalca osloviť nezávisle viacerých znalcova vyzvať ich (pokiaľ je to možné s ohľadom na počet znalcovv príslušnom odvetví) na uvedenie odhadovanej výšky nákladov znaleckéhodokazovania.

Malo by byť zároveň až na výnimočnéa odôvodnené prípady vylúčené, aby celý súdny spis bol predkladanýznalcovi, keďže znalecké skúmanie v niektorých prípadoch trvá niekoľkomesiacov až rokov, v rámci ktorých môže dôjsť k zbytočným prieťahom v konaní(odškodnenie účastníkov v konečnom dôsledku platí štát). Súdu spravidla ničnebráni v tom, aby pokračoval v konaní a vykonávaní inýchdôkazov aj počas toho obdobia, keď sa vykonáva znalecké dokazovanie.Predkladanie celého súdneho spisu znalcovi zároveň často vedie k tomu, žeznalec je náchylný vyjadrovať sa aj k právnym otázkam a môže byťnepriamo ovplyvnený skutkovými tvrdeniami účastníkov.

Je potrebné zvážiť zavedenie(podrobnejšiu úpravu) inštitútu, ktorýsa nachádza napr. v nemeckom procesnom práve (§§ 485 – 494a Zivilprozessordnung) - SelbständigesBeweisverfahren. Častokrátsú medzi účastníkmi sporového konania sporné len odborné skutkové otázky. Súdnaprax zastáva stanovisko, že akýkoľvek znalecký posudok vyhotovený niektorýmúčastníkom pred samotným sporovým občianskym súdnym konaním máv občianskom súdnom konaní povahu len listinného dôkazu, najmäs ohľadom na to, že nie je zaručená „objektivita“ znalca a v tomtokonaní sa opätovne siaha k vyhotoveniu ďalšieho (nového) znaleckéhoposudku. Zavedením tohto inštitútu by bolo možné eliminovať prípadnépochybnosti o „objektivite“ znaleckého posudku, ktorý by vždy mohol byť potompoužitý ako dôkaz s dôkaznou povahou znaleckého posudku.

Ad b) Je možné uvažovaťo legislatívnej zmene § 148 ods. 1 OSP v tom zmysle, že aj v prípadoch,keď sú u účastníka splnené predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov,by mohol byť štát oprávnený uložiť povinnosť účastníkovi povinnosť na náhradutrov konania, ktoré štát platil. Súd by pritom na zmiernenie sociálnychdôsledkov takejto úpravy mohol byť oprávnený uložiť, aby tieto trovy účastníknahradil v dlhšej časovej lehote (hoc aj niekoľko rokov) resp.v primeraných splátkach rozložených hoc aj do niekoľkých rokov. Opatrenie by viedlo k vyššej procesnejzodpovednosti účastníkov v sporovom konaní a najmä zvažovaniedôkazných návrhov (znalecké dokazovanie, kontrolné znalecké dokazovanie)v konaniach, kde z dôvodu svojho oslobodenia nenesú procesnúzodpovednosť za jeho náklady.

2.3.2.2)Tlmočníci a prekladatelia

Tlmočné ako trovysúdneho konania je celé hradené z rozpočtovej kapitoly MS SR, keďže účastníci majú (ústavne zaručené)právo konať pred súdom vo svojej materčine alebo v úradnom jazyku štátu,ktorému rozumejú. Súd je povinný zabezpečiť účastníkom konania rovnaké možnostina uplatnenie ich práv (§ 18 OSP). Trovy spojené s tým, že účastníkkoná vo svojej materčine, platí štát a účastníkovi preto nemožno uložiťpovinnosť takéto trovy konania nahradiť (R 21/1986). Vzhľadom na nezvyšovanieodmien v rokoch 2004 – 2010 sa nejaví ako vhodné uvažovať o znižovanísadzieb tarifných odmien. V najkrajnejšom prípade je možnéuvažovať o čiastočnom znížení tarifných odmien tlmočníkov (napr. 4%) a prekladateľov (napr. 5%),avšak môže sa to odraziť na znížení počtu tlmočníkov, ktorých je užv súčasnej dobe nedostatok. Čiastočný priestor na korekcie je tedadosiahnuteľný cez § 10 ZT, kde je upravená jednak odmena prekladateľaa jednak kvantifikované, čo sa rozumie stranou prekladu. Pri priamomneznižovaní sadzieb odmien je možné uvažovať v krajnom prípade o inejkvantifikácii strany prekladu.

Je vhodné uvažovať s preloženímformulárov typových súdnych dožiadaní do zahraničia v typových sporoch,v štandardných (tzv. silných) jazykoch a zaviesť do programovýchaplikácií, ktoré sú súdmi využívané resp. požiadať súdy, aby prekladyakýchkoľvek dožiadaní do cudziny žiadali aj v elektronickej formea postupne z nich po anonymizácii údajov budovať databázu preloženýchdožiadaní, ktorá bude prístupná len interne, avšak bude z nej možné čerpaťv obdobných prípadoch.

Javí sa však ako vhodné, abyv procesných predpisoch bola podrobnejšie upravená problematika náhradytrov súvisiacich s tlmočením a prekladmi. Vo vzťahu k tlmočeniuje potrebné trvať na tom, čo bolo uvedené vyššie a síce, že trovytlmočenia účastníci nenahrádzajú, avšak pokiaľ ide o preklady písomností,ktorými uplatňujú svoj nárok resp. sa proti nemu bránia, je vhodné výslovneupraviť, že tieto trovy účastníci nahrádzajú resp. sami znášajú.V súčasnej aplikačnej praxi sa postupuje nejednotne a vo veľaprípadoch súdy náhradu od účastníkov nevyžadujú, čo vedie kneodôvodnenému zvýšeniu výdavkov.

2.3 Nepriame opatrenia

Ako efektívny nástroj kontroly sa môžejaviť zavedenie povinnej elektronickej podoby znaleckých denníkov,prostredníctvom ktorej by MSSR získalo priamy a sumárny prehľad o počteznaleckých, tlmočníckych a prekladateľských úkonov, ich účtovaní,čo by mohlo prispieť k zvýšenej transparentnosti prostredia aefektívnejšej možnosti vykonávania dohľadových oprávnení.

3./ Exekútori

3.1Právna úprava –vyhláška MSSR č. 288/1995 Z.z. (ET), Exekučný poriadok (EP)

3.2Všeobecné zhodnotenie –Značný priestor na úspory najmä opatreniami legislatívnej povahy. Právna úpravapostavenia súdnych exekútorov, vedenia exekučného konania a ich odmeňovaniasa v súčasnosti javí ako nedostatočná. Všeobecne by boli opodstatnenéviaceré zmeny pokiaľ ide o odmeňovanie, povahou koncepčné. Čiastkovými priamymiopatreniami je možné dosiahnuť určitý výsledok vo vzťahu k efektivitevynakladania verejných zdrojov, avšak zásadnejšou koncepčnou zmenou by moholbyť efekt pre verejné financie a  vymožiteľnosť práva oveľa vyšší.

3.3.Priame (jednoduché) opatrenia – v rámci zefektívnenia výdavkov verejnéhosektora je možné uvažovať o čiastočnom znížení odmien súdnych exekútorovresp. o ich presnejšej úprave. Súd platíexekútorovi trovy v prípade zastavenia exekúcie na vymoženie pohľadávky navýživnom pre nemajetnosť podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP v spojení s § 203ods. 2 EP. V prípade výživného platí exekútorovi aj preddavok na trovy, akexekútor oň požiada - § 197 EP. Vzhľadom na počet vecí sa javí ako možnézavedenie paušálnej sumy preddavku na trovy v tomto prípade a zároveňo paušalizovaní sumy trov v týchto prípadoch.

3.4 Koncepčnéopatrenia vo vzťahu k výdavkom na exekútorov

- zavedenie povinnosti pravidelnéhoauditu exekútorského úradu;

- sprísnenie podmienok poisteniazodpovednosti za škodu súdneho exekútora a úpravu priamo žalovateľnéhonároku poškodeného voči poisťovni;

- zrušenie povinnosti/právomoci súduv exekučnom konaní vykonávať administratívne úkony napr. poverenia. Súdbude rozhodovať len v prípade sporu medzi oprávneným, povinným príp.treťou osobou.

- vyriešiť istotu v momenteukončenia exekučného konania, s povinnosťou vyúčtovania trov účastníkom

- celkové koncepčné prehodnotenieštruktúry odmien súdnych exekútorov

4./ Advokáti

4.1Právna úprava – vyhláškaMSSR č. 655/2004 Z.z. (AT), OSP, TP

4.2Všeobecné zhodnotenie - určitýpriestor na zlepšenie efektivity, dosiahnuteľný najmä priamymi opatreniamilegislatívnej povahy

4.3Priame opatrenia -v rámci zníženia výdavkov verejného sektora je možné uvažovať o (ďalšom)znížení tarifných odmien vo všeobecnosti, ktoré sa však môže odraziťv nižšej dostupnosti právnych služieb pre fyzické osoby. V rámcitýchto opatrení je možné uvažovať najmä s úpravou výšky vedľajších zložiekodmien advokátov:

- náhrada za stratu času –v súčasnosti je nastavená ako 1/60 výpočtového základu za polhodinu, čopredstavuje 12,02 EUR (24,02 EUR/hod).Úkony právnej služby nie sú vždy vykonané priamo advokátom, ale môžu byťvykonané advokátskym koncipientom a v tomto prípade v rámcitarifnej odmeny (resp. následne náhrady trov konania) je možné uvažovaťs tým, aby táto položka bola znížená na 1/3, ak úkon právnej službynevykonal priamo advokát

- trovy náhradného obhajcu – jepotrebné upraviť otázky platenia trov náhradnému obhajcovi, ktorému by mala byťv zásade priznávaná len náhrada za stratu času resp. jeho nároky by malibyť upravené odlišne od bežných trov advokáta

- náhrada cestovných výdavkov – v súčasnom stave sa advokátovi poskytujú cestovné náhradypodľa predpisov o cestovných náhradách (z.č. 283/2002Z.z. a vykonávacie predpisy). Javí sa ako nie celkom opodstatnené, aby saadvokátom poskytovali cestovné náhrady v zmysle rovnakých pravidiel akozamestnancom pri pracovných cestách, keďže pri cestách motorovým vozidlom (anákladov na jeho obstaranie) si osoby v pracovnom pomere nemôžu spravidlauplatňovať daňové výhody, ktoré si v tejto súvislosti môžu uplatňovaťadvokáti. Nie ojedinele sú pri vyúčtovaní odmien využívané doklady vozidiels vyššou spotrebou, hoc nie je zo strany súdu vždy možné dostatočnepreveriť, akým vozidlom (a či vôbec vozidlom) sa advokát na procesný úkondostavil. Ako vhodné opatrenie sa javí ustanoviť pevnú sumu ako náhraduvýdavkov za použitie motorového vozidla napr. na 0,2 EUR/1km bez ohľadu na to,aké motorové vozidlo advokát použije.

4.4 Koncepčné opatrenia vo vzťahuk výdavkom na advokátov

4.4.1 Prijatie samostatného predpisuo náhrade trov konania

ATje vyhláškou, ktorá vykonáva zákon o advokácii. Je opodstatnené uvažovaťo prijatí všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorým by bola upravenápriamo a veľmi podrobne náhrada trov konania účastníkov. Inšpiráciou bymohli byť napríklad veľmi podrobné nemecké predpisy, kde sú náhrady veľmipodrobne upravené.

4.4.2 Prehodnotenie koncepcie právnejpomoci osobám materiálnej núdzi

Je dôvodné sa zaoberať hodnotením „dvojkoľajnéhosystému“ - právnu pomoc pre ľudí materiálnej núdzi vykonávajú jednakadvokáti a jednak právnici Centra právnej pomoci – obe skupiny sú platenéštátom. Podrobnejšie prehodnotenie tejto koncepcie je súčasťou inej úlohyriešenej Ministerstvom spravodlivosti SR, v rámci ktorej sa uvažujes nastavením spoluúčasti zastupovaného a štátu na trovách právnehozastúpenia určením pomerného percenta podľa výšky príjmov v niekoľkýchpríjmových stupňoch (t.j. klient pripláca od 0% pre najnižšiu príjmovú skupinudo napr. 50% pre ľudí ktorí majú príjem vyšší ako je momentálne nastavenáhranica materiálnej núdze, ale komerčného advokáta si stále dovoliť nemôžu, medzitýmmôžu byť príjmové pásma na spoluúčasť 20%, 30%...). Samotné odmenyv súčasnom systéme sú však už nastavené pomerne nízko. Pri dvojkoľajnostisystému stojí určený advokát štát pre osobu v materiálnej núdzi približne 130 –200 EUR za celé konanie na jednom stupni (hrubý odhad). Právnik Centra právnejpomoci približne 100 euro (veľmi hrubý odhad).

5. Ďalšie koncepčné opatrenia

5.1 Celkové prehodnotenie koncepcievyberania súdnych poplatkov

Koncepčne je vyberanie súdnych poplatkov nezmenené odroku 1951, keď aj v novších právnych predpisoch sa v podstate lenprepisoval pôvodný koncept pôvodných úprav. V posledných rokoch došlok značnému rozšíreniu osobných a vecných prípadov oslobodenia odplatenia súdnych poplatkov tak, že § 4 ZoSUP v súčasnosti pozná približne 11 bodov tzv. vecných oslobodení odsúdnych poplatkov a 24 bodov tzv.osobných oslobodení od súdnych poplatkov, čo spolu predstavuje dosťrozsiahlu časť súdnych konaní, v ktorých sa súdne poplatky neplatia. V poslednomobdobí bolo zavedených aj viacero prípadov, kedy dochádza k vráteniusúdnych poplatkov, čo vedie k značnej administratívnej náročnosti činnostísúvisiacich s platením súdnych poplatkov a zároveň ajk motivácii na podávaniu opravných prostriedkov (napr. odpor proti platobnémurozkazu), ktorých cieľom je len predĺženie občianskeho súdneho konania. Právnaúprava by mala byť prehodnotená v tom zmysle, aby sa prípady oslobodeniaod platenia súdnych poplatkov eliminovali a zároveň, aby sa súdne poplatkyv priebehu súdneho konania platili pokiaľ možno v paušálnej výške.Časť poplatkovej povinnosti by mohla byť presunutá po právoplatnom skončeníprípadu, keď by sa rozhodovalo o náhrade trov štátu v súvislostis konaním. Prehodnotenie prípadov tzv. zákonného oslobodenia od súdnychpoplatkov by mohlo priniesť zvýšenie príjmov.

5.2 Zavedenie paušálnej sumy náhradytrov štátu týkajúcej sa pojednávania

Podľa súčasných procesných predpisov platí, že štát máv zásade právo na náhradu trov konania, ktoré platil (§ 148 OSP). Platízároveň, že účastníkovi alebo jeho zástupca môže zodpovedať za úhradu trovkonania, ktoré vznikli hoc aj náhodou, ktorá sa im prihodila (§ 147 OSP). Súdnepojednávania bývajú často odročované napr. z dôvodov na strane účastníka,ktorého postihne náhoda (napr. ochorenie). Tieto prípady nie sú ojedineléa javí sa, že nie vo všetkých prípadoch sú skutočnosti napr. onepriaznivom zdravotnom stave účastníka, založené na pravdivýchinformáciách. Účastník, ktorý má v úmysle len vyvolanie procesnejobštrukcie, keďže si je vedomý, že v spore nemôže byť úspešnýa rovnako vie, že bude znášať aj trovy protistrany, nemá motiváciu takútoprocesnú obštrukciu nevyužívať. Zavedením paušálnejsumy trov pojednávania (napr. 100 EUR), ktorú by súd v zmysle § 147OSP bol oprávnený uložiť účastníkovi/zástupcovi ako náhradu trov štátu by samohlo zefektívniť súdne konanie a procesná disciplína účastníkov.

5.2 Zmeny v občianskom súdnomporiadku vo vzťahu k oslobodeniu od súdnych poplatkov

Okrem oslobodení od platenia súdnych poplatkov, ktorévymedzuje ZoSUP, má možnosť súd podľa konkrétnych okolností veci priznaťúčastníkovi aj oslobodenie individuálne (§ 138 OSP). Priznanie tohto typuoslobodenia má v súčasnom stave procesného predpisu zásadný vplyv nanáklady štátu súvisiace s vedením dokazovania v súdnom procese, keďžeúčastníkovi, ktorý bol oslobodený od súdnych poplatkov nemožno podľa súčasnýchpravidiel uložiť úhradu akýchkoľvek trov, ktoré v konaní platil štát. Tútoúpravu je potrebné prehodnotiť tak, aby súdy rozhodovali o úplnomoslobodení od súdnych poplatkov len v naozaj výnimočných prípadoch. Nadosiahnutie tohto cieľa sa javia ako vhodné nasledovné opatrenia:

a) Uznesenieo oslobodení od platenia súdnych poplatkov sa bude musieť odôvodniť (vsúčasnosti sa musí odôvodniť len nepriznanie, čo môže zvádzať k zvažovaniu„menšej pracnosti“ a náchylnosti k oslobodzovaniu od súdnych poplatkov úplne);

b) Zavedenieformulárov pre žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov s presnevymedzenými položkami pre preukázanie predpokladov;

c) Doručovanievšetkých uznesení o priznaní oslobodenia od súdnych poplatkoch predsedovisúdu, ktorý bude mať právo podať opravný prostriedok;

d) Zváženievylúčenia úplného oslobodzovania od súdnych poplatkov v niektorých typochsporov (napr. v sporoch, kde účastník požaduje náhradu nemajetkovej ujmy)

V Českej republike je v súčasnosti taktiežuvažované so zmenou OSP vo vzťahu k ustanoveniam § 30 a § 138v podobnom vymedzení.

C) Vyhodnotenie

S ohľadom na analýzu súčasného stavu a doúvahy prichádzajúcich opatrení je dôvodné predpokladať, že prijatím popísanýchopatrení je možné dosiahnuť úsporu 5 - 10% súčasných výdavkov.