FAQ00353 - 2. § 9 Hospodárenie športovej organizácieŠportová organizácia, ktorá má právnu formu občianskeho združenia a je prijímateľom verejných prostriedkov,[...

2. § 9
Hospodárenie športovej organizácie

Športová organizácia, ktorá má právnu formu občianskeho združenia a je prijímateľom verejných prostriedkov,[7] vyberá od svojich členov ročný členský príspevok na svoju činnosť.
Zároveň, podľa par. 12 ods. 2 Zákona o dani z príjmov sú členské príspevky predmetom dane z príjmov (tzv. daňovým príjmom, tiež nedávna zmena):
(2) Predmetom dane daňovníkov, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie,67) sú príjmy z činností, ktorými dosahujú zisk alebo ktorými sa dá zisk dosiahnuť, a to vrátane príjmov z predaja majetku, príjmov z nájomného, príjmov z reklám, príjmov z členských príspevkov a príjmov, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43

V zmysle platných predpisov by nezisková organizácia vo svojom účtovníctve mala k tzv. daňovým príjmom priraďovať len tzv. daňové výdavky (a k nedaňovým príjmom nedaňové výdavky).

Kombinácia týchto dvoch ustanovení podľa mňa vedie k jednému z týchto 2 efektov:
1/ štát si berie časť členských príspevkov športovej organizácie
2/ štát núti neziskovú organizáciu k podnikateľskej činnosti (ak tá nechce prísť o časť členských príspevkov, musí k nim účtovať daňové výdavky - t.j. také, ktoré sú vynakladané na podnikateľskú činnosť)

Otázka: Sú tieto efekty zamýšľané? Alebo ste o uvedenej súčinnosti nevedeli a bude sa korigovať? Alebo je niekde vo výklade chyba? Ak áno, čo z toho neplatí?
Ak by totiž cieľom bol efekt 1, ide o obdobu daňových licencií, akurát bez stanovenia ich minimálnej výšky. Pri efekte 2 by som sa stavil, že zamýšľaný nebol - veď sa predsa bavíme o organizáciách založených za iným účelom než podnikanie. Nemôže ich iným predpisom štát nútiť podnikať.