Pokiaľ ide o povinnosť študenta, ktorý uzatvorí zmluvu o profesionálnom vykonávaní športu, nemusí sa registrovať na daňovom úrade. To vyplýva z odseku 4 § 49a zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov, podľa ktorého "Registračná povinnosť sa nevzťahuje na daňovníka, ktorý má príjmy len podľa § 5, § 7 alebo § 8 alebo len príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou (§ 43), alebo kombináciu týchto príjmov. ". Keďže je príjem zo zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu príjmom podľa § 5 ods. 1 písm. m) citovaného zákona, registračná povinnosť sa na profesionálneho športovca nevzťahuje. Registračnú povinnosť však má jeho zamestnávateľ (klub, zväz), pokiaľ dovtedy nebol ako zamestnávateľ registrovaný, t.j. iba pri uzatvorení prvej zmluvy s prvým zamestnancom, a to v lehote do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí mesiaca, v ktorom vznikla klubu ako zamestnávateľovi povinnosť zrážať daň alebo preddavky na daň, alebo daň vyberať, je klub povinný požiadať správcu dane o registráciu ako platiteľ dane (pozri § 49a ods. 3 zákona č. 595/2003 Z.z.)
Otázka odvodov do sociálnej poisťovne a do zdravotnej poisťovne je riešená v príslušnej právnej úprave takto:
Odvody do Socialnej poisťovne by profesionálni športovci na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu platiť nemali, pretože v zákone č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v § 293do je uvedná výnimka až do 31.12.2018, a to, že sa takýto športovec nepovažuje za zamestnanca.
"Prechodné ustanovenie účinné od 1. januára 2016
Zamestnanec podľa tohto zákona nie je v období od 1. januára 2016 do 31. decembra 2018 fyzická osoba v právnom vzťahu na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu podľa osobitného predpisu.124)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 124 znie:
„124) § 35 zákona č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov."
Zároven nie je takýto športovec ani SZČO na účely sociálneho poistenia, lebo nespadá do definície SZČO:
"§ 5
Samostatne zárobkovo činná osoba
Samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo na trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby dosahovala príjmy uvedené v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím.".
Podľa § 3 ods. 1 pism. b) zákona č. 461/2003 Z.z. " b) dosahovanie príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu.6)". Odseky 2 a 3 sa vzťahujú na činnosť podľa odseku 1, z ktorej príjem nepodlieha dani z príjmov, čo nie je prípad profesionálnych športovcov.
Z uvedeného teda vyplýva, že športovci vykonávajúci šport na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu nie sú povinne sociálne poistení do 31. decembra 2018. Od 1.1.2019 však budú povinne poistený v plnej výške odvodov, ak medzičasom nedôjde k legislatívnej zmene.
Vzhľadom na to, že osoba, ktorá nie je poistená v Sociálnej poisťovni, nemá nárok na nemocenské (v prípade práceneschopnosti), doporučili by sme športovcovi, ktorý nie je z iného dôvodu povinne poistený v Sociálnej poisťovni (napr. na základe iného zmluvného vzťahu), aby sa poistil dobrovoľne. Musí však dovŕšiť vek 16 rokov a mať trvalý pobyt, povolenie na trvalý alebo prechodný pobyt na území Slovenskej republiky (§ 14 ods. 2, § 15 ods. 4, § 19 ods. 2 zák. 461/2003 Z.z.). Od 1. januára 2017 do 31. decembra 2017 je minimálny vymeriavací základ 441,50 eur(mesačne) a maximálny vymeriavací základ 6 181,00 eur). Z tohto vymeriavacieho základu si vypočíta 4,40 % na nemocenské poistenie, 18 % na starobné poistenie, 6 % na invalidné poistenie, 4,75 % do rezervného fondu solidarity a 2 % na poistenie v nezamestnanosti.
Pokiaľ ide o zdravotné odvody za roky 2017 a 2018, tak športovec, vykonávajúci šport na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu nie je povinný platiť zdravotné odvody ako zamestnanec, avšak bez zdravotného poistenia ošetrenie športovca nepreplatí poisťovňa, t.j. ošetrený bude iba za poplatok (okrem urgentných zákrokov). V prípade študenta za neho odvody platí štát, v prípade ostatných športovcov by si mal zdravotné poistenie platiť len ako samoplatiteľ, ak nemá príjmy z iného zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti. To vyplýva z ustanovenia § 38ei zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého:
"§ 38ei
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2017
(2) Zamestnanec na účely tohto zákona nie je v období od 1. januára 2017 do 31. decembra 2018 fyzická osoba, ktorá odplatne vykonáva šport za športovú organizáciu na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu podľa osobitného predpisu.64)".
A to aj preto, že nespadá ani do definície povinne verejne zdravotne poistenej osoby. (§ 3 ods. 2 a nasl. zák. 580/2004 Z. z.)
Športovec, ktorý je študentom, je poistencom štátu v zmysle § 11 ods. 7 zákona č. 582/2004 Z. z.,
Iná osoba, ktorá nie je ani zamestnancom, ani samostatne zárobkovo činnou osobou je tiež povinná platiť poistné, a to v zmysle § 11 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z. z., a teda, ak by takýto športovec prestal byť poistencom štátu, musel by platiť zdravotné poistné, a to vo výške určenej sadzbou poistného vo výške 14% z vymeriavacieho základu [§ 12 ods. 1 písm. e)] z ním určenej sumy.
Vymeriavací základ poistenca (samoplatiteľa) podľa § 11 ods. 2 je základ dane z príjmov zo zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. c) až e). Ak poistenec takýto príjem nemá, je vymeriavacím základom ním určená suma. Samoplatiteľ alebo poistenec štátu, ktorý má príjem z dividend, má povinnosť platiť poistné aj z tohto príjmu. Vymeriavací základ pre odvod poistného z tohto príjmu je suma vyplatená v kalendárnom roku z dividend. Vymeriavací základ pre odvod poistného z tohto príjmu je najviac 60-násobok priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej štatistickým úradom za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza rozhodujúcemu obdobiu (ďalej len „priemerná mesačná mzda“); táto suma sa alikvotne upraví o obdobie poistenia v cudzine. Samoplatiteľ alebo poistenec štátu, ktorý má príjem zo zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. c) a d), má povinnosť platiť poistné aj z týchto príjmov. Vymeriavací základ pre odvod poistného z týchto príjmov je vo výške základu dane z príjmu fyzických osôb podľa osobitného predpisu dosiahnutý v rozhodujúcom období. V období, v ktorom je poistenec považovaný za samoplatiteľa, sa do úhrnu vymeriavacieho základu započítava najmenej minimálny základ 50 % z priemernej mesačnej mzdy za každý kalendárny mesiac, počas ktorého má platiteľ povinnosť platiť poistné, ktoré sa znižuje o pomernú časť prislúchajúcu k počtu kalendárnych dní, počas ktorých za poistenca platí poistné štát podľa § 11 ods. 7 písm. c), m) a s) alebo počas ktorých sa poistenec nepovažoval za samoplatiteľa.
Preddavok na poistné samoplatiteľov je splatný do ôsmeho dňa po uplynutí príslušného kalendárneho mesiaca.
Samoplatitelia môžu na základe písomnej dohody so zdravotnou poisťovňou zaplatiť preddavok na poistné vopred.
Samoplatiteľ bude v roku 2017 uhrádzať preddavok najmenej 61,81 €.