2/2020 LIMITY PRÍSTUPU K INFORMÁCIÁM O POMOCI NA ODSTRÁNENIE ŠKÔD SPÔSOBENÝCH PANDÉMIOU

Limity prístupu k informáciám o pomoci na odstránenie škôd
spôsobených pandémiou

Limitations for public access to data on state aid for elimination
of damages caused by pandemic 

Mgr. Ján Ivančík
Univerzita Komenského v Bratislave
Právnická fakulta
Katedra rímskeho práva, kánonického a cirkevného práva
E-mail: jan.ivancik@flaw.uniba.sk

Kľúčové slová:

prístup k informáciám, verejná kontrola, transparentnosť, dotácie, finančná pomoc

Key words:

right to information, public accountability, transparency, subsidies, financial aid

Abstrakt:

Výrazné obmedzenia, zavedené v Slovenskej republike v rámci boja proti pandemickej situácii, spôsobili obrovské spoločenské a ekonomické škody. Tie musí v mnohých prípadoch sanovať štát, resp. iné verejné inštitúcie. Značné využívanie verejných prostriedkov na pomoc súkromným subjektom zároveň, pochopiteľne, volá po zvýšenej kontrole zo strany verejnosti a tiež transparentnosti použitých postupov. Autor sa zamýšľa nad vybranými aspektmi možnosti prístupu k informáciám s ohľadom na verejné stimuly a nad limitmi, ktoré súčasná právna regulácia v danom ohľade zavádza.

Abstract/Summary:

Public restrictions, undertaken in the Slovak Republic during the fight against pandemic situation, caused massive social and economic damages. In numerous cases, these damages must be restored by the state, resp. other public institutions. On the other hand, significant use of public aid for private entities calls for broader public control and also transparent procedures. The author deals with selected aspects of access to information concerning public aid and he also points on the limits established by the recent legal regulation.

Úvod

Epidémia spôsobená koronavírusom COVID-19 priniesla po celom svete reštrikcie spoločenského života, ktoré boli v ostatných desaťročiach bezprecedentné. Obmedzenia sa dotkli možností organizovať spoločenské podujatia, poskytovať služby, zúčastňovať sa na bohoslužbách alebo sa pokojne zhromažďovať. Pre množstvo podnikateľov, resp. zamestnávateľov, či dodávateľov mali uvedené zásahy štátu fatálne dôsledky.

Za uvedených okolností je potreba štátnej ingerencie do podnikateľského prostredia prakticky nevyhnutná. Pokiaľ štát chce čo najskôr oživiť ekonomický potenciál podnikateľských subjektov, na ktoré dopadli následky jeho reštrikcií, musí sanovať vzniknuté škody rôznymi formami stimulov. V odbornej verejnosti sa dokonca objavujú názory, že ide o povinnosť štátu, nakoľko mali jeho zásahy do práv a slobôd verejnosti taký rozsah, že ide o obmedzenie vlastníckeho práva, garantovaného ústavným právom Slovenskej republiky.^[1]

V tejto súvislosti sa vynára otázka, čo všetko má štát a jeho orgány zverejňovať o štátnej pomoci, ktorá bola v rôznych formách poskytnutá súkromným subjektom. Na jednej strane je nevyhnutné, aby sa v čo najväčšej miere predchádzalo neefektívnemu nakladaniu s verejnými prostriedkami, no na druhej strane ide o ochranu citlivých informácií pri výkone podnikateľskej činnosti. Cieľom tohto článku je posúdenie aktuálneho právneho stavu v skúmanej oblasti a vyhodnotiť, aké klady, prípadne aj riziká, vyplývajú zo zvýšenej transparentnosti štátnej pomoci pre súkromný sektor, zasiahnutý následkami pandémie.

Nakoľko je forma štátnej pomoci s účelom odstránenia následkov pandémie veľmi rôznorodá, tento článok si nekladie za cieľ skúmanú problematiku vyčerpávajúco pokryť, ale skôr poukázať na vybrané pálčivé otázky aplikačnej praxe a zamyslieť sa nad vhodnými riešeniami, ktoré by mohli byť aplikovateľné analogicky aj na iné formy pomoci. Pracuje preto iba s vybranými príkladmi, ktoré podľa našej mienky najvhodnejšie ilustrujú nastolenú tematiku.

I.              Transparentnosť aj ako ústavný princíp

Pri poskytovaní verejných prostriedkov súkromným subjektom je transparentnosť celého procesu kľúčová.^[2] Hlavným dôvodom je možnosť kontroly poskytovania uvedených prostriedkov zo strany širokej verejnosti, a tým aj zvýšený tlak na efektívne a hospodárne nakladanie s verejnými financiami. V neposlednom rade je účelom transparentnosti možnosť efektívnej kontroly, či dotácie alebo iná forma pomoci nekončí u osôb spriaznených s osobami, disponujúcimi výkonnou mocou.

Vyššie uvedené princípy pritom nemožno považovať iba za teoretické východiská, či akúsi „dobrú prax”. Ich ústavnoprávny rozmer skrz transformáciu do ľudských práv akcentuje aj Ústavný súd Slovenskej republiky. Ten v minulosti poukázal napríklad na požiadavku „transparentnosti výkonu štátnej moci, resp. princípu verejnej kontrolovateľnosti výkonu štátnej moci občanmi, od ktorých táto moc pochádza”. Podľa Ústavného súdu Slovenskej republiky sa tento „princíp považuje za integrálnu súčasť generálneho princípu demokratického a právneho štátu v zmysle čl. 1 ods. 1 ústavy”^[3]

V zmysle načrtnutej judikatúry je transparentnosť navyše integrálne spätá aj s právom občanov na dobrú správu vecí verejných. Ústavný súd SR pri analýze rozsahu uvedeného práva odkazuje aj na čl. 41 Charty základných práv EÚ a konštatuje, že aj tento princíp je implicitnou súčasťou všeobecného princípu právneho štátu.^[4] Pomerne bohatú judikatúru ku skúmanej problematike práva na dobrú správu nachádzame aj medzi rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR.^[5]

Transparentnosť procesov by ale rozhodne nemala byť samoúčelová. Jej aplikácia má smerovať najmä k už zmienenej možnosti uplatnenia verejnej kontroly (a teda aj k efektívnejšiemu nakladaniu s verejnými prostriedkami). Jedným z aspektov efektívneho nakladania s verejnými prostriedkami je aj to, aby finančné, ale aj nefinančné prostriedky neboli poskytované subjektom, ktoré si riadne neplnia svoje povinnosti voči štátu, resp. iným verejným subjektom. Toto opatrenie možno vnímať ako istú formu sankcie a zároveň ide o účinný mechanizmus na vynucovanie plnenia povinností voči verejným autoritám.

Tieto skutočnosti už v súčasnosti reflektuje právna úprava vo viacerých ohľadoch. Poukázať možno na §8a zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,^[6] v zmysle ktorého je stanovený základný rámec podmienok, vyžadovaných od potenciálnych žiadateľov o dotácie z verejných prostriedkov. Vysokú mieru transparentnosti má zabezpečiť povinné zverejňovanie zmlúv o nakladaní s dotáciami v zmysle § 5a zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v platnom znení.^[7]

V nadväznosti na už uvedené sa vynára zásadná otázka – akú mieru prístupu verejnosti k informáciám je potrebné aplikovať, aby mohli byť naplnené princípy transparentnosti (resp. práva na dobrú správu verejných vecí)? Do úvahy totiž treba brať aj ostatné aspekty, ktoré na rozhodovanie vplývajú. Jednak ide o náročnosť administratívnych procesov, ale tiež treba prihliadnuť aj na ochranu niektorých chránených údajov (napr. bankové tajomstvo, ochrana osobných údajov, či obchodného tajomstva).^[8] Právo na informácie totiž nie je absolútnym právom a je potrebné prihliadať na rovnováhu medzi princípmi transparentnosti a diskrétnosti v demokratickom a právnom štáte.^[9] Uvedené platí o to viac, že sprístupňované informácie sa môžu dotknúť veľkého množstva subjektov.^[10]

Nejde pritom iba o otázku znižovania štandardu zverejňovaných informácií, ktorý býva odôvodnený najmä obrovským množstvom agendy, ktorú štátne orgány musia v tomto ohľade riešiť.^[11] Z právneho hľadiska zaujímavejšou je otázka možnosti poskytnutia dát o pomoci poskytovanej v zmysle tretej časti zákona č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19.

Takáto pomoc sa poskytuje formou záruky za úver, úhradou úroku za úver, či odpustením poplatkov za úver; a to na podporu udržania prevádzky v malých, stredných alebo veľkých podnikoch. Finančnú pomoc poskytuje štát v zmysle § 25 a § 25a vyššie uvedeného zákona prostredníctvom Exportno-importnej banky SR, resp. Slovenskej záručnej a rozvojovej banky, a.s., či fondov spravovaných spoločnosťou Slovak Investment Holding, a.s..

Zverejnenie, ba aj sprístupnenie akýchkoľvek informácií o subjektoch, ktorým bola poskytnutá pomoc v tomto smere naráža na legislatívne limity. Na Slovenskú záručnú a rozvojovú banku, a.s. sa vzťahuje zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách v platnom znení; Exportno-importná banka Slovenskej republiky má osobitnú právnu reguláciu podľa zákona č. 80/1997 Z. z. o Exportno-importnej banke Slovenskej republiky v platnom znení. V oboch prípadoch sa však uplatňuje bankové tajomstvo,^[12] ktoré bráni vyzradeniu de facto akýchkoľvek informácií o klientoch.

II.             Hľadanie optimálnej miery transparentnosti

Na jednej strane teda stojí oprávnený záujem na ochrane bankového tajomstva a informácií, ktoré si podnikatelia strážia (najmä s ohľadom na hospodársku súťaž) no na druhej strane je oprávnený záujem verejnosti o prístup k informáciám o nakladaní s verejnými prostriedkami. Rozsiahla miera poskytovanej pomoci, zohľadňujúca výnimočnú situáciu, navyše volá po potrebe akútnosti a adresnosti konania.

Je pochopiteľné, že všetky formy štátnej pomoci nemôžu byť predmetom zverejňovania, či sprístupňovania, nakoľko zasahujú do rôznych práv fyzických i právnických osôb.^[13] Za úvahu ale stojí otázka, či stav de lege lata poskytuje možnosti výkladu, pri ktorom by verejnosť získala síce oklieštené, avšak stále užitočné dáta. Druhou, legislatívne invazívnejšou možnosťou je zmena právneho stavu. Pri tomto prístupe je, pochopiteľne, potrebné zvážiť všetky (okrem iného aj vyššie uvedené) riziká.

Na účely ilustrácie našich úvah možno použiť príklad obmedzenej limitácie bankového tajomstva, ktorá by umožnila prístup aspoň k oklieštenému okruhu informácií o mimoriadnych mechanizmoch pomoci pre súkromné subjekty (napr. v rozsahu zoznamu subjektov a celkovej výšky pridelenej pomoci).

V zmysle § 91 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov je rozsah bankového tajomstva definovaný nasledovne: „Predmetom bankového tajomstva sú všetky informácie a doklady o záležitostiach týkajúcich sa klienta banky alebo klienta pobočky zahraničnej banky, ktoré nie sú verejne prístupné, najmä informácie o obchodoch, stavoch na účtoch a stavoch vkladov. Tieto informácie banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné utajovať a chrániť pred vyzradením, zneužitím, poškodením, zničením, stratou alebo odcudzením.”^[14]

Existencia bankového tajomstva je rovnako jedným z dôvodov na obmedzenie prístupu k informáciám v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v platnom znení.^[15]

V prvom rade je teda na mieste skúmanie, či informácie o štátnej pomoci poskytnutej na nápravu dôsledkov spôsobených pandémiou podliehajú režimu ochrany podľa bankového tajomstva.

Sprostredkovateľmi finančnej pomoci na podporu udržania prevádzky v malých podnikoch alebo stredných podnikoch sú v zmysle § 25 ods. 1 zákona č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 Exportno-importná banka Slovenskej republiky a Slovenská záručná a rozvojová banka, a. s.^[16] Na uvedené subjekty sa v zmysle už uvedeného vzťahujú predpisy o ochrane bankového tajomstva, resp. obdobný režim ochrany informácií. Nakoľko aj samotnú informáciu, či istý súkromný subjekt prijal finančnú pomoc od banky možno považovať za „informáciu, týkajúcu sa klienta”, mal by sa aj na nami skúmaný prípad vzťahovať režim ochrany v zmysle predpisov o bankovom, resp. obdobnom tajomstve.

Opäť sú teda v kontradikcii dve práva – právo na informácie, podopreté právom na kontrolu nakladania s verejnými financiami a ochrana bankového tajomstva ako informácie, ktorá má citlivý charakter pre dotknutý súkromnoprávny subjekt.

Na rozdiel od bežného stavu treba pri osobitnej pomoci, smerovanej na odstránenie následkov výnimočného stavu, vziať do úvahy viacero faktorov. Jednak je to rozsah poskytovanej pomoci, ktorý ďaleko prevyšuje bežný objem poskytovaných záruk za bankový úver, či odpustení poplatkov. Z tohto pohľadu sa potreba verejného dohľadu javí ako mimoriadne opodstatnená, aby nedochádzalo k excesom pri poskytovaní štátnej pomoci. Stricto sensu je navyše poskytovateľom pomoci Ministerstvo financií SR. Od bežnej situácie sa navyše odchyľuje aj účel poskytovanej pomoci. Pre úplnosť považujeme za potrebné zmieniť, že v komparácii s dotáciami ide o odchylnú formu pomoci, ktorá nepredstavuje nenávratnú formu a tiež je dôležité identifikovať dôvod poskytovania pomoci, ktorý smeruje k odstráneniu následkov spôsobených nadmernými reštrikciami zo strany štátnej moci. Nepochybne však ide o formu zvýhodnenia pre niektoré subjekty pôsobiace na trhu, pričom existuje racionálne riziko, že tieto prostriedky môžu byť použité neefektívne.

Sumárne teda možno uviesť, že nami skúmaný prípad de lege lata pri konzervatívnom výklade nepodlieha ani režimu sprístupňovania informácií verejnosti za účelom možnosti výkonu verejnej kontroly, avšak z rôznych hľadísk tento stav nie je ideálny. Javí sa totiž, že minimálne povinnosť sprístupniť zoznam prijímateľov finančnej pomoci v sebe nenesie riziko prílišného zásahu do práv jednotlivcov. Poukázať možno na iné formy štátnej pomoci, ktoré nepochybne podliehajú nielen režimu povinného sprístupňovania, ale aj režimu povinného zverejňovania.

III.           Záver

Pandémia koronavírusu COVID-19 priniesla zásadnú zmenu spoločenských a ekonomických pomerov, ktoré si vyžadujú veľkú mieru ingerencie štátu. Tá neraz predstavuje aj formu priamej finančnej, či nefinančnej pomoci z verejných zdrojov pre súkromné subjekty. Pre zachovanie čo najvyššej miery efektivity je pomoc potrebné prerozdeliť urgentne, práve preto však môže byť znížená transparentnosť priestorom na nehospodárne nakladanie s verejnými prostriedkami. Tento aspekt preto volá po zvýšenej miere verejnej kontroly.

Tu na jednej strane sťažujú faktické prekážky, spôsobené najmä nárazovým množstvom informácií, ktoré je potrebné zverejniť, či jednotlivo sprístupňovať. Povinné osoby preto neraz pristupujú k výkonu svojich povinností v zúženej miere (napríklad vo forme zníženého štandardu zverejňovania zmlúv). Na druhej strane stojí najmä už zmienená potreba efektívneho a rýchleho poskytnutia verejnej pomoci, aby táto asistencia mohla byť reálne účinná a užitočná. Hoci tieto aspekty majú zásadné praktické dopady, pre účely tohto krátkeho príspevku boli relevantné najmä právne aspekty prístupu k informáciám.

Tie sme ilustrovali na príklade pomoci poskytovanej v zmysle zákona č. 67/2020 Z. z. formou záruky za úver, úhrady úroku za úver, či odpustenia poplatkov za úver. Vo všetkých prípadoch sa uplatňuje ochrana bankového tajomstva, resp. obdobnej formy ochrany informácií, ktoré zamedzujú režim sprístupnenia požadovaných dát. Tento stav nie je nový, pretože bankové tajomstvo aj pred prijatím vyššie uvedeného zákona predstavovalo prekážku pre sprístupnenie informácie v zmysle § 8 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám. Súčasná kríza vyvolaná pandémiou tak iba v širšej miere poukázala na prípad nemožnosti verejnej kontroly nakladania s verejnými prostriedkami, pričom sa zmenil aj rozsah takto poskytovanej verejnej pomoci.

Do budúcnosti by preto bolo nepochybne vhodné, aby došlo k jasnej legislatívnej špecifikácii rozsahu informácií o finančnej i nefinančnej pomoci poskytovanej zo strany verejných subjektov, na ktorý sa nevzťahuje ochrana bankového, či obdobného tajomstva. Na rozdiel od iných dotačných schém totiž v tomto ohľade neexistuje ani možnosť verejnej kontroly zoznamu podporených subjektov, ba ani výšky prostriedkov, ktoré boli na predmetnú pomoc vynaložené. 

Zoznam prameňov:

• zákon č. 80/1997 Z. z. o Exportno-importnej banke Slovenskej republiky
• zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách
• zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií)
• zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
• zákon č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19
• DARBISHIRE, H.: Proactive Transparency: The future of the right to information?. World Bank, 2010
• KEBRLOVÁ, E.: Otevřená data – šance nebo zátež? In: Acta Iuridicia Olomucensia, roč. 11, č. 2, 2016
• MASLEN, M.: Transparentnosť a publicita verejnej správy na Slovensku v optike pripravovaného návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o slobode informácií. In: Acta Iuridicia Olomucensia, roč. 11, č. 2, 2016
• PROCHÁZKA, R.: Pomoooc!. In: Postoj [online, navštívené dňa 25.8.2020]. Dostupné na: https://www.postoj.sk/54791/pomoooc
• WILFLING, P.: Zákon o slobodnom prístupe k informáciám. Komentár. Problémy z praxe. Rozhodnutia súdov. Pezinok: Via Iuris, 2012
• ZIKMUNDOVÁ, S.: Otevřený úřad a principy dobré správy „Zavíráme?“, In: Principy dobré správy, Sborník příspěvků přednesených na pracovní konferenci. Brno: Masarykova univerzita, 2006

[1]) Porovnaj s PROCHÁZKA, R.: Pomoooc!. In: Postoj [online, navštívené dňa 25.8.2020]. Dostupné na: https://www.postoj.sk/54791/pomoooc.

[2]) ZIKMUNDOVÁ, S.: Otevřený úřad a principy dobré správy „Zavíráme?“, In: Principy dobré správy, Sborník příspěvků přednesených na pracovní konferenci. Brno: Masarykova univerzita, 2006. str. 165.

[3]) Viď rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 4/2012 z 24. októbra 2012 a tiež neskorší nález sp. zn. PL ÚS 7/2017 z 31. mája 2017.

[4]) Pozri napr. nález Ústavného súdu SR sp. zn. 12/2016 z 19. septembra 2018.

[5]) Napríklad rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Sžo 12/2009 zo 17. decembra 2009, sp. zn. 8 Sžo 440/2009 z 18. marca 2010, alebo sp. zn. 1 Sžr 54/2013 z 19. marca 2013.

Pre úplnosť je potrebné poznamenať, že právo na dobrú správu je späté najmä s rozhodnutiami verejných inštitúcii, orgánov, či úradov v individuálnych veciach. Za účelom dodržania ratio legis je však podľa nášho názoru možné uplatňovať skúmaný princíp aj extenzívnejšie.

[6]) V zmysle § 8a ods. 4 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov možno dotáciu zo štátneho rozpočtu poskytnúť žiadateľovi iba v prípade, ak:
a)     má vysporiadané finančné vzťahy so štátnym rozpočtom,
b)     nie je voči nemu vedené konkurzné konanie, nie je v konkurze, v reštrukturalizácii a nebol proti nemu zamietnutý návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku,
c)      nie je voči nemu vedený výkon rozhodnutia,
d)     neporušil v predchádzajúcich troch rokoch zákaz nelegálneho zamestnávania podľa osobitného predpisu,
e)      nemá evidované nedoplatky na poistnom na sociálne poistenie a zdravotná poisťovňa neeviduje voči nemu pohľadávky po splatnosti podľa osobitných predpisov,
f)      nemá právoplatne uložený trest zákazu prijímať dotácie alebo subvencie,
g)     nemá právoplatne uložený trest zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie,
h)     je zapísaný v registri partnerov verejného sektora, ak ide o žiadateľa, ktorý má povinnosť zapisovať sa do registra partnerov verejného sektora.

[7]) Pri objeme pomoci, ktorá je poskytovaná na odstránenie následkov bezprecedentných reštrikcií spojených s pandémiou koronavírusu COVID-19 však do popredia vystupuje aj otázka, či nie je na mieste zváženie naviazania pomoci aj na ďalšie podmienky (napr. riadne zverejňovanie účtovných závierok). Bez nich sa totiž štát vystavuje značnému riziku poskytovania financií pre subjekty, ktoré si dlhodobo neplnia zákonné povinnosti, ba dokonca môžu o pomoc žiadať špekulatívnym spôsobom. Na druhej strane, nevýhodou zvýšeného byrokratického postupu by bola ešte väčšia administratívna záťaž a teda aj oddialenie pomoci, ktorá je účelná iba pokiaľ je dostatočne včasná.

[8]) Porovnaj s: DARBISHIRE, H.: Proactive Transparency: The future of the right to information?. World Bank, 2010, str. 15 a nasl.

[9]) MASLEN, M.: Transparentnosť a publicita verejnej správy na Slovensku v optike pripravovaného návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o slobode informácií. In: Acta Iuridicia Olomucensia, roč. 11, č. 2, 2016, str. 132.

[10]) Ku spracovaniu tzv. otvorených dát, resp. korelácii medzi ochranou osobných údajov pri „open data“ a právom na informácie pozri aj: KEBRLOVÁ, E.: Otevřená data – šance nebo zátež? In: Acta Iuridicia Olomucensia, roč. 11, č. 2, 2016, str. 121.

[11]) Príkladmo možno poukázať na prax orgánov štátnej správy v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré zverejňujú zmluvy o poskytnutej pomoci bez riadne vyplnených metadát, či konkrétnej sumy, ktorá bola príjemcovi poskytnutá. Pre viac pozri: https://transparency.sk/sk/pozrite-si-kto-kolko-penazi-dostava-v-koronapomoci-od-statu/ [online, navštívené dňa 22.8.2020].

[12]) § 89 a nasl. zákona č. 483/2001 Z. z. a §37 ods. 1 zákona č. 80/1997 Z. z., oba v platnom znení

[13]) Poukázať možno najmä na rôzne sociálne dávky, ktorých zverejňovanie alebo sprístupňovanie by bolo neprimeraným zásahom do osobnostných práv občanov.

[14]) Hoci sa Exportno-importná banka Slovenskej republiky spravuje režimom podľa osobitného zákona, ustanovenia regulujúce bankové tajomstvo boli zosúladené s účelom podľa všeobecnej úpravy. Nepovažujeme preto za potrebné citovať aj túto zákonnú úpravu.

Pre viac ohľadom korelácie medzi bankovým tajomstvom a prístupom k informáciám pozri aj: WILFLING, P.: Zákon o slobodnom prístupe k informáciám. Komentár. Problémy z praxe. Rozhodnutia súdov. Pezinok: Via Iuris, 2012, str. 78.

[15]) § 8 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z.: Ak požadovaná informácia tvorí utajovanú skutočnosť podľa osobitného zákona alebo je predmetom bankového tajomstva alebo daňového tajomstva podľa osobitného zákona, ku ktorým žiadateľ nemá oprávnený prístup, povinná osoba ju nesprístupní s uvedením odkazu na príslušný právny predpis.

[16]) Obdobná úprava platí v zmysle §25a rovnakého právneho predpisu aj pre finančnú pomoc na zabezpečenie likvidity malých podnikov, stredných podnikov alebo veľkých podnikov. V tomto prípade je poskytovateľom pomoci Exportno-importná banka Slovenskej republiky a fondy spravované spoločnosťou Slovak Investment Holding, a. s.