Reportáž UčPS o publikácii: JUDr. Ivan Humeník, PhD.; Ochrana osobnosti a medicínske právo

Publikácia Medicínske právo a ochrana osobnosti (autor JUDr. Ivan Humeník, PhD.) sa zaoberá problematikou medicínskeho práva, ktoré zohráva čoraz dôležitejšiu úlohu v slovenskom právnom systéme, a to najmä so zreteľom na ochranu osobnosti ako významného piliera v demokratickej spoločnosti. Hoci medicínske právo v súčasnej dobe nefiguruje ako samostatné právne odvetvie, autor poukazuje na nepopierateľnú potrebu jeho kodifikácie, potrebu pružnejšie reagovať na legislatívne novinky, ako aj nahradiť už neaktuálnu úpravu v niektorých oblastiach.

Publikácia je rozdelená do dvoch častí, všeobecnej a osobitnej.

V úvodnej časti autor rieši otázku zaradenia medicínskeho práva ako samostatného odvetvia práva a jeho vzťah k zdravotníckemu právu, resp. či je predmet záujmu daných odvetví práva totožný alebo sa jedná o osobitné právne odvetvia s obdobným predmetom úpravy.

S problematikou medicínskeho práva, ako uvádza autor, je nepochybne spätá ochrana osobnosti fyzickej osoby, ktorá stojí v centre diania medicínskeho práva. Autor súčasne rieši otázku časového obdobia, od ktorého je táto ochrana poskytovaná (teda či prislúcha aj embryu), a to aj vzhľadom na rôzne nazeranie na okamih vzniku ľudského života. Ochrana osobnosti je však nerozlučne spätá aj s okamihom smrti fyzickej osoby. Autor bližšie špecifikuje právne i medicínske chápanie smrti, ako aj nerozlučnú spätosť medzi nimi. V neposlednom rade je predmetom záujmu autora aj problematika zisťovania smrti.

Veľmi zaujímavou je časť publikácie venujúca sa otázke, či ľudské telo možno pokladať za vec v právnom slova zmysle, a teda či a v akej miere je možná dispozícia s ním. V tejto súvislosti autor prináša aj zaujímavé rozhodnutie amerického súdu, ktoré možno považovať za odvážne.

Keďže neoddeliteľnou súčasťou medicínskeho práva je aj poskytovanie zdravotnej starostlivosti, osobitná kapitola publikácie je venovaná základným právam pacienta pri jej poskytovaní. V tejto súvislosti sa autor zaoberá aj problematikou práv pacienta, najmä jeho práva na informácie. Pod predmetné právo autor zahŕňa právo pacienta na komplexné a odborné informácie o jeho zdravotnom stave, prípadne diagnóze pacienta, ako aj zamýšľanom spôsobe liečby alebo diagnostiky, vrátane možnosti odmietnutia zdravotníckeho výkonu. Osobitná pozornosť sa venuje informovanému súhlasu ako významnej možnosti pacienta zapojiť sa do procesu liečby.

V neposlednom rade je obsahom publikácie aj problematika núteného poskytovania zdravotnej starostlivosti, a s tým súvisiaca podstata a dôvody detencie, postavenie poskytovateľa zdravotnej starostlivosti v detenčnom konaní, ako aj samotný proces detencie, vrátane zaujímavej judikatúry súdov.

S poskytovaním zdravotnej starostlivosti je späté aj právo pacienta na súkromie, ktoré je tiež predmetom záujmu autora, a to z pohľadu povinnosti mlčanlivosti zdravotníckych pracovníkov pri jej poskytovaní. V nadväznosti na to sa autor zaoberá aktuálnymi a zaujímavými otázkami, či a v akom rozsahu prichádza do úvahy informovanie tretích osôb, vrátane médií o zdravotnom stave pacienta, ako aj otázkou sprístupnenia infomácií o zdravotnom stave pacienta v rámci súdneho konania, a to jednak ako súčasť súdneho spisu, ako aj v rámci povinnosti zdravotníckeho pracovníka vypovedať v súdnom konaní.

Obsahom osobitnej časti publikácie sú jednotlivé medicínske zákroky predstavujúce zásah do ľudského tela, a to s prihliadnutím na ochranu práv jednotlivca.

V úvode sa autor zaoberá problematikou medicínskeho experimentu, resp.medicínskeho výskumu ako jednej zo zložiek lekárskej činnosti, vrátane rozlišovania samotných foriem výskumu v závislosti od kritérií jeho rozdelenia. Predmetom záujmu je však aj jeho účastník (nakoľko realizáciou výskumu môžu byť dotknuté práva pacienta) a v neposlednom rade aj podmienky pre jeho uskutočňovanie.

Osobitnú pozornosť autor venuje otázke ľudskej reprodukcie a s tým súvisiacej problematike nakladania s ľudským embryom, ktoré podľa autora vyvolávajú závažné juristické problémy najmä vzhľadom na zastaralú slovenskú právnu úpravu (opatrenie Ministerstva zdravotníctva, ktoré upravuje problematiku asistovanej reprodukcie, pochádza z roku 1983). S problematikou reprodukcie je spätý aj inštitút náhradného (surrogačného) materstva a s tým súvisiaca otázka určovania materstva.

Autor neopomenul ani kontroverznú a v spoločnosti veľmi diskutovanú tému sterilizácie a najmä interupcie, ktoré tiež nepochybne predstavujú zásah do osobnosti človeka. V súvislosti s inštitútom interupcií sa publikácia zaoberá aj doposiaľ nezodpovedanou otázkou určenia okamihu vzniku ľudského života, a to aj so zreteľom na kontroverzný nález Ústavného súdu SR týkajúci sa otázky interupcie. Autor zároveň poukazuje aj na zastaralosť slovenskej právnej úpravy v oblasti interupcií.

Zásah do ľudskej integrity nepochybne predstavuje  aj transplantácia ako invazívny zásah, ktorého rozmach je v posledných rokoch nepopierateľný. Predmetom záujmu je autológna i alogénna transplantácia, ako aj transplantácia ex vivo i ex morturo. V súvislosti s posledne menovanou autor opäť nastoľuje otázku určenia okamihu smrti človeka. V krátkosti sa publikácia zaoberá aj transfúziou krvi a resuscitáciou.

Azda najdiskutovanejšou a určite aj najkontroverznejšou je problematika eutanázie (aktívnej i pasívnej) a asistovanej samovraždy, v ktorých súvislosti sa „bije“ právo voľby a ochrana života. Autor približuje zahraničnú právnu úpravu, ako aj zaujímavé a mnohkrát i prekvapivé rozsudky súdov.

Na záver je potrebné podotknúť, že publikácia Medicínske právo a ochrana osobnosti ponúka ucelený prehľad problematiky medicínskeho práva a zároveň predstavuje významný zdroj informácií z oblasti medicínskeho práva. Autor v nej veľmi zaujímavým spôsobom približuje a ponúka prehľad domácej i zahraničnej právnej úpravy, vrátane rozhodnutí slovenských, európskych i zahraničných súdov. Zároveň však upozorňuje na nevyhnutnosť precíznejšej a komplexnejšej národnej právnej úpravy.