NÁRODNÁ PLATFORMA PRE BOJ PROTI MANIPULÁCII ŠPORTOVÝCH SÚŤAŽÍ

NATIONAL PLATFORM FOR FIGHT AGAINST MANIPULATION OF SPORTS COMPETITIONS^[1]

Kľúčové slová:

národná platforma, manipulácia športových súťaží, match-fixing

Key words:

national platform, manipulation of sports competitions, match-fixing

Abstrakt:

Príspevok poukazuje na záväzok vytvoriť národnú platformu pre boj proti manipulácii športových súťaží, ktorý vyplýva Slovenskej republike z jej podpisu tzv. Macolinského dohovoru. Záverom autorov je konštatovanie, že súčasné riešenie postavenia platformy – monitorovacieho výboru – ako poradného orgánu ministerky školstva nie je ideálnym riešením vzhľadom na absenciu právnej subjektivity a zákonného podkladu pre vnútroštátnu aj cezhraničnú výmenu informácií potrebných pre efektívny boj proti manipuláciám.

Abstract/Summary:

The paper points to the obligation to establish a national platform for fight against manipulation of sports competitions, which has arisen for the Slovak Republic based on her signature of the Macolin Convention. The conclusion drawn by the authors is that current position of the national platform – monitoring committee – established as an advisory body to the Minister of Education is far from the optimum solution – due to the lack of legal personality of the committee as well as the lack of legal basis for domestic and international exchange of information necessary for an efficient fight against match-fixing.

ÚVOD

Dohovor Rady Európy o boji proti manipulácii športových súťaží (tzv. Macolinský dohovor) bol otvorený na podpis 18. septembra 2014, na 13. konferencii ministrov pre šport z členských štátov Rady Európy, ktorá sa konala vo švajčiarskom Macoline. Od jeho prijatia ho ratifikovali Nórsko, Portugalsko a Ukrajina a podpísalo ho tridsaťštyri ďalších štátov.^[2]Slovenská republika dohovor podpísala 27. júna 2018, ale zatiaľ ho neratifikovala. Na to, aby nadobudol účinnosť, sa pritom vyžaduje minimálne päť ratifikácií. Pomerne pomalý postup podpisovania a ratifikovania tohto dohovoru bol spôsobený najmä zdržanlivým postojom Európskej únie k tomuto dohovoru, keď únia samotná k nemu odmietla pristúpiť.

V našom príspevku poukážeme na záväzky, ktoré z dohovoru Slovensku po nadobudnutí účinnosti vyplynú. Osobitnú pozornosť budeme venovať problému tzv. národnej platformy pre boj proti manipulácii športových súťaží, k vytvoreniu ktorej už Slovenská republika spravila prvé kroky. V efektívnosti národnej platformy vidíme zásadný prvok boja proti manipulácii športových súťaží, a preto sa k súčasnému statusu platformy postavíme kriticky a poukážeme na nedostatočnú úpravu postavenia a právomocí platformy.

AKTUÁLNY STAV BOJA PROTI MANIPULÁCII ŠPORTOVÝCH SÚŤAŽÍ NA PODKLADE MACOLINSKÉHO DOHOVORU

Z 3. medzinárodnej konferencie o boji proti manipulácii športových súťaží, ktorá sa konala v Štrasburgu v dňoch 24.-25. októbra 2018, pochádza prehľad aktuálneho stavu tohto boja, ešte stále limitovaný neúčinnosťou Macolinského dohovoru. Zo záverov^[3]konferencie tak vyplýva, že za počiatočným neúspechom dohovoru stojí najmä rozhodnutie Európskej únie (EÚ) tento dohovor neratifikovať. Zdržanlivý postoj EÚ následne viedol aj jej členské štáty k pomalšiemu podpisovaniu a ratifikovaniu dohovoru, a k iba postupnému a čiastkovému preberaniu záväzkov vyplývajúcich z dohovoru. Niektoré štáty vraj dokonca veria, že dohovor nikdy nenadobudne účinnosť, prípadne že sa im podarí iným spôsobom sa vyhnúť záväzkom v ňom obsiahnutým. Tento pohľad je však z dlhodobého hľadiska neudržateľným, a zároveň aj neakceptovateľným, nakoľko boj proti manipulácii športových súťaží je bojom, ktorý musí byť spoločným a úzko previazaným, a to nielen na úrovni EÚ a Rady Európy, ale ideálne celosvetovo.

V súčasnej situácii tak platí, že členské štáty Rady Európy možno z pohľadu ich vzťahu k dohovoru a k boju proti manipulácii športových súťaží rozdeliť na dva tábory:

Prvý predstavujú pragmatici, ktorí namiesto spoliehania sa na dohovor podpisujú bilaterálne zmluvy a zavádzajú vlastné mechanizmy boja proti manipulácii športových súťaží, ktoré sú často v súlade s dohovorom samotným.

Druhý tábor predstavuje skupina „Macolinistov“, ktorí očakávajú, že až účinnosť dohovoru prinesie efektívny boj proti manipulácii súťaží, a bez neho je súčasný boj márny.

Konferencia z 24.-25. septembra 2018 sa pritom rozhodla využiť doterajšie skúsenosti jednotlivých štátov s bojom proti manipuláciám a identifikovať nástroje, ktoré už v súčasnosti „pragmatici“ využívajú, a ktoré môžu poslúžiť prípadne aj „Macolinistom“, akonáhle dohovor vstúpi do účinnosti. Môžu totiž v prvom rade slúžiť ako zdroj inšpirácie pre prijímanie národných akčných plánov, či stratégií boja proti manipuláciám. Zároveň s tým však tiež identifikované nástroje môžu slúžiť aj na formulovanie úloh a povinností jednotlivých zainteresovaných subjektov. Veď i tie národné platformy, ktoré sa doteraz vytvorili, alebo sú v procese tvorby (ako v Slovenskej republike), vykazujú rôznorodosť, ktorá síce na jednej strane môže byť nevyhnutná vzhľadom na národné špecifiká, ale zároveň minimálne štandardy právneho a operačného zabezpečenia platforiem by mali byť vo všetkých štátoch zaručené. Za týmto účelom sa javí ako vhodné vykonať porovnávaciu štúdiu, ktorá by analyzovala, ako k tejto problematike a osobitne k podobe národných platforiem pristupujú jednotlivé štáty. Na základe toho potom bude možné formulovať aj konkrétne odporúčania na budovanie národných platforiem.

Efektívny boj proti manipuláciám si však tiež vyžaduje aj pochopenie jednotlivých typov manipulácií – iba tak totiž možno nájsť vhodné riešenia pre jednotlivé druhy a okruhy problémov. Veľkou výzvou pritom je a aj bude najmä prepojenie a spolupráca medzi národnými systémami boja proti manipuláciám. Osobitne problematickou sa totiž javí najmä otázka a mechanizmy výmeny informácií medzi zainteresovanými subjektmi na vnútroštátnej aj medzinárodnej úrovni – preto sa ako nevyhnutné javí koordinovanie a harmonizácia právnej úpravy cezhraničnej výmeny informácií, ktorá si aj vo svetle európskej úpravy ochrany osobných údajov vyžaduje osobitný zákonný podklad ako najefektívnejšie riešenie cezhraničnej komunikácie. Tým sa zároveň zabezpečí konzistentnosť a spoľahlivosť vymieňaných informácií.

So zbieraním informácií však zároveň súvisí aj nevyhnutnosť úpravy minimálnych štandardov ochrany oznamovateľov manipulácií (whistleblowing). Aj Macolinský dohovor totiž kladie dôraz na to, aby štáty zavádzali efektívny systém na oznamovanie prípadov manipulácií.

Nateraz bolo navyše závermi konferencie ako problematické označené aj zaostávanie vo vzdelávacích a výchovných programoch, zameraných na boj proti manipuláciám – aj tu je možné sa učiť zo skúseností iných štátov. Neoceniteľné služby v tejto súvislosti môže osobitne poskytovať existujúca sieť národných platforiem známa ako Kodaňská skupina, za člena ktorej sa prihlásila i súčasná slovenská obdoba národnej platformy.

Kríva však aj komunikácia s verejnosťou a vládami – bez tej sa totiž nepodarí presvedčiť uvedené dve strany o význame boja proti športovej korupcii a o význame férového, „čistého“ športu. Práve dôraz na morálne aspekty športových súťaží pritom vraj môže poslúžiť ako efektívny nástroj apelovania na vlády jednotlivých štátov, aby Macolinský dohovor podpísali a ratifikovali.

SLOVENSKÉ SNAHY V ROVINE LEGISLATÍVY

Slovenská republika sleduje trend boja proti manipulácii športových súťaží už od jeho počiatku. Významné zmeny tak v tejto súvislosti priniesol nový zákon o športe č. 440/2015 Z. z. a novozavedená skutková podstata trestného činu športovej korupcie. Ako však preukázal aj náš výskum podporený grantom UEFA,^[4]viac než slová zákona je dôležitá reálna snaha bojovať proti manipulácii športových súťaží, a to ideálne ešte na úrovni prevencie.

Slovenská republika tak reálne proti manipuláciám bojuje, resp. aspoň niektoré zainteresované subjekty sa o to snažia, aj na inej úrovni než je trestnoprávna. Napríklad v rámci nedávnej prípravy nového zákona o hazardných hrách, ktorý však bol prezidentom republiky vrátený naspäť parlamentu, to bol práve Slovenský futbalový zväz (SFZ), ktorý podobne ako generálna prokuratúra a Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR (Ministerstvo školstva), sformuloval k návrhu viacero pripomienok,^[5]sledujúcich práve cieľ zefektívnenia boja proti manipulácii športových súťaží – keďže manipulácie často úzko súvisia práve so stávkovaním na výsledky športových súťaží a zápasov.

SFZ tak napríklad v rámci svojich (neakceptovaných) pripomienok vyvíjal snahu o získanie prístupu k hráčskym kontám na účely disciplinárneho stíhania stávkujúcich hráčov, navrhoval uložiť stávkujúcim povinnosť predkladať občianske preukazy v kamenných stávkových kanceláriách, či uložiť Úradu pre reguláciu a dozor nad hazardnými hrami povinnosť monitorovať podozrivé stávky, alebo napokon, pre nás na tomto mieste osobitne zaujímavým bol návrh SFZ „zakomponovať do zákona na základe Dohovoru Rady Európy o boji proti manipulácii športových súťaží odporúčanie o vytvorení Platformy, kde jedným z hlavných aktérov by mal byť Úrad pre reguláciu a dozor nad hazardnými hrami. ... Platforma je miesto, na ktorom by sa mali stretávať všetky zainteresované subjekty, zdieľať osvedčené postupy, vymieňať si informácie, pripravovať stratégie a pripravovať vhodné legislatívne úpravy v tejto oblasti. V iných krajinách platforma slúži aj ako kontaktné miesto, ktoré prijíma podnety o možných manipuláciách, vyšetruje ich a zároveň slúži ako komunikačný kanál pri spolupráci s platformami a orgánmi iných štátov. Z uvedeného dôvodu navrhujeme doplniť na vhodné miesto do zákona ustanovenie, že Úrad pre reguláciu a dozor nad hazardnými hrami je povinný do zákonom stanoveného termínu zriadiť národnú platformu proti manipulácii športových súťaži, ktorej činnosť bude organizačne zabezpečovať. Členmi platformy budú zástupcovia príslušných orgánov štátnej správy, zástupcovia športových zväzov, regulátora hazardu a stávkových prevádzkovateľov a zástupcovia orgánov činných v trestnom konaní. Toto odporúčanie vyplýva z článku 13 Dohovoru o manipulácii športových súťaží a z rezolúcie 7/8 OSN. Pravidlá fungovania národnej platformy upraví štatút, ktorý vydá národná platforma po jeho schválení úradom.“ Tento návrh, resp. pripomienka, však boli odmietnuté ako idúce „nad rámec zámeru predkladateľa“. Namiesto toho sa k podstate navrhovanej platformy blíži nateraz „iba poradný“ a viac-menej neformálny orgán Ministerstva školstva, ktorý si priblížime nižšie.

Poukážme však ešte predtým aspoň na jeden úspešný návrh vyslovený SFZ v rámci boja proti manipulácii športových súťaží v procese pripomienkovania nového zákona o hazardných hrách. SFZ tak konkrétne navrhoval v „§ 23 ods. 3 doplniť medzi zakázané stávky oprávnenie pre Úrad pre reguláciu a dozor nad hazardnými hrami obmedziť stávkovanie na nevhodné druhy stávok na podnet národného športového zväzu. Zámerom tejto úpravy je v súlade s Dohovorom Rady Európy v boji proti manipulácii športových súťaží dať možnosť národným športovým zväzom, zodpovedným za daný šport a jeho integritu, navrhovať reguláciu ponuky stávkových kancelárii na súťaže v danom športe, ktorý zastrešujú, a to najmä s ohľadom na nevhodné stávky. Nevhodnými stávkami sú také stávky, ktoré svojím charakterom môžu podnecovať aktérov športovej súťaže k narušeniu jej integrity. Bežne funguje takáto úprava napr. vo Francúzsku, ktoré je vzorom v boji proti manipulácii športových súťaží a regulácii hazardu. Stávková kancelária môže dať do ponuky zápasy a druhy stávok až po odsúhlasení príslušným národným športovým zväzom. Po celej Európe je snaha zakázať určité negatívne a ľahko manipulovateľné druhy stávok ako napr. vo futbale počet žltých, červených kariet, počet pokutových kopov, rohových kopov apod. Z toho dôvodu navrhujeme doplniť do zákona v § 23 ods. 3 ustanovenie: Úrad pre reguláciu a dozor nad hazardnými hrami môže na návrh národného športového zväzu obmedziť stávkovanie na nevhodné druhy stávok na akékoľvek súťaže v danom športe bez obmedzenia územia konania súťaže.“

Keďže však návrh zákona napokon prezident nepodpísal a vrátil ho naspäť parlamentu, v súčasnom stave nemožno zhodnotiť význam a reálny výsledok naznačených snáh SFZ. Ak by aj definitívne prešli jeho návrhy o možnosti národných športových zväzov obmedziť alebo vôbec rozhodovať o možnostiach stávkovania na nimi zastrešované športové podujatia, výsledkom stále zostane v dôsledku neakceptovania iných pripomienok absencia zákonného základu národnej platformy pre boj proti manipulácii športových súťaží, ktorá má nateraz iba nedostatočnú podobu „monitorovacieho výboru“ na pôde Ministerstva školstva.

NA CESTE K NÁRODNEJ PLATFORME V SLOVENSKEJ REPUBLIKE

Vytvorenie národnej platformy pre boj proti manipulácii športových súťaží vyžaduje na prvom mieste nutnosť identifikovania tých zainteresovaných subjektov, ktoré môžu k boju proti manipulácii športových súťaží reálne prispieť, a zároveň budú mať vôľu spolupracovať na identifikovaných prioritách. Rada Európy v tejto súvislosti už zosumarizovala niektoré národné skúsenosti do podoby dokumentov pripravených v rámci projektu KCOOS (Keep Crime Out Of Sport): T-MC(2018)98 o zriadení národných platforiem, T-MC(2018)99 Legislatívny rámec: Informácie a smernice, T-MC(2018)100 Výmena informácií medzi verejnými a súkromnými subjektami, a Rec(2016)1 Odporúčanie Monitorovacej skupiny k dohovoru o boji proti dopingu o výmene informácií medzi verejnými a súkromnými subjektami. Napokon, užitočnou v tejto oblasti je aj Príručka KCOOS.^[6]

Začnime od konca, spomenutou príručkou. Tá sumarizuje rôzne právne formy národných platforiem, či už ako zriadené na pôde ministerstva pre šport, na pôde antidopingovej agentúry, prokuratúry, či v podobe osobitnej entity, alebo pracovnej skupiny vytvorenej niektorým ministerstvom.^[7] Od toho pritom často závisí aj spôsob financovania platformy – či je financovaná z rozpočtu organizácie alebo subjektu, na ktorého pôde pôsobí, alebo má vlastný rozpočet.

Podobne sa rôznia aj právomoci národných platforiem – najvýznamnejšími sú pritom prípadná právomoc vykonávať vlastné vyšetrovanie a právomoc vyžadovať od poskytovateľov stávkových služieb informácie o podozrivom vzorci stávkovacieho správania.

Pokiaľ ide o personálne zabezpečenie, prístupy sú tiež rôzne – v Nórsku napríklad platforma zamestnáva dvoch zamestnancov na plný úväzok, v iných štátoch ide zväčša o neplatenú funkciu pre viacerých predstaviteľov zainteresovaných subjektov.

Pri zainteresovaných subjektoch pritom osobitne vyvstáva otázka zahrnutia poskytovateľov stávkových služieb do štruktúry platformy, čo sa niekedy rieši rozdelením činností platformy na strategické a operačné, pričom stávkové subjekty sa podieľajú iba na strategickej činnosti platformy.^[8]

Členovia platformy sa zvyčajne stretávajú tri-štyrikrát za rok, ale mnohé platformy si vytvorili aj pracovné podskupiny, ktorých členovia komunikujú a spolupracujú na pravidelnejšej báze.

Z formálneho hľadiska je tiež podstatné, či existenciu platformy členský štát Rady Európy ohlásil generálnemu sekretárovi s uvedením údajov kontaktného miesta – až od toho okamihu totiž ide o oficiálnu platformu v zmysle Macolinského dohovoru.^[9]

Osobitne sa pritom napokon zdôrazňuje aj vhodnosť samostatnej právnej subjektivity národnej platformy, vzhľadom na úlohy a medzinárodnú a medzi-subjektovú spoluprácu, ktorú má vykonávať, a na úlohy, ktoré má plniť.^[10]To zdôrazňuje aj dokument T-MC(2018)98 o zriadení národných platforiem zo 4. septembra 2018.

Uvedené pritom možno doplniť aj o naše závery z projektu podporeného grantom UEFA, ale tiež z informácií, ktoré odzneli v rámci workshopov organizovaných z projektu Keep Crime Out of Sport. Národná platforma tak má spájať primárne subjekty poskytujúce služby a dozor na stávkovom trhu s predstaviteľmi športového hnutia a so zástupcami represívnych zložiek štátu (polícia, prokuratúra), v záujme prevencie ako aj efektívneho vyšetrovania manipulácie športových súťaží. Zo správy z prvého workshopu Keep Crime Out of Sport tiež vyplýva niekoľko vhodných odporúčaní, ktorými sa môžu inšpirovať jednotlivé štáty Rady Európy pri vytváraní vlastnej národnej platformy – okrem iného sa tak napríklad odporúča, že takéto platformy, pokiaľ majú byť efektívne, nesmú mať viac ako 25 členov. Britská skúsenosť ďalej poukazuje na vhodnosť prepojenia práve s regulátorom hazardu, resp. stávkového trhu, nakoľko už pri udeľovaní licencie na poskytovanie služieb hazardu a stávkovania je v takom prípade možné uložiť prevádzkovateľom takýchto služieb povinnosť spolupráce a poskytovania požadovaných údajov, a následne je možné takúto spoluprácu aj efektívne kontrolovať a vynucovať. Navyše mnohí operátori aj sami dobrovoľne podpísali memorandá o spolupráci so športovými organizáciami (národnými zväzmi) za účelom výmeny informácií o možnej manipulácii, a zúčastňujú sa tiež činnosti v rámci samotného britského Sports Betting Integrity Forum,^[11]ktoré predstavuje vlastnú národnú platformu združujúcu zástupcov regulačných orgánov pre hazard, zástupcov športového hnutia, predstaviteľov poskytovateľov služieb hazardu (stávkových služieb), štátnych orgánov a osobitne polície.

Z uvedeného inšpiračného zdroja vychádzali aj pripomienky SFZ k návrhu nového zákona o hazardných hrách a k vytvoreniu národnej platformy, nateraz neakceptované.

MONITOROVACÍ VÝBOR AKO NÁRODNÁ PLATFORMA?

Zo zahraničných skúseností vyplýva v prvom rade odporúčanie, aby sa národná platforma vytvorila na pôde národného regulátora pred dozor nad hazardnými hrami, ktorým je v prípade Slovenskej republiky Finančné riaditeľstvo, resp. podľa návrhu nového zákona o hazardných hrách Úrad pre reguláciu a dozor nad hazardnými hrami. Práve v prepojení národnej platformy s úlohami dozorujúceho orgánu nad stávkovým trhom, vrátane dozoru nad zakázanou ponukou stávkovania a hazardu prostredníctvom zahraničných poskytovateľov na zahraničných webových sídlach totiž možno vidieť potenciálnu pridanú hodnotu takéhoto inštitucionálneho riešenia, hoci nie každá manipulácia športových výsledkov musí nevyhnutne súvisieť so stávkovaním. Rovnako totiž môže byť „v hre“ aj „len“ postup športového tímu v súťaži, či iné záujmy, ktorých odhaľovanie by tiež malo patriť do pôsobnosti národnej platformy pre boj proti manipulácii športových súťaží.

Táto idea bola vedúcou aj v rámci pripomienkovania návrhu zákona o hazardných hrách, keď SFZ navrhoval platformu vytvoriť pod záštitou Úradu pre reguláciu a dozor nad hazardnými hrami. Nakoľko však táto pripomienka nebola akceptovaná, nateraz sa národná platforma, resp. pokus o ňu musel uspokojiť s omnoho skromnejším riešením v podobe monitorovacieho výboru na pôde Ministerstva školstva.

Štatút monitorovacieho výboru zameraného na boj proti manipulácii športových súťaží Slovenskej republiky bližšie špecifikuje právny status, zloženie a úlohy tohto výboru, ktoré si na tomto mieste priblížime s cieľom zhodnotiť, do akej miery sú naplnené požiadavky a odporúčania na fungovanie národných platforiem, ktoré sme naznačili vyššie.

Podľa čl. 2 ods. 1 Štatútu platí, že „Výbor je poradný, iniciatívny a odborný orgán ministra školstva vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky (ďalej len „minister“) pre oblasť boja proti manipulácii športových súťaží.“ Absentuje teda osobitná právna subjektivita výboru a ide iba o vnútornú organizačnú zložku Ministerstva školstva.

Pokiaľ ide o zúčastnené subjekty, v zmysle štatútu je cieľom činnosti výboru „výmena informácií medzi športovými organizáciami, Ministerstvom školstva, Ministerstvom financií Slovenskej republiky, orgánmi činnými v trestnom konaní, Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky a zástupcami prevádzkovateľov stávkových hier na území Slovenskej republiky v oblasti boja proti manipulácii športových súťaží pre ochranu integrity športu a športovej etiky v súlade s princípom autonómie športu.“

Čl. 3 špecifikuje zloženie výboru podrobnejšie: Výbor pozostáva z predsedu výboru, podpredsedu výboru a ďalších členov výboru. Členov výboru vymenúva a odvoláva minister školstva, pričom predsedom výboru je generálny riaditeľ sekcie štátnej starostlivosti o šport Ministerstva školstva, podpredsedom výboru je zamestnanec sekcie štátnej starostlivosti o šport Ministerstva školstva určený predsedom výboru a za ďalšieho člena výboru možno vymenovať fyzickú osobu, ktorá

a) je zamestnancom Ministerstva financií Slovenskej republiky,

b) je zamestnancom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky,

c) je zamestnancom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky,

d) je zamestnancom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky,

e) má príslušnosť k národnému športovému zväzu,

f) pôsobí v oblasti športu,

g) pôsobí v oblasti hazardných hier alebo

h) pôsobí v oblasti práva.

Členstvo vo výbore je pritom čestnou funkciou bez nároku na odmenu, je dobrovoľné a nezastupiteľné. Podľa čl. 5 štatútu sa zasadnutia výboru konajú spravidla raz za šesť mesiacov, pričom výbor prijíma svoje závery formou uznesenia, ktoré majú odporúčací charakter. Výbor si môže zriadiť na účely plnenia konkrétnych úloh aj stále pracovné skupiny alebo dočasné pracovné skupiny. Predsedov pracovných skupín a ďalších členov pracovných skupín vymenúva a odvoláva predseda výboru. To môže byť užitočné najmä vzhľadom na pomerne široko postavenú agendu výboru, ktorú bude vhodné rozčleniť a skúmať parciálne. Výbor má totiž svoje úlohy špecifikované takým spôsobom, že najmä:

a) zabezpečuje spoluprácu všetkých zložiek, ktoré sa podieľajú na zabezpečení úloh spojených s bojom proti manipulácii športových súťaží,

b) zabezpečuje implementáciu Dohovoru Rady Európy o boji proti manipulácii športových súťaží (CETS 215),

c) monitoruje dodržiavanie príslušných ustanovení právnych predpisov v oblasti boja proti manipulácii športových súťaží,

d) prejednáva podnety športových organizácií v oblasti boja proti manipulácii športových súťaží.

Štatút tiež stanovuje, že výbor v rozsahu svojej činnosti spolupracuje s orgánmi a inštitúciami s pôsobnosťou v oblasti plnenia jeho úloh a na tento účel je prostredníctvom svojho predsedu oprávnený žiadať podkladové materiály, informácie a stanoviská, atď. Je však vskutku otáznym, ako sa k jeho požiadavkám ako žiadostiam poradného orgánu Ministerky školstva postavia relevantné subjekty nespadajúce pod Ministerstvo školstva. Osobitne tiež môže byť problematickou aj spolupráca so zahraničnými platformami, či výmena informácií, osobitne ak pôjde o informácie typu osobných údajov, kde sa na ich výmenu vyžaduje zákonný podklad, ktorý nateraz absentuje, a to aj vzhľadom na absenciu samotného zákonného právneho základu platformy a jej právomocí.

Je teda zrejmé, že takáto úprava výboru nemôže byť konečnou, ak má ísť o skutočne efektívnu národnú platformu pre boj proti manipulácii športových súťaží, ktorá bude schopná aj cezhraničnej spolupráce, osobitne v rovine výmeny informácií, špecificky osobných údajov potrebných pre efektívny boj proti manipuláciám.

ZÁVER

Súčasný status „monitorovacieho výboru“ neumožňuje konštatovať uspokojivé naplnenie požiadaviek kladených na národné platformy pre boj proti manipulácii športových súťaží. V prvom rade za najzávažnejší problém možno považovať absenciu osobitnej právnej subjektivity, a tiež samostatného právneho základu v podobe zákonnej úpravy platformy. Iba zákonom totiž možno najefektívnejšie riešiť otázky výmeny informácií súvisiacich často s osobnými údajmi zúčastnených subjektov. Uvedené môže obmedziť akcieschopnosť výboru (platformy) a jeho spoluprácu s partnermi doma aj v zahraničí. Odporúčať do budúcnosti okrem toho možno aj rozčlenenie monitorovacieho výboru na podskupiny a prípadne konečnú podobu platformy dotovať aj vyšetrovacími právomocami.

Vytvorenie súčasného monitorovacieho výboru tak treba zrejme vnímať iba ako prvý krok v tejto oblasti – krok identifikovania zainteresovaných subjektov, ktoré by následne samé mali v rámci svojej činnosti a spolupráce identifikovať svoje priority a formy spolupráce, ktoré im budú najviac vyhovovať, ako aj navrhnúť čo najviac vyhovujúcu právnu formu a subjektivitu platformy. Osobitne pritom možno zvážiť – po neakceptovaní prepojenia s Úradom pre reguláciu a dozor nad hazardnými hrami – spojenie s národnou antidopingovou agentúrou podľa vzoru Dánska. Tá totiž bude s platformou nevyhnutne zdieľať viacero spoločných problémov, ako to naznačuje aj Odporúčanie Monitorovacej skupiny k dohovoru o boji proti dopingu o výmene informácií medzi verejnými a súkromnými subjektami Rec(2016)1. Synergia ich vzájomnej spolupráce, spolu s využitím skúseností, ktoré ponúkajú dokumenty a závery sumarizované v hrubých rysoch v tomto príspevku, môžu spoločne prispieť k vytvoreniu skutočne efektívnej a medzinárodne uznávanej platformy pre boj proti manipulácii športových súťaží aj na pôde Slovenskej republiky.