PD: Je to komplikované, pretože sa ku športovej korupcii nikto neprizná a existuje veľa možností na jej spáchanie. Aj by sa niektorí priznali, prídu, ale potom keď treba urobiť dva dôležité kroky tak sa na vás len usmievajú. Po prvé priniesť nejaké dôkazy, ale nie typu „ jedna babka povedala“, ale musí tam byť jasné svedectvo, že korupciu niekto videl alebo odfotografoval alebo nahral, že si obvinení dohadujú ovplyvnenie zápasu. Po druhé ísť vypovedať na políciu (čo nerobia), lebo ľahšie im je rozprávať do novín ako prísť a povedať všetko polícii. Ideálne by bolo mať nejakého agenta provokatéra a to najlepšie medzi samotnými aktérmi diania na ihrisku. To je ale takmer nemožné, lebo či už rozhodcovia alebo hráči väčšinou všetci držia spolu, vedia o sebe, ale nič nepovedia.
PS: Ľudia sa musia vďaka systému prepracovať k “viere”, že sa viac oplatí byť poctivý a uvedomelý ako potichu tolerovať a nečinne sa prizerať k pomalému rozožieraniu demokracie drobnými korupčnými správaniami, ktoré často nie sú ich okolím odsúdené ani morálne, nie to ešte právne. Je to veľká výzva pre manažérov tejto krajiny.