Ako vládna novela Trestného zákona podporuje rozšírenie používania elektronického monitoringu

Novela Trestného zákona (parlamentná tlač 1528), ktorá je v čl. I uvedeného návrhu sa celkovo snaží o posunutie od prioritného ukladania trestu odňatia slobody k väčšiemu využívaniu alternatívnych trestov, aby sa v tých prípadoch, kde je to možné uložil iný trest ako nepodmienečný s odňatím slobody. K tomu má slúžiť ako podporný kontrolný a preventívny nástroj aj elektronicky monitoring (výkon kontroly nad správaním stíhanej/odsúdenej osoby technickými prostriedkami).

Elektronický monitoring obvinených a odsúdených je jedným z dôležitých prvkov restoratívnej justície - alternatívneho trestania / zaistenia osoby (voči trestu odňatia slobody / vzatiu do väzby) a probácie, ktorý umožňuje kontrolu osôb (trestne stíhaných alebo odsúdených) bez toho, aby bolo nevyhnutné siahnuť im na osobnú slobodu vzatím do väzby alebo nariadením výkonu trestu odňatia slobody. Úlohou elektronického monitoringu nie je monitorovať aktuálnu polohu osoby ale to či: 1) nevstupuje do zakázanej zóny, 2) je v urcenom case na urcenom mieste, 3) či sa nepribližuje ku chránenej osobe. Okrem kontroly miesta, kde sa kontrolovaná osoba nachádza (lokalizácia) môže vykonávať aj ďalšie kontrolné funkcie, napr. náhodné alebo pravidelné kontroly na alkohol v dychu. Technické prostriedky na rôzne účely využitia pri kontrole obvineného/odsúdeného sú uvedené v § 3 a nasl. zákona č. 78/2015 Z.z. o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Elektronický monitoring reprezentuje v rámci alternatívnych trestov a opatrení tzv. “taktickú adicionalitu”, ktorá monitoruje napr. aktuálnu polohu kontrolovanej osoby príp. kontroluje jej aktuálnu prítomnosť na určenom mieste a pod. Je nevyhnutné mať na zreteli, že popri uložení využívania monitorovacieho zariadenia by mali byť vykonávané sprievodné odborné intervencie zamerané na nápravu páchateľa.

Elektronický monitoring je výborný kontrolný nástroj, ale nie je liekom ...

Pre mnohých sa elektronicý monitorng môže javiť ako účinné vyriešenie problému. Je však potrebné uviesť a zdôrazniť, že elektronický monitoring je len nástroj kontroly a prevencie (ako sprievodné zariadenie) pred ďalšou trestnou činnosťou v čase jeho využitia, ak sa ho dotknutá osoba nesnaží obísť alebo vyradiť z prevádzky. Samo osebe však elektronický monitoring nie je spôsobilý vykonaž nápravu, či zmenu postoja páchateľa, v tomto smere ho nemožno preceňovať. Na zmenu vzorcov správania páchateľa je potrebné cielene s páchateľom pracovať pri rešpektovaní jeho práv a dôstojnosti, dosiahnuť jeho uvedomenie si škodlivosti jeho činu a správania, situácie poškodeného jeho práv, oprávnených záujmov a potrieb a celkovo pomôcť páchateľovi deliktu k inému spôsobu života, ako bol ten, ktorý ho doviedol k spáchaniu trestného činu. Rovnako dôležité je, aby páchateľ lepšie spoznal a ovládal sám seba, svoje problémy, kritické stavy a naučil sa techniky, ako v budúcnosti lepšie zvládnuť podobnú situáciu, v akej sa dopustil trestného činu, prípadne ako sa do nej ani nedostať. V rámci probácie je potrebné za tým účelom s páchateľom vykonať resocializačné a výchovné programy „na mieru” resp. v súlade s jeho rizikom (recidíva trestnej činnosti, nebezpečnosť pre spoločnosť a pod.) pod odborným vedením probačného a mediačného úradníka a prípadne aj ďalších špecialistov, podľa povahy problémov páchateľa, resp. príčiny páchania trestnej činnosti, ktoré sa nemusia týkať iba páchateľa, ale aj obete a dotknutej komunity.

Pozrime sa, kde všade sa mení a/alebo dopĺňa Trestný zákon s cieľom rozšíriť možnosť využívania elektronického monitoringu.

Obmedzenia a povinnosti a kontrola ich dodržiavania

V § 33a návrhu novely TZ v čl. I (ďalej len „návrh TZ”) sa ustanovuje katalóg obmedzení a povinností sankčnej povahy, ktoré môže súd uložiť odsúdenému popri ktoromkoľvek druhu trestu alebo aj pri podmienečnom upustení od potrestania (§ 40a návrhu), ktoré sa dopĺňa ako nový inštitút s restoratívnym cieľom.

Ak to podstata obmedzenia alebo povinnosti nevylučuje výkon týchto obmedzení a povinností môže byť kontrolovaný aj pomocou elektronického monitoringu.

Napríklad:

• zákaz vstupu na vyhradené miesta alebo priestory, na ktorých trestný čin spáchal,
• zákaz priblížiť sa k určenej osobe na vzdialenosť menšiu ako dvadsať metrov a zdržiavať sa v blízkosti obydlia určenej osoby alebo v určenom mieste, kde sa osoba zdržiava alebo ktoré navštevuje
• zákaz účasti na určených verejných podujatiach
• zákaz požívania alkoholických nápojov
• povinnosť zdržiavať sa v určenom čase na určenej adrese
• povinnosť vykonať verejnoprospešné práce

Podmienenčné upustenie od potrestania - nový restoratívny inštitút

Do Trestného zákona sa dopĺňa možnosť podmienečného upustenia od potrestania (§ 40a) pri ktorom sa upustí od uložnia trestu ale páchateľovi budú „na mieru” jeho činu a osoby uložené obmedzenia a povinnosti, ktorých výkon bude možné kontrolovať pomocou elektronického moniotoringu  

„(1) Súd môže podmienečne upustiť od potrestania páchateľa za podmienok uvedených v § 40 ods. 1 alebo ods. 3 a určiť skúšobnú dobu až na osemnásť mesiacov, najmä ak považuje za potrebné dohliadať na správanie páchateľa. Súd môže zároveň páchateľovi uložiť povinnosti a obmedzenia podľa § 33a. Ak súd podmienečne upustil od potrestania, na páchateľa sa hľadí, ako keby nebol odsúdený, a to aj počas skúšobnej doby.”

„(4) Páchateľ musí počas skúšobnej doby plniť uložené povinnosti a dodržiavať uložené obmedzenia, musí dodržiavať podmienky probačného dohľadu, musí dodržiavať podmienky výkonu kontroly technickými prostriedkami, nesmie spáchať úmyselný trestný čin, nesmie spáchať úmyselný priestupok alebo iný obdobný delikt druhovo rovnaký ako trestný čin, za ktorý mu bolo povolené podmienečné upustenie od potrestania, alebo spáchať priestupok s použitím násilia alebo hrozby násilia, alebo opakovane spáchať iné úmyselné priestupky, ktoré vzhľadom na ich závažnosť, povahu alebo početnosť nesvedčia o jeho náprave.”

Odstránenie aplikačných problémov pri premene trestu domáceho väzenia

Jedným z nedostatkov, ktorý mohol mať vplyv na nižšie využívanie trestu domáceho väzenia, je problematické prepočítavanie jeho (riadne) nevykonaného zvyšku na trest odňatia slobody v prípadoch, ak odsúdený trest domáceho väzenia porušuje.

V súčasnosti, ak odsúdený napr. porušoval podmienky trestu domáceho väzenia, súd mu mal premeniť zvyšok trestu domáceho väzenia na výkon trestu odňatia slobody (deň TDV za deň TOS). Táto premena bola spojená s komplikáciami pri prepočtoch (ktoré dni uznať za riadne vykonaný trest DV a ktoré nie), čo znižovalo významne vymožiteľnosť dodržiavania tohto alternatívneho trestu a tiež odrádzalo sudcov od jeho ukladania. Koľkokrát súd už nemal ani čo premieňať, lebo kým súd rozhodol o premene trest domáceho väzenia už uplynul.

Preto sa navrhuje zaviesť náhradný trest odňatia slobody, ktorý súd uloží hneď v rozsudku spolu s trestom domáceho väzenia, čím sa zvýši vymožiteľnosť aj vážnosť tohto trestu, pretože odsúdený hneď od začiatku bude vedieť, čo mu hrozí, ak ho bude porušovať a súd nebude musieť komplikovane premieňať jeho zvyšok.  

Náhradný trest odňatia slobody sa navrhuje zaviesť systematicky nielen pri treste domáceho väzenia, ale aj pri viacerých ďalších alternatívnych trestoch ako následok za ich porušovanie, ako aj za porušovanie povinností a obmedzení s nimi spojených. Vytvára tak explicitne právne stanovenú hranicu medzi možnosťou využitia alternatív k nepodmienečnému trestu odňatia slobody a určuje sankčné následky, ktoré oddeľujú alternatívne sankcie od benevolentného prístupu trestnej politiky k páchaniu trestnej činnosti. Inými slovami sa tak do praxe zavádza dôraz na zásadu ultima ratio (alternatívy vrátane odborných intervencií mimo uloženia nepodmienečného trestu odňatia slobody), avšak pri prekročení tejto hranice zo strany páchateľa je sankčným následkom nepodmienečný výkon trestu.

Navrhované znenie § 53 ods. 3 návrhu TZ:
„(3) Ak súd ukladá trest domáceho väzenia súčasne ustanoví náhradný trest odňatia slobody vo výmere až na tri roky, pre prípad, že by odsúdený nedodržiaval podmienky výkonu trestu domáceho väzenia, nedodržiaval uložené obmedzenia alebo nesplnil uložené povinnosti, nedodržiaval podmienky probačného dohľadu, maril výkon kontroly technickými prostriedkami. Náhradný trest odňatia slobody nesmie presahovať hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby pri danom trestnom čine.

(4) Odsúdený po dobu výkonu trestu domáceho väzenia je povinný v čase, ktorý určí súd, zdržiavať sa vo svojom obydlí vrátane k nemu prináležiacich vonkajších priestorov a podrobiť sa kontrole technickými prostriedkami. Odsúdený musí dodržiavať podmienky probačného dohľadu, plniť uložené povinnosti a dodržiavať uložené obmedzenia, musí dodržiavať podmienky výkonu kontroly technickými prostriedkami, nesmie počas doby uloženého trestu domáceho väzenia spáchať úmyselný trestný čin, nesmie spáchať úmyselný priestupok alebo iný obdobný delikt druhovo rovnaký ako trestný čin, za ktorý mu bol uložený trest domáceho väzenia, alebo spáchať priestupok s použitím násilia alebo hrozby násilia, alebo opakovane spáchať iné úmyselné priestupky, ktoré vzhľadom na ich závažnosť, povahu alebo početnosť nesvedčia o jeho náprave.“

Probačný dohľad a elektronický monitoring

Podľa § 45b ods. 1 návrhu TZ:
„(1) Súd nariadi probačný dohľad, ak ukladá páchateľovi obmedzenie alebo povinnosť podľa § 33a, trest domáceho väzenia alebo trest verejnoprospešnej práce. V rámci probačného dohľadu súd môže nariadiť aj kontrolu technickými prostriedkami, ak sú splnené podmienky podľa osobitného predpisu.”

Podľa § 45c ods. 1 návrhu TZ:
„Páchateľ, ktorému bol uložený probačný dohľad, je povinný spolupracovať s probačným a mediačným úradníkom, dodržiavať uložené obmedzenia a plniť uložené povinnosti, strpieť nad sebou kontrolu vykonávanú probačným a mediačným úradníkom a podrobiť sa kontrole technickými prostriedkami, ak bola nariadená.”

Elektronický monitoring ako nová možnosť pri neosvedčení sa v skúšobnej dobe

Podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody (navrhované znenie § 50 návrhu TZ):

„(1) Pri povolení podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody určí súd skúšobnú dobu na jeden rok až štyri roky. Skúšobná doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Skúšobná doba neplynie počas výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody a počas výkonu väzby. 

(2) V rámci povolenia podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody môže súd páchateľovi uložiť obmedzenia alebo povinnosti. 

(4) Odsúdený musí počas skúšobnej doby plniť uložené povinnosti a dodržiavať uložené obmedzenia, dodržiavať podmienky probačného dohľadu, musí dodržiavať podmienky výkonu kontroly technickými prostriedkami, nesmie spáchať úmyselný trestný čin, nesmie spáchať úmyselný priestupok alebo iný obdobný delikt druhovo rovnaký ako trestný čin, za ktorý mu bol povolený podmienečný odklad výkonu trestu, alebo spáchať priestupok s použitím násilia alebo hrozby násilia, alebo opakovane spáchať iné úmyselné priestupky, ktoré vzhľadom na ich závažnosť, povahu alebo početnosť nesvedčia o jeho náprave. 

(8) Súd môže vzhľadom na okolnosti prípadu ponechať podmienečné odsúdenie v platnosti, hoci odsúdený konaním spáchaným v skúšobnej dobe dal príčinu na nariadenie výkonu trestu, a súčasne môže

1. uložiť doteraz neuložené obmedzenia alebo povinnosti,
2. primerane predĺžiť skúšobnú dobu alebo uložiť ďalšiu skúšobnú dobu a to aj nad hornú hranicu jej trvania podľa odseku 1, najviac o jeden rok,
3. nariadiť kontrolu uložených obmedzení alebo povinností technickými prostriedkami, ak sú splnené podmienky podľa osobitného predpisu a ak takáto kontrola nebola doposiaľ nariadená, alebo 
4. nariadiť výkon časti uloženého trestu odňatia slobody vo výmere podľa § 47a ods. 2.”

Obdobná úprava sa navrhuje doplniť do § 119 TZ aj pri podmienečnom odklade výkonu trestu odňatia slobody pri mladistvých

„(2) Súd môže vzhľadom na okolnosti prípadu a osobu mladistvého ponechať podmienečný odklad výkonu trestu v platnosti napriek tomu, že mladistvý dal príčinu na nariadenie výkonu trestu odňatia slobody, a

1. uložiť ďalšie výchovné opatrenie uvedené v § 106 ods. 2, 
2. uložiť doteraz neuložené obmedzenia alebo povinnosti podľa § 33a,
3. primerane predĺžiť skúšobnú dobu alebo uložiť ďalšiu skúšobnú dobu, a to aj nad hornú hranicu jej trvania podľa odseku 1, avšak najviac o jeden rok,
4. nariadiť kontrolu uložených obmedzení alebo povinností technickými prostriedkami, ak sú splnené podmienky podľa osobitného predpisu a ak takáto kontrola nebola doposiaľ nariadená, 
5. nariadiť výkon časti uloženého trestu odňatia slobody vo výmere podľa § 47a ods. 2.“

Podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody

Pri podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody sa namiesto minimálne využívaného inštitútu premeny zvyšku trestu odňatia slobody na trest domáceho väzenia navrhuje zaviesť možnosť skoršieho podmienečného prepustenia pri súčasnom uložení kontroly technickými prostriedkami – pri prečinoch po vykonaní 1/3 a pri zločinoch po vykonaní ½ uloženého trestu odňatia slobody (§ 66 ods. 1 návrhu TZ).  

Taktiež sa navrhuje skrátiť lehota pre podmienečné prepustenie v prípadoch, ak odsúdený prešiel procesom mediácie a s poškodeným sa dohodol o náhrade škody alebo na odstránení následku trestného činu (napr. na životnom prostredí). Tiež tu prichádza do úvahy, aby súd, ak sa rozhodne prepustiť takéhoto odsúdeného skôr, aby mu súčasne uložil kontrolu technickými prostriedkami. 

Ak odsúdený už bol v minulosti v posledných 5 rokoch vo výkone trestu, tak je uloženie povinnosti zdržiavať sa v určenom čase na určenej adrese a nariadenie elektronického monitoringu povinné (§ 66 ods. 3 návrhu TZ) - „(3) Ak odsúdený za zločin bol v posledných piatich rokoch vo výkone trestu odňatia slobody, súd mu pri podmienečnom prepustení podľa odseku 2 uloží povinnosť podľa § 33a ods. 2 písm. a) a zároveň nariadi kontrolu dodržiavania uloženej povinnosti technickými prostriedkami.”

Pri podmienečnom prepustení sa navrhuje doplniť do § 68 obdobná úprava ako sa navrhuje pri neosvedčení sa v skúšobnej dobe podmienečného odkladu výkonu trestu v § 50 ods.8 návrhu TZ.

„(5) Súd môže vzhľadom na okolnosti prípadu ponechať podmienečné prepustenie v platnosti, hoci odsúdený konaním spáchaným v skúšobnej dobe dal príčinu na nariadenie výkonu zvyšku trestu, a súčasne môže

1. uložiť doteraz neuložené obmedzenia alebo povinnosti,
2. primerane predĺžiť skúšobnú dobu alebo uložiť ďalšiu skúšobnú dobu a to aj nad hornú hranicu jej trvania podľa odseku 1, najviac o jeden rok alebo
3. nariadiť kontrolu uložených primeraných obmedzení alebo povinností technickými prostriedkami, ak sú splnené podmienky podľa osobitného predpisu a ak takáto kontrola nebola doposiaľ nariadená.”

Rozšírenie okruhov trestných činov, kde je možné uložiť alternatívny trest s elektronickým monitoringom

Pri trestných činoch s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou 5 rokov, musí súd uložiť trest odňatia slobody. V návrhu novely TZ sa táto hranica navrhuje zvýšiť na 6 rokov, čím sa rozšíri okruh trestných činov (dnes je v TZ 16 trestných činov, pri ktorých je trestná sadzba s hornou hranicou 6 rokov), pri ktorých bude prichádzať do úvahy uloženie alternatívnych trestov aj s prípadnou kontrolou technickými prostriedkami.

Zavedenie prednostného ukladania  trestu nespojeného s odňatím slobody pri prvopáchateľoch

Pri 20 trestných činoch najmenšej závažnosti sa navrhuje zaviesť pri prvopáchateľoch prednostné uloženie alternatívneho trestu (nový § 38 ods. 8 TZ), kde sa môže využiť elektronický monitoring, ak to bude vhodné.

Záver

Najväčším systémovým nedostatkom pre využívanie elektronického monitoringu bol kritický nedostatok probačných a mediačných úradníkov (ich počet sa dlhodobo pohybuje medzi 80 a 90, zatiaľ čo v Česku ich je viac ako 520 a ich počet idú navyšovať), čoho dôsledkom bolo, že sudca nemohol dostať potrebnú súčinnosť na zistenie podmienok (napr. súhlas členov domácnosti, prítomnosť signálu v mieste bydliska odsúdeného/obvineného) a zriadenie elektronického monitoringu. To často mohlo doviesť sudcu clekom pochopiteľne k jednoduchšiemu, rýchlejšiemu a rovnako zákonnému vybaveniu veci (bez využitia elektronického monitoringu) uložením trestu odňatia slobody s podmienčným odkladom výkonu trestu (bez obmedzení a povinností a bez elektronického monitoringu, tzv. holá podmienka - viac ako 40% trestných vecí) prípadne aj nepodmienčného trestu odňatia slobody, namiesto uloženia trestu domáceho väzenia (aj s elektronickým monitoringom) alebo podmienenčného trestu odňatia slobody s uložením obmedzení a/alebo povinností, na dodržiavanie ktorých uloží výkon kontroly pomocou elektronického monitoringu.

Do budúcnosti sa javí byť vhodnou zmenou na spružnenie využívania elektronického monitoringu nahradiť súhlas členov spoločnej domácnosti, v ktorej býva odsúdený/obvinený, jeho čestným prehlásením, nakoľko v praxi sú často niektorí členovia spoločnej domácnosti nekontaktní, odcestovaní krátkodobo v cudzine alebo odmietajú dať súhlas, hoci monitorovanou osobou je iba odsúdený/obvinený, pričom pri použití jednoprvkového elektronického náramku sa takýto súhlas nevyžaduje. Uvedený súhlas sa vyžaduje iba pri dvojprvkomvom zariadenií na účely kontroly výkonu trestu domáceho väzenia, kde jeden prvok (stanica) je pevne inštalovaný v mieste bydliska odsúdeného/obvineného a druhý prvok (náramok) je na jeho tele.

Sme presvedčení, že vyššie uvedené zmeny právnej úpravy prispejú k podstatnému nárastu využívania elektronického monitoringu na kontrolu osôb, ktorým v súvislosti s ich protiprávnym konaním orgány činné v trestnom konaní alebo súd uložili obmedzenia a/alebo povinnosti alebo taký druh trestu, ktorých riadne dodržiavanie a výkon je možné účinne kontrolovať pomocou elektronického monitoringu.

Predovšetkým však je treba informačnou kampaňou postupne zmeniť myslenie spoločnosti, ktorá je nastavená tak, že keď páchateľ nejde do výkonu trestu odňatia slobody (za mreže), akoby nebol ani potrestaný. Keď široká verejnosť ale aj média začnú chápať, že keď páchateľ dostane alternatívny trest s resocializačným programom "na mieru", alebo keď obvinený nejde do väzby, neznamená to, že je „beztrestný“, budú sa viac využívať aj také prostriedky ako je elktronický monitoring.